Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106212320 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1106212320.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: H.. X. X., narodený X.X.XXXX, bytom Y.W.R. XXX/X, Y., zastúpený: JUDr. Jana Ježíková, advokát, Námestie Andreja Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica, zapísaná v zozname advokátov SAK: 7120, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 4.074,94 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb 80/2006-251 zo dňa 19.7.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb 80/2006-251 zo dňa 19.07.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 33Cb 80/2006-251 zo dňa 19.7.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava I zamietol návrh žalobcu v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu k uhradeniu trov štátu vo výške 17,80 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako náhrady svedočného, ktoré súd priznal svedkovi. 2. Žalobca sa návrhom zo dňa 10.4.2006 domáhal, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 4.074,94 EUR s príslušenstvom z titulu nepriznanej náhrady škody. Škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú vyčíslil v uvedenej sume pochádzala z nevyplateného poistného plnenia, na ktoré žalobcovi mal vzniknúť nárok, podľa platnej zmluvy na havarijné poistenie, ktoré sa vzťahovalo na poistnú udalosť a ktorá poistná zmluva zaväzuje žalovaného vyplatiť žalobcovi poistné plnenie. V návrhu žalobca opísal vznik poistnej udalosti. Dňa 10.11.2005 došlo k udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalobcu zn. Land Rover FREELANDER, EČV: Y.-XXXAD. K poškodeniu motorového vozidla došlo tak, že osobné motorové vozidlo viedol žalobca a jemu neznámy predmet nachádzajúci sa na vozovke mu poškodil rozvodovku, spolu so spodným krytom motora, ktorý javil známky vážneho mechanického poškodenia. V dôsledku nárazu na uvedený predmet, motorové vozidlo nadskočilo na vozovke a došlo k poškodeniu lanka na sťahovanie zadného okna a celkového mechanizmu na spúšťanie zadného okna, tiež klimatizácie v dôsledku porušenia rozvodovej hadice. Vzhľadom k tomu že nedošlo k stretu s iným vozidlom, žalobca neprivolal políciu a s vozidlom prešiel ešte úsek cesty a vozidlo odstavil. Na druhý deň po tejto udalosti žalobca zistil že vozidlo je nepojazdné. Žalobca vzhľadom k platnej havarijnej poistnej zmluve so žalobcom, poistka č. 6518060339, nahlásil škodovú udalosť poisťovni, teda žalovanému. Žalovaný nepriznal žalobcovi poistné plnenie v rozsahu poškodenia rozvodovky, mechanizmu spúšťania zadného okna a poškodenia hadice klimatizácie. Žalobca je toho názoru, že k poškodeniu uvedených častí motorového vozidla došlo preukázateľne pri dopravnej nehode a z toho dôvodu odmietnutie plnenia v tejto časti považoval za nezákonné a žiadal priznať nárok spolu s príslušenstvom a trovami konania. K žalobe žalobca priložil listinné dôkazy a to poistnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným a zápisy z obhliadky vozidla zo dní 1.3.2006, 17.1.2006 a dňa 12.11.2005. Zápisy z obhliadok vozidla po poistnej udalosti boli vykonané zmluvným partnerom žalovaného, spoločnosťou SLOVEXPERTA s.r.o. Zo zápisu dňa 12.11.2005 vyplýva, že je motor vozidla zatečený od oleja, poškodená prevodovka a spodný kryt motora je prasknutý a zadné sťahovanie okna prestalo fungovať, pričom zároveň je v zápise poznámka že je potrebné vykonať ďalšiu obhliadku vozu. V zápise obhliadky zo dňa 17.1.2006 v časti „iné“ je zaznamenaná výmena motoru a systému sťahovania zadného okna. Zo zápisu obhliadky vozidla dňa 1.3.2006 vyplýva poškodenie vozidla: rozvodovka poškodená - obal, sťahovanie zadného okna - poškodené lanko. V časti poznámky sa uvádza, že rozvodovka javí známky vonkajšieho poškodenia, že lanko sťahovania okna javí známky mechanického poškodenia od nárazu. Žalobca k návrhu pripojil tiež písomné vyjadrenie žalovaného označené ako vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, likvidačná správa. Z tejto písomnosti vyplýva výpočet poistného plnenia, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi. Žalovaný žalobcovi vyplatil poistné plnenie vo výške 33.987,- Sk, po prepočte na euro 1.128,16 EUR. Z tejto likvidačnej správy vyplýva, že žalovaný nepriznal žalobcovi plnenie v sume 1.618,- Sk ako odťah vozidla, sumu 95.724,38 EUR z dôvodu že sa jedná o prevádzkovú škodu a