Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/382/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899269 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1103899269.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: T. Q., A. Q.: W. XX, Q., v zast.: JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom: Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, so sídlom: Ružinovská 28, Bratislava, v zast.: Ing. JUDr. Vojtech Keselý, advokát so sídlom: Košická 56, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 12Ct/25/2003-240 zo dňa 16. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 11, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 579 ods. 1, 2, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1, 2, § 13 ods. 3 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách, § 69 ods. 3, 11 Obchodného zákonníka a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 10. 2003, domáhal ochrany osobnosti voči žalovanému (ďalej aj ako „odporca“), Demokratická strana (DS), Šancová 70, Bratislava. 3. V priebehu konania došlo k zlúčeniu pôvodne označeného odporcu, Demokratickej strany (DS), so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ), zmluvou o zlúčení zo dňa 21. 1. 2006. Podľa čl. 5 uvedenej zmluvy sa právnym nástupcom Demokratickej stany stala SDKÚ - DS, s ktorou súd v zmysle § 107 ods. 4 O. s. p. pokračoval v konaní. 4. Právny nástupca pôvodného odporcu v konaní namietal, že navrhovateľ bol vo voľbách do Národnej rady SR v septembri 2002, občianskym kandidátom Demokratickej strany a prijal podmienky, ktoré táto strana vo volebnej kampani zvolí a po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickej strany, musel toto rozhodnutie akceptovať. Namietal, že odporca nikdy nepoužil nič, s čím by navrhovateľ nesúhlasil. Nepoužil nič urážajúce, znevažujúce alebo dehonestujúce, a preto osobnostné práva navrhovateľa neboli porušené a ak boli tak niekým iným ale nie žalovaným. 5. Súd rozsudkom č. k. 12Ct/25/03-80 zo dňa 11. 9. 2009 zmenenému žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. 6. Krajský súd v Bratislave, na odvolanie odporcu, uznesením č. k. 5Co/32/2010-119 zo dňa 18. 1. 2011, rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 12Ct/25/03-80 zo dňa 11. 9. 2009 zrušil a konanie podľa §107 ods. 1 O. s. p. zastavil z dôvodu zániku povinnej osoby. Konštatoval, že pôvodne návrh navrhovateľa smeroval voči odporcovi - Demokratickej strane. Dňa 30. 1. 2006 bola podpísaná zmluva o zlúčení DS a SDKÚ, vznikol nový politický subjekt SDKÚ - DS, ktorým momentom došlo v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, k zrušeniu Demokratickej strany, ktorá bola následne dňa 13. 2. 2006 vymazaná z registra strán, ktorým dňom došlo k jej zániku v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. a tým aj k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania pred súdom (§19 O. s. p.). Najvyšší súd SR, na dovolanie navrhovateľa, uznesením č. k. 7Cdo/69/2011-138 zo dňa 28. 9. 2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/32/2010 zo dňa 18. 1. 2011, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že odporca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Dospel k záveru, že zánikom pôvodného politického subjektu vytvorením koalície dvoch politických strán, na ktorú (v zmysle zmluvy o zlúčení) prešli záväzky a majetok pôvodných politických strán (§ 15 ods. 4 zákona č.85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach) odporca nestratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 107 O. s. p. a to ani v konaní o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z opačného záveru a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) O. s. p.) Uviedol, že vychádzajúc zo spôsobilosti odporcu byť účastníkom konania rozhodujúcou otázkou, s ktorou sa treba následne v konaní vysporiadať bude otázka, či práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, prešli na právneho nástupcu (pôvodného ) odporcu a to s prihliadnutím na povahu danej veci, t. j. hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Touto otázkou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a záver odvolacieho súdu, podľa ktorého na právneho nástupcu (zaniknutej) povinnej osoby, nemohlo právo osobnej povahy prejsť bez výkladu aplikovaných právnych noriem, je zatiaľ predčasný a nepreskúmateľný. 7. Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 8Co/482/2011-147 zo dňa 11. 6. 2013, rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 12Ct/25/03-80 zo dňa 11. 9. 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že držiac sa právneho názoru dovolacieho súdu je nesporné, že Demokratická strana v čase podania návrhu na začatie konania mala spôsobilosť byť účastníkom konania a jej právnym nástupcom po zlúčení s SDKÚ je SDKÚ - DS, na ktorý subjekt so spôsobilosťou byť účastníkom konania prešiel, na základe zmluvy o zlúčení, majetok a záväzky Demokratickej strany (vrátane členov). Zánikom pôvodného politického subjektu, vytvorením koalície dvoch politických strán, na ktorú (v zmysle zmluvy o zlúčení) prešli záväzky a majetok pôvodných politických strán (§ 15 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach) odporca nestratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 107 O. s. p. a to ani v konaní o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcou otázkou, s ktorou sa treba následne vysporiadať je otázka, či práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, prešli na právneho nástupcu (pôvodného) odporcu s prihliadnutím na povahu danej veci, t. j. hmotnoprávnu povahu predmetu konania. 8. Súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12Ct/25/03-199 zo dňa 26. 2. 2014 tak, že žalobný návrh zamietol. Rozhodujúcu otázku, označenú v uznesení NS SR č. k. 7Cdo/69/2011-138 zo dňa 28. 9. 2011 a uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/482/2011-147 zo dňa 11. 6. 2013, či právny nástupca pôvodného odporcu (Demokratickej strany, ktorý v priebehu konania zanikol zlúčením s SDKÚ) SDKÚ - DS, na ktorého na základe zmluvy o zlúčení prešiel majetok a záväzky Demokratickej strany, je v spore pasívne legitimovaným ako subjekt, ktorý za zásah do osobnostných práv navrhovateľa zodpovedá, posúdil tak, že vychádzal zo zmluvy o zlúčení Demokratickej strana a SDKÚ zo dňa 21. 1. 2006, Správy z opakovaného vykonania previerky - súpis majetku Demokratickej strany so stavom ku dňu 21. 11. 2005 zo dňa 12. 12. 2005 a zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach a keďže z nich prechod práv a povinností zo zásahu do osobnostných práv navrhovateľa nevyplýva, dospel k záveru, že k hmotnoprávnemu nástupníctvu práv a povinností, o ktoré v tomto konaní ide, nedošlo, resp. takéto nástupníctvo v konaní preukázané nebolo. Právne prostriedky ochrany osobnostných práv možno totižto uplatňovať len voči tomu, kto za zásah zodpovedá a v danom prípade zánikom Demokratickej strany, jej zlúčením s SDKÚ, zanikla aj jej povinnosť poskytnúť navrhované zadosťučinenie, resp. takáto povinnosť na nového odporcu neprešla. Na základe uvedeného súd návrh, z dôvodu nedostatku pasívnej hmotnej legitimácie odporcu, návrh zamietol. 9. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa, uznesením č. k. 5Co/354/2014-224 zo dňa 30. 10. 2015, rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 12Ct/25/03-199 zo dňa 26. 2. 2014, opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť či boli nároky (povinnosti) právneho predchodcu odporcu zachytené v zmluve o zlúčení dotknutých politických strán zo dňa 21. 1. 200, či v súpise majetku Demokratickej strany nie je právne relevantné na účely posúdenia prechodu týchto práv na odporcu. Uviedol, že v súvislosti s prechodom práv a povinností, o ktoré v konaní ide je potrebné sa vysporiadať podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda či zánikom "dlžníka", právneho predchodcu odporcu, povinnosť zanikla, nakoľko sa jednalo o plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Právo na priznanie občianskoprávnych sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka je formou morálnej a peňažnej satisfakcie za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby a tomu zodpovedajúca povinnosť pôvodcu zásahu k poskytnutiu morálnej či finančnej satisfakcie, nemajú charakter