Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201502 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201502.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: J. I. S., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Marockého kráľovstva, v krajine pôvodu naposledy bytom DB. B. Z., O. B. G., G. Č. I. X., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Weis & Partners s.r.o. so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 11.9.2017 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-96-16/2017-Ž zo dňa 21.8.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-96-16/2017-Ž zo dňa 21.8.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 12 ods.1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žalobcovu žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadosť o udelenie azylu odôvodnil nepriaznivou ekonomickou situáciu, obavou z možných problémov s políciou v dôsledku jeho pokusu o nelegálny vstup do Európskej únie, ako aj problémov s veriteľmi, ktoré dôvody považoval za iné, ako sú uvedené v §§ 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 11.9.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 191 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (z jeho odôvodnenia nevyplýva, prečo žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, resp. doplnkovej ochrany podľa § 13a, 13b zákona o azyle, že z odôvodnenia nie je zrejmý obsah správ o krajine pôvodu žalobcu konkretizovaných v napadnutom rozhodnutí a že z odôvodnenia nie je zrejmá správna úvaha použitá pri vydaní rozhodnutia). Tiež namietal nedostatočné zistenie stavu veci. Žalobca nežiadal nariadenie pojednávanie v predmetnej veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.9.2017 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že v predmetnej veci rozhodol na základe skutočností, ktoré žalobca uviedol v priebehu konania pred ním a že tieto sú v napadnutom rozhodnutí aj uvedené. Poukázal na skutočnosť, že v azylovom konaní nie je jeho povinnosťou domýšľať si za žiadateľa o azyl dôvody jeho žiadosti a teda že vec posúdil v intenciách prezentovaných dôvodov. Žalovaný nežiadal nariadenie pojednávanie v predmetnej veci. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a postupom podľa § 137 ods. 4 SSP vyhlásil rozsudok, ktorého skrátené vyhotovenie bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 15.11.2017. Súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-96/2017-Ž z obsahu ktorého zistil, že v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu v podanom vysvetlení z 15.11.2016 pred Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Trnava (Č.j.: PPZ-HCP-BA9-92-005/2016-AV, za účasti tlmočníka) žalobca o. i. uviedol, že v minulosti nebol trestaný, že v domovskej krajine mu nič nehrozí a že z nej odišiel z čisto ekonomických dôvodov, nakoľko jeho rodina je veľmi chudobná. Žalobca počas svojho zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vyhlásením z 31.7.2017 požiadal o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, nakoľko chce žiť v bezpečí. Po zákonnom poučení ako žiadateľa o azyl v priebehu vstupného pohovoru (spísania dotazníka žiadateľa o azyl) za prítomnosti tlmočníka ako dôvod žiadosti o azyl uviedol, že z Maroka odišiel preto, lebo sú tam ťažké sociálne podmienky, že mal ťažké detstvo lebo jeho rodina žila v chudobnej štvrti, že si ťažko zháňal práca a ak ju aj mal, príjem z nej bol veľmi malý. Okrem tohto dôvodu neuviedol žiaden iný dôvod žiadosti o azyl. ďalej uviedol, že ak by sa vrátil do Maroka, mohol by mať problémy s políciou, lebo stratil svoje cestovné doklady, tiež preto lebo sa pokúsil nelegálne sa dostať do Európy. Vyslovil obavu že by po návrate mohol mať problémy s veriteľmi, od ktorých si na cestu požičal 3000 eur. Žalobca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu, obsahovo zamerané na slobodu pohybu a rámci a mimo nej. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle: Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K žalobnému bodu podľa ktorého napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu tento žalobný bod nie je dôvodný. Napadnuté rozhodnutie je dostatočným spôsobom odôvodnené, i keď mu je potrebné priznať relatívnu mieru jeho stručnosti. Je však z neho zrejmé, akou správnou úvahou sa žalovaný pri jeho vydaní riadil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, aké dôvody podanej žiadosti o azyl prezentoval žalobca, pričom súčasne skonštatoval, že tieto dôvody sú inými, ako tie, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Poukázal pritom na skutočnosť, že podľa vyjadrenia žalobcu tento odišiel z krajiny svojho pôvodu výlučne z ekonomických dôvodov - nepriaznivých sociálno- ekonomických podmienok, pričom žiadne iné dôvody neprezentoval. V súvislosti s posúdením tohto žalobného bodu súd poukazuje na skutočnosť, že pre vydanie napadnutého druhu rozhodnutia (ktoré je svojím charakterom rozhodnutím procesného charakteru, nakoľko sa ním nerozhoduje v merite veci - neposudzuje existencia dôvodnosti obáv z prenasledovania, alebo existencia vážneho bezprávia) je jedinou rozhodujúcou otázkou (ktorá tak tvorí zákonný predpoklad pre jeho vydanie) posúdenie, či prezentované dôvody žiadosti o poskytnutie niektorej z druhov medzinárodnej ochrany sú dôvodmi uvedenými v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Žalobca vo svojej žiadosti o azyl neuviedol, že by o azyl žiadal z dôvodu svojich obáv z prenasledovania (§ 8, § 2 písm. d/ zákona o azyle), resp. že by mu hrozilo vážne bezprávie (§ 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle). Podobne neuviedol, že by o azyl žiadal z dôvodu zlúčenia rodiny (§ 10, § 13b zákona o azyle). Ak teda žalovaný správne a v súlade so zákonom o azyle vyhodnocoval výlučne obsah žalobcových dôvodov o poskytnutie medzinárodnej ochrany, pričom dospel k správnemu konštatovaniu, že tieto žalobcove dôvody sú inými ako sú uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere je dostatočne zrozumiteľným na to, aby bolo preskúmateľným. 7. K žalobnému bodu, podľa ktorého zistenie skutkového stavu veci bolo nedostatočným: Podľa názoru súdu ani tento žalobný bod nie je dôvodným. Aj s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd poukazuje na fakt, že jediným relevantným podkladom pre posúdenie a následné vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o azyl podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle je vyhodnotenie obsahu dôvodov, prezentovaných žiadateľom o azyl (v danom prípade žalobcu). Ak teda žalobca tak vo vyhlásení, ktorým o azyl požiadal, resp. vo vstupnom pohovore neuviedol žiaden z dôvodov, ktorý by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov uvedených v cit. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, tak takéto zistenie stavu veci je pre tento typ rozhodnutia dostatočným. Žalobca tiež namietal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nešpecifikoval obsah správ o krajine pôvodu žalobcu v napadnutom rozhodnutí označením ich čísla písomnosti. Podľa názoru súdu vykonanie tohto dokazovania (označenými správami o krajine pôvodu žalobcu) bolo nadbytočným a nemajúcim žiaden vplyv na rozhodnutie ako také. Ak totižto žalovaný rozhodol o zamietnutí žalobcovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej (§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle), tak aj prípadné zistenie ev. nepriaznivej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu nemá žiaden vplyv na toto rozhodnutie. Je tomu tak preto, lebo: a) nie je úlohou žalovaného v konaní o udelenie azylu vyhľadávať za žiadateľa o azyl dôvody žiadosti, ale výlučne posudzovať dôvody prezentované žiadateľom o azyl; b) ak by v prípade návratu žiadateľa o azyl do krajiny jeho pôvody objektívne existovala hrozba vážneho bezprávia, tak takáto hrozba by nemohla mať vplyv na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, pretože prípadné poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 20 ods. 4 zákona o azyle prichádza do úvahy iba v prípade, ak žalovaný rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej nie je rozhodnutím o neudelení azylu 8. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSSP s poukazom na výsledok konania. 10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).