nie o škodu spôsobenú poistnou udalosťou a jedná sa o výluku z poistenia - išlo o výmenu poškodenej prevodovej páky, ďalej žalovaný nevyplatil sumu 16.259,66 Sk ako uplatnenú náhradu za opravu spúšťania zadného okna, ktoré bolo posúdené ako nesúvisiace s poistnou udalosťou. Žalovaný nepriznal žalobcovi ani sumu 6.794,95 Sk ako náhradu opravy hadice klimatizácie, ktorú považoval za nepreukázané poškodenie. Žalobca uviedol, že za opravu poškodenia vozidla, na ktoré sa podľa jeho názoru vzťahuje poistná zmluva, zaplatil sumu 154.503,- Sk plus nákup motora 35.164,- Sk, teda spolu 189.667,- Sk. Z tejto sumy, ktorú si u poisťovateľa uplatňoval, žalovaný uhradil len čiastočne a to sumu 33.987,- Sk. Žalobca si návrhom uplatnil sumu, ktorá nebola priznaná v rámci poistného plnenia a to vo výške 122.761,- Sk po prepočte 4.074,94 EUR. 3. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril a namietol nárok žalobcu čo do dôvodu aj výšky. Uviedol, že krátil poistné plnenie v rozsahu poškodených súčastí motorového vozidla z dôvodu, že neuznal príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škôd na týchto súčastiach. Žalobca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. K veci uviedol, že síce zo žalobcom argumentovaných obhliadok vyplýva, že bolo poškodené vozidlo aj v rozsahu prevodovky, sťahovania zadného okna a klimatizačnej hadice, avšak jednalo sa výhradne o zistenie rozsahu poškodenia vozidla technikom zo spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o. Technici tejto spoločnosti, majú za úlohu len detekovať a zaznamenať rozsah poškodenia vozidla, pre následné účely vypracovania likvidačnej správy poisťovne, ktorá rozhoduje o priznaní poistného plnenia vzhľadom k súvisu poistnej udalosti k škodám na vozidle. Žalovaný poukázal na výluku poistenia, ktorá je upravená v čl. III bod 1b Osobitných poistných podmienok č. 355. Podľa tejto výluky, ktorú aplikoval žalovaný, poistné plnenie sa nevzťahuje na poškodenie vozidla ak bolo poškodené, alebo zničené v dôsledku funkčného namáhania. Podľa žalovaného, pri poškodení prevodovky nešlo o poistnú udalosť alebo o prevádzkovú škodu, na ktorú sa plnenie nevzťahuje. Pokiaľ ide o spúšťač zadného okna, táto škoda nesúvisela s poistnou udalosťou a preto plnenie žalovaný neuznal. Žalovaný konštatoval, že podľa obhliadky, k poškodeniu prevodovky došlo expanziou vylomeného ozubenia smerom dnu - von zo skrine (obalu) prevodovky a nie smerom von - dnu neznámym predmetom, tak ako to opísal žalobca. Žalovaný k vyjadreniu priložil listinné dôkazy a to osobitné poistné podmienky, v ktorých sa v čl. III bod 1b, upravujú výluky z poistenia, okrem iného aj z dôvodu funkčného namáhania. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, poistná zmluva, kúpna zmluva zo dňa 28.11.2005, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 12.11.2005, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 17.1.2006, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 1.3.2006, likvidačná správa zo dňa 24.2.2006, fa č. 2995001042 zo dňa 6.12.2005, poistka č. 6518060339, osobitné poistné podmienky poistenie motorových vozidiel, poistný spis žalobcu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež výsluchom svedkov. 5. Z výsluchu svedka p. B. súd zistil, že tento pracuje ako zamestnanec žalovaného na oddelení riešenia zložitých poistných udalostí. K poistnej udalosti sa vyjadril zhodne s tvrdením žalovaného, ktoré vyplýva aj z likvidačnej správy poisťovne, a to že k poškodeniu prevodovky došlo vplyvom jej nadmerného funkčného namáhania, kedy ozubená časť prevodovky bola vyrazená smerom von z prevodovky, pričom nie je technicky možné aby k tomuto došlo vplyvom nárazu pri dopravnej nehode, ako to uvádza žalobca, pretože spodná časť vozidla by bola bývala poškodená, čo nebola. Svedok uviedol, že vozidlo nevidel, pretože na túto činnosť sú určení technici, ktorí vykonávajú obhliadku, škody zdokumentujú, ale nemajú rozhodovaciu právomoc. Následne likvidátor, alebo osoba poverená v poisťovni, z podkladov vyhotovených technikom, rozhoduje o poistnom plnení. Svedok tiež uviedol, že je zapísaným znalcom v obore cestná doprava, zapísaným Krajským súdom v Bratislave. