Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/101/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202026 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017202026.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: B. V. P., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky, aktuálne na neznámom mieste v Maďarsku, zastúpeného: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, Advokátska kancelária Bednářová & Hodoňová so sídlom Mariánske námestie 31, Žilina proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina so sídlom Kuzmányho 26, Žilina o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 27.11.2017 voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP- BB7-158-012/2017-AV z 24.11.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BB7-158-012/2017-AV z 24.11.2017, ktorým bol B. V. P., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Nigérijskej federatívnej republiky, bez cestovného dokladu, zaistený od 24.11.2017 najdlhšie do 5.1.2018 z r u š u j e . Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 8.12.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) doručená správna žaloba žalobcu vo veci jeho zaistenia (ďalej len „žaloba“) voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BB7-158-012/2017-AV z 24.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v jeho odôvodnení poukázal na značné riziko úteku žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že potom, ako v Maďarsku požiadal o azyl, túto krajinu opustil. Dobu zaistenia (od 24.11.2017 do 5.1.2018) odôvodnil časom potrebným na realizáciu Nariadenia Dublin III., pretože ide o konanie smerom do štátu, ktorý priamo nesusedí so Slovenskom. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 27.11.2017, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Podaním z 15.12.2017 zástupkyňa žalobcu súdu oznámila, že žalobca sa už nenachádza v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, nakoľko bol odovzdaný do Maďarska. Skutočnosť, že žalobca bol odovzdaný do Maďarska v rámci dublinského transferu dňa 6.12.2017 potvrdil aj žalovaný listom z 12.12.2017. 3. Žalobca v žalobe namietal podstatné porušenie povinností žalovaného v konaní o zaistení žalobcu, nedostatočné zistenie stavu veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok jeho odôvodnenia a nesprávnosť právneho posúdenia veci. 4. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.11.2017 k žalobe žalobu zamietnuť, pričom zotrval na jej dôvodnosti a zákonnosti. 5. Zástupkyňa žalobcu podaním z 11.12.2017 a žalovaný podaním z 12.12.2017 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomne. Za použitia § 114 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania. 6. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.. 6SaZ/6/2017 o. i. zistil, že príslušný maďarský úrad 27.12.2016 akceptoval prijatie späť žalobcu v rámci Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Nariadenie Dublin III.“). Následne Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dublinské stredisko rozhodnutím ČAS: MU-DS-17-44/2016-Ž z 12.9.2017 zamietlo žalobcovu žiadosť o azyl ako neprípustnú, pričom na jej prejednanie a posúdenie je príslušná Maďarská republika. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, evidovanú na tunajšom súde pod sp. zn. 6SaZ/6/2017. Uznesením tunajšieho súdu č.k.: 6SaZ/6/2017-51 zo 14.11.2017 podanej žalobe nebol priznaný odkladný účinok. Ku dňu pojednávania (19.12.2017) o tejto žalobe (sp. zn.. 6SaZ/6/2017 ) nebolo rozhodnuté. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca má udelenú dlhodobú priepustku a to na adrese Pivničná 10, Senec, resp. na adrese Bátka 180/2, Bátka (cez víkendy, u rodiny jeho manželky). 7. Súd sa pred prejednaním podanej žaloby vo veci zaistenia žalobcu podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného PPZ-HCP-BB7-158/2017-AV. Z jeho obsahu o. i. zistil, že 24.11.2017 sa žalobca počas stránkových hodín (7.30 - 12.00 hod.) dostavil pred žalovaného a požiadal o tolerovaný pobyt. Táto jeho žiadosť bola aj prijatá. Následne bol o 17.00 hod. predvedený pred žalovaného, bola vykonaná lustrácia jeho osoby, bol za účasti tlmočníka vypočutý, bolo mu oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Žalobca nepožadoval prítomnosť svojho zástupcu, do administratívneho spisu založil plnomocenstvo udelené JUDr. S. Hodoňovej, PhD., advokátke, ktorej žiadal doručiť všetky rozhodnutia. Uviedol, že finančnú hotovosť si vie zabezpečiť, podobne aj ubytovanie, že na Slovensku pracuje, má tu rodinu - manželku a dcéru. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobcovi aj doručil. (Ako to vyplýva z dôkazu, predloženého zástupkyňou žalobcu, napadnuté rozhodnutie bolo doručené aj zástupkyni žalobcu, bolo však dané na expedíciu až 30.11.2017.) Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Správny poriadok: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať. Podľa Článku 29 ods. 1 prvý pododsek Nariadenia Dublin III.: Odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 8. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných bodov. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný pochybil v nasledovnom: 8.a. Je skutočnosťou, že žalobca počas svojho výsluchu pred žalovaným označil svoju zástupkyňu v konaní, do spisu žalovaného založil plnomocenstvo, ktoré žalovaný akceptoval, ako to vyplýva zo samotného napadnutého rozhodnutia, keď napadnuté rozhodnutie expedoval zástupkyni žalobcu. Je skutočnosťou aj to, že žalobca nepožadoval prítomnosť svojej zástupkyne počas vykonaného výsluchu. Žalovaný však pochybil, keď: a) Neumožnil zvolenej zástupkyni a ani žalobcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a k spôsobu ich získania. Skutočnosť, že žalobca odpovedajúc na otázku. „Chcete niečo dodať k predmetnému konaniu?