KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 10. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/111/2017 z 11. 10. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. októbra 2017, sp. zn. 6S/111/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1017201352.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/111/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201352
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201352.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Európska vzdelávacia akadémia, n.o. v likvidácii,
Nobelova 16, 836 14 Bratislava, IČO: 37 924 010, zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o.,
Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, proti žalovaným: 1/ Výskumná agentúra, Sliačska 1523/1, 831 02
Bratislava, IČO: 31 819 494, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
Stromová 1, 813 30 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
- Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21400280/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov č. 26130230008/Z01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.
26130230008/Z02 zo dňa 28.03.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 0.08.2017 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti postupu a rozhodnutia - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21400280/S01zo dňa
28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230008/Z01 zo dňa 28.03.2014,
Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230008/Z02 zo dňa 28.03.2014.
2. V žalobe uviedol, že vzájomný právny vzťah medzi ním a žalovanými je založený Zmluvou o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. 018/2009/3.2/OPV, ITMS kód Projektu: 26130230009, zo dňa
11.12.2009, uzavretej medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v
zastúpení Výskumná agentúra (predtým Agentúra ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ)
v právnom postavení Poskytovateľa a Európskou vzdelávacou akadémiou, n.o. v právnom postavení
Prijímateľa, spolu s jej prílohami, vrátane Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku („VZP“, definovaná zmluva a VZP sú ďalej súhrnne označované ako
„Zmluva o NFP“). Uzavretiu Zmluvy o NFP predchádzal proces schvaľovania jeho žiadosti o poskytnutie
príspevku a Zmluva o NFP bola uzavretá na základe schválenej žiadosti. Na základe uzavretej Zmluvy
o NFP riadne realizoval aktivity projektu, ktorá bola predmetom Zmluvy o NFP.
3. Ďalej uviedol, že 14.06.2017 bol jeho likvidátorovi doručený ako príloha k inému súdnemu konaniu
list označený ako „Správa o zistenej nezrovnalosti“ a „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov -
nezaúčtovaní zálohová platba“ zo dňa 02.04.2014 (ďalej len „List“), prílohou ktorého je Správa o zistenej
nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (napadnuté rozhodnutie). Žalovaný 1/ mu
uložil povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté na základe Zmluvy o NFP,
z dôvodu „podozrenia z nezrovnalosti“. Konkrétna suma, ktorú žalovaný 1/ žiadal zaplatiť, vyplývala z
formulárov tvoriacich prílohy Listu, kde bola v úhrne uvedená suma 92 208,- eur. Z obsahu listu teda
vyplýva, že žalovaný 1/ žiada zaplatenie 90 208,- eur s odôvodnením, že bežným postupom dospel k



záveru, že existuje podozrenie z nezrovnalosti, z dôvodu, ktorého mu určil povinnosť uhradiť 92 208,-
eur.
4. Nakoľko vydaním Správy o zistenej nezrovnalosti a doručením Žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov si žalovaný 1/ uplatnil nárok na peňažné plnenie s určením konkrétnej lehoty na plnenie a
upozornením na právne následky, ktoré hrozia v prípade, ak v určenej lehote určenú sumu nezaplatí,
bol názoru, že Správu spolu so Žiadosťou je potrebné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej
správy, ktoré zásadným spôsobom zasahuje do jeho oprávnených záujmov. U žalovaného 1/ muselo
prebiehať administratívne konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia. Správu
spolu so Žiadosťou je potrebné považovať za individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej
správy (žalovaným 1/) v administratívnom konaní v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného 1/ v oblasti
verejnej správy (konkrétne v oblasti zabezpečovania procesov implementácie pomoci z európskych
štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie), ktorých obsah má autoritatívny vzťah k ich
adresátovi, keďže napadnutým rozhodnutím mu bola uložená vykonateľná povinnosť na peňažné
plnenie. Poukázal na skutočnosť, že Správu spolu so Žiadosťou nie je možné napadnúť opravným
prostriedkom a príslušné právne predpisy mu neumožňujú dosiahnuť ich zrušenie ani zmenu inou ako
súdnou cestou, pričom nemá k dispozícii iný prostriedok právnej obrany a ochrany svojich subjektívnych
práv a oprávnených záujmov, ako podanie správnej žaloby o preskúmanie ich zákonnosti podľa
Správneho súdneho poriadku.