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj listinným dôkazom, oznámením žalovaného, ktoré bolo vyhotovené pracovníkom z oddelenia likvidácie škôd, p. P. Š.. V zmysle oznámenia oddelenie likvidácie škôd oznamuje poistencovi, že nie je možné poistné plnenie vzťahovať na poškodenie prevodovky, vzhľadom k tomu, že po posúdení poistnej dokumentácie, bolo zistené, že prevodovka bola poškodená prevádzkovou činnosťou a nie v dôsledku dopravnej nehody, teda ide o výluku z poistenia. Poškodenie klimatizácie nebolo v žiadnej obhliadke ani následnej doobhliadke preukázané a poškodenie spúšťača okna nebolo zapríčinené dopravnou nehodou. Súd vykonal výsluch svedka H.. Š.T., ktorý pracoval v rozhodnom čase v spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o. ako technik. V danom čase pracoval ako kontrolný technik a jeho prácou bola len kontrola dokumentácie, fyzicky kontrolu vozidiel nevykonával, ale na prípad si spomína. Svedok popísal prácu technika tak, že ide o dokumentáciu škôd, ktoré sa následne porovnajú s ostatnou dokumentáciou, prípadne policajnou správou a teda vyjadrenie technika sa nutne nemusí zhodovať s výsledkom posúdenia poisťovňou, pretože technik nemá rozhodovaciu právomoc. Svedok si uplatňoval svedočné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka p. Q., ktorý pracoval v spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o. ako technik a pravdepodobne vykonával obhliadku vozidla žalobcu. K veci vypovedal, že vykonal obhliadku vozidla po dopravnej nehode, zistené škody a reálny stav vozidla riadne zdokumentoval a na základe týchto dokumentov, ktoré sa zaslali poisťovni, likvidátor skúma dôvody poškodenia pre správnosť výpočtu poistného plnenia. 6. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov zistil skutkový stav, pričom sporným nebolo, že došlo k dopravnej nehode, tak ako uviedol žalobca, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Sporným medzi stranami je dôvod poškodenia rozvodovky, mechanizmu spúšťania zadného okna a existencia poškodenia hadice klimatizácie. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že k poškodeniu rozvodovky neprišlo z dôvodu poistnej udalosti ale z dôvodu prevádzkovej škody nakoľko táto časť bola poškodená v dôsledku funkčného namáhania a na ako na takú sa na ňu vzťahuje výluka v zmysle ust. čl. III, bod 1b Osobitných poistných podmienok žalovaného, ktoré tvorili nedielnu súčasť poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o poškodenie spúšťača zadného okna, toto z technického hľadiska žalovaný namietal, ako súvis s dopravnou nehodou a hadica klimatizácie nebola preukázateľne v zmysle dokumentácie technikov a likvidačných správ poškodená. 7. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 33Cb 80/2006-152 dňa 17.1.2011 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. V rozsudku súd konštatoval, že rozhodoval na základe listinných dôkazov a výsluchu osôb vykonávajúcich obhliadku, pričom žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože nepredložil žiaden dôkaz ktorý by po technickej stránke vyvrátil tieto závery. Súd založil rozhodnutie na vyjadrení svedkov, technikov ktorí priamo obhliadali vozidlo a likvidátorov poistnej udalosti, ktorí sú technicky zdatní k tejto veci sa relevantne vyjadriť. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/234/2012-179 zo dňa 27.3.2013 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie určil súdu prvej inštancie, aby na zistenie, či škodová udalosť a jej priebeh tak, ako ho označil žalobca, sú dôsledkom dopravnej nehody alebo prevádzky, nechal nariadiť znalecké dokazovanie. 8. Súd ustanovil uznesením č.k. 33Cb/80/2006-200 zo dňa 6.2.2014 do konania znalca z odboru 030000- Doprava cestná, odvetvie: 030100- Technický stav vozidiel, odvetvie: 030301- Nehody v cestnej doprave, odvetvie: 030402- Odhad hodnoty cestných vozidiel H.. A. S., súčasne vyzval sporové strany na položenie otázok a požiadal znalca, aby zodpovedal na nasledovné otázky položené sporovými stranami: Či poškodenie motorového vozidla, ktoré je predmetom tohto sporu je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou popísanou žalobcom. Či poškodenia motorového vozidla zodpovedajú žalobcom popísanému priebehu dopravnej nehody. Či poškodenie motorového vozidla mohlo mať dôvod v prevádzke tohto vozidla jeho nadmerným funkčným namáhaním. Ak došlo k poškodeniu jednotlivých častí na motorovom vozidle, ktoré by malo byť predmetom znaleckého skúmania, aký bol mechanizmus vzniku poškodenia. Aké následky môže mať a aké podľa znalca mohli mať/mali poškodenia rozvodovej skrine na vozidle. Či pri dopravnej nehode, ktorá sa stala a ktorej priebeh a následky spochybňuje žalovaný, postupoval žalovaný štandardným a riadnym spôsobom. Ako došlo k poškodeniu rozvodovej skrine v tomto prípade. Ako je možné skúmať poškodenie rozvodovky a určiť mechanizmus vzniku poškodenia keď vec ktorá bola poškodená a vec ktorá ju poškodila nie sú k dispozícii a následky (všetky alternatívy), ktoré môžu vzniknúť. 