záväzku ani dlhu; existujú vo forme práv a povinností zo zodpovednostného vzťahu vzniknutého nedovoleným zásahom do osobnostných práv vymedzených zákonom, forma ochrany osobnosti fyzickej osoby a sankcie za ohrozenie či porušenie osobnostnej sféry sú určené až právoplatným rozhodnutím súdu. Prevod a prechod práv a povinností zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby Občiansky zákonník výslovne neupravuje, je preto potrebné ho posúdiť podľa ustanovení zmyslom a obsahom tejto problematike najbližších (§ 853 Občianskeho zákonníka), ktorým je § 579 Občianskeho zákonníka. Pôvodcom zásahu do osobnostnej zložky fyzickej osoby môže byť fyzická osoba, právnická osoba či štát. Podľa §13 Občianskeho zákonníka sa zásahom postihnutá osoba môže domáhať priznania zadosťučinenia len voči pôvodcovi zásahu, i keď sa podľa konštantnej judikatúry pôvodcom zásahu rozumie tiež subjekt, ktorý za konanie škodcu nesie priamu zodpovednosť, ako napríklad zamestnávateľ, ktorého zamestnanec zásah spôsobil alebo prevádzkovateľ vozidla, ktorého vodič spôsobil škodu. Rovnako povinnosť pôvodcu zásahu k zásahu k poskytnutiu morálnej či finančnej satisfakcie je podľa § 13 Občianskeho zákonníka spätá s osobou pôvodcu zásahu, má taktiež osobný charakter. Povinnosť poskytnúť satisfakciu preto nemožno z pôvodcu zásahu prevádzať na tretie osoby. Ak je pôvodcom zásahu fyzická osoba, v prípade jej smrti povinnosť zaniká a neprechádza na dedičov. Zrušením spoločnosti bez likvidácie podľa § 69 a nasl. Obchodného zákonníka, spoločnosť taktiež zaniká, má však právneho nástupcu. Podľa názoru odvolacieho súdu aj v takom prípade platí, že povinnosť zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby zánikom právnickej osoby, i keď zanikla s právnym nástupcom zanikajú, nakoľko sú nerozlučne späté s osobou pôvodcu zásahu a na právneho nástupcu neprechádzajú. V novom konaní uložil súdu prvého stupňa posúdiť prechod práv a povinností zo zodpovednosti za zásah do ochrany osobnosti navrhovateľa z týchto hľadísk, podľa § 13, § 579 a §853 Občianskeho zákonníka v spojení s §69 Obchodného zákonníka tiež sa vysporiadať s otázkou či skutočnosť, že v dôsledku zlúčenia pôvodnej odporkyne s SDKÚ - DS, kedy na právnu nástupkyňu prešiel majetok či členská základňa Demokratickej strany a kedy odporca pojal názov tejto strany má za následok možnosť spájať prechod práva zo zodpovednosti za zásah do sféry ochrany osobnosti s členskou základňou či majetkom nástupníckej politickej strany, a teda terajšieho odporcu v konaní. 10. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: 11. Demokratická strana a Demokratická únia dňa 22. 6. 2002 uzavreli zmluvu o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2002. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v parlamentných voľbách budú kandidovať prostredníctvom občianskej kandidátky DS - DÚ, ktorú podá DS. Občianska kandidátka DS - DÚ bude tvorená nominantmi Demokratickej strany, Demokratickej únie a významnými nezávislými osobnosťami spoločenského života, najmä z mimovládnych organizácií. 12. Navrhovateľ dňa 10. 7. 2002 súhlasil so svojou kandidatúrou na poslanca Národnej rady SR na kandidátnej listine Demokratickej stany. 13. Demokratická strana dňa 17. 7. 2002 podala na Ústrednú volebnú komisiu kandidátnu listinu Demokratickej strany. Kandidátna listina pre voľby do Národnej rady SR 20. a 21. 9. 2002 predložená Demokratickou stranou obsahovala logo Demokratickej stany a Demokratickej únie s označením "občianska kandidátka" a mala 149 kandidátov. Navrhovateľ sa nachádzal na tejto kandidátnej listine pod číslom 3, s tým, že nie je členom žiadnej politickej strany alebo politického hnutia. 14. Z informačného spravodaja Demokratickej strany č. 8 z augusta 2002 súd zistil, že Demokratická strana a Demokratická únia sa vo volebnej kampani pre voľby do Národnej rady SR v roku 2002 voličom prezentovali spoločnou fotografiou navrhovateľa, Ľ. B. a T. C., so sloganom "Naše slovo platí" a logom Demokratickej stany a Demokratickej únie s označením "občianska kandidátka". 15. Demokratická strana dňa 14. 9. 