5. Žalobca v podanej žalobe videl podstatné porušenie zákonných ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, pretože zo strany žalovaných nebol upovedomený o tom, že ohľadom Projektu bola
vykonaná nejaká kontrola. Najmä však nebol oboznámený s prípadnými zisteniami či závermi kontroly,
ku ktorým by mohol zaujať stanovisko. Môže preto len dedukovať, že administratívnym konaním, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bola administratívna kontrola, resp. administratívne
konanie predpokladané §§ 24c a nasl. zákona o eurofondoch. Mal za to, že ak by mu žalovaní umožnili
vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Správe - vychádzajúc z povahy zistených nedostatkov, ktoré
spočívajú v zrejmom nesprávnom právnom posúdení príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
- na základe jeho stanoviska ako kontrolovaného subjektu mohli prehodnotiť vydanie napadnutých
rozhodnutí. Ďalej upriamil pozornosť správneho súdu na nedostatok zákonnej právomoci žalovaného
1/ na výkon postupu - predpokladanej administratívnej kontroly a na vydanie napadnutého rozhodnutia.
Uviedol, že zo Správy, Žiadosti aj Listu explicitne nevyplýva, že bola vykonaná administratívna kontrola
a kto ju vykonal a napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný 1/, pričom z obsahu uvedených dokumentov
nevyplýva, že by konal v zastúpení žalovaného 2/. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 24c zákona
o eurofondoch, ktorý ustanovuje, že orgánom oprávneným na vykonanie administratívnej kontroly je
riadiaci orgán. Nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia skutočnosť zastúpenia žiadnym spôsobom
nevyplýva, platí, že žalovaný 1/ pri výkone predpokladanej administratívnej kontroly Projektu a vydaní
napadnutého rozhodnutia konal vo vlastnom mene. Tým bol pri výkone administratívnej kontroly
porušený § 24c zákona o eurofondoch.
6. Vo vzťahu k Zmluve o NFP žalobca konštatoval nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov, nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či boli v tomto smere vykonané nejaké
dôkazy a ak áno aké. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo
12/2009 zo dňa 17.12.2009. Uviedol, že vo vzťahu k označeným porušeniam z napadnutého rozhodnutia
absolútne nevyplýva, na akom skutkovom základe žalovaný 1/ ustálil predmetné porušenia a teda nie je
ani zrejmé, či boli v tejto otázke vykonané nejaké dôkazy a ak áno aké. Ďalej namietol, že žalovaný 1/
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne opomenul otázku určenia výpočtu konkrétnej výšky
finančnej korekcie a tiež otázku jej primeranosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné
zreteľne vysledovať prečo a na základe akých podkladov bol prijatý záver o uložení finančnej korekcie
v konkrétnej výške, a rovnako nie je možné vyrozumieť, čím žalovaný 1/ odôvodňuje primeranosť
ukladanej sankcie. Úplne absentuje akékoľvek prepojenie výšky uloženej korekcie vo vzťahu k prípadnej
závažnosti tvrdeného porušenia právnych predpisov, prípadne zmluvných ustanovení, k prípadným
spôsobeným následkom, či hroziacej škode. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie tak jednoznačne
trpí vadou nezrozumiteľnosti aj vadou nedostatku dôvodov a ako také je nepreskúmateľné. Žalovaný
postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj
vecí a rozhodol bez toho, aby svoje závery odôvodnil. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú
nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. všetky uvedené skutočnosti ho
viedli k záveru o tom, že napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a aj pre nedostatok dôvodov. V žalobe ďalej žiadal priznať odkladný účinok, ktorý
odôvodnil tým, že ak by právne následky napadnutého rozhodnutia nastali okamžite, reálne by mu hrozila
značná finančná škoda, čo by mu ako neziskovej organizácii spôsobilo závažnú ujmu a taktiež fakticky



nenapraviteľný následok. Záverom konštatoval, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore
s verejným záujmom.
II.
