Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899667 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1103899667.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z JUDr. Ľubice Břouškovej predsednícky senátu a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu ŠTÚDIO KOLIBA a.s., Brečtanová 1, 833 14 Bratislava, IČO: 31 398 227, zastúpený advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému RZBAC, s. r. o. v likvidácii, Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 35 784 229, pre zaplatenie 11.394,77 EUR s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/360/2003-320 zo dňa 12.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/360/2003-320 zo dňa 12.10.2015 v napadnutej časti potvrdzuje. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 6.752,14 EUR s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % zo sumy 939,05 EUR od 2.7.2003 do zaplatenia, vo výške 10,5 % zo sumy 186,05 EUR od 2.7.2003 do zaplatenia, vo výške 10,5 % zo sumy 2.178,21 EUR od 28.1.2003 do zaplatenia a vo výške 10,5 % zo sumy 3.448,83 EUR od 15.2.2003 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 246,27 EUR za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 788,63 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca (pôvodne H.. T. G., správca konkurznej podstaty úpadcu: Štúdio Koliba, a.s.) sa svojím návrhom doručeným na súd dňa 12.3.2003 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 428.148,90 Sk s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.6.2001 6K 327/00 bol na majetok spoločnosti ŠTÚDIO KOLIBA a.s. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený H.. T. G.. Od 7.1.2002 mal žalovaný zapožičanú osvetľovaciu techniku od žalobcu. Podľa platného cenníka je žalovaný povinný hradiť stanovenú cenu, a to za každý deň zapožičania predmetnej techniky, na základe faktúr vystavených žalobcom. Žalovaný hradil žalobcom vystavené faktúry do augusta 2002. Ďalšie vystavené faktúry už žalovaný neuhradil s odôvodnením, že ich na základe predchádzajúcej dohody považuje za neodôvodnené. Podľa predchádzajúceho ústneho súhlasu žalovaný mal predmetnú osvetľovaciu techniku zapožičanú na neobmedzené časové obdobie v mesiaci, avšak s odôvodnením, že svetelnú techniku používa len dva dni v týždni za účelom natáčania relácie FUN o piatej. Suma požičovného mu bola účtovaná vždy len za tieto dva dni v týždni. Po vykonanej kontrole bol však správca konkurznej podstaty toho názoru, že tým dochádza ku kráteniu príjmov konkurznej podstaty, nakoľko žalovaný má osvetľovaciu techniku k dispozícii v neobmedzenom časovom rozsahu, vo vlastnom uzamknutom priestore a bez povinnosti úhrady za dobu jej zapožičania. Správca konkurznej podstaty pri súpise a inventarizácii pohľadávok zistil, že žalovaného záväzok dosiahol výšku 428.148,90 Sk neuhradením faktúry č. XXXXXXX na sumu 56.580,- Sk, ktorá faktúra bola splatná dňa 6.11.2002; faktúry č. XXXXXXX na sumu 28.290,- Sk, ktorá faktúra bola splatná dňa 11.12.2002; faktúry č. XXXXXXX na sumu 84.076,70 Sk, ktorá faktúra bola splatná dňa 28.12.2002; faktúry č. XXXXXXX na 89.681,80 Sk, ktorá faktúra bola splatná dňa 10.1.2003; faktúry č. XXXXXXX na sumu 65.620,80 Sk, ktorá faktúra bola splatná dňa 27.1.2003 a faktúry č. XXXXXXX na sumu 103.899,60 Sk, ktorá faktúra bola splatná dňa 14.2.2003. 3. Žalobca listom zo dňa 30.11.2002 vyzval žalovaného na vrátenie zapožičanej techniky a opätovne tak urobil listom zo dňa 16.1.2003, avšak bezvýsledne. 4. Žalobca ďalej uviedol, že žalobca fakturoval za požičanú osvetľovaciu techniku dohodnutú sumu 23.000,- Sk od januára 2002 až do konca novembra 2002 a žalovaný túto fakturovanú sumu riadne platil. Faktúru žalobcu za požičanie osvetľovacej techniky za 9. až 10. mesiac 2002 vystavenú dňa 23.10.2002 a faktúru za požičovné za 11. mesiac 2002 vystavenú 4.12.2002 žalovaný medzičasom uhradil. Dňa 30.11.2002 bola žalovanému doručená výzva na vrátenie osvetľovacej techniky so zoznamom zapožičaného materiálu, kde žalobca vyzýva k vráteniu techniky pred skončením dohodnutej doby zapožičania a kde vypočítal cenu zapožičania za jeden deň 4.557,- Sk, napriek dovtedy pravidelne a v zmysle dohody fakturovanej sumy 23.000,- Sk mesačne. Uviedol, že faktúry č. XXXXXXX na sumu 84.076,70 Sk a č. XXXXXXX na sumu 89.681,80 Sk neboli žalovanému nikdy doručené. Faktúry č. XXXXXXX na sumu 65.620,80 Sk a č. XXXXXXX na sumu 103.899,60 Sk boli žalobcovi vrátené ako nedôvodné, pretože žalobca svojvoľne, bez vysvetlenia podľa názoru žalovaného účtoval vysokú cenu osvetľovacej techniky. 