9. Súdom ustanovený znalec znaleckým posudkom 1/2016 zo dňa 5.2.2016 odpovedal na otázky položené súdom v poradí takto: - Z technického hľadiska je neprijateľné poškodenie motorového vozidla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou popísanou žalobcom z nasledovných dôvodov: · z miesta poškodenia nie je k dispozícii fotodokumentácia neznámej prekážky na vozovke zadokumentovaná políciou a teda nie je možné stotožniť korešpondenciu poškodenia vozidla s nezistenou prekážkou · z technického hľadiska je neprijateľné, že poškodenie rozvodovky mohlo vzniknúť pri popisovanom priebehu škodovej udalosti, na fotodokumentácii sa nenachádzajú žiadne stopy, ktoré by mohli vzniknúť pri náraze na prekážku alebo pri dopade vozidla na vozovku tak, že vozidlo nadskočilo na vozovku a potom dopadlo na vozovku · poškodenie mechanizmu sťahovania zadného okna je technicky neprijateľné pri popisovanom priebehu škodovej udalosti, nakoľko nebol priamy náraz do dverí, ktorým by mohlo vzniknúť poškodenie sťahovania okna - Poškodenia motorového vozidla nezodpovedajú žalobcom popísanému priebehu škodovej udalosti z nasledovných dôvodov: · z miesta poškodenia nie je k dispozícii fotodokumentácia neznámej prekážky na vozovke zadokumentovaná políciou a teda nie je možné stotožniť korešpondenciu poškodenia vozidla s nezistenou prekážkou · z technického hľadiska je neprijateľné, že poškodenie rozvodovky mohlo vzniknúť pri popisovanom priebehu škodovej udalosti, na fotodokumentácii sa nenachádzajú žiadne stopy, ktoré by mohli vzniknúť pri náraze na prekážku alebo pri dopade vozidla na vozovku tak, že vozidlo nadskočilo na vozovku a potom dopadlo na vozovku · poškodenie mechanizmu sťahovania zadného okna je technicky neprijateľné pri popisovanom priebehu škodovej udalosti, nakoľko nebol priamy náraz do dverí, ktorým by mohlo vzniknúť poškodenie sťahovania okna. - Na základe vyhodnotenia spisového materiálu je možné konštatovať, že poškodenie motorového vozidla mohlo mať pôvod v prevádzke predmetného motorového vozidla jeho nadmerným, prípadne nesprávnym používaním. Na základe analýzy poskytnutých podkladových materiálov v spise je technicky prijateľné, že hladina prevádzkovej náplne rozvodovky nebola dostatočná a nadmerným vzájomným trením kovových častí rozvodovky došlo k prehriatiu a následnému zadretiu a zlomeniu. - Na základe analýzy spisového materiálu je možné konštatovať, že je technicky prijateľné, že hladina prevádzkovej náplne rozvodovky nebola dostatočná a nadmerným vzájomným trením kovových častí rozvodovky mohlo dôjsť k ich zadretiu a ulomeniu. Ulomené časti mohli poškodiť obal rozvodovky z vnútornej strany. Z popisu a fotodokumentácie poškodenia mechanizmu sťahovania zadného okna je prijateľné, že k poškodeniu došlo nadmerným funkčným používaním, pretože počet najazdených kilometrov predmetného vozidla je o 95.215km viac ako je pre danú kategóriu vozidla predpokladaným kilometrický výkon v zmysle vyhlášky 492/2004 Z.z., čo má vplyv na jeho opotrebovanie. - Ak bolo otázkou myslené, či sa vozidlo môže stať pri poškodení rozvodovky nepojazdné, áno, je to možné, pokiaľ dôjde k poškodeniu napríklad dôsledkom nedostatočnej hladiny prevádzkovej náplne. Ak by nebol poškodený obal (skriňa rozvodovky) v tom prípade nemusí dôjsť ani k úniku prevádzkovej náplne. - Odpoveď na túto otázku nie je pre znalca v odbore doprava cestná nakoľko sa jedná o postup poisťovne pri plnení poistných podmienok a nie o technický problém. - Z analýzy spisového materiálu je technicky prijateľné, že v prípade predmetného OMV Land Rover Freelander, EČV: Y. XXXAG hladina prevádzkovej náplne rozvodovky nebola dostatočná v čase škodovej udalosti a nadmerným vzájomným trením kovových častí rozvodovky mohlo dôjsť k ich zadretiu a ulomeniu. Ulomené časti mohli poškodiť obal rozvodovky z vnútornej strany. - V prípade, že nie je k dispozícii predmet, ktorý mal poškodiť rozvodovku, nie je možné zistiť korešpondenciu ich vzájomného kontaktu, teda porovnať tvary a stopy po vzájomnom kontakte dvoch telies. V prípade predmetnej udalosti popisovanej len vodičom H. bez záznamu dopravnej nehody a obhliadke miesta dopravnej nehody zadokumentovanej políciou je popis poškodenia častí vozidla technicky neprijateľný tak, ako ho popisuje hore uvedený vodič. 