Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201352 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201352.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Európska vzdelávacia akadémia, n.o. v likvidácii, Nobelova 16, 836 14 Bratislava, IČO: 37 924 010, zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, proti žalovaným: 1/ Výskumná agentúra, Sliačska 1523/1, 831 02 Bratislava, IČO: 31 819 494, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21400280/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230008/Z01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230008/Z02 zo dňa 28.03.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 0.08.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21400280/S01zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230008/Z01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230008/Z02 zo dňa 28.03.2014. 2. V žalobe uviedol, že vzájomný právny vzťah medzi ním a žalovanými je založený Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 018/2009/3.2/OPV, ITMS kód Projektu: 26130230009, zo dňa 11.12.2009, uzavretej medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v zastúpení Výskumná agentúra (predtým Agentúra ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ) v právnom postavení Poskytovateľa a Európskou vzdelávacou akadémiou, n.o. v právnom postavení Prijímateľa, spolu s jej prílohami, vrátane Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku („VZP“, definovaná zmluva a VZP sú ďalej súhrnne označované ako „Zmluva o NFP“). Uzavretiu Zmluvy o NFP predchádzal proces schvaľovania jeho žiadosti o poskytnutie príspevku a Zmluva o NFP bola uzavretá na základe schválenej žiadosti. Na základe uzavretej Zmluvy o NFP riadne realizoval aktivity projektu, ktorá bola predmetom Zmluvy o NFP. 3. Ďalej uviedol, že 14.06.2017 bol jeho likvidátorovi doručený ako príloha k inému súdnemu konaniu list označený ako „Správa o zistenej nezrovnalosti“ a „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - nezaúčtovaní zálohová platba“ zo dňa 02.04.2014 (ďalej len „List“), prílohou ktorého je Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (napadnuté rozhodnutie). Žalovaný 1/ mu uložil povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté na základe Zmluvy o NFP, z dôvodu „podozrenia z nezrovnalosti“. Konkrétna suma, ktorú žalovaný 1/ žiadal zaplatiť, vyplývala z formulárov tvoriacich prílohy Listu, kde bola v úhrne uvedená suma 92 208,- eur. Z obsahu listu teda vyplýva, že žalovaný 1/ žiada zaplatenie 90 208,- eur s odôvodnením, že bežným postupom dospel k záveru, že existuje podozrenie z nezrovnalosti, z dôvodu, ktorého mu určil povinnosť uhradiť 92 208,- eur. 4. Nakoľko vydaním Správy o zistenej nezrovnalosti a doručením Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov si žalovaný 1/ uplatnil nárok na peňažné plnenie s určením konkrétnej lehoty na plnenie a upozornením na právne následky, ktoré hrozia v prípade, ak v určenej lehote určenú sumu nezaplatí, bol názoru, že Správu spolu so Žiadosťou je potrebné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zásadným spôsobom zasahuje do jeho oprávnených záujmov. U žalovaného 1/ muselo prebiehať administratívne konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia. Správu spolu so Žiadosťou je potrebné považovať za individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy (žalovaným 1/) v administratívnom konaní v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného 1/ v oblasti verejnej správy (konkrétne v oblasti zabezpečovania procesov implementácie pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie), ktorých obsah má autoritatívny vzťah k ich adresátovi, keďže napadnutým rozhodnutím mu bola uložená vykonateľná povinnosť na peňažné plnenie. Poukázal na skutočnosť, že Správu spolu so Žiadosťou nie je možné napadnúť opravným prostriedkom a príslušné právne predpisy mu neumožňujú dosiahnuť ich zrušenie ani zmenu inou ako súdnou cestou, pričom nemá k dispozícii iný prostriedok právnej obrany a ochrany svojich subjektívnych práv a oprávnených záujmov, ako podanie správnej žaloby o preskúmanie ich zákonnosti podľa Správneho súdneho poriadku. 5. Žalobca v podanej žalobe videl podstatné porušenie zákonných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pretože zo strany žalovaných nebol upovedomený o tom, že ohľadom Projektu bola vykonaná nejaká kontrola. Najmä však nebol oboznámený s prípadnými zisteniami či závermi kontroly, ku ktorým by mohol zaujať stanovisko. Môže preto len dedukovať, že administratívnym konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bola administratívna kontrola, resp. administratívne konanie predpokladané §§ 24c a nasl. zákona o eurofondoch. Mal za to, že ak by mu žalovaní umožnili vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Správe - vychádzajúc z povahy zistených nedostatkov, ktoré spočívajú v zrejmom nesprávnom právnom posúdení príslušných ustanovení Obchodného zákonníka - na základe jeho stanoviska ako kontrolovaného subjektu mohli prehodnotiť vydanie napadnutých rozhodnutí. Ďalej upriamil pozornosť správneho súdu na nedostatok zákonnej právomoci žalovaného 1/ na výkon postupu - predpokladanej administratívnej kontroly a na vydanie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že zo Správy, Žiadosti aj Listu explicitne nevyplýva, že bola vykonaná administratívna kontrola a kto ju vykonal a napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný 1/, pričom z obsahu uvedených dokumentov nevyplýva, že by konal v zastúpení žalovaného 2/. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 24c zákona o eurofondoch, ktorý ustanovuje, že orgánom oprávneným na vykonanie administratívnej kontroly je riadiaci orgán. Nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia skutočnosť zastúpenia žiadnym spôsobom nevyplýva, platí, že žalovaný 1/ pri výkone predpokladanej administratívnej kontroly Projektu a vydaní napadnutého rozhodnutia konal vo vlastnom mene. Tým bol pri výkone administratívnej kontroly porušený § 24c zákona o eurofondoch. 6. Vo vzťahu k Zmluve o NFP žalobca konštatoval nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či boli v tomto smere vykonané nejaké dôkazy a ak áno aké. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 12/2009 zo dňa 17.12.2009. Uviedol, že vo vzťahu k označeným porušeniam z napadnutého rozhodnutia absolútne nevyplýva, na akom skutkovom základe žalovaný 1/ ustálil predmetné porušenia a teda nie je ani zrejmé, či boli v tejto otázke vykonané nejaké dôkazy a ak áno aké. Ďalej namietol, že žalovaný 1/ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne opomenul otázku určenia výpočtu konkrétnej výšky finančnej korekcie a tiež otázku jej primeranosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné zreteľne vysledovať prečo a na základe akých podkladov bol prijatý záver o uložení finančnej korekcie v konkrétnej výške, a rovnako nie je možné vyrozumieť, čím žalovaný 1/ odôvodňuje primeranosť ukladanej sankcie. Úplne absentuje akékoľvek prepojenie výšky uloženej korekcie vo vzťahu k prípadnej závažnosti tvrdeného porušenia právnych predpisov, prípadne zmluvných ustanovení, k prípadným spôsobeným následkom, či hroziacej škode. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie tak jednoznačne trpí vadou nezrozumiteľnosti aj vadou nedostatku dôvodov a ako také je nepreskúmateľné. Žalovaný postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj vecí a rozhodol bez toho, aby svoje závery odôvodnil. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. všetky uvedené skutočnosti ho viedli k záveru o tom, že napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a aj pre nedostatok dôvodov. V žalobe ďalej žiadal priznať odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že ak by právne následky napadnutého rozhodnutia nastali okamžite, reálne by mu hrozila značná finančná škoda, čo by mu ako neziskovej organizácii spôsobilo závažnú ujmu a taktiež fakticky nenapraviteľný následok. Záverom konštatoval, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. II. 7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe žiadal správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú. Ani Správu ani Žiadosť nepovažuje za rozhodnutie, ktorým bolo v konečnom dôsledku zasiahnuté do právo a oprávnených záujmov žalobcu. Uviedol, že iba rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore bude konečné, resp. rozhodnutie, voči ktorému bude prípustný riadny opravný prostriedok, a bude zaväzovať prijímateľa k vráteniu finančných prostriedkov. Postup vymáhania finančných prostriedkov do vydania tohto rozhodnutia má kvázi „dobrovoľný charakter“. Mal za to, že Správa ani Žiadosť nemajú povahu individuálnych správnych aktov, nemajú povahu rozhodnutí, a ich preskúmanie a zákonnosť podlieha osobitnému právnemu režimu, režimu stanovenému predpismi Európskej únie a predpismi SR. Poukázal na skutočnosť, že v tomto štádiu sa ešte správne konanie nezačalo, a nevydal ani konečné správne rozhodnutie v zmysle § 27a ods. 5 zákona a pomoci a podpore. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zo Správy a Žiadosti explicitne nevyplýva, že bola vykonaná administratívna kontrola a kto ju vykonal, nakoľko v zmysle § 7 ods. 3a) zákona o pomoci a podpore ako riadiaci orgán dňa 30.11.2007 splnomocnil vládou určený sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom žalovaného 1/na plnenie úloh pre Operačný program Vzdelávanie. Poukázal na to, že uvedená skutočnosť je všeobecne známa a taktiež ju žalovaný 1/ uviedol na úvodnej strane Správy. Bol tak plne oprávnený na výkon administratívnej kontroly a vydanie napadnutého rozhodnutia. Bol názoru, že odôvodnenie zistených pochybení v Správe je dostatočné. V popise nezrovnalostí je konkrétne uvedené dané pochybenie. Je zadefinované, že žalobca je v likvidácii z čoho vyplýva, že nemôže