2002 uzavrela zmluvu o spolupráci so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou. Predmetom zmluvy bola úprava podmienok vzájomnej spolupráce medzi SDKÚ a DS počas prebiehajúcej kampane pred voľbami do Národnej rady SR vyhlásenými na 20. a 21. 9. 2002 a spoločnom postupe a vytvorení koalície politických strán SDKÚ a DS vo voľbách do obecných zastupiteľstiev a voľbách starostov obcí vyhlásených na 6. a 7. 12. 2002. Podľa čl. II, ods. 1 a 2 tejto zmluvy sa DS zaviazala vziať späť svoju kandidátnu listinu a následne vyzvať svojich voličov a sympatizantov, aby vo voľbách do Národnej rady SR vyjadrili svoju podporu SDKÚ a poskytne všetok svoj reklamný priestor, ktorý má zabezpečený v hromadných oznamovacích prostriedkoch a na veľkoplošných nosičoch v rámci predvolebnej kampane, na informovanie verejnosti a najmä svojich voličov o podpore SDKÚ do parlamentných volieb v roku 2002, SDKÚ zabezpečí po technickej stránke využitie tohto priestoru. 16. Demokratická strana dňa 16. 9. 2002 vzala späť kandidátnu listinu a ústrednej volebnej komisii oznámila, že sa nezúčastní volieb do Národnej rady SR, ktoré boli vyhlásené na 20. a 21. 9. 20002. Demokratická strana dňa 14. 9. 2002 uzavrela zmluvu o spolupráci so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou. Predmetom zmluvy bola úprava podmienok vzájomnej spolupráce medzi SDKÚ a DS počas prebiehajúcej kampane pred voľbami do Národnej rady SR vyhlásenými na 20. a 21. 9. 2002 a spoločnom postupe a vytvorení koalície politických strán SDKÚ a DS vo voľbách do obecných zastupiteľstiev a voľbách starostov obcí vyhlásených na 6. a 7. 12. 2002. Podľa čl. II, ods. 1 a 2 tejto zmluvy sa DS zaviazala vziať späť svoju kandidátnu listinu a následne vyzvať svojich voličov a sympatizantov, aby vo voľbách do Národnej rady SR vyjadrili svoju podporu SDKÚ a poskytne všetok svoj reklamný priestor, ktorý má zabezpečený v hromadných oznamovacích prostriedkoch a na veľkoplošných nosičoch v rámci predvolebnej kampane, na informovanie verejnosti a najmä svojich voličov o podpore SDKÚ do parlamentných volieb v roku 2002, SDKÚ zabezpečí po technickej stránke využitie tohto priestoru. 17. Demokratická strana dňa 16. 9. 2002 vzala späť kandidátnu listinu a ústrednej volebnej komisii oznámila, že sa nezúčastní volieb do Národnej rady SR, ktoré boli vyhlásené na 20. a 21. 9. 20002. 18. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal ochrany osobnosti za použitie jeho fotografie odporcom vo volebnej kampani do Národnej rady SR v roku 2002 po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickou stranou, bez jeho súhlasu. 19. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Pritom obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí ak neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. 20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že voľby do Národnej rady SR v roku 2002 sa konali 20. a 21. septembra 2002. Zmluvu o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2002 sa Demokratická strana a Demokratická únia dohodli, že v parlamentných voľbách budú kandidovať prostredníctvom občianskej kandidátky DS - DÚ, ktorú podá Demokratická strana. Táto občianska kandidátka DS - DÚ bola tvorená nominantmi Demokratickej strany, Demokratickej únie a významnými nezávislými osobnosťami spoločenského života, najmä z mimovládnych organizácií v pomere 2 : 1 : 1, pričom na prvých 11 miestach v pomere 5 : 3 : 3. Zmluva mala nadobudnúť platnosť po podpise predsedami zmluvných strán po schválení príslušnými orgánmi zmluvných strán. Splnenie tejto podmienky mal súd preukázané svedeckou výpoveďou svedka I.. F. G.J.. Z právneho hľadiska ide o zmluvu nepomenovanú, uzatvorenú podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá písomnú formu nevyžadovala. 21. Skutočnosť, že Demokratická strana a Demokratická únia skutočne vytvorili pre voľby do Národnej rady SR, konané dňa 20. a 21. 9. 2002, spoločnú "občiansku kandidátku", mal súd za preukázané z kandidátnej listiny Demokratickej strany podanej Ústrednej volebnej komisii dňa 17. 7. 2002, ktorá obsahovala logo Demokratickej stany a Demokratickej únie s označením "občianska kandidátka" a mala 149 kandidátov. Na tejto kandidátnej listine pod číslom 3 sa nachádzal navrhovateľ, ktorý dňa 10. 