“ uviedol, že s obsahom zápisnice súhlasí a že to je všetko čo môže k veci vypovedať nesvedčí o aplikácii vyššie citovaného § 33 ods. 2 Správneho poriadku. b) I keď je nesporným fakt, že žalovaný napadnuté rozhodnutie doručil zástupkyni žalobcu, súd poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie podal na poštovú prepravu až 30.11.2017, teda až štvrtý pracovný deň po vydaní napadnutého rozhodnutia. Obzvlášť, ak predmetom napadnutého rozhodnutia bolo zaistenie žalobcu! 8.b. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol žalobca v postavení žiadateľa o azyl, keďže o jeho žalobe voči rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dublinského strediska z 12.9.2017 nebolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdom rozhodnuté. A to i napriek skutočnosti, že podanej žalobe nebol súdom priznaný odkladný účinok. S poukazom na cit. § 89 ods. 1, 3 zákona o pobyte cudzincov sa mal žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa názoru súdu vysporiadať s otázkou prípadného použitia miernejších donucovacích prostriedkov (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Osobitne ak žalobca pred žalovaným uviedol, že si vie zabezpečiť finančné prostriedky ako aj ubytovanie na Slovensku. Zjavne prostredníctvom svojej manželky, resp. jej rodiny, ktorá žije v obci Bátka, v ktorej obci mal žalobca povolenie zdržiavať sa mimo pobytového tábora. Žalovaný sa však otázkou prípadnej aplikácie § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal. 8.c. Žalovaný odôvodnil značné riziko úteku žalobcu tým, že žalobca potom, ako v Maďarsku požiadal o azyl, túto krajinu opustil (a prišiel na Slovensko, ako to vyplýva z obsahu spisov, s ktorých obsahom sa súd oboznámil). Podľa názoru súdu takýto postup žalobcu (v minulosti) nepreukazuje značné riziko jeho úteku. Žalobca sa oženil so slovenskou štátnou občiankou, má s ňou dieťa, pokiaľ mu to jeho povinnosti dovoľujú, zdržiava sa s ňou legálne v mieste jej trvalého bydliska v Bátke. Ani po vydaní rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dublinského strediska z 12.9.2017, ktorým bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá ako neprípustná a bolo rozhodnuté, že na jej posúdenie je príslušná Maďarská republika neutiekol, neskrýval sa, ale si chcel svoj pobyt na Slovensku (dočasne) zlegalizovať podaním žiadosti o tolerovaný pobyt. Takýmto konaním podľa názoru súdu ani len nenaznačil, že by chcel proces odovzdania do Maďarska úmyselne zmariť, alebo sťažiť. Teda žalovaný sa nevysporiadal náležitým spôsobom s ním prezentovaným značným rizikom úteku, pričom svoj právny názor, vyslovený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vzhľadom na skutkový stav veci) ani neodôvodnil presvedčivým spôsobom. 8.d. Žalovaný odôvodnil stanovenú dobu zaistenia (od 24.11.2017 do 5.1.2018) iba vo všeobecnosti, tiež aj tým, že žalobca má byť vrátený podľa Nariadenia Dublin III. do krajiny, s ktorou Slovensko nesusedí. Pozornosti žalovaného však zjavne ušlo, že podľa rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dublinského strediska z 12.9.2017 je za posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl zodpovedná Maďarská republika, s ktorou Slovensko susedí. Teda pre navrátenie žalobcu do tohto štátu nie je potrebné zabezpečovať napr. letecký transfer, alebo iný, komplikovaný spôsob jeho odovzdania. 9. Žalobca v podanej žalobe namietal, že okamihom podania žiadosti o tolerovaný pobyt (24.11.2017) sa stal jeho pobyt na Slovensku legálnym a teda nemal byť zaistený. Podľa názoru súdu však táto argumentácia nie je dôvodná, nakoľko k zaisteniu žalobu nedošlo z dôvodu § 88 ods. 1 písm. a), b), d) zákona o pobyte cudzincov, ale podľa § 88 ods. 1 písm. c) tohto zákona. 10. Žalobca v podanej žalobe tiež namietal, že podľa Článku 18 ods. 1, Článku 29 ods. 2 Nariadenia Dublin III. zanikla povinnosť Maďarskej republiky prevziať žalobcu, nakoľko lehota šiestich mesiacov uplynula 27.6.2017. Podľa názoru súdu ani táto argumentácia žalobcu nie je na mieste. Prvé rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dublinského strediska z 28.12.2016, ktorým bola žalobcova žiadosť o azyl zamietnutá ako neprípustná a ktorým bolo rozhodnuté, že na jej posúdenie je zodpovedná Maďarská republika bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/5/2017 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne vydal Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dublinské stredisko v podstate totožné rozhodnutie ČAS: MU-DS-17-44/2016- Ž z 12.9.2017. Podanej žalobe voči nemu nebol uznesením tunajšieho súdu č.k.: 6SaZ/6/2017-51 zo 14.11.2017, právoplatným 23.11.2017 priznaný odkladný účinok. Ako to bolo už vyššie uvedené, príslušný maďarský úrad akceptoval prevzatie späť žalobcu dňa 27.12.2016. S poukazom na uvedené, 6 mesačná lehota na prijatie späť žalobcu uplynie v zmysle Článku 29 ods. 1 prvý pododsek až právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 6SaZ/6/2017 (o žalobe podanej voči rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dublinského strediska ČAS: MU-DS-17-44/2016-Ž z 12.9.2017). 11. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k presvedčeniu, že žaloba je v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia v bodoch 8.a - 8.d. dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie zrušil. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca sa od 6.12.2017 už v zaistení nenachádza, nenariadil jeho prepustenie zo zaistenia. 14. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania tak, že žalobcovi priznal ich úplnú náhradu. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).