5. Podaním doručeným súdu dňa 6.5.2005 žalobca vzal svoj návrh čiastočne späť, a to z dôvodu, že žalovaný uhradil faktúru č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, a preto súd konanie v časti o zaplatenie 84.870,- Sk konanie zastavil. 6. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania rozsudkom vydaným dňa 25.6.2012 a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy žalobcovi vo výške 6.752,14 EUR s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % zo sumy 939,05 EUR od 2.7.2003 do zaplatenia, vo výške 10,5 % zo sumy 186,05 EUR od 2.7.2003 do zaplatenia, vo výške 10,5 % zo sumy 2.178,21 EUR od 28.1.2003 do zaplatenia, vo výške 10,5 % zo sumy 3.448,83 EUR od 15.2.2003 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania žalobcovi. Súd prvej inštancie pri pôvodnom rozhodnutí vo veci samej rozhodol na základe vykonaného dokazovania, keď uzavrel, že žalovaný mal žalobcovi za obdobie od 1.12.2002 do 30.12.2002 hradiť za poskytnutie osvetľovacej techniky sumu vo výške 23.000,- Sk bez DPH mesačne, čo predstavuje sumu 28.290,- Sk už aj s 23 % DPH, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu vo výške 939,05 EUR a za obdobie od 31.12.2002 do 31.1.2003 mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu vo výške 4.557,- Sk bez DPH za 1 deň poskytnutia osvetľovacej techniky. Súd teda považoval faktúru č. XXXXXXXX, vystavenú na sumu 84.076,70 Sk, splatnú dňa 28.12.2002 a faktúru č. XXXXXXXX, vystavenú na sumu 89.681,80 Sk, splatnú dňa 10.1.2003 za opodstatnené celkovo iba vo výške 939,05 EUR, čo je suma vrátane 23 % DPH. Za deň 31.12.2002 priznal súd žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.557,- Sk bez DPH, čo s DPH vo výške 23 % predstavuje sumu vo výške 5.605,11 Sk, ktorá po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu vo výške 186,05 EUR. 7. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXX, vystavenú na sumu 65.620,80 Sk, čo je už suma aj s 23 % DPH a čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu vo výške 2.178,21 EUR, splatnú dňa 27.1.2003 a faktúru č. XXXXXXX, vystavenú na sumu 103.899,60 Sk, čo je už suma aj s 23 % DPH a po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu vo výške 3.448,83 EUR, splatnú dňa 14.2.2003, tieto považoval súd zo strany žalobcu za opodstatnene vystavené, preto priznal žalobcovi nároky vyplývajúce z týchto faktúr v celom rozsahu. 8. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalovaný, na základe odvolania zo strany žalovaného krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že spornou ostáva otázka, s ktorou sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal, a to otázka, či sa jednalo o nájomnú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú, a či výzva na vrátenie zapožičanej techniky zo dňa 30.11.2002 je podľa obsahu výpoveďou, a ak áno, prečo dával žalobca opätovnú výzvu dňa 16.1.2003. Taktiež uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci potrebné dokazovanie ohľadom vzniku a zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania na strane žalobcu, v tom čase H.. T. G., SKP s výsluchom žalovaným navrhovaných osôb prípadne ďalších osôb, ktoré mali o tom vedomosť, hoci tento dôkaz sa javí byť vo veci nevyhnutný, a to aj za účelom zistenia, či vôbec došlo k platnej výpovedi zo strany žalovaného a či zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. 9. Odvolací súd tiež uviedol, že z vykonaného dokazovania sa javí byť správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, súd prvého stupňa dôsledne nepreskúmal, či v tomto prípade nedošlo k ukončeniu nájomnej zmluvy dohodou, o čom svedčí aj „Objednávka“ zo dňa 4.4.2003, ako aj obsah výzvy na vrátenie techniky, kde sa vôbec nespomína výpoveď. 