7. 2002 súhlasil so svojou kandidatúrou na poslanca Národnej rady SR na kandidátnej listine Demokratickej stany. Vytvorenie spoločnej "občianskej kandidátky" Demokratickej strany a Demokratickej únie pre voľby do Národnej rady SR, konané dňa 20. a 21. 9. 2002, mal súd za preukázané aj z informačného spravodaja Demokratickej strany č. 8 z augusta 2002 a svedeckej výpovede svedka I.. F. G.. 22. Z informačného spravodaja Demokratickej strany č. 8 z augusta 2002 a svedeckej výpovede svedka I.. F. G. mal súd za preukázané, že Demokratická strana a Demokratická únia si v zmysle zrealizovanej spoločnej "občianskej kandidátky" pre účely predvolebnej kampane pre voľby do Národnej rady SR konané dňa 20. a 21. 9. 2002, vytvorili predvolebný plagát, ktorý prezentovali na bilbordoch so spoločnou fotografiou navrhovateľa, Ľ. B. J. T. C., sloganom "Naše slovo platí" a logom Demokratickej stany a Demokratickej únie, s označením "občianska kandidátka". 23. Listom Demokratickej strany zo dňa 16. 9. 2002 mal súd preukázané, že Demokratická strana 4 dni pred voľbami vzala späť kandidátnu listinu a ústrednej volebnej komisii oznámila, že sa volieb do Národnej rady SR, vyhlásených na 20. a 21. 9. 20002, nezúčastní. Zmluvou o spolupráci zo dňa 14. 9. 2002, uzatvorenej Demokratickou stranou a Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou, mal súd za preukázané, že späťvzatiu kandidátnej listiny Demokratickej stany predchádzala táto zmluva, ktorou sa Demokratická strana zaviazala vziať späť svoju kandidátnu listinu a následne vyzvať svojich voličov a sympatizantov, aby vo voľbách do Národnej rady SR vyjadrili svoju podporu SDKÚ a poskytnúť všetok svoj reklamný priestor, ktorý má zabezpečený v hromadných oznamovacích prostriedkoch a na veľkoplošných nosičoch v rámci predvolebnej kampane, na informovanie verejnosti a najmä svojich voličov o podpore SDKÚ do parlamentných volieb v roku 2002. Z predloženej fotodokumentácie volebných bilbordov mal súd za preukázané, že po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickej stany boli bilbordy so spoločnou fotografiou navrhovateľa, Ľ. B. J. T. C., so sloganom "Naše slovo platí" a logom Demokratickej stany a Demokratickej únie s označením "občianska kandidátka" prelepené sloganom "DS volí SDKÚ". 24. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ súhlasil so zverejnením a použitím svojho mena a podobizne na plagáte spoločnej "občianskej kandidátky" DS - DÚ vo volebnej kampani pred voľbami do NR SR konanými dňa 20. a 21. 9. 2002 a súd mal uvedené za preukázané aj súhlasom navrhovateľa zo dňa 10. 7. 2002 s kandidatúrou na poslanca Národnej rady SR na kandidátnej listine Demokratickej stany pre voľby do NR SR konané dňa 20. a 21. 9. 2002. Po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickou stranou dňa 16. 9. 2002, 4 dni pred voľbami a prelepení spoločnej fotografie navrhovateľa, Ľ. B. J. T. C., so sloganom "Naše slovo platí" a logom Demokratickej stany a Demokratickej únie s označením "občianska kandidátka" sloganom "DS volí SDKÚ" však došlo k zmene účelu použitia podobizne a mena navrhovateľa, na podporu iného politického subjektu ako bolo pôvodne dohodnuté. 25. Rozhodujúcou otázkou v tomto konaní po rozhodnutí NS SR uznesením č. k. 7Cdo/69/2011-138 zo dňa 28. 9. 2011 a Krajského súdu v Bratislave uznesením č. k. 5Co/354/2014-224 zo dňa 30. 10. 2015, bolo či práva a povinnosti o ktoré v konaní ide, prešli na právneho nástupcu pôvodného odporcu s prihliadnutím na hmotnoprávnu povahu predmetu sporu, ktorým je ochrana osobnosti navrhovateľa v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. 26. Pri opätovnom rozhodovaní o nároku navrhovateľa súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení Krajského súdu v Bratislave uznesením č. k. 5Co/354/2014-224 zo dňa 30. 10. 2015, ktorými bol súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. viazaný. 