7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe žiadal správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú. Ani Správu
ani Žiadosť nepovažuje za rozhodnutie, ktorým bolo v konečnom dôsledku zasiahnuté do právo a
oprávnených záujmov žalobcu. Uviedol, že iba rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a
podpore bude konečné, resp. rozhodnutie, voči ktorému bude prípustný riadny opravný prostriedok,
a bude zaväzovať prijímateľa k vráteniu finančných prostriedkov. Postup vymáhania finančných
prostriedkov do vydania tohto rozhodnutia má kvázi „dobrovoľný charakter“. Mal za to, že Správa ani
Žiadosť nemajú povahu individuálnych správnych aktov, nemajú povahu rozhodnutí, a ich preskúmanie
a zákonnosť podlieha osobitnému právnemu režimu, režimu stanovenému predpismi Európskej únie
a predpismi SR. Poukázal na skutočnosť, že v tomto štádiu sa ešte správne konanie nezačalo,
a nevydal ani konečné správne rozhodnutie v zmysle § 27a ods. 5 zákona a pomoci a podpore.
Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zo Správy a Žiadosti explicitne nevyplýva, že bola vykonaná
administratívna kontrola a kto ju vykonal, nakoľko v zmysle § 7 ods. 3a) zákona o pomoci a podpore
ako riadiaci orgán dňa 30.11.2007 splnomocnil vládou určený sprostredkovateľský orgán pod riadiacim
orgánom žalovaného 1/na plnenie úloh pre Operačný program Vzdelávanie. Poukázal na to, že uvedená
skutočnosť je všeobecne známa a taktiež ju žalovaný 1/ uviedol na úvodnej strane Správy. Bol tak
plne oprávnený na výkon administratívnej kontroly a vydanie napadnutého rozhodnutia. Bol názoru,
že odôvodnenie zistených pochybení v Správe je dostatočné. V popise nezrovnalostí je konkrétne
uvedené dané pochybenie. Je zadefinované, že žalobca je v likvidácii z čoho vyplýva, že nemôže
pokračovať v realizácii projektu. Opätovne zdôraznil, že Správa a Žiadosť neboli vydané predčasne,
naopak konanie žalobcu považoval za predčasné vo vzťahu k podaniu žaloby, pretože Správa ako aj
Žiadosť sú vydané za účelom zdokumentovania nezrovnalosti, avšak autoritatívne neukladajú povinnosť
k úhrade finančných prostriedkov, táto povinnosť vznikne až začatím konania podľa § 37a ods. 5 zákona
o pomoci a podpore. K neodkladnému účinku uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
potrebné na jeho priznanie v súlade s § 184 a § 185 SSP, nakoľko napadnutá Správa a Žiadosť nie sú
vykonateľné, a preto v tomto štádiu nie sú spôsobilé spôsobiť žalobcovi žiadnu ujmu. Nie sú pre žalobcu
záväzné a majú len informatívny charakter, bez autoritatívneho výroku.
III.
8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení žiadal žalobu odmietnuť a zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.
Vo vyjadrení opísal chronologickú následnosť udalostí a dôrazne odmietol tvrdenia žalobcu o údajnom
doručení napadnutých písomností až dňa 14.06.2017. Predmetné písomnosti boli preukázateľne
doručené žalobcovi dňa 15.04.2014. K tvrdeniam žalobcu, že konal v rozpore s § 24d ods. 2 písm.
b) a § 24e ods. 2 zákona o pomoci a podpore tým, že porušil zákonnú povinnosť riadiaceho orgánu
oboznámiť žalobcu so závermi administratívnej kontroly, a že si nevyžiadal od žalobcu vyjadrenie k
záverom uviedol, že nakoľko došlo k odstúpeniu od Zmluvy o NFP, celý uvádzaný postup pri vymáhaní
vystavenej nezrovnalosti, ktorý uviedol žalobca v podanej žalobe, sa nemohol uplatniť, t.j. vyššie
uvedené skutočnosti sú za danej okolnosti irelevantné. Nakoľko došlo k odstúpeniu od Zmluvy o NFP z
dôvodu jej porušenia (t.j. podmienok poskytnutia NFP), s ktorým sa spája povinnosť žalobcu vrátiť NFP,
bol oprávnený vymáhať takto vystavenú nezrovnalosť iba prostredníctvom súdneho konania, ktoré do
dnešného dňa nebolo začaté. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v rámci priebehu správneho alebo
súdneho konania môže taktiež dôjsť k tomu, že sa nepotvrdia zistenia uvedené v Správe a Žiadosti, resp.
bude vyvodený iný dôsledok. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že napadnutá Správa a Žiadosti
majú len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a právom chránených záujmov, nakoľko
tento zásah spôsobí až správne, resp. súdne rozhodnutie. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že
nemal dostatok zákonnej právomoci na výkon administratívnej kontroly a na vydanie Správy a Žiadostí.