10. Súd druhej inštancie poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vôbec neuviedol, prečo považoval výzvu zo dňa 30.11.2002 podľa obsahu za výpoveď nájomnej zmluvy, v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, čo ho viedlo k takémuto právnemu záveru. Mal zato, že z rozsudku súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, či výška prípadného bezdôvodného obohatenia bola stanovená správne, nie je zrejmé, čo obsahoval cenník predložený žalobcom, čo bolo konkrétne predmetom zapožičania, a prečo súd nevzal do úvahy, že žalobca zapožičal žalovanému osvetľovaciu techniku za dohodnutú cenu 23.000,- Sk bez DPH mesačne. Uviedol tiež, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že v rovnakej skutkovej situácii už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní 32Cb/306/2005, kde žalobca nepreukázal, že došlo k zmene ceny zo sumy 23.000,- Sk s 19 % DPH mesačne na sumu 4.557,- Sk za deň. 11. Súd prvej inštancie opätovne prerokoval na pojednávaní dňa 12.10.2015 predmetnú žalobu, na ktoré pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, svedok H.. T. G. a svedok N. E., nedostavil sa žalovaný ani právny zástupca žalovaného, svoju neúčasť neospravedlnili, hoci doručenie predvolania majú riadne vykázané. Nedostavil sa ani predvolaný svedok J.. Z. E.. 12. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 261 ods. 1, 5 a 6 Obchodného zákonníka a uviedol, že podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Poukázal na ust. § 663 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom, podľa ktorej prenajímateľ, t.j. žalobca prenechal za odplatu nájomcovi, t.j. žalovanému, aby dočasne užíval veci, ktoré boli predmetom nájmu a aby bral z nej úžitky. Poukázal tiež na ust. § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Podľa ust. § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu v jednoročnej lehote, a to k 1. októbru bežného roka; pri nájmoch iných nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájme hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. V ďalšom poukázal tiež na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na ust. § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z výpovedí svedka N. E. a H.. G. jednoznačne vyplýva, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú až do vrátenia vecí. Taktiež svedok ujasnil a vysvetlil prečo žalobca podával opätovnú výzvu dňa 16.01.2003 na vrátenie zapožičanej techniky, keď uviedol, že sa tak vždy konalo pri inventarizácii, zhruba každého pol roka a vyzývalo sa na vrátenie vecí. 13. Pri ustálení súdom, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú až do vrátenia veci, a preto žalobca podával opätovnú výzvu zo dňa 16.01.2003, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, či došlo k platnej výpovedi a či zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, súd prvej inštancie konštatoval, že mal za ustálené a za preukázané, s poukazom na výpoveď svedka H.. T. G., že ako správca ŠKP KOLIBA vykonal inventarizáciu vecí, pri ktorej zistili, že časť osvetľovacej techniky bola zapožičaná firme TIMUR. Po zistení v akom stave je, zistil, že firma platí za požičanie čiastočne, len 8 dní do mesiaca. Z uvedených dôvodov vyzval žalovaného, aby platil za každý začatý deň, čo mal vec zapožičanú a vyzval žalovaného, aby veci vrátil, čo sa však nestalo a používal vec i ďalej. Osobnou kontrolou ďalej zistil, že predmetné zapožičané veci sú nainštalované vo vestibule obchodného domu AUPARK, a to nepretržite a stále sa tam nachádzali. Z pohľadu správcu mali zapožičané veci k dispozícii, a tak mali platiť za každý deň zápožičné. 14. Trval na tom, že výzva na vrátenie zapožičanej techniky zo dňa 30.11.2002 je podľa obsahu výpoveďou. 15. Uvedené skutočnosti potvrdil aj svedok N. E., ktorý presne popísal okolnosti vrátenia zapožičanej osvetľovacej techniky, ktorá bola zapožičaná spoločnosti TIMUR a PARTNERS. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na výpovede svedkov H.. T. G. a N. E. v zhode s vyjadreným názorom žalobcu, považoval nárok žalobcu za dôvodný, nakoľko podľa súdu je jednoznačne preukázané, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, výzvu na vrátenie zapožičanej techniky zo dňa 30.11.2002 je potrebné považovať za platnú výpoveď a došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu zo strany žalovaného. 16. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže po začatí konania žalovaný uhradil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX vystavenú na sumu 56.580,- Sk a faktúru č. XXXXXXX vystavenú na sumu 28.290,- Sk; žalobca v časti istiny zodpovedajúcej sume vo výške 84.870,- Sk a v časti príslušenstva prináležiaceho k tejto časti istiny zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť. V konaní žalovaný uznal, že za opodstatnené považuje z jeho strany uhradenie sumy vo výške 23.000,- Sk bez DPH mesačne, a to za obdobie mesiacov december 2002 a január 2003. Žalovaný v konaní uviedol, že faktúra č. XXXXXXX a č. XXXXXXX mu neboli zo strany žalobcu nikdy doručené. Žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že by tieto faktúry žalovanému doručil, preto súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 10,5 % zo sumy 939,05 EUR až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, t.j. od 2.7.2003 až do zaplatenia. Súd konštatoval, že v období od 1.12.2002 do 30.12.2002, kedy existoval medzi žalobcom a žalovaným stále nájomný vzťah ako absolútny neobchodný záväzkový vzťah, sa vo vzťahu k úrokom z omeškania uplatňovali v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2004 ustanovenia Občianskeho zákonníka a vyhl. č. 87/1995 Z.z. v rozhodnom znení (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z.). Z uvedeného vyplýva podľa názoru súdu prvej inštancie, že v súvislosti s omeškaním žalovaného s platením nájomného si žalobca mohol vo vzťahu k žalovanému uplatniť aj vyšší úrok z omeškania, keďže tak však neučinil, súd mu tento vyšší úrok z omeškania nepriznal, keďže nemohol vo svojom rozhodnutí prekročiť žalobcom uplatnený nárok. 17. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia žalovaným, súd rozhodoval v súlade s ust. § 369 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka v rozhodnom období. Preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 10,5 % zo sumy 186,05 EUR odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, t.j. odo dňa 2.7.2003, a to až do zaplatenia, vo výške 10,5 % zo sumy 2.178,21 EUR (faktúra č. XXXXXX) od 28.1.2003 do zaplatenia, vo výške 10,5 % zo sumy 3.448,83 EUR (faktúra č. XXXXXXX) od 15.2.2003 do zaplatenia, keďže tieto dve faktúry žalovanému doručené boli, čo žalovaný v priebehu konania potvrdil, keď uviedol, že ich žalobcovi vrátil ako nedôvodne vystavené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. 18. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy, na základe čoho došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Žalovaný navrhol na vypočutie viacero svedkov. Túto potrebu vykonania dôkazu potvrdil aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, avšak súd prvej inštancie vypočul len H.. T. G., čo považuje za nedostatočné. Uviedol, že odvolací súd zrušil a vrátil rozsudok súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, avšak súd prvej inštancie sa s otázkou, ktorá bola pre odvolací súd sporná, nevysporiadal - a to otázka, či sa jedná o nájomnú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú a či výzva na vrátenie zapožičanej techniky zo dňa 30.11.2002 je podľa obsahu výpoveďou a ak áno, prečo dával žalobca opätovnú výzvu dňa 16.1.2003. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci potrebné dokazovanie ohľadom vzniku a zániku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, teda výsluchom žalovaným navrhovaných osôb, prípadne ďalších osôb. 19. Z výpovede svedka H.. T. G. mal súd preukázané, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú až do vrátenia veci. Taktiež svedok ujasnil a vysvetlil, prečo žalobca podával opätovnú výzvu dňa 16.1.2003 na vrátenie zapožičanej techniky, kde uviedol, že sa tak vždy konalo pri inventarizácii, zhruba každého pol roka. Tiež svedok opísal, ako žalovaný nakladal s požičanou technikou, pričom uvedené skutočnosti potvrdzuje aj výpoveď svedka N. E.. Žalovaný má však zato, že súd nevykonal potrebné dôkazy a napriek týmto vyššie uvedeným skutočnostiam následne došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Zdôraznil, že súd nevykonal dôkaz výsluchom účastníkov alebo svedkov, ktorí boli účastníkmi písomnej objednávky, prípadne ďalších osôb k okolnostiam účelu, ceny a trvania právneho vzťahu. Je teda nutné konštatovať, že súd ani v opätovnom rozhodnutí vo veci nemal oporu v ustálení právneho vzťahu. Vykonanie tohto dôkazu je nevyhnutné za účelom zistenia, či vôbec došlo k platnej výpovedi. Má tiež zato, že žalobca nemal právo domáhať sa vydania majetku ani začať účtovať vyššiu cenu od 30.11.2002, keď cenník bol platný až od 1.12.2002. Súd tiež neustálil, či bolo v konaní preukázané, že by v predmetnom ukončení nájmu v dôsledku tvrdenej výpovede, teda k 30.12.2002 došlo k obnoveniu pôvodného právneho vzťahu za tých istých podmienok. Na základe toho zastáva názor, že nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. 