Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/354/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899269 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1103899269.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. Q., A. Q.: W. XX, Q., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Vačkom, so sídlom: Vazovova 9/A, Bratislava proti odporkyni: Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, so sídlom: Ružinovská 28, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Vojtechom Keselým, CSc., so sídlom: Košická 56, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 12Ct 25/03-199 zo dňa 26.2.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ochrany osobnosti zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania 66,-eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a 584,99 eura za trovy právneho zastúpenia, k rukám JUDr. Ing. Vojtecha Keselyho, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 Obč. zákonníka a vecne tým, navrhovateľ návrhom doručeným dňa 17.10.2003, naposledy zmeneným na pojednávaní dňa 29.9.2006 žiadal, aby súd odporkyňu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku zaviazal, aby na vlastné náklady: 1/ zabezpečila na dobu 60 dní, aby na reklamných plochách, ktoré sa nachádzajú na čerpacích staniciach pohonných hmôt obchodnej spoločnosti Slovnaft, a.s., so sídlom: Vlčie hrdlo, Bratislava 824 12, IČO: 31 322 832, bol vyvesený plagát s vyobrazením registrovanej značky odporcu - SDKÚ -DS a na plagáte v tom istom rozmere ako bol plagát „občianskej kandidátky z volieb do NR SR 2002“ bola uverejnená veta „SDKÚ-DS sa ospravedlňuje za DS za neoprávnené použitie mena a fotografie T. Q. vo volebnej kampani do NR SR v roku 2002“ 2/ zabezpečila formou inzercie v denníkoch SME, Pravda a Nový čas opakovane 2x uverejnenie textu „SDKÚ-DS sa ospravedlňuje DS za neoprávnené použitie mena a fotografie T.. vo volebnej kampani do NR SR v roku 2002.“ 3/ zabezpečila formou inzercie v STV, TV Markíza a rozhlasových vysielaniach staníc Slovenského rozhlasu, VIVA, Rádio OK odvysielanie textu „SDKÚ-DS sa ospravedlňuje za DS za neoprávnené použitie mena a fotografie T. Q. vo volebnej kampani do NR SR v roku 2002“. Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že právny predchodca odporkyne spolu s Demokratickou úniou Slovenska, podpísali zmluvu o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2002. Zmluva špecifikovala zásady spoločnej účasti v parlamentných voľbách prostredníctvom kandidátky DS, ktorá bola vytvorená nominantmi Demokratickej strany, Demokratickej únie a nezávislými osobnosťami spoločenského života vo vzájomnom pomere 2:1:1, pričom na prvých 11 miestach sa zachoval vzájomný pomer 5 kandidátov DS a 6 kandidátov DÚ, resp. z prostredia mimovládnych organizácií. Spoločná kandidátka niesla názov „Občianska kandidátka DS-DÚ“ a viedla spoločnú predvolebnú kampaň pre parlamentné voľby 2002. Navrhovateľ súhlasil s vyhotovením vlastnej podobizne, ktorá bola na predvolebnom plagáte „Občianskej kandidátky DS-DÚ“, ktorého súčasťou bola veta „Naše slovo platí“. Navrhovateľ zverejnenie svojej podobizne viazal s reklamným účelom a jej použitie mohlo byť použité len v rozsahu jeho zvolenia. Právny predchodca odporkyne však napriek existencii zmluvy s Demokratickou úniou Slovenska uzatvoril dňa 14.9.2002 zmluvu o spolupráci s iným politickým subjektom, Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou, na základe ktorej právny predchodca odporkyne vzal späť kandidátnu listinu a svoj reklamný priestor poskytol na podporu SDKÚ. Na základe takto uzatvorenej zmluvy došlo k prelepovaniu plagátov „Občianskej kandidátky DS-DÚ“, čím došlo k nesúladu medzi vôľou navrhovateľa pri udelení jeho súhlasu s použitím jeho podobizne a konečným použitím jeho fotografie. Fotografia navrhovateľa bola odporkyňou použitá na iný účel, bez jeho súhlasu a na prospech iného politického subjektu, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. V priebehu