27. Právo na ochranu osobnosti a primerané zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je svojou povahou úzko spojené s postihnutou fyzickou osobou, ako aj s osobou, ktorá do práv na ochranu osobnosti tejto fyzickej osoby zasiahla. Má osobný charakter predovšetkým preto, že cieľom tejto satisfakcie je v rámci zásahu do osobnostných práv vzniknutého vzťahu medzi subjektmi všeobecného osobnostného práva primerane vyvážiť a zmierniť ujmu vzniknutú fyzickej osobe na jej osobnosti. Satisfakčný účel môže splniť len zadosťučinenie, ktoré poskytne výlučne osoba, ktorá do osobnostných práv fyzickej osoby zasiahla. Prevod a prechod práv a povinností zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby Občiansky zákonník výslovne neupravuje, preto podľa názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení č. k. 5Co/354/2014-224 zo dňa 30. 10. 2015 je potrebné ho v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdiť podľa ustanovení zmyslom a obsahom tejto problematike najbližšími, ktorým je §579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Analogicky podľa tohto ustanovenia súd posúdil prechod práv a povinností zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby tak, že povinnosť zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorá má osobný charakter, smrťou, resp. zánikom pôvodcu zásahu zaniká. V danom prípade do osobnostných práv navrhovateľa zasiahla Demokratická strana tým, že po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickou stranou nežiadala súhlas navrhovateľa na použitie jeho podobizne pre iný účel. Demokratická strana ale v priebehu konania zanikla bez likvidácie v zmysle § 13 ods. 1, ods. 3 písm. a) zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách, výmazom z registra strán dňa 13. 2. 2006 z dôvodu jej zlúčenia s SDKÚ na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 21. 1. 2006. Právnym nástupcom Demokratickej strany sa stal odporca, ktorý prevzal majetok a záväzky Demokratickej strany uvedené v správe Republikovej kontrolnej a revíznej komisie DS, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení č. k. 5Co/354/2014-224 zo dňa 30. 10. 2015 zrušením spoločnosti bez likvidácie podľa § 69 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká, má však právneho nástupcu, ale aj v takom prípade platí, že povinnosť zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby zaniká, nakoľko je nerozlučne spätá s osobou pôvodcu zásahu a na právneho nástupcu neprechádza. Na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení č. k. 5Co/354/2014-224 zo dňa 30. 10. 2015, súd dospel k záveru, že zánikom povinnej osoby, Demokratickej strany, povinnosť poskytnúť zadosťučinenie zanikla, pretože táto povinnosť je osobne viazaná na túto osobu a neprechádza na ďalšie osoby. Súd preto žalobný návrh zamietol. 28. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 150 O. s. p. podľa ktorého ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, pričom súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Súd v danom prípade za dôvody osobitného zreteľa považoval to, že k zamietnutiu žalobného návrhu došlo výlučne z dôvodu zániku Demokratickej strany, ako povinnej osoby, po podaní žalobného návrhu a preto úspešnému odporcovi náhradu trov konania, predstavujúcu trovy právneho zastúpenia, nepriznal. 29. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanému návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania žalobcu. 29.1. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ a § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí sa nachádzajú len tvrdenia bez podoprenia účinnou právnou úpravou. Prvoinštančný súd neuviedol jednotlivé ustanovenia zákona, z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zjavný spôsob ich výkladu a aplikácie. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vydal vo veci rozhodnutie, ktoré nie je dostatočne odôvodnené, javí sa ako zjavne svojvoľné, arbitrárne a v rozpore s významnom ochrany základného práva na súdnu ochranu. Ustanovenia občianskeho zákonníka upravujúce ochranu osobnosti a ani iné ustanovenia zákona však nevymedzujú a ani bližšie neurčuje osobu zodpovednú za porušenie osobnostných práv. Podľa názoru žalobcu, je potrebné pripustiť, že pri zániku niektorých osôb nemožno zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti prenášať na ich právnych zástupcov, ale nemôže ísť o prípad, kedy politická strana zanikla na základe zlúčenia s iným subjektom. V danom prípade je zjavné, že žalovaná sa hlási k zrušenej politickej strane. Dokonca jej názov pojala aj do svojho názvu. Prebrala majetok, záväzky a členskú základňu zrušenej Demokratickej strany. Žalovaná, ako právny nástupca Demokratickej strany je schopná vykonať požadované zadosťučinenie a tak zmierniť krivdu, ktorá bola spôsobená žalobcovi zásahom do jeho osobnosti. V danej súvislosti poukazuje žalobca na to, že ani žalovaná počas celého konania nenamietala povahu tohto záväzku. 30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy na podporu svojho žalobného návrhu. Argumentáciu žalobcu o tom, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktoré je zjavne svojvoľné, arbitrárne a v rozpore s významom ochrany základného práva na súdnu ochranu, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom považuje žalovaný za účelovú. Súd prvej inštancie podrobne uviedol všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa prevodu a prechodu práv a povinností zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. 31. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 33. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). Vo svojom rozhodnutí sa súd prvej inštancie taktiež správne pridŕžal právneho názoru a usmernenia odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.). 34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 35. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že ako súd prvej inštancie správne odôvodnil, právo žalobcu domáhať sa ochrany osobnosti a primeraného zadosťučinenia podľa § 13 Občianskeho zákonníka, je právom, ktorého satisfakcie sa možno domáhať výlučne len od osoby, ktorá do osobnostných práv fyzickej osoby takto nedovolene zasiahla. Vzhľadom k tomu, že prevod a prechod práv a povinností zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby Občiansky zákonník neupravuje, musel súd prvej inštancie v súlade s ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka posudzovať podľa jeho povahe najbližšiemu vzťahu a to § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka (smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník). Keďže Demokratická strana, ako subjekt v prebiehajúcom konaní pasívne legitimovaný, zanikol z dôvodu zlúčenia so stranou SDKÚ (zlúčenie strany DS zmluvou o zlúčení do strany SDKÚ dňa 21. 01. 2006, zánik výmazom strany DS z registra strán dňa 13. 02. 2006) v súlade s § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 85/2005 Z. z., zanikol teda aj subjekt, ktorý by mohol v prípade preukázania žalobcom tvrdeného porušenia osobnostných práv, byť súdom zaviazaný na satisfakciu ním porušeného práva žalobcu. Napriek tomu, že žalovaný zanikol s právnym nástupcom (§ 69 Obchodného zákonníka), je potrebné konštatovať, že právny nástupca žalovaného nie je v predmetnom spore pasívne legitimovaným subjektom práva, keďže naňho napriek zlúčeniu so stranou DS neprešla povinnosť zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcu, nakoľko tieto sú priamo naviazané na konkrétnu osobu, ktorá takýto zásah spôsobila a len tá môže poskytnúť žalobcovi potrebné zadosťučinenie s výnimkami ustálenými súdnou praxou. V nadväznosti na vyššie uvedené je teda potrebné považovať stranu Demokratická strana, za jediný subjekt, ktorý mohol byť v predmetnom spore subjektom pasívne legitimovaným a to aj napriek tomu, že zanikol s právnym nástupcom zlúčením. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému však náhradu trov konania nepriznal a to vzhľadom na charakter sporu, nakoľko k zamietnutiu návrhu súdom prvej inštancie prišlo z dôvodu zániku subjektu pasívne legitimovaného, na čo nemal žalobca žiaden dosah. Odvolací súd je toho názoru, že na rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania je preto potrebné aplikovať ust. § 257 C. s. p. a zmierniť tak neprimeranú tvrdosť dosahu rozhodnutia súdu na žalobcu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené nebol v konaní úspešný. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).