20. Uviedol, že výzva na vrátenie obsahovala 3-dňovú lehotu, čo znamená, že výpovedná lehota bola najskôr od 3.1.2003 a nie od 30.12.2002. 21. Má zato, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal ani s otázkou, kedy došlo ku skončeniu zmluvného vzťahu a akým spôsobom. 22. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, čím sa však súd prvej inštancie neriadil, má zato, že sú dané dôvody na zrušenie a vrátenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že má zato, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia okolností vzniku, trvania a zániku zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bolo ponechanie osvetľovacej techniky žalobcom žalovanému na užívanie. V rámci vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že predmetný záväzkovoprávny vzťah bol odplatný. Súd prvej inštancie nemohol dospieť k inému právnemu záveru ako k tomu, že účastníci sa dohodli o odplatnom prenechaní do užívania, t.j. uzavreli zmluvu o nájme, predmetom ktorej bola presne špecifikovaná vo veci osvetľovacia technika. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o nájme bola uzatvorená vopred na neurčitý čas. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že ani jeden z účastníkov netvrdil, že by bolo právo odstúpiť od zmluvy medzi zmluvnými stranami osobitne dohodnuté. Prenajímateľ (žalobca) môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Prenajímateľ môže od zmluvy odstúpiť aj v prípade, ak nájomca, hoci napomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. 24. Odstúpiť od zmluvy s poukazom na zákon by žalobca bol oprávnený aj v prípade, že by preukázal, že porušuje svoje záväzky, ktorých porušenie predstavuje podstatné porušenie zmluvy a toto porušenie spolu s uvedením ustanovenia právneho predpisu by zakomponoval do výzvy. 25. Z obsahu výzvy však nevyplýva, že by žalobca poukazoval na porušenie zmluvy žalovaným, prípadne že by v nej uviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého zmluvu ukončil. Poukázal na to, že výzva neobsahuje žiadne bližšie a konkrétne zdôvodnené požiadavky žalobcu na vrátenie osvetľovacej techniky. Z uvedeného dôvodu ju nemožno právne kvalifikovať ako odstúpenie od zmluvy. Po doručení výzvy žalovanému dňa 30.11.2002 k vráteniu osvetľovacej techniky žalobcovi nedošlo. Žalovaný túto nevrátil ani po doručení opätovnej výzvy na vrátenie osvetľovacej techniky dňa 16.1.2003. Podľa dátumu vystavenia objednávky, ktorá de facto predstavovala preberací/odovzdávací protokol vystavený pri vrátení majetku žalobcovi, žalovaný osvetľovaciu techniku vrátil až dňa 4.4.2003. 26. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca žalovaného na vrátenie osvetľovacej techniky vyzýval 2x. Žalovaný osvetľovaciu techniku žalobcovi vrátil až po uplynutí takmer 3 kalendárnych mesiacov po doručení druhej z výziev žalobcu a p. N. E.X., ktorý podpísal objednávku za žalobcu, nebol oprávnený konať v mene žalobcu a meniť, dopĺňať existujúce zmluvné vzťahy a ani tieto ukončiť. 27. Žalobca tvrdí, že nepochybne a jednoznačne medzi účastníkmi nemohlo dôjsť a ani nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu dohodou. 28. Zdôraznil, že z obsahu výzvy jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu získať osvetľovaciu techniku do svojej dispozičnej sféry, a to v lehote 3 dní od jej doručenia. V opačnom prípade, ako uvádza žalobca vo výzve, malo byť žalovanému účtované výpožičné podľa platného cenníka. Dôvod vrátenia osvetľovacej techniky sa vo výzve nenachádza. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že cenník predložený žalobcom, podľa ktorého bola vyúčtovaná aj výška uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bol platný až od 1.12.2002 je podľa jeho názoru irelevantné, pretože daný cenník bol platný od 1.12.1998. Poukázal tiež na to, že žalovaný počas celého konania neprodukoval jediný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že výška neoprávneného prospechu, ktorý získal neoprávneným užívaním osvetľovacej techniky, t.j. obvyklá cena za poskytnutie obdobnej osvetľovacej techniky je iná, prípadne nižšia ako tá, ktorú uplatnil žalobca v tomto konaní a ktorá mu bola súdom prvej inštancie priznaná. Poukázal na to, že žalovaný v konaní uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej dohody o zapožičaní majetku od 7.1.2002 do 4.4.2003, z ktorej skutočnosti súd vychádzal. Uvedené