Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201949 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201949.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: T. C., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Tureckej republiky, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, so sídlom Hrobákova 44, Bratislava, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 16.11.2017 vo veci prepustenia žalobcu zo zaistenia, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 23.11.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 16.11.2017, ktorou sa žalobca postupom podľa § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal: a/ - že žalovaný posledným rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA6-211-008/2017-AV (z 25.8.2017) zaistil žalobcu - ako žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.2.2018. Uviedol, že účelom zaistenia je zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu. Účel zaistenia trvá, pokiaľ trvajú podmienky na zaistenie, a to potreba zistenia skutočností, na ktorých je založená žiadosť o azyle, ak by ich nebolo bez zaistenia možné zistiť, existencia rizika úteku, absencia možnosti využiť alternatívy zaistenia. Poukázal na to, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, aby išlo o zákonné zaistenie. K potrebe zistenia skutočností, na ktorých je založená žiadosť o azyl, ak by ich nebolo bez zaistenia možné zistiť, uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť v rozhodnutí skutočnosti, ktoré je potrebné v konaní o azyle zistiť. Mal za to, že od 19.9.2017 objektívne neexistuje potreba zisťovania skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, a teda odpadol aj účel samotného zaistenia. b/ - zdôraznil, že riziko úteku nie je predpokladom alebo prezumpciou vo vzťahu k utečencovi, ale vždy je ho potrebné preukázať a s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu odôvodniť. Žalobca je na území Slovenskej republiky takmer 3 mesiace. Počas svojho pobytu aktívne spolupracuje so žalovaným, Migračným úradom SR ako aj s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a svojim správaním žiadnym spôsobom neodôvodňuje obavu, že by odmietol rešpektovať zákony Slovenskej republiky a pokúsil sa ujsť do zahraničia. Žalobca má záujem zotrvať na území Slovenskej republiky a nechce opustiť jej územie počas azylového konania. K jeho osobe sa vyjadrila Slovenská informačná služba listom zo dňa 18.9.2017, pričom uviedla, že nemá k dispozícii žiadne informácie, ktoré by odôvodňovali záver o trvajúcom riziku úteku žalobcu. c/ - poukázal na to, že sa zmenila situácia ohľadom alternatív zaistenia v prípade žalobcu. Žalobca je schopný si zabezpečiť finančne svoj pobyt na území Slovenskej republiky, nakoľko disponuje finančnou hotovosťou cca 890 eur a vie si zabezpečiť aj ďalšie finančné prostriedky prostredníctvom svojho príbuzného v Nemecku. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2017 k podanej žalobe, navrhol súdu túto ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca dňa 23.08.2017 požiadal na letisku M.R. Štefánika o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 25.8.2017 sa na Okresnom súde Bratislava II konalo pojednávanie so žalobcom z dôvodu, že dňa 23.08.2017 počas pravidelnej kontroly na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave, po prílete pravidelnej linky W64613 z Tuzly (Bosna a Hercegovina) do Bratislavy, žalobca sa preukázal svojim pravým cestovným pasom Tureckej republiky č. J. XXXXXXXX, v ktorom bolo nalepené falošné vízum Švédskeho kráľovstva a falošné vízum Francúzskej republiky, ktoré použil ako pravé verejné listiny, pričom išlo o úplný falzifikát. Poukázal na to, že žalobca požiadal o udelenie azylu až po jeho obmedzení na osobnej slobode. 3/ Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, nakoľko dňa 23.08.2017 po jeho obmedzení na osobnej slobode požiadal o udelenie azylu na letisku M. R. Štefánika, teda pred orgánom, ktorý je oprávnený takúto žiadosť prijať. 4/ Súd si vyžiadal od ÚPZC správu o jeho úkonoch, vykonaných za účelom zabezpečenia faktického výkonu vyhostenia žalobcu. Listom zo dňa 27.11.2017 ÚPZC súdu oznámil, že od podania žiadosti žalobcu o azyl (23.8.2017) do právoplatného ukončenia tohto azylového konania na území Slovenskej republiky, nie je možné pristúpiť ku krokom smerujúcim k výkonu vyhostenia osoby. 