Poukázal na znenie § 7 ods. 3 zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého riadiaci orgán splnomocní
vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh. Nakoľko na základe „Splnomocnenia
Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy EÚ
ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky ako riadiaceho orgánu pre Operačný program Vzdelávanie“
zo dňa 30.11.2007 je splnomocnený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona o pomoci a podpore,
je oprávnený na vydanie napadnutých Správ a Žiadostí. K námietke nedostatočného odôvodnenie
Správy mal za to, že Správa obsahuje dostatočné odôvodnenie zistených pochybení, nakoľko v popise
nezrovnalosti, kde je jednoznačne definované, že žalobca je v likvidácii a nepokračuje v realizácii aktivít
projektu. Zároveň je uvedené, že žalobca porušil Zmluvu o NFP tým že vstúpil do likvidácie, a teda určite,
jasne a zrozumiteľne definoval pochybenie žalobcu na základe ktorého je ten povinný vrátiť finančné



prostriedky. Zdôraznil, že Žiadosť v zmysle osobitného zákona o pomoci a podpore neurčuje povinné
obsahové náležitostí Žiadosti, a preto tvrdenia žalobcu sú neopodstatnené, a tiež nemajú vplyv na
zákonnosť postupu žalovaného. V Správe absentuje právne vynútiteľný, vykonateľný výrok o povinnosti
vrátiť finančné prostriedky. Finančné vyčíslenie nezrovnalosti a popis stavu riešenia nezrovnalosti ešte
samo o sebe nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Žalovaný 1/ konštatoval, že žalobca si
musel byť vedomý a uzavretím Zmluvy o NFP prejavil vôľu správať sa a dodržiavať pravidlá uvedené
v zmluve. Žalobca porušil Zmluvu o NFP tým, že vstúpil do likvidácie, čo sa v zmysle čl. 9 bod 2.3
písm. k) považuje za podstatné porušenie Zmluvy o NFP zo strany žalobcu. V zmysle Zmluvy o NFP je
povinný pravidelne predkladať monitorovacie správy, realizovať aktivity projektu v súlade so Zmluvou
o NFP, preberať poštu, počas platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP informovať žalovaného 1/ ohľadom
akýchkoľvek podstatných skutočností, ktoré majú vplyv na realizáciu aktivít Projektu.
9. Taktiež sa nestotožnil so záverom žalobcu, že Správa a Žiadosti sú preskúmateľné, a že by mali mať
povahu rozhodnutia, ktoré by malo analogicky vychádzať z § 14 zákona o pomoci a podpore, pokiaľ
ide o náležitosti, odôvodnenie a možnosť podať riadny opravný prostriedok. Ak by súdy preskúmavali
každé „kvázi rozhodnutie“ resp. dokument, ktorým boli identifikované porušenia pravidiel verejného
obstarávania a ktorý obsahuje charakter uloženého postihu, vyplývajúci zo zákona o pomoci a podpore,
tak potom aplikácia § 27a ods. 5 a 6 cit. zákona stráca akýkoľvek význam. Správa neobsahuje, tak
ako vo svojom vyjadrení uviedol žalobca, explicitné a autoritatívne stanovenie povinnosť vrátiť finančné
prostriedky. V prípade, až žalobca neuhradí sumu uvedenú v Žiadostiach, nezakladá to jej vynútiteľnosť.