konania došlo k zlúčeniu pôvodne označenej odporkyne, Demokratickej strany, so Slovenskou demokratickou stranou a kresťanskou úniou zmluvou o zlúčení zo dňa 21.2.2006. Podľa čl. 5 uvedenej zmluvy sa právnym nástupcom Demokratickej strany stala SDKÚ -DS, s ktorou súd podľa § 107 ods. 4 O. s. p. pokračoval v konaní. Právny nástupca odporkyne v konaní namietal, že navrhovateľ bol vo voľbách do Národnej rady SR v septembri 2002 občianskym kandidátom Demokratickej strany a prijal podmienky, ktoré strana vo volebnej kampani zvolí a po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickej strany musel toto rozhodnutie akceptovať. Namietal, že odporkyňa nikdy nepoužila nič, s čím by navrhovateľ nesúhlasil; nepoužila nič urážajúce, znevažujúce či dehonestujúce a preto osobnostné práva navrhovateľa neboli porušené a ak boli tak niekým iným, nie však žalovaným. Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne, uznesením, č.k.: 5Co/32/2010-119 zo dňa 18.1.2011, rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 12Ct/25/03-80 zo dňa 11.09.2009 zrušil a konanie podľa § 107 ods. 1 O. s. p. zastavil dôvodiac zrušením a následným zánikom Demokratickej strany, ktorá bola následne dňa 13.2.2006 vymazaná z registra strán, ktorým dňom došlo k jej zániku podľa § 13 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. a tým aj k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania pred súdom (§ 19 O. s. p). Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne uznesením, č.k.: 7Cdo/69/2011-138 zo dňa 28.9.2011 uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 5Co/32/2010 zo dňa 18.1.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že odporkyňa stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Zánikom pôvodného politického subjektu vytvorením koalície dvoch politických strán, na ktorú (podľa zmluvy o zlúčení) prešli záväzky a majetok pôvodných politických strán (§ 15 ods. 4 zák. č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach) odporkyňa nestratila spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 107 O. s. p. a to ani v konaní o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Zrušením rozsudku súdu prvého stupňa a zastavením konania tak odvolací súd podľa § 237 písm. f/ O. s. p. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súčasne odvolaciemu súdu uložil povinnosť sa v konaní vysporiadať s rozhodujúcou otázkou či práva a povinnosti, o ktoré konaní ide, prešli na právneho nástupcu (pôvodnej) odporkyne a to s prihliadnutím na hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k.: 5Co/482/2011-147 zo dňa 11.6.2013 rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 12Ct/25/03-80 zo dňa 11.09.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že držiac sa právneho názoru dovolacieho súdu mal za nesporné, že Demokratická strana v čase podania návrhu na začatie konania mala spôsobilosť byť účastníkom konania a jej právnym nástupcom po zlúčení s SDKÚ je SDKÚ-DS, na ktorý subjekt so spôsobilosťou byť účastníkom konania prešiel, na základe zmluvy o zlúčení majetok a záväzky Demokratickej strany (vrátane členov). Zánikom pôvodného politického subjektu, vytvorením koalície dvoch politických strán, na ktorú (v zmysle zmluvy o zlúčení) prešli záväzky a majetok pôvodných politických strán (§ 15 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach) odporkyňa nestratila spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 107 O. s. p. a to ani v konaní o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Prvostupňovému súdu uložil povinnosť zaoberať sa otázkou prechodu práv a povinností na právneho nástupcu pôvodného odporcu, s prihliadnutím na hmotnoprávnu povahu predmetu konania. V novom konaní mal prvostupňový súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ sa v konaní domáhal ochrany osobnosti za použite fotografie odporkyňou vo volebnej kampani do Národnej rady SR v roku 2002, po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickou stranou, bez