5/ Predvolanie na pojednávanie určené na deň 30.11.2017, bolo doručené zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému z dôvodu časovej tiesne e-mailom 24.11.2017. Nakoľko sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, súd za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 6/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. K žalobnému bodu ad. a/: 7/ Podľa názoru súdu námietky, obsiahnuté v tomto žalobnom bode nie sú dôvodné. K námietke žalobcu, že bol zaistený z dôvodu potreby zistenia skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, je potrebné uviesť, že po jeho obmedzení na osobnej slobode, po zistení, že vízum Švédskeho kráľovstva a vízum Francúzskej republiky vlepené v jeho cestovnom doklade sú falošné a po uvedomení si situácie, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky je neoprávnený , konanie žalobcu je účelové, s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, resp. teda nezačať v danom konaní. Sám žalobca uviedol, že jeho cieľovou krajinou bola Nemecká spolková republika, a nie Slovenská republika. Je nesporné, že žalobca svojim konaním spáchal prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol Trestným rozkazom č. OT/294/2017 odsúdený podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku, § 36 písm. l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona bol žalobcovi tento trest podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.8.2017. Taktiež k argumentácii žalobcu, že od 19.9.2017 neexistuje potreba zisťovania skutočností, na základe ktorého je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci azylovej procedúry žalobcu, do dňa 30.11.2017 nebolo vydané. K žalobnému bodu ad. b/: 8/ Podľa názoru súdu námietky, obsiahnuté v tomto žalobnom bode nie sú dôvodné. K námietke, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení vyvodzoval riziko úteku z vyjadrenia žalobcu, je potrebné uviesť, že žalobca až po obmedzení na osobnej slobode, teda po zistení, že víza v jeho cestovnom doklade sú falošné, požiadal o azyl na území SR. Cieľovou krajinou žalobcu bola Nemecká republika, kam sa chce dostať a kde chcel vykonávať pracovnú činnosť, ktorú má už aj zabezpečenú, ako aj Švajčiarsko, kde sa chce dostať na svadbu svojej sestry. Žalobca pred príchodom na Slovensko zdržiaval sa na území štátu, v ktorom nežiadal o medzinárodnú ochranu. V prípade žalobcu je potrebné zaistenie, počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl, v danom prípade je preukázané riziko jeho úteku. K názoru žalobcu, že nie je odôvodnený záver o trvajúcom úteku žalobcu, nakoľko k jeho osobe sa už vyjadrila Slovenská informačná služba listom zo dňa 18.9.2017, je potrebné uviesť, že riziko úteku žalobcu vyplýva aj z jeho predchádzajúceho správania, teda, že ujde, resp. sa bude skrývať a z daného vyplýva riziko úteku, preto je nevyhnutné jeho zaistenie, čim je splnená podmienka nielen účelnosti, ale aj efektívnosti zaistenia. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd nezohľadniť pri rozhodnutí o podanej žalobe ani tento žalobný dôvod. 9/ Podľa názoru súdu námietky, obsiahnuté v tomto žalobnom bode nie sú dôvodné. K námietke týkajúcej sa zmeny situácie ohľadom alternatív zaistenia v prípade žalobcu, je potrebné uviesť, že o uložení alternatívy zaistenia žalovaný rozhodol správne, nakoľko podľa vyjadrenia samotného žalobcu v zápisnici, kde sám uviedol, že má 890 eur, ale nemá zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky , vyplýva, že nemá zabezpečené ubytovanie a prostriedky na živobytie. Čo sa týka zabezpečenia finančných prostriedkov od príbuzného žalobcu, je potrebné uviesť, že nie je isté, že finančné prostriedky, ktoré by, mali byť zasielané žalobcovi, pokryjú výdavky na zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky. 10/ Súd po posúdení podanej žaloby dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu s poukazom na § 229 SSP zamietol. 11/ O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia § 167 SSP s poukazom na výsledok konania. 12/ Žalobca je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. m), ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.) Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).