Žalovaný 1/ uviedol, že ako sprostredkovateľský orgán žalobcu iba vyzval na dobrovoľné vrátenie
poskytnutého finančné príspevku. Vystavením a predložením Správy spolu so Žiadosťami nedošlo k
uloženiu sankčnej povinnosti pre žalobcu, nakoľko povinnosť vrátiť poskytnutý NFP alebo jeho časť, v
prípade zistených nezrovnalostí, vyplýva priamo zo Zmluvy o NFP. Dôrazne poukázal na skutočnosť, že
žalobca sa v Zmluve o NFP jasne zaviazal, že strpí kontrolu/audit, a že v prípade, že poruší ustanovenia
právnych predpisov SR alebo ES, a toto porušenie bude znamenať nezrovnalosť, vrátiť NFP alebo jeho
časť. Postupoval len podľa ustanovení zákona o pomoci a podpore. V predmetnom prípade nezačalo
správne konanie ani súdne konanie a nedošlo k vydaniu správneho či súdneho rozhodnutia. Správa a
Žiadosť preto nie sú konečným rozhodnutím o povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok, alebo jeho časť,
ale týmto rozhodnutím je až správne alebo súdne rozhodnutie, proti ktorému bude možné uplatniť riadny
opravný prostriedok, alebo v prípade potreby preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia. Na podporu
svojich tvrdení poukázal jednak na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/56/2015 zo dňa
08.06.2016, sp. zn. 1 Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, a na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave. Záverom tiež uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne priznania odkladu
vykonateľnosti, a bol názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by mu korekciou uvedenou v
Žiadostiach hrozila závažná ujma, a teda ujma, ktorú by vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva malo dôjsť, jeho trvaniu a dôsledkom, považuje za ujmu značnú.
IV.

10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, §
11 ods. 1 SSP), primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej Správy o
zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
19. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona
nie sú preskúmateľné súdom. 46a) § 248 písm. d) O.s.p.
20. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti
na predmet zákazky.

V.

21. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 11.12.2009 došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalobcom a Ministerstvom
školstva, vedy, výskumu a športu SR v zastúpení Výskumnou agentúrou (predtým Agentúra Ministerstva
školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ). Nenávratný finančný prostriedok bol poskytnutý z prostriedkov
Operačného programu Vzdelávanie, spolufinancovaného európskym sociálnym fondom, opatrenie č.
3.2 „Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitným vzdelávacími potrebami“.
22. Dňa 14.06.2017 bola likvidátorovi žalobcu doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a tiež Žiadosť
o vrátenie finančných prostriedkov - nezaúčtovaná zálohová platba zo dňa 02.04.2014. Žalovaný 1/ v
liste uložil žalobcovi povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe
Zmluvy o NFP v lehote 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia z dôvodu podozrenia z nezrovnalosti.
Konkrétna suma, ktorú žalovaný 1/ žiadal zaplatiť, vyplýva z formulárov tvoriacich prílohy k Listu, kde
je v kolónkach „celková výška nezrovnalosti“ resp. „zostávajúca suma, ktorá má byť vrátená“ uvedená
suma 92 208,- eur. Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21400280/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosť o
vrátenie finančných prostriedkov č. 2613023008/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosť o vrátenie finančných
prostriedkov č. 26130230008/Z02 zo dňa 28.03.2014 sú predmetom preskúmania v tomto konaní.
23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z
prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa Správneho
poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré
mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a
základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho
orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky
z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných
druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.
24. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po
uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a
výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa
len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní.
25. Konajúci súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v
rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016
dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako
také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah
do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.



26. Podľa názoru tunajšieho súdu Správu a Žiadosť je nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4
zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o
opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie
alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo
nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a
vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach.
Správa i Žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za
následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku
nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade
nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží
mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani Žiadosť teda nie sú konečnými
autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so
zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov.
Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné.
27. Je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky.
Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá
povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný
k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu spisu je
okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp.
správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. Ohľadom preskúmania žiadosti je nesporné,
že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008
Z.z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa
na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané
v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo
možné podrobiť súdnemu prieskumu.
28. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných
zistených v Správe, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu
vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp.
budú na základe tejto Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.
29. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov
Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské práva
a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných
práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy
SR. Taktiež súd poukazuje na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia
vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. vylúčené zo
súdneho prieskumu (§ 7 písm. b/) SSP).
30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na
preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktom
orgánu verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktoré sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s
§ 7 písm. e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017201352)