jeho súhlasu. Ďalej mal za preukázané, že voľby do Národnej rady SR v roku 2002 sa konali 20. a 21. septembra 2002. Zmluvou o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2002 sa Demokratická strana a Demokratická únia dohodli, že v parlamentných voľbách budú kandidovať prostredníctvom občianskej kandidátky DS-DÚ, ktorú podá Demokratická strana. Zmluva mala nadobudnúť platnosť po podpise predsedami zmluvných strán, po schválení príslušnými orgánmi zmluvných strán. Skutočnosť, že Demokratická strana a Demokratická únia skutočne vytvorili pre voľby do Národnej rady SR, konané dňa 20. a 21.9.2002 spoločnú „občiansku kandidátku“ mal za preukázané z kandidátnej listiny Demokratickej strany podanej Ústrednej volebnej komisii dňa 17.7.2002, ktorá obsahovala logo Demokratickej strany a Demokratickej únie s označením „občianska kandidátka“ a mala 149 kandidátov. Na kandidátnej listine pod číslom 3 sa nachádzal navrhovateľ, ktorý dňa 10.7.2002 súhlasil so svojou kandidatúrou na poslanca Národnej rady SR na kandidátnej listine Demokratickej strany. Z informačného spravodaja Demokratickej strany č. 8 z augusta 2002 a svedeckej výpovede svedka Ing. F. G. mal súd za preukázané, že Demokratická strana a Demokratická únia si v zmysle zrealizovanej spoločnej „občianskej kandidátky“ vytvorili predvolebný plagát, ktorý prezentovali na bilbordoch so spoločnou fotografiou navrhovateľa, Ľ. B. J. T. C., sloganom „Naše slovo platí“ a logom Demokratickej strany a Demokratickej únie s označením, „občianska kandidátka“. Listom Demokratickej strany zo dňa 16.9.2002 mal súd za preukázané, že Demokratická strana 4 dni pred voľbami vzala kandidátnu listinu späť a ústrednej volebnej komisii oznámila, že sa volieb do Národnej rady SR, vyhlásených na 20. a 21.9.2002 nezúčastní. Zmluvou o spolupráci zo dňa 14.9.2002, uzatvorenou medzi Demokratickou stranou a Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou mal prvostupňový súd za preukázané, že späťvzatiu kandidátnej listiny Demokratickej strany predchádzala táto zmluva, ktorou sa Demokratická strana zaviazala vziať späť svoju kandidátnu listinu a následne vyzvať svojich voličov a sympatizantov, aby vo voľbách do Národnej rady SR vyjadrili svoju podporu SDKÚ a poskytnúť všetok svoj reklamný priestor na informovanie verejnosti a voličov o podpore SDKÚ do parlamentných volieb v roku 2002. Z predloženej fotodokumentácie volebných bilbordov mal za preukázané, že po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickej strany boli bilbordy so spoločnou fotografiou navrhovateľa, Ľ. B. J. T. C., so sloganom „Naše slovo platí“ a logom Demokratickej strany a Demokratickej únie s označením „občianska kandidátka“ prelepené sloganom „DS volí SDKÚ“. Po späťvzatí kandidátnej listiny Demokratickou stranou dňa 16.9.2002, t.j. 4 dni pred voľbami a prelepení spoločnej fotografie navrhovateľa, Ľ. B. J. T.na C., so sloganom „Naše slovo platí“ a logom Demokratickej strany a Demokratickej únie s označením „občianska kandidátka“ sloganom „DS volí SDKÚ“ tak došlo k zmene účelu použitia podobizne a mena navrhovateľa, na podporu iného politického subjektu ako bolo pôvodne dohodnuté. Vychádzajúc zo zmluvy o zlúčení Demokratickej strany a SDKÚ zo dňa 21.1.2006, Správy z opakovaného vykonania previerky - súpis majetku Demokratickej strany zo stavom ku dňu 21.11.2005 a zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, súd prvého stupňa dospel k záveru, že z týchto prechod práv a povinností zo zásahu do osobnostných práv navrhovateľa nevyplýva, a teda že k hmotnoprávnemu nástupníctvu práv a povinností, o ktoré v konaní ide nedošlo, resp. hmotnoprávne nástupníctvo v konaní preukázané nebolo. Zdôraznil, že právne prostriedky ochrany osobnostných práv možno totižto uplatňovať len voči tomu, kto za zásah zodpovedá a v danom prípade zánikom Demokratickej strany, jej zlúčením s SDKÚ zanikla aj jej povinnosť poskytnúť navrhované zadosťučinenie, resp. takáto povinnosť na novú odporkyňu