však, aj s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, nie je pravdivé. Uviedol, že objednávka vystavená dňa 4.4.2003 bola iba dokladom preukazujúcim, že k vráteniu majetku žalobcovi došlo, nepredstavovala žiadnu písomnú dohodu, navyše nebola ani podpísaná osobou, ktorá by bola oprávnená konať v mene žalobcu. Skutočnosť, že by malo dôjsť k uzavretiu písomnej zmluvy na dobu určitú, ku ktorému záveru dospel súd v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/306/2005 nemá žiadnu logiku. Doba nájmu sa zvyčajne dojednáva na obdobie niekoľkých mesiacov alebo rokov a nie stanovením ľubovoľnému dátumu, ktorý následne nie je ničím ďalším podložený. Súd konajúci vo veci sp. zn. 32Cb/306/2005 vôbec sa nevysporiadal s otázkou a neriešil otázku, či výzvu je možné z hľadiska jej obsahu a prejavenej vôle žalobcu považovať za výpoveď zmluvy o nájme alebo za iný zo spôsobov skončenia záväzkov. V kontexte uvedeného teda neriešil ani otázku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a ani výšku bezdôvodného obohatenia. 29. Poukázal tiež na to, že aby bol súd prvej inštancie skutočne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia zreteľne uviesť z akého právneho názoru vychádzal. Z právneho názoru odvolacieho súdu musí byť súdu prvej inštancie zrejmé, v čom spočíva naplnenie zrušovacích dôvodov, predovšetkým v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových zistení a skutkových záverov alebo prečo bolo právne posúdenie veci chybné. Súd prvej inštancie je viazaný iba takým právnym názorom, ktorý by bol skutočným základom zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu. 30. Má zato, že sú dané dôvody na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a že rozhodnutie súdu druhej inštancie vydané dňa 30.1.2014 pod č.k. 2Cob/388/2012-248 neobsahuje dostatočné a vysvetľujúce zdôvodnenie potreby zrušenia predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a právny názor súdu druhej inštancie prezentovaný v uznesení, ktorý by mal predstavovať skutočný základ pre zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia a tiež základ pre usmernenie ďalšej činnosti súdu prvej inštancie v ňom absentuje. 31. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p., keď v lehote 5 dní pred vyhlásením rozsudku oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Odvolací súd poukazuje na ust. § 387 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 32. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a opätovne zhodnotil predložené listinné dôkazy a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru. 33. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie po vrátení mu veci odvolacím súdom nevykonal všetky potrebné dôkazy, následkom čoho došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že na prvostupňovom konaní po zmene zákonného sudcu sa uskutočnili dve pojednávania. Pojednávanie dňa 10.8.2015 bolo odročené bez prejednania veci, nakoľko ani žalovaný, ani právny zástupca žalovaného sa bez ospravedlnenia nezúčastnili tohto pojednávania. Doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané. Súd prvej inštancie zaviazal právnu zástupkyňu žalobcu zabezpečiť účasť svedka p. N. E., ktorého podpis sa nachádza na skúmanej objednávke. Súd prvej inštancie súčasne skonštatoval, že sa pokúsi zabezpečiť účasť svedka p. Z. E., ktorý podpísal objednávku za žalovaného a že taktiež zabezpečí vyjadrenie H.. T. G., t.č. správcu konkurznej podstaty. Ďalšieho pojednávania konaného dňa 12.10.2015 sa nezúčastnil ani žalovaný, ani jeho právny zástupca opätovne bez ospravedlnenia, napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne predvolaný. Nedostavil sa ani žalovaným označený svedok J.. Z. E., a to bez ospravedlnenia, napriek tomu, že bol na toto pojednávanie riadne predvolaný. Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie vypočul iba dvoch svedkov, a to H.. T. G. a N. E.. Odvolací súd sa stotožnil správnym záverom súdu prvej inštancie, že z výpovede H.. T. G. vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol dohodnutý na dobu neurčitú a z výpovede N. E. vyplynulo, že objednávka bola skutočne spísaná pri vrátení osvetľovacej techniky žalobcovi, t.j. až dňa 4.4.2003. Odvolací súd má zato, že z predložených listinných dôkazov a zo svedeckých výpovedí je nesporné, že nájomný vzťah, resp. nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená na dobu neurčitú a že objednávka, ktorá bola vystavená dňa 4.4.2003 bola iba potvrdením zo strany žalovaného, že v tento deň osvetľovaciu techniku žalobcovi žalovaný skutočne vrátil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil objednávku na zapožičanie majetku zo dňa 4.4.2003 ako potvrdenie o dĺžke trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom správne mal zato, že objednávka na zapožičanie majetku nebola vystavená na začiatku právneho vzťahu účastníkov konania, teda dňa 7.1.2002, ale až v deň jeho skončenia. 