Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201716 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201716.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: D. G. F., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Senegalu, aktuálne s miestom pobytu v Pobytovom tábore Rohovce, bez platného dokladu totožnosti, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 9.10.2017 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-DS-27-14/2017-Ž zo dňa 11.9.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-DS-27-14/2017-Ž zo dňa 11.9.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods.1 písm. c), ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žalobcovu žiadosť o azyl ako neprípustnú a súčasne vyslovil, že v tomto prípade je na konanie príslušná Česká republika. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca požiadal o azyl v Českej republike opakovane 19.2.2008, 30.9.2009 a 5.11.2013, pričom tento členský štát 31.8.2017 písomne akceptoval prijatie späť žalobcu. V ďalšom dôvodil, že odovzdaním žalobcu do Českej republiky nebude zabránené viesť prípadný rodinný život, nakoľko je to matka jeho dcér, ktorá mu bráni kontaktu s dcérami. Tiež poukázal na skutočnosť, že tento konflikt s bývalou manželkou mal možnosť vyriešiť si po dobu predchádzajúcich 12 rokov. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 9.10.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c ), d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Uznal, že na prijatie zodpovednosti podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Nariadenie Dublin III.“) niet právneho nároku, avšak nemožno vylúčiť, že žiadosť o azyl je legitímnym inštitútom pre zabezpečenie rešpektovania jeho práv - zlúčenia s rodinou. V tejto súvislosti poukázal aj na § 9 zákona o azyle. V ďalšom namietal nedostatočné zistenie stavu veci, keď žalovaný nezohľadnil jeho psychický stav a v tom smere zhoršený zdravotný stav. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2017 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii prezentovanej v napadnutom rozhodnutí. Stručne opísal v konaní zistený stav veci a opätovne zdôraznil, že odovzdaním žalobcu do Českej republiky nedôjde k porušeniu práva žalobcu na rodinný život. Tiež poukázal na žalobcom v priebehu azylového konania prezentovanú genézu jeho vzťahu s manželkou, ktorá nebola vyriešená ani počas predchádzajúcich dvanástich rokov. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a postupom podľa § 137 ods. 4 SSP vyhlásil rozsudok, ktorého skrátené vyhotovenie bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 6.12.2017. Súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca pred Oddelením azylu PZ Humenné 12.8.2017 za prítomnosti tlmočníčky o. i. uviedol, že v roku 1995 vycestoval do Prahy, kde následne vykonával rôzne práce. Od roku 1999 žil v spoločnej domácnosti s „G. U. L.“, narodenou na Slovensku, s ktorou má dve dcéry: A. F., nar. v roku 2002 a K. F., nar. v roku 2005. V roku 2006 jeho priateľka s dcérami odišla - nevie kam. Odvtedy ich nevidel. Následne uviedol, že jeho priateľka žije aj s dcérami v Českej republike, niekedy aj na Slovensku. Následným vyhlásením z 12.8.2017 požiadal o azyl z dôvodu, že chce žiť a pracovať na Slovensku, pretože chce vidieť svoje dcéry, ktoré sa môžu zdržiavať na Slovensku v Košiciach, lebo tam má jeho bývalá priateľka rodinu. Z vykonanej lustrácie v IS AFIS bolo zistené, že žalobca požiadal o azyl v Českej republike 19.2.2008, 30.9.2009 a 5.11.2013. Po riadnom poučení ako žiadateľa o azyl bol so žalobcom za účasti tlmočníka a v konaní zvolenej zástupkyne žalobcu spísaný dotazník (vstupný pohovor) dňa 24.8.2017. V jeho priebehu o. i. žalobca uviedol, že jeho súčasný zdravotný stav mu dovoľuje vypovedať, že jeho priateľka „G. U. L.“ je slovenskej národnosti, býva v Prahe, pričom viac údajov v tomto smere odmietol uviesť. Uviedol, že Českú republiku od vstupu do nej (v roku 1995) nikdy neopustil, že z Českej republiky bol administratívne vyhostený. Tiež uviedol, že na Slovensko prišiel preto, aby našiel svoje deti, ktoré videl naposledy v roku 2005, aby zistil kde sa nachádzajú, pretože ich chce vychovávať v moslimskej viere. Na základe žiadosti Dublinského strediska žalovaného partnerský úrad Českej republiky listom z 31.8.2017 žalovanému oznámil, že akceptuje žiadosť o prijatie späť žalobcu v zmysle Článku čl. 18 ods. 1 písm. d) Nariadenia Dublin III. Dňa 11.9.2017 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo zástupkyni žalobcu v konaní pred žalovaným doručené 18.9.2017. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle: Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. Podľa § 11 ods. 3 veta druhá zákona o azyle: Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu. Podľa Článku 17 ods. 1 veta prvá Nariadenia Dublin III: Odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočným spôsobom zistil stav veci: Podľa názoru súdu tento žalobný bod nie je dôvodný. Žalovaný jednak zo samotných výpovedí žalobcu, z vykonanej lustrácie, ako aj z reakcie partnerského dublinského strediska Českej republike zistil, že žalobca v minulosti opakovane - trikrát požiadal o azyl v Českej republike. Toto zistenie bolo preto dôvodom pre aplikáciu príslušných ustanovení zákona o azyle (§ 11 ods. 3), resp. Nariadenia Dublin III. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne v žalobe namietal svoj nepriaznivý zdravotný stav v čase spísania dotazníka (vstupného pohovoru). Ako to však vyplýva z obsahu dotazníka (spísaného za prítomnosti zástupkyne žalobcu), žalovaný sa pred začatím spisovania dotazníka opýtal žalobcu, či mu jeho zdravotný stav dovoľuje vypovedať. Žalobca uviedol že áno, pričom ani prítomná zástupkyňa žalobcu v priebehu spísania dotazníka nijakým spôsobom nenamietala akúkoľvek indispozíciu žalobcu. Tento žalobný bod súd preto vyhodnotil ako účelový. 7. K žalobnému bodu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani tento žalobný bod nevyhodnotil ako dôvodný. Ako to bolo v konaní pred žalovaný bez akýchkoľvek pochybností zistené, žalobca predtým, ako na Slovensku požiadal o azyl, o azyl požiadal v rokoch 2008, 2009 a 2013 v Českej republike. Ak teda žalovaný rozhodol o tom, že na prejednanie aktuálnej žiadosti žalobcu o azyl je príslušná Česká republika, tak toto jeho rozhodnutie je v súlade s Článkom 3 ods. 1, Článkom 7 Nariadenia Dublin III. Žalobca v podanej žalobe síce (správne) uznal, že na prijatie zodpovednosti Slovenskej republiky za posúdenie jeho aktuálnej žiadosti niet právneho nároku, avšak namietal, že z humanitných dôvodov tak odporca mal urobiť. Teda že mal podanú žiadosť posúdiť a prijať tak zodpovednosť (za jej posúdenie) postupom podľa Článku 17 ods.1 Nariadenia Dublin III. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že takýto postup Slovenskej republiky v osobe žalovaného je iba jej oprávnením. V prípade, ak ho nevyužije, niet dôvodu žalovanému vyčítať takýto jeho postoj. Z tohto dôvodu nebolo ani povinnosťou žalovaného akýmkoľvek spôsobom odôvodňovať, prečo sa rozhodol neprevziať zodpovednosť za posúdenie aktuálnej žiadosti žalobcu o azyl. 8. Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné skonštatovať, že celá argumentácia žalobcu je účelová, scestná a dokonca protirečiaca sa vlastným vyhláseniam žalobcu, produkovaným v priebehu azylového konania. Celý obsah podanej žaloby, včítane odôvodnenia žiadosti o priznanie odkladného účinku (o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením č.k.: 4SaZ/6/2017-16 z 25.10.2017 tak, že tento návrh zamietol) argumentačne smeruje k tomu, že následným odovzdaním žalobcu do Českej republiky dôjde k porušeniu jeho práva na rodinný a súkromný život. Ako to súd skonštatoval vo svojom uznesení z 25.10.2017 základným predpokladom rešpektovania rodinného života (na možnosť ktorého porušenia poukázal žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe) je to, aby rodinný život v čase, keď naň uplatňuje právo v zmysle Článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd reálne existoval. Ako to vyplynulo z obsahu výpovedí žalobcu pred žalovaným, jeho rodinný život (ak vôbec takýto rodinný život vo vzťahu k ním deklarovaným dcéram vôbec existoval), prestal existovať v roku 2005 (resp. v roku 2006), nakoľko matka jeho dcér ho s dcérami opustila a odišla na neznáme miesto. Žalovaný pritom následne 12 rokov nevykonal žiadne reálne kroky k jeho (eventuálnemu) obnoveniu! Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca vo svojej výpovedi z 12.8.2017 o. i. uviedol, že v roku 2006 jeho priateľka s dcérami odišla - nevie kam, pričom odvtedy (ako to uviedol vo vstupnom pohovore od roku 2005) ich nevidel. Následne však uviedol, že jeho priateľka žije aj s dcérami v Prahe v Českej republike (z ktorého vyhlásenia možno logicky vyvodiť, že vedel kde aj s dcérami žije), niekedy aj na Slovensku. Ak teda žalobca na strane jednej od roku 2005 (2006) nevykonal žiadne reálne kroky k prípadnému obnoveniu svojho rodinného života s dcérami (ktoré by mali žiť v Prahe, resp. občas aj niekde na Slovensku), pričom na strane druhej svoj príchod na Slovensko odôvodňoval snahou nájsť svoje deti, tak potom argumentácia žalobcu prezentovaná v podanej žalobe sa javí ako nevierohodná a účelová. Ak by totižto žalobca mal skutočný záujem o obnovenie svojho, ním deklarovaného predchádzajúceho rodinného a súkromného života, tak potom by v čase od roku 2005 (2006) vykonal celý rad aktivít k zisteniu ich pobytu, čo sa však nestalo. Naviac zistenie v ktorom štáte a kde konkrétne dcéry žalobcu žijú nie je možné kvalifikovať ako obnovenie rodinného a súkromného života. Ak by aj dcéry žalobcu žili na Slovensku, tak takáto skutočnosť by nemohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako to súd uviedol v bode 7. odôvodnenia tohto rozsudku . 9. Pretože súd, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).