neprešla. Na základe uvedeného súd návrh z dôvodu nedostatku pasívnej hmotnej legitimácie odporkyne zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti a odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 66,-eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a vo výške 584,99 eura, titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Z uplatnených trov právneho zastúpenia odporkyni priznal DPH len z úkonov vykonaných po 15.3.2006, ktorým dňom sa právny zástupca odporkyne stal platcom DPH. Odporkyni z uplatnených trov nepriznal trovy právneho zastúpenia za druhú poradu s klientom dňa 15.5.2006 z dôvodu, že vykonanie porady nepreukázala, trovy právneho zastúpenia za zastupovanie na pojednávaní dňa 26.3.2006 a 19.6.2009 z dôvodu, že týchto pojednávaní sa zástupca nezúčastnil a neúčasť ospravedlnil, ďalej náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie vo veci samej dňa 19.9.2013 z dôvodu neúčelnosti ich vynaloženia, keď vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 10.1.2014, ktoré bolo odročené z dôvodu, že odporkyňa nepredložila súdom žiadaný listinný dôkaz s odôvodnením, že jej klient dôkaz nedal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., nakoľko v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O. s. p., a teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo povinnosti z porušenia práva na ochranu osobnosti pri zlúčení neprechádzajú na právneho nástupcu zrušenej strany. Vychádzal pritom zo zmluvy o zlúčení DS a SDKÚ zo dňa 21.1.2006, Správy z opakovaného vykonania previerky - súpis majetku Demokratickej strany so stavom ku dňu 21.11.2005 zo dňa 12.12.2005 - teda z dokumentov vypracovaných a predložených odporkyňou a zo zákona č. 85/2005 Z. z., bez akéhokoľvek označenia aplikovaného ustanovenia použitého zákona. Podľa čl. 4 Zmluvy o zlúčení Demokratickej strany a SDKÚ zo dňa 21.1.2006 majetok a záväzky DS podľa § 15 ods. 4 zák. č. 85/2005 Z. z. sa stali majetkom SDKÚ-DS dňom účinnosti tejto zmluvy. Majetok a záväzky DS sú uvedené v správe Republikovej kontrolnej a revíznej komisie DS, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Z odpovede MV SR č. SVS-OVR-2013/035303 zo dňa 11.12.2013 však vyplýva, že predmetná správa ako súčasť zmluvy o zlúčení sa na Ministerstve vnútra SR nenachádza, zmluvné strany ju registrovému orgánu spolu so zmluvou nepredložili. Správa z opakovaného vykonania previerky - súpis majetku Demokratickej strany so stavom ku dňu 21.11.2005 zo dňa 12.12.2005 nie je správou Republikovej kontrolnej a revíznej komisie DS, ktorá mala byť súčasťou zmluvy o zlúčení, z dôvodu odlišnosti označenia tohto dokumentu ako aj z dôvodu dátumu odlišného od dátumu uzavretia zmluvy o zlúčení, z ktorého dôvodu nemal súd prvého stupňa na uvedený dokument prihliadať. Súd prvého stupňa tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda že k hmotnoprávnemu nástupníctvu práv a povinností, o ktoré v konaní ide nedošlo, resp. takéto nástupníctvo v konaní preukázané nebolo. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol, že v napádanom rozhodnutí sa nachádzajú len tvrdenia bez podoprenia účinnou právnou úpravou. Súd prvého stupňa neuviedol ustanovenia zákona, z odôvodnenia rozsudku nie je zjavný spôsob ich výkladu či aplikácie, ktorá skutočnosť má navrhovateľovi znemožniť možnosť sa účinne brániť. Namietal tak nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p., a teda porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie súdu prvého stupňa mal za svojvoľné, arbitrárne a v rozpore s významom ochrany základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd s následkom odňatia možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní ďalej zdôraznil, že Demokratická strana bola zrušená podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach z dôvodu zlúčenia s odporkyňou, z ktorého dôvodu strana vo svojej podstate nezanikla, ale stala sa súčasťou inej strany. Nakoľko je odporkyňa právnou nástupkyňou Demokratickej