pokračovať v realizácii projektu. Opätovne zdôraznil, že Správa a Žiadosť neboli vydané predčasne, naopak konanie žalobcu považoval za predčasné vo vzťahu k podaniu žaloby, pretože Správa ako aj Žiadosť sú vydané za účelom zdokumentovania nezrovnalosti, avšak autoritatívne neukladajú povinnosť k úhrade finančných prostriedkov, táto povinnosť vznikne až začatím konania podľa § 37a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. K neodkladnému účinku uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky potrebné na jeho priznanie v súlade s § 184 a § 185 SSP, nakoľko napadnutá Správa a Žiadosť nie sú vykonateľné, a preto v tomto štádiu nie sú spôsobilé spôsobiť žalobcovi žiadnu ujmu. Nie sú pre žalobcu záväzné a majú len informatívny charakter, bez autoritatívneho výroku. III. 8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení žiadal žalobu odmietnuť a zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku. Vo vyjadrení opísal chronologickú následnosť udalostí a dôrazne odmietol tvrdenia žalobcu o údajnom doručení napadnutých písomností až dňa 14.06.2017. Predmetné písomnosti boli preukázateľne doručené žalobcovi dňa 15.04.2014. K tvrdeniam žalobcu, že konal v rozpore s § 24d ods. 2 písm. b) a § 24e ods. 2 zákona o pomoci a podpore tým, že porušil zákonnú povinnosť riadiaceho orgánu oboznámiť žalobcu so závermi administratívnej kontroly, a že si nevyžiadal od žalobcu vyjadrenie k záverom uviedol, že nakoľko došlo k odstúpeniu od Zmluvy o NFP, celý uvádzaný postup pri vymáhaní vystavenej nezrovnalosti, ktorý uviedol žalobca v podanej žalobe, sa nemohol uplatniť, t.j. vyššie uvedené skutočnosti sú za danej okolnosti irelevantné. Nakoľko došlo k odstúpeniu od Zmluvy o NFP z dôvodu jej porušenia (t.j. podmienok poskytnutia NFP), s ktorým sa spája povinnosť žalobcu vrátiť NFP, bol oprávnený vymáhať takto vystavenú nezrovnalosť iba prostredníctvom súdneho konania, ktoré do dnešného dňa nebolo začaté. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v rámci priebehu správneho alebo súdneho konania môže taktiež dôjsť k tomu, že sa nepotvrdia zistenia uvedené v Správe a Žiadosti, resp. bude vyvodený iný dôsledok. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že napadnutá Správa a Žiadosti majú len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a právom chránených záujmov, nakoľko tento zásah spôsobí až správne, resp. súdne rozhodnutie. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemal dostatok zákonnej právomoci na výkon administratívnej kontroly a na vydanie Správy a Žiadostí. Poukázal na znenie § 7 ods. 3 zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh. Nakoľko na základe „Splnomocnenia Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy EÚ ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako riadiaceho orgánu pre Operačný program Vzdelávanie“ zo dňa 30.11.2007 je splnomocnený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona o pomoci a podpore, je oprávnený na vydanie napadnutých Správ a Žiadostí. K námietke nedostatočného odôvodnenie Správy mal za to, že Správa obsahuje dostatočné odôvodnenie zistených pochybení, nakoľko v popise nezrovnalosti, kde je jednoznačne definované, že žalobca je v likvidácii a nepokračuje v realizácii aktivít projektu. Zároveň je uvedené, že žalobca porušil Zmluvu o NFP tým že vstúpil do likvidácie, a teda určite, jasne a zrozumiteľne definoval pochybenie žalobcu na základe ktorého je ten povinný vrátiť finančné prostriedky. Zdôraznil, že Žiadosť v zmysle osobitného zákona o pomoci a podpore neurčuje povinné obsahové náležitostí Žiadosti, a preto tvrdenia žalobcu sú neopodstatnené, a tiež nemajú vplyv na zákonnosť postupu žalovaného. V Správe absentuje právne vynútiteľný, vykonateľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Finančné vyčíslenie nezrovnalosti a popis stavu riešenia nezrovnalosti ešte samo o sebe nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Žalovaný 1/ konštatoval, že žalobca si musel byť vedomý a uzavretím Zmluvy o NFP prejavil vôľu správať sa a dodržiavať pravidlá uvedené v zmluve. Žalobca porušil Zmluvu o NFP tým, že vstúpil do likvidácie, čo sa v zmysle čl. 9 bod 2.3 písm. k) považuje za podstatné porušenie Zmluvy o NFP zo strany žalobcu. V zmysle Zmluvy o NFP je povinný pravidelne predkladať monitorovacie správy, realizovať aktivity projektu v súlade so Zmluvou o NFP, preberať poštu, počas platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP informovať žalovaného 1/ ohľadom akýchkoľvek podstatných skutočností, ktoré majú vplyv na realizáciu aktivít Projektu. 