10. Žalobca sa k výsledkom znaleckého dokazovania vyjadril na pojednávaní. Žalobca nepovažoval znalecký posudok za relevantný, pretože znalec posudzoval stav vozidla len na základe fotografií a spisového materiálu, pričom posudzované motorové vozidlo ani nevidel. Podľa názoru žalobcu, znalec si len mechanicky osvojil všetky tvrdenia žalovaného. Žalobca z daného dôvodu požadoval doplniť dokazovanie o výsluch znalca a tiež o výsluch svedka, spolujazdca, ktorý bol prítomný pri dopravnej nehode. 11. Súd po zistení otázok na znalca, ktoré chcel žalobca znalcovi položiť, zamietol oba návrhy na doplnenie dokazovania a konštatoval, že znalec už na otázky žalobcu odpovedal v znaleckom posudku a ustálil, že žalobca chcel znalcovi položiť len otázky spochybňujúce odpovede, ktoré jeho nárok označili za nedôvodný. Súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu svojich tvrdení v žalobnom návrhu. V konaní nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, ktorý by na odbornej báze vyvrátil závery likvidácie žalovaného. Vyjadrenie likvidátorov žalovaného má podľa názoru súdu pre potreby konania váhu listinného dôkazu preukázateľne odborného charakteru nakoľko likvidátori poisťovne sú odborne znalé osoby a v prejednávanej veci likvidátor žalovaného Q. B. je aj zapísaným znalcom v príslušnom odbore. Z tohto hľadiska má jeho záver o tom, že poškodenie rozvodovky a mechanizmu spúšťania zadného okna nemá preukázaný súvis s nehodovým dejom tak, ako ho popísal žalobca a konštatovanie o nepreukázaní poškodenia hadice klimatizácie, váhu odborného posudku. Uvedené závery likvidácie žalovaného v celom rozsahu potvrdil súdom ustanovený znalec. Námietku žalobcu, že znalec nemal dostatočné podklady na svoje tvrdenia nakoľko nedisponoval fyzickými dôkazmi súd vyhodnotil ako účelové a nedôvodné. Znalec vychádzal zo všetkých podkladov, ktorými sporové strany disponovali v čase znaleckého dokazovania a teda nie je možné tvrdiť, že bez pôvodnej rozvodovky znalec nemohol dôjsť k záverom, ktoré uviedol. 12. Súd konštatoval, na námietku žalobcu, že závery technikov, ktoré uvádzajú všetky ním zhodne namietané poškodenia, ani žalovaný v konaní nespochybňoval. Žalovaný odmietol plnenie v tejto časti z dôvodu, že je technicky neprijateľné, aby toto poškodenie súviselo s nehodou. Súd sa tak stotožnil s argumentom žalovaného v tom, že síce závery technikov a likvidátorov poistnej udalosti sa líšia, ale tento rozdiel je spôsobený tým, že technici mali na starosti len zistiť a zaznamenať rozsah celkových škôd, bez ohľadu na pôvod týchto škôd. Technici nemajú na starosti zisťovať spôsob vzniku škody, ani poistné plnenie. Technici len zaznamenajú reálny stav vozidla pre účely zisťovania príčinnej súvislosti vzniku škody a škodovej udalosti. Správny výpočet poistného plnenia, má na starosti pracovník poisťovne. 13. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že k vzniku škody na prevodovke, na systéme sťahovania zadného okna a hadice klimatizácie, za ktoré si uplatňoval plnenie, došlo vplyvom nehody, súd jeho návrh zamietol. Naopak žalovaný uniesol dôkazné bremeno. Názor žalovaného o uplatnení výluky z dôvodu prevádzkovej škody prevodovky, respektíve vady materiálu, sa plne zhodoval s výrokmi technikov, likvidátorov a napokon jeho argumenty potvrdil znalec. Poškodenie sťahovača zadného okna posúdil súd zhodne s vyjadrením znalca a teda že nešlo o náraz zadných dverí vozidla a je technicky nepravdepodobné, že poškodenie vyplynulo z poistnej udalosti. V žiadnej technickej obhliadke nebolo potvrdené poškodenie klimatizácie. Pokiaľ ide o trovy konania, súd síce konštatoval, že žalovaný mal vo veci úplný úspech, ale trovy si neuplatňoval. Z daného dôvodu priznal náhradu trov len svedkovi, H.. I.Š. Š. vo výške spiatočného lístka rýchlikom na trase Žilina - Bratislava a späť, ktorý svedočné uplatnil v sume 17,80 EUR. 14. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie dňa 5.9.2016. Odvolanie dôvodil žalobca dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. Žalobca namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca argumentoval, že pracovníci žalobcu sa pri obhliadaní vozidla vyjadrili, že došlo k škodám, za ktoré si žalobca poistné uplatňoval a napriek tomuto vyjadreniu technikov, žalovaný v rozpore s ich závermi, poistné neuvoľnil. Žalobca má nárok na poistné plnenie, o čom svedčia aj názory technikov. Žalobca opäť spochybnil závery znaleckého posudku, pretože znalec vozidlo nevidel a rozhodoval výhradne z listín. Žalobca sa tiež ohradil, voči názoru súdu, ktorý žalobcovi vytkol nehlásenie poistnej udalosti a nevyhotovenie fotografií, čo bolo na škodu žalobcu a prispelo k dôkaznej núdzi. Fotografie z miesta nehody, prípadne policajná správa, mohli poskytnúť presnejšie informácie o priebehu nehody. Žalobca v danom čase roku 2005 nedisponoval telefónom, ktorým by takéto fotografie vyhotovil. Zároveň nebol povinný udalosť hlásiť, pretože nešlo o dopravnú nehodu. Žalobca mal výhrady k tomu, že technik, ktorý obhliadal vozidlo, ako jediný poškodenú prevodovku videl a jeho vyjadrenie je v rozpore s tým, čo následne tvrdil žalovaný. Žalobca naopak splnil všetky povinnosti, ktoré vyplynuli z posúdenia technika, teda nechal opraviť všetky škody zistení na vozidle v značkovom servise. Postupoval v súlade s pokynmi majúc za to, že ide o postup vyžadovaný poisťovňou, pre účely následného hradenia poistného. V prípade že by mal vedomosť o tom, že vyjadrenie technika bude v zjavnom rozpore so závermi likvidátora, prevodovku by nechal opraviť iným, finančne menej náročným spôsobom. Žalobca mal tiež výhrady k tomu, že súd vypočul svedka B. a jeho vyjadrenia mal za rovnajúce sa znaleckému posúdeniu, napriek tomu, že nešlo o výsluch znalca, ale o svedka. Navyše išlo o zamestnanca žalovaného a teda nie nestranného. Žalobca opäť zopakoval výhrady voči znaleckému posudku, ktorý nie je objektívny. Žalobca sa konkrétne vyjadril k záverom znaleckého dokazovanie a to, že znalec nesprávne konštatoval nutnosť poškodenia nárazníka, pokiaľ by k poškodeniu prevodovky došlo dopravnou nehodou. Podľa žalobcu, nárazník vozidla je vyššie a teda k jeho poškodeniu nedošlo. Naopak namietaná prevodovka sa nachádza v rovnakej výške ako ostatné časti vozidla, ktoré boli tiež poškodené (vaňa motora, spodný kryt, olejová vaňa) a riadne poisťovňou preplatená ich oprava, teda nie je zrejmé prečo nebol akceptovaný súvis poškodenia prevodovky, keďže sa nachádzala v rovnakom mieste ako časti motora, ktorých škody poisťovňa uznala. Žalobca uviedol, že pre jeho názor je záväzné to, čo vyplýva z obhliadky vozidla po nehode a to je vyjadrenie technika „Rozvodovka javí známky vonkajšieho poškodenia - výmena“. Podľa názoru žalobcu, technik je znalý problematiky a teda keby sa jednalo o výluku, mechanické poškodenie, v správe by sa nachádzal výraz mechanické poškodenie a nie vonkajšie. Žalobca tiež poukázal na poškodenie priamo nárazom a v príčinnej súvislosti s nárazom, čo je právna otázka, ktorú mal posudzovať súd a nie znalec. Podľa názoru žalobcu došlo k nahradeniu sudcovského posúdenia názorom znalca, čo je neprípustné. Žalobca tiež namietal názor znalca na opotrebenia vozidla v časti mechaniky spúšťača okna, pretože vozidlo zn. Land Rover má záruku 5 rokov a 100 000 km, pričom ide o vady a nie životnosť. Znalec sa totiž vyjadril, že podľa počtu najazdených kilometrov, vozidlo môže vykazovať známky opotrebenia, keďže má o 95 215 km viac ako je kilometrický výkon podľa vyhlášky 492/2004 Z.z. a teda môže vykazovať známky opotrebenia. Žalobca vytkol súdu procesnú vadu, kedy odmietol doplnenie dokazovania výsluchom znalca a neodstránil tak rozpory v záveroch znaleckého dokazovania a postupu znalca, ktorý žalobca namietal. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď p. B., žalobca súdu vytkol, že opomenul zistiť skutočnosť, že táto osoba bola 9.10.2009, zo zoznamu znalcov vyčiarknutá a napriek tomu, výsluchu tejto osoby priznal váhu znaleckého posúdenia a nie svedeckej výpovede. Žalobca tiež namietal konštatovanie vady materiálov, ku ktorej sa pri poškodení prevodovky súd priklonil, napriek tomu, že vada materiálu nebola nikdy predmetom skúmania. Žalobca odmietol konštatovanie súdu o neunesení dôkazného bremena. Podľa žalobcu, na jeho strane nebola potreba dopĺňať dokazovanie o vlastné znalecké alebo odborné posudky, pretože dostatok odborného posúdenia poskytli technici. Na škodu žalobcu bolo, že sa likvidátor poisťovne svojvoľne názorovo odchýlil od jasných tvrdení technikov. Konanie likvidátora bolo v rozpore s jeho povinnosťami a bolo účelovo riadené snahou vyhnúť sa poistnému plneniu. Žalobca žiadal súd napadnutý rozsudok zmeniť podľa § 388 CSP a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, ako aj zaviazať žalovaného k plnej úhrade trov konania. 15. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. Odvolanie žalobcu bolo podané a o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 20.4.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie sa riadil pokynmi, ktoré mu boli dané Krajským súdom v Bratislave. Na posúdenie otázok, ktoré nie sú právne, ale týkajú sa odbornej technickej stránky veci, súd nechal vypracovať znalecký posudok, na danú problematiku odborného a nezávislého znalca. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s pokynmi uznesenia krajského súdu, nechal vypracovať znalecké posúdenie otázok, ktoré sa netýkajú právneho posúdenia, ale vedeckých, prípadne odborných záležitostí. Súd tak postupoval v súlade s dikciou § 207 a nasl. CSP, v súlade s ktorým, „Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok“ (ods. 1 ustanovenia § 207 CSP). Závery znaleckého posudku sa v plnom rozsahu stotožňovali s názormi v predchádzajúcom konaní vyslovenými jednak technickými pracovníkmi spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o., ktorá vystupovala ako garant technických posúdení poškodenia vozidla. Závery znaleckého posúdenia sa tiež stotožňovali s vyjadreniami likvidátorov poisťovne. Odvolací súd síce nepopiera názor žalobcu, že znalec vychádzal z písomnej fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená pred vyše 10 rokmi. V danej situácii, kedy vozidlo už absolvovalo opravu a navyše neboli objektívne dostupné iné zdroje informácií o vozidle alebo škodovej udalosti, znalec vychádzal len z dostupných materiálov a v rámci svojej odbornej znalosti, tieto vstupy vyhodnotil. Žalobca namietal postup znalca a nezrovnalosti, ktoré však bližšie v odvolaní nedefinoval. Vzhľadom k tomu, že súd nie je oprávnený hodnotiť vedecké a odborné závery znaleckého posudku, ale len právnu stránku veci, na vyvrátenie záverov znaleckého posudku, nebolo možné akceptovať protiargumenty žalobcu, ktorý nie je v pozícii znalca a nepredložil žiadne technicky relevantné dôkazy o opaku. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, žiadal žalobca znalca aj vypočuť. Je v plnej právomoci súdu rozhodnúť, či je doplnenie písomného znaleckého posudku potrebné doplniť aj výsluchom znalca. Súd prvej inštancie tak postupoval súladne s § 208 ods. 3, ktorý upravuje nasledovne výsluch znalca: „Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku“. Súd podľa žalobcom navrhovaných otázok usúdil, že ide o otázky, na ktoré už boli odpovede dané a preto bolo v jeho právomoci takéto doplnenie dokazovania zamietnuť. Výsluch spolujazdca ktorý navrhoval žalobca by bol opäť len vyjadrením laika, ktorý nemá vedecké znalosti a takáto výpoveď aj vzhľadom na odstup času, by nemala procesný význam spochybnenia záverov znaleckého posúdenia. Pokiaľ mal žalobca voči osobe znalca výhrady, tieto výhrady mohol uplatniť cestou odvolania voči uzneseniu, ktorým súd znalca ustanovil, prípadne si nechať vyhotoviť súkromný znalecký posudok v súlade s § 209 CSP. 21. Odvolací súd tiež konštatuje, že žalobca sa ocitol v dôkaznej núdzi aj z toho dôvodu, že pri vzniku škodovej udalosti, neprivolal políciu a nezabezpečil okamžité vyhotovenie zápisu, obhliadky a dokumentácie vozidla, ale ako sám potvrdil, políciu neprivolal a vozidlo ešte ďalej šoféroval. Tento postup žalobca argumentoval tým, že sa nejednalo o dopravnú nehodu. S meritom sporu síce hlásenie škodovej udalosti nesúvisí, ale súd konštatuje, že názor žalobcu je v rozpore s ustanoveniami Zák. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Nielen dopravná nehoda podľa dikcie § 64 Zák. 8/2009 Z.z., ale aj škodová udalosť, podľa § 64 ods. 3 Zák. 8/2009 Z.z. sa viaže na povinnosť účastníka, respektíve vodiča, privolať políciu a zotrvať na mieste až do príchodu polície. V prípade že by žalobca postupoval podľa povinností ktoré mu zákon o cestnej premávke ukladá, je možné že by zdokumentovanie škodovej udalosti poskytlo detailnejšie informácie o priebehu udalosti a príčine vzniku škody na vozidle. 