strany, prešli na odporkyňu aj záväzky, pričom cit. ustanovenie nerozlišuje o aké záväzky sa jedná. Na nástupcu tak prechádzajú aj záväzky, ktoré sa dotýkajú práv a povinností zo zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Nakoľko zákon o politických stranách zlúčenie nedefinuje, subsidiárne je potrebné aplikovať § 69 ods. 3 veta prvá Obch. zákonníka. K záväzkom odporkyne ako právnej nástupkyne tak nesporne patria aj záväzky vyplývajúce z porušenia práva na ochranu osobnosti. Na odporkyňu pritom prešla aj celá členská základňa Demokratickej strany. Ustanovenia Obč. zákonníka upravujúce ochranu osobnosti ani iné ustanovenia zákona nevymedzujú osobu zodpovednú za porušenie osobnostných práv. Pri zániku niektorých osôb nemožno zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti prenášať na právnych nástupcov, nie je tomu však v prípade, ak politická strana zaniká na základe zlúčenia s iným subjektom. Mal za zrejmé, že odporkyňa sa hlási k zrušenej politickej strane, ktorej názov pojala aj do svojho názvu. Odporkyňa pritom v priebehu konania povahu záväzku nenamietala. Inak by zlúčenie politickej strany, neoprávnene zasahujúcej do práv iných subjektov s inou stranou malo za následok nemožnosť poškodených subjektov domáhať sa satisfakcie za zásah do ochrany osobnosti, ktorým výkladom by podľa navrhovateľa došlo k zásahu do základných ľudských práv a možnosti ochrany vlastnej osobnosti. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd odvolanie zamietol. Poukázala na to, že navrhovateľ bol občianskym kandidátom na kandidátnej listine DS; nebol účastníkom zmluvy s odporkyňou ani s jej právnym predchodcom. Odporkyňa či jej právny predchodca tak podľa zákona o voľbách do NR SR nemohli mať voči navrhovateľovi žiadne záväzky. Subjektmi volieb do Národnej rady sú podľa zákona len politické strany a hnutia. Prezentácia kandidátov prostredníctvom ich osobnostných prejavov ako sú fotografie či meno sú štandardným postupom pri volebnej kampani; prezentácia kandidátov je vždy prezentáciou politickej strany. Politické strany by inak pri svojom rozhodovaní museli brať do úvahy verejnú predvolebnú angažovanosť, názorové odlišnosti, záujmy a ambície kandidátov a svoje rozhodnutia im prispôsobiť. Navrhovateľ nepredložil jediný dôkaz o tom, že by konanie odporkyne voči nemu malo nepravdivý, urážlivý, ironizujúci alebo inak dehonestujúci charakter. Späťvzatie kandidátnej listiny bolo výkonom jeho práva čo vylučovalo neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Ak by súd návrhu nevyhovel, poprel by zákonom ustanovené právo politickej strany rozhodnúť o účasti strany vo voľbách do NR SR. Právo na satisfakciu v rámci ochrany osobnosti je svojou povahou úzko spojené s postihnutou osobou ako aj osobou, ktorá do práva na ochranu osobnosti neoprávnene zasiahla. Satisfakčný účel môže splniť len zadosťučinenie, ktoré poskytla len sama osoba, ktorá neoprávnenie zasiahla do práva na ochranu osobnosti. Namietala tak svoju pasívnu legitimáciu v spore. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 107 ods. 4 O. s. p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 579 ods. 1 Obč. zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Podľa § 579 ods. 2 Obč. zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 853 ods. 1 Obč. zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa § 69 ods. 3 Obch. zákonníka zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach strana zaniká dňom, keď ministerstvo vykoná výmaz strany z registra strán. Podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zák. č. 85/2005 Z. z. likvidácia sa nevyžaduje, ak majetok a záväzky prechádzajú na už jestvujúcu stranu, ktorá je právnym nástupcom strany zrušenej zlúčením. Občiansky zákonník ustanovením § 11 priznal každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácií, v ktorých sa táto môže nachádzať zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Sú však stanovené znaky pri danosti, ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti a to objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, keď nie je zákonom stanovená žiadna maximálna ani minimálna hranica tejto výšky. Zákonom je stanovené, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda vecou úvahy súdu. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch kde sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Preukázanie vzniku následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla porušením resp. ohrozením práv spätých s osobnosťou človeka je v občianskom práve založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, teda nevyžaduje sa existencia zavinenia a je irelevantné, či si pôvodca zásahu bol alebo nebol vedomý protiprávnosti zásahu, keď rozhodujúci je výsledok takéhoto konania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nárok navrhovateľa zamietol, nakoľko z obsahu zmluvy o zlúčení Demokratickej strany a SDKÚ zo dňa 21.1.2006 a Správy z opakovaného vykonania previerky - súpis majetku Demokratickej strany so stavom ku dňu 21.11.2005 zo dňa 12.12.2005 a zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a hnutiach nemal zrejmý prechod práv a povinností zo zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, z ktorého dôvodu nedošlo k hmotnoprávnemu nástupníctvu práv a povinností, o ktoré v konaní ide. Odvolací súd v predmetnej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že už v zrušovacom uznesení, č.k.: 5Co/32/2010-119 zo dňa 18. januára 2011 konštatoval, že zánikom povinnej osoby zaniká tiež povinnosť poskytnúť primerané zadosťučinenie, nakoľko táto povinnosť je osobne viazaná na túto osobu a neprechádza na ďalšie osoby, z ktorého dôvodu konanie podľa § 107 ods. 1 O. s. p. zastavil. Dovolací súd v zrušovacom uznesení, č.k.: 7Cdo/69/2011-138 zo dňa 28. septembra 2011 skonštatoval, že právnym nástupcom pôvodného odporcu, Demokratickej strany sa po zlúčení stala SDKÚ-DS, a to so spôsobilosťou byť účastníkom konania, z ktorého dôvodu odvolací súd nesprávne konanie zastavil. Za rozhodujúcu mal otázku či práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide prešli na právneho nástupcu s prihliadnutím na hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Záver odvolacieho súdu, podľa ktorého na právneho nástupcu (zaniknutej) povinnej osoby nemohlo prejsť právo osobnej povahy bez výkladu aplikovaných právnych noriem mal za predčasný a nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd svojím v poradí druhým uznesením, č.k.: 5Co/482/2011-147 zo dňa 11.06.2013 zrušil tiež rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 12Ct/25/2003-80 zo dňa 11. septembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súd sa však podľa názoru s otázkou prechodu práv, ktoré sú predmetom konania relevantným spôsobom nevysporiadal ani v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť či boli nároky (povinnosti) právneho predchodcu odporkyne zachytené v zmluve o zlúčení dotknutých politických strán zo dňa 21.1.2006 či v súpise majetku Demokratickej strany nie je právne relevantná na účely posúdenia prechodu týchto práv na odporkyňu. V predmetnej súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Obo/49/1996 z 11. marca 1996, podľa ktorého (č. 75/1996), „pre prechod záväzkov na právneho nástupcu zanikajúceho štátneho podniku bez likvidácie nie je rozhodujúce či záväzky sa uvádzajú v delimitačnej zápisnici, ale ako o prechode záväzkov rozhodol zakladateľ“. Podľa názoru odvolacieho súdu sú závery predmetného rozhodnutia vzhľadom na absenciu právnej úpravy aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Nemožno sa totiž stotožniť s názorom, že pokiaľ by záväzky zlučovanej strany neboli uvedené v súpise majetku tejto strany, zostali by v akomsi právnom „vákuu“ a teda by sa jednalo o záväzky len z dôvodu neuvedenia v zápisnici, voči právnemu nástupcovi neuplatniteľné, s ktorým záverom sa podľa názoru odvolacieho súdu nemožno stotožniť. V súvislosti s prechodom práv a