9. Taktiež sa nestotožnil so záverom žalobcu, že Správa a Žiadosti sú preskúmateľné, a že by mali mať povahu rozhodnutia, ktoré by malo analogicky vychádzať z § 14 zákona o pomoci a podpore, pokiaľ ide o náležitosti, odôvodnenie a možnosť podať riadny opravný prostriedok. Ak by súdy preskúmavali každé „kvázi rozhodnutie“ resp. dokument, ktorým boli identifikované porušenia pravidiel verejného obstarávania a ktorý obsahuje charakter uloženého postihu, vyplývajúci zo zákona o pomoci a podpore, tak potom aplikácia § 27a ods. 5 a 6 cit. zákona stráca akýkoľvek význam. Správa neobsahuje, tak ako vo svojom vyjadrení uviedol žalobca, explicitné a autoritatívne stanovenie povinnosť vrátiť finančné prostriedky. V prípade, až žalobca neuhradí sumu uvedenú v Žiadostiach, nezakladá to jej vynútiteľnosť. Žalovaný 1/ uviedol, že ako sprostredkovateľský orgán žalobcu iba vyzval na dobrovoľné vrátenie poskytnutého finančné príspevku. Vystavením a predložením Správy spolu so Žiadosťami nedošlo k uloženiu sankčnej povinnosti pre žalobcu, nakoľko povinnosť vrátiť poskytnutý NFP alebo jeho časť, v prípade zistených nezrovnalostí, vyplýva priamo zo Zmluvy o NFP. Dôrazne poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v Zmluve o NFP jasne zaviazal, že strpí kontrolu/audit, a že v prípade, že poruší ustanovenia právnych predpisov SR alebo ES, a toto porušenie bude znamenať nezrovnalosť, vrátiť NFP alebo jeho časť. Postupoval len podľa ustanovení zákona o pomoci a podpore. V predmetnom prípade nezačalo správne konanie ani súdne konanie a nedošlo k vydaniu správneho či súdneho rozhodnutia. Správa a Žiadosť preto nie sú konečným rozhodnutím o povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok, alebo jeho časť, ale týmto rozhodnutím je až správne alebo súdne rozhodnutie, proti ktorému bude možné uplatniť riadny opravný prostriedok, alebo v prípade potreby preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázal jednak na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, sp. zn. 1 Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, a na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Záverom tiež uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne priznania odkladu vykonateľnosti, a bol názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by mu korekciou uvedenou v Žiadostiach hrozila závažná ujma, a teda ujma, ktorú by vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva malo dôjsť, jeho trvaniu a dôsledkom, považuje za ujmu značnú. IV. 10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP), primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 19. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom. 46a) § 248 písm. d) O.s.p. 20. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V. 21. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 11.12.2009 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalobcom a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR v zastúpení Výskumnou agentúrou (predtým Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ). Nenávratný finančný prostriedok bol poskytnutý z prostriedkov Operačného programu Vzdelávanie, spolufinancovaného európskym sociálnym fondom, opatrenie č. 3.2 „Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitným vzdelávacími potrebami“. 22. Dňa 14.06.2017 bola likvidátorovi žalobcu doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a tiež Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - nezaúčtovaná zálohová platba zo dňa 02.04.2014. Žalovaný 1/ v liste uložil žalobcovi povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe Zmluvy o NFP v lehote 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia z dôvodu podozrenia z nezrovnalosti. Konkrétna suma, ktorú žalovaný 1/ žiadal zaplatiť, vyplýva z formulárov tvoriacich prílohy k Listu, kde je v kolónkach „celková výška nezrovnalosti“ resp. „zostávajúca suma, ktorá má byť vrátená“ uvedená suma 92 208,- eur. Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21400280/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 2613023008/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230008/Z02 zo dňa 28.03.2014 sú predmetom preskúmania v tomto konaní. 23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa Správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 24. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní. 25. Konajúci súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. 26. Podľa názoru tunajšieho súdu Správu a Žiadosť je nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i Žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani Žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 27. Je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. Ohľadom preskúmania žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. 28. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistených v Správe, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe tejto Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 29. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež súd poukazuje na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. b/) SSP). 30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktom orgánu verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktoré sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.