22. Žalobca súdu tiež namietol, že nesprávne vyhodnotil dôkazy, pričom mu nebolo zrejmé na základe čoho považoval súd niektoré dôkazy za nadriadené a iné za menej dôležité. K tejto výhrade je potrebné uviesť, že právomocou súdu danou § 191 CSP, podľa ktorého „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo“. Súd síce postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, avšak garantom kontroly spravodlivosti a toho, že nejde o svojvôľu, je podrobné hodnotenie a logické zdôvodnenie dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Túto podmienku súd prvej inštancie splnil, keď argumentoval závermi znaleckého dokazovania, ktoré vyšli najavo v rámci nestranného znaleckého skúmania a tieto závery boli zhodné so závermi iných dôkazov a to výsluchov technických pracovníkov a likvidátorov žalovaného. Skutočnosť, že závery technikov o rozsahu škody a závery o plnení poistného plnenia likvidátora, sú rozdielne, bolo v konaní opakovane vyjasnené. Z výsluchu viacerých svedkov vyplynulo, že úlohou technika je zistiť rozsah škody na predmete v čase skúmania. Technik je osoba, ktorá predmet obhliadne a jeho závery ktoré zaznamená, majú informatívny účel pre likvidátora, ktorý je oprávnený rozhodnúť o príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Súd si osvojil názor, ktorý zhodne vyslovili viacerí svedkovia, že technický pracovník nemá rozhodovaciu ako posudkovú právomoc o príčine a následku škodovej udalosti a poistnom plnení. Žalobca opakovane dôvodil tým, že v zápise o obhliadke sa technik vyjadril o vonkajšom poškodení prevodovky. Odvolací súd po preskúmaní tohto listinného dôkazu zo dňa 1.3.2006 zistil, že išlo o nasledovné vyjadrenie : „rozvodovka javí známky vonkajšieho poškodenia. lanko sťah. zad. okna javí známky mechan. poškodenia od nárazu“ Technik sa vyjadril o známkach vonkajšieho poškodenia, ale nešlo o jednoznačný záver o škode vplyvom škodovej udalosti, teda išlo o dezinterpretáciu žalobcu. Žalobca taktiež vytkol súdu, že pri výsluchu svedka p. B., ktorý sa uskutočnil na pojednávaní dňa 3.7.2008, a na ktorom pojednávaní sa svedok vyjadril okrem iného aj o tom, že je zapísaným znalcom v obore cestná doprava, súd závery z výsluchu vyhodnotil ako znalecké posúdenie a nie ako výsluch svedka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom žalobcu, nakoľko súd sa v odôvodnení rozsudku len vyjadril, že výpoveď tohto svedka mala aj odbornú váhu vzhľadom na jeho znalosti. V čase kedy bol svedok vypočutý, bol zapísaným znalcom a zo zoznamu znalcov bol p. B. vyčiarknutý až v roku 2009, ako sám žalobca uvádza a teda v čase výpovede bol znalcom v obore, i keď v konaní bola jeho výpoveď posúdená výhradne ako svedecká. Žalobca tiež namietal, že súd nahradil svoje rozhodnutie posúdením znalca o príčinnej súvislosti škodovej udalosti a vzniku škody, čo považoval za neprípustné. Podľa názoru žalobcu, súd mal v rozhodovacej možnosti posúdiť poškodenie a príčinnú súvislosť s dopravnou kolíziou, ako právnu otázku ako to argumentuje v odvolaní. Odvolací súd sa s týmto absolútne nestotožňuje a tento názor je nesprávnym výkladom všeobecného ustanovenia o náhrade škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, je úlohou súdu posudzovať, či tvrdená škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti škodcu. Ide však o odlišnú príčinnú súvislosť ako výhradne technickú a skutkovú okolnosť dopravnej kolízie a jej vplyv na poškodenie vozidla. Tento názor žalobcu bol teda právne neakceptovateľný. 23. Žalobca sa odvolal tiež voči rozhodnutiu o trovách, pričom odvolanie v tejto časti bližšie nedefinoval. Súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania žalovaného a tieto nepriznal vzhľadom k tomu, že si tento účastník trovy neuplatnil, ale súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy štátu v sume 17,80 EUR ako náhradu svedočného ktoré si svedok H.. Š. oprávnene uplatnil a súd mu ich priznal v súlade so zákonom. Odvolací súd konštatuje že aj v časti rozhodnutia o trovách je napadnutý rozsudok správny. 24. V závere odvolací súd konštatuje, že v tomto spore sa v zásade jednalo o vedecké a odborné posúdenie skutkových okolností škodovej udalosti. Z daného dôvodu bolo nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní vzal do úvahy závery znaleckého posudku a s týmito závermi sa plne stotožniť, keďže boli navyše v zjavnom súlade s inými dôkazmi vykonanými v konaní. 25. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalobca neúspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).