povinností, o ktoré v konaní ide je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné sa vysporiadať podľa § 579 ods. 1 Obč. zákonníka, a teda či zánikom „dlžníka“, právnej predchodkyne odporkyne povinnosť zanikla, nakoľko sa jednalo o plnenie, ktoré mal osobne vykonať tento dlžník. Právo na priznanie občianskoprávnych sankcií podľa § 13 Obč. zákonníka je formou morálnej a peňažnej satisfakcie za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby a tomu zodpovedajúca povinnosť pôvodcu zásahu k poskytnutiu morálnej či finančnej satisfakcie, nemajú charakter záväzku ani dlhu; existujú vo forme práv a povinností zo zodpovednostného vzťahu vzniknutého po splnení zákonných náležitostí. I keď sú práva a povinnosti zo zodpovednostného vzťahu vzniknutého nedovoleným zásahom do osobnostných práv vymedzené zákonom, forma ochrany osobnosti fyzickej osoby a sankcie za ohrozenie či porušenie osobnostnej sféry sú určené (konštituované) až právoplatným rozhodnutím súdu. Prevod a prechod práv a povinností zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby občiansky zákonník výslovne neupravuje, je preto potrebné ho posúdiť podľa ustanovení zmyslom a obsahom tejto problematike najbližších (§ 853 Obč. zákonníka), ktorým je § 579 Obč. zákonníka. Pôvodcom zásahu do osobnostnej zložky fyzickej osoby môže byť fyzická osoba, právnická osoba či štát. Podľa § 13 Obč. zákonníka sa zásahom postihnutá osoba môže domáhať priznania zadosťučinenia len voči pôvodcovi zásahu, i keď sa podľa konštantnej judikatúry pôvodcom zásahu rozumie tiež subjekt, ktorý za konanie škodcu nesie priamu zodpovednosť, ako napríklad zamestnávateľ, ktorého zamestnanec zásah spôsobil alebo prevádzkovateľ vozidla, ktorého vodič spôsobil škodu. Rovnako povinnosť pôvodcu zásahu k poskytnutiu morálnej či peňažnej satisfakcie je podľa § 13 Obč. zákonníka spätá s osobou pôvodcu zásahu, má taktiež osobný charakter. Povinnosť poskytnúť satisfakciu preto nemožno z pôvodcu zásahu prevádzať na tretie osoby. Ak je pôvodcom zásahu fyzická osoba, v prípade jej smrti povinnosť zaniká a neprechádza na dedičov. Zrušením spoločnosti bez likvidácie podľa § 69 a nasl. Obch. zákonníka spoločnosť taktiež zaniká, má však právneho nástupcu. Podľa názoru odvolacieho súdu aj v takomto prípade platí, že povinnosť zo zodpovednosti za protiprávny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby zánikom právnickej osoby, i keď zanikla s právnym nástupcom zanikajú, nakoľko sú nerozlučne späté s osobou pôvodcu zásahu a na právneho nástupcu nepredchádzajú (§ 579 ods. 2 Obč. zákonníka), napr. rozsudok Krajského súdu v Olomouci zo dňa 22.07.2009, sp. zn.: 1Co 315/2008). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené právne závery možno aplikovať tiež na prejednávanú vec, a teda na zlúčenie pôvodnej odporkyne s jej právnou nástupkyňou, SDKÚ -DS. Uvedené zodpovedá právnej úprave ochrany osobnosti, ktorá je synallagmatickým (vzájomne podmieneným) zodpovednostným vzťahom výrazne osobného charakteru, úzko spätým jednak s osobou postihnutého ako aj s osobou pôvodcu protiprávneho zásahu. V novom konaní tak bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť prechod práv a povinností zo zodpovednosti za zásah do ochrany osobnosti navrhovateľa z vyššie uvedených právnych hľadísk, a to podľa § 13, § 579 a § 853 Obč. zákonníka v spojení s § 69 Obch. zákonníka s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude tiež vysporiadať sa s otázkou či skutočnosť, že v dôsledku zlúčenia pôvodnej odporkyne s SDKÚ-DS, kedy na právnu nástupkyňu prešiel majetok či členská základňa Demokratickej strany a kedy odporkyňa pojala názov tejto strany má za následok možnosť spájať prechod práv a povinností zo zodpovednosti za zásah do sféry ochrany osobnosti s členskou základňou či majetkom nástupníckej politickej strany, a teda terajšej odporkyne v konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ alebo h/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O. s. p.).