34. Je nesporné, ako vyplynulo aj z výpovede H.. G., že k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo nie na základe odstúpenia od zmluvy, ale na základe výpovede zo zmluvy a za výpoveď zo zmluvy je potrebné podľa obsahu považovať výzvu na vrátenie osvetľovacej techniky, ktorá bola žalovanému doručená dňa 30.11.2002. Odvolací súd poukazuje na ust. § 663 Obč. zák., podľa ktorého nájomnou zmluvou prenajímateľ ponecháva za odplatu nájomcovi nájomnú vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. 35. Podľa § 677 ods. 1 Obč. zák. zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na dobu neurčitú. Keďže odvolací súd mal zato, že v danom prípade bol zmluvný vzťah dojednaný na dobu neurčitú možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom iba výpoveďou. Podľa § 677 ods. 2 Obč. zák. nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, do lesného pôdneho fondu v jednoročnej lehote, a to k 1. októbru bežného roka, pri nájmoch iných nehnuteľností v 3-mesačnej lehote a pri nájme hnuteľných vecí v 1- mesačnej lehote. 36. V danom prípade teda podľa obsahu danú výzvu je potrebné považovať za výpoveď z nájomného vzťahu a výpovedná lehota bola 1-mesačná. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie svoje tvrdenia nepreukázal a nezabezpečil žiadny z ním označených a navrhovaných dôkazov, dokonca sa ani on sám predmetného pojednávania nezúčastnil. Z uvedených dôvodov má odvolací súd zato, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam. 37. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ako aj s tou skutočnosťou, že súd prvej inštancie nemohol dospieť k inému právnemu záveru ako k tomu, že účastníci uzavreli na základe svedeckých výpovedí zmluvu o odplatnom prenechaní do užívania, t.j. zmluvu o nájme, predmetom ktorej boli presne špecifikované veci - osvetľovacia technika. Na základe vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o nájme bola uzavretá na vopred neurčitý čas. Je potrebné zdôrazniť, že z obsahu výzvy nevyplýva, že by žalobca poukazoval na porušovanie zmluvy so žalovaným, prípadne že by v nej uviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého zmluvu ukončil. Naopak, výzva neobsahuje žiadne bližšie a konkrétne zdôvodnenie požiadavky žalobcu na vrátenie osvetľovacej techniky, z uvedeného dôvodu je nemožné kvalifikovať ako odstúpenie od zmluvy, ale ako výpoveď zo zmluvy, keďže žalobca vyzýva žalovaného, aby vrátil zapožičanú osvetľovaciu techniku do troch dní od doručenia, v opačnom prípade mu bude účtované výpožičné podľa platného cenníka. 38. Z uvedeného je zrejmé podľa obsahu vyvodiť, že žalobca už nemal záujem ďalej zapožičiavať predmetnú techniku za dohodnutú cenu a že stanovil doručením výzvy, ktorú podľa obsahu považuje aj odvolací súd za výpoveď, iné ceny za požičanie predmetnej techniky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej prejav vôle bol určený alebo jej úmysel musel byť známy. Podľa § 266 ods. 2 Obchod. zák. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vykladať podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorým sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležite na zreteľ, aby všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania sa strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. 39. Odvolací súd má zato, že na základe doručenia výzvy zo strany žalobcu žalovanému, kde žalobca požadoval zvýšenú cenu za prenájom uvedených hnuteľných vecí, došlo potom zo strany žalovaného k doručeniu objednávky, resp. k prejavenej vôli predmetné hnuteľné veci žalobcovi vrátiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že samotný žalovaný nebol ochotný akceptovať po skončení pôvodne dohodnutého nájomného vzťahu iné ceny za prenájom hnuteľných vecí, ktoré požadoval žalobca a prejavil vôľu zmluvný vzťah uzatvorený so žalovaným na dobu neurčitú ukončiť. Odvolací súd má zato, že objednávka de facto predstavovala preberací/odovzdávací protokol vystavený po vrátení majetku žalobcovi a žalovaný osvetľovaciu techniku skutočne vrátil až dňa 4.4.2003. Odvolací súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že N. E., ktorý podpísal objednávku za žalobcu, nebol oprávnený konať v mene žalobcu, meniť a dopĺňať existujúce zmluvné vzťahy ani tieto ukončiť a podľa skutkových okolností daného prípadu odvolací súd má zato, že medzi účastníkmi nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu dohodou. Je nesporné, že vo výzve samotný žalobca uviedol, že požaduje vrátenie požičanej techniky v celom rozsahu, neuviedol, že ju žiadal vrátiť iba za účelom nejakej kontroly a dokonca bola stanovená lehota, v ktorej je potrebné túto techniku vrátiť, a v prípade, že nedôjde k jej vráteniu, zmluvné dojednanie o cene neplatí a žalovanému bude účtovaná cena podľa platného cenníka žalobcu, t.j. cena ako pre ktoréhokoľvek iného zákazníka žalobcu. Z uvedených dôvodov má aj odvolací súd zato, že podľa obsahu je možné kvalifikovať výzvu na vrátenie zapožičanej techniky ako výpoveď zo zmluvy o nájme. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca si účtoval za danú techniku výpožičné podľa cenníka, ktorý nebol v tomto čase, keď žiadal zaplatenie predmetnej vyššej ceny platný, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si účtoval podľa cenníka platného od 1.12.1998, ktorý je založený v súdnom spise a tvrdenie žalovaného je nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže žalovaný nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že by v danom rozhodnom období boli platili iné ceny. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie neuviedol, či po ukončení nájmu v dôsledku podanej výpovede došlo k obnoveniu pôvodného právneho vzťahu za tých istých podmienok a či teda došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Obč. zák., ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomuto nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie sa vzťahuje iba na skončenie nájmu dohody na dobu určitú. Keďže odvolací súd uzavrel, že v danom prípade bol nájomný vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, nie je možné toto ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. na daný prípad aplikovať. Je nesporné, že výzva bola žalovanému doručená dňa 30.11.2002 a výpovedná lehota uplynula dňa 30.12.2002. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalovaného, že výpovedná lehota uplynula až 3.1.2003, keďže žalobca mu dal trojdňovú lehotu na plnenie. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že podľa ust. § 677 ods. 2 Obč. zák. nájom hnuteľných vecí je možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Trojdňová výpovedná lehota, ktorú na splnenie záväzku stanovil žalobca, teda nebola určená správne a v súlade so zákonom. Nakoľko predmetná nesprávnosť nespôsobuje neplatnosť výpovede ako takej, súd prvej inštancie aplikoval zákonnú úpravu, ktorá stanovuje jednomesačnú výpovednú lehotu pri nájme hnuteľných vecí. Z uvedeného dôvodu počnúc dňom 31.12.2002, keďže výpovedná lehota uplynula dňa 30.12.2002, žalovaný osvetľovaciu techniku užíval bez právneho dôvodu. 40. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie sa pri opätovnom prejedaní veci riadil poučením odvolacieho súdu, resp. právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a pokiaľ nevykonal určité dôkazy, hlavne pokiaľ ide o svedecké výpovede, bolo to spôsobené samotným žalovaným, ktorý sa pojednávania nezúčastnil a nezabezpečil výpoveď svedka na predmetné pojednávanie. 41. Súd prvej inštancie opätovne posúdil celý nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, posúdil kedy došlo k jeho ukončeniu, akým spôsobom došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, či cena, ktorá bola titulom bezdôvodného obohatenia uplatňovaná zo strany žalovaného bola primeranou cenou, resp. cenou podľa platného cenníka a dospel k správnemu právnemu záveru - zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 na úkor žalobcu, keď po ukončení nájomného vzťahu žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu za vypožičanú techniku podľa platného cenníka v rozhodnom období. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a ich náhradu priznal v celom rozsahu žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).