Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107212016 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107212016.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: P.. P. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. B. Č.. X, C., štátny občan SR, zastúpený Advokátska kancelária Bugala- Ďurček, s.r.o. Bratislava, Miletičova č. 5/B, IČO : 36 731 544 , proti žalovaným: 1./ INTERNATIONAL INVESTMENTS AND SECURITIES HOLDING a.s., Bratislava, Račianska č. 109/B, , IČO: 35 742 780, zastúpený JUDr. Pavol Polakovič, , Detvianska č. 14, Bratislava, 2./ Z., B..K.., C. K. Ú. Č.. XXXX, C., P.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Bratislava, Sasinkova č. 10, IČO : 35 892 994, 3./ KS Slovakia, s.r.o., Bratislava, Stará Vajnorská č. 37, IČO: 35 706 511, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. :, 24C/75/2007 - 326 zo dňa 2.septembra 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1./,2./,3./ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia , že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v uznesení súdu č.k. 24C 75/2007-242 zo dňa 12.04.2013, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby / ďalej len „ nehnuteľnosti“/. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 2./ náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 279,89 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným 1./ a 3./ právo na náhradu trov konania nepriznal. 1.1.Súd prvej inštancie uviedol, že Z obsahu čl. I. zmluvy o dielo vyplýva, že zmluvnými stranami boli na jednej strane HOZA, spol. s r.o., Slávičie údolie č. 4131, 811 02 Bratislava, IČO: 35 706 511 (ako objednávateľ) a na druhej strane I. C., B. X, XXX XX C., P.: XXXXXXXX (ako zhotoviteľ). Zmluva bola uzavretá dňa 14.05.1998, a to podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa čl. II, bod 1 zmluvy, jej predmetom je zhotovenie stavby ,,Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie Bratislava". Podľa čl. II, bod 6 zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje toto dielo prevziať a zaplatiť za jeho cenu. Podľa čl. VII, bod 4 zmluvy, predmet diela je vo vlastníctve zhotoviteľa, prevod vlastníckych práv zo zhotoviteľa na objednávateľa sa uskutoční odovzdaním dodávky, po zaplatení ceny diela (čl. II bod 6 zmluvy). Podľa čl. IX, bod 3 zmluvy, o odovzdaní a prevzatí prác bude spísaná zápisnica - protokol spolu so súpisom vád a nedorobkov, ak existujú. Podľa čl. XIV, bod 1 zmluvy, záväzkové vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z fotokópie zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy vyplýva odovzdanie stavby - Polyfunkčného objektu Slávičie údolie č. 4131, Bratislava, medzi YVING Bratislava, ako odovzdávajúcim a HOZA s.r.o. ako preberajúcim, a to dňa 11.12.1998. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že pod P.-Z.: XXX XXX XXX (ktoré bolo uvedené v zmluve o dielo na strane zhotoviteľa), podnikal v čase od 12.02.1992 do 12.01.2000 živnostník s obchodným menom: P.. P. Š. - I., s miestom podnikania: B. Č.. X, XXX XX Bratislava a z výpisu z obchodného registra zistil, že pod IČO- m: XX XXX XXX (ktoré bolo uvedené v zmluve o dielo na strane objednávateľa), podniká spoločnosť KS Slovakia s.r.o., so sídlom: Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava. Uvedená spoločnosť v čase od 15.01.1997 do 23.07.2003 podnikala pod obchodným menom: HOZA, s.r.o., pričom v čase podpisu zmluvy o dielo (dňa 14.05.1998) mala sídlo v Slávičom údolí 4131, Bratislava. Súd ďalej z LV č. XXXX, kat. územie: Staré Mesto, zo dňa 20.03.2007 zistil, že vlastníkom pozemkov a stavby bol žalovaný 1./ a z LV č. XXXX, kat. územie: Staré Mesto, zo dňa 09.01.2013 a zo dňa 31.03.2014 zistil, že vlastníkom pozemkov a stavby bol žalovaný 1./ v podiele 1274/2344 a žalovaný 2./ v podiele 1070/2344. Dňa 14.11.2002 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným 3./ (ako predávajúcim) a žalovanými 1./ a 2./ (ako kupujúcimi), ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, E.. Ú.: K. Z.. 1.2. Súd prvej inštancie vzhľadom na určovací petit, skúmal naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorý žalobca vyvodzoval zo skutočnosti, že ako zhotoviteľ vykonal dielo v prospech objednávateľa - žalovaného 3./, ktorý mu za vykonanie diela nezaplatil, preto si v súlade so zmluvou o dielo (čl. VII ods. 4) uplatnil vlastnícke právo k zhotovenej veci - nehnuteľnosti. Na to, aby sa niekto mohol domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí bez pochybností preukázať napr. výpisom z listu vlastníctva alebo kúpnou zmluvou, že bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti alebo že prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej zmluvy. Zmluva o dielo nie je štandardným titulom na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). To, že si strany v zmluve o dielo dohodnú, že predmet diela (nehnuteľnosť) je vo vlastníctve zhotoviteľa až do momentu, kým nedôjde k zaplateniu ceny za dielo zo strany objednávateľa ešte neznamená, že ide o platné ustanovenie v zmluve (§ 41 Občianskeho zákonníka), pričom spornosť takejto dohody spočíva nielen v tom, či predmet vlastníckeho práva v čase uzavretia zmluvy existoval (šlo o rekonštrukciu a dostavbu predajne potravín, do úvahy by prichádzala skôr zmluva o budúcej zmluve § 289 Obchodného zákonníka), ale sporným je aj to, či úmyslom zmluvných strán bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo iba akési zabezpečenie, či ,,poistenie" splatenia ceny za dielo (§ 43 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc už z len takéhoto vymedzenia rozhodujúcich skutočností, je zrejmé, že na požadovanom určení vlastníckeho práva, ktorej vlastníkom žalobca ani nebol, nemôže mať naliehavý právny záujem, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o dielo, bolo predmetom prevodu vlastníckeho práva ,,predmet diela" (Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie Bratislava ), teda nie ,,určitá vec", t.j. riadne vymedzená nehnuteľnosť, ktorá je v čase prevodu zapísaná na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, ktorá je nepochybne špecifikovaná v zmluve, pričom zo zmluvy nepochybným spôsobom vyplýva vôľa strán na prevode vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti. 1.3. K otázke spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti súd prvej inštancie uviedol, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je možné nadobudnúť na základe viacerých právnych skutočností: a) na základe zmlúv (kúpna, darovacia, zámenná a iné), b) dedením, c) rozhodnutím štátneho orgánu (napr. súdu, stavebného úradu), d) na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Na zmluvný prevod nehnuteľnosti sa vyžaduje vždy písomná forma zmluvy, pričom súhlasné prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Platná zmluva o prevode nehnuteľnosti (napríklad kúpna, darovacia, zámenná zmluva alebo iná zmluva) je však len prvým právnym krokom a sama osebe bez ďalšieho právneho úkonu ešte nemá za následok nadobudnutie, resp. prevod vlastníckeho práva. Musí k nej pristúpiť ďalšia právna skutočnosť - vklad do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou. Vklad do katastra nehnuteľností sa uskutočňuje na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o jeho povolení, ktoré je vydané v správnom konaní s odchýlkami uvedenými v katastrálnom zákone. Na základe tejto právnej úvahy je evidentné, že zmluva o dielo nepatrí medzi štandardné typy zmlúv, v dôsledku ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z ustanovenia čl. VII ods. 4 zmluvy o dielo ani nevyplýva vôľa strán na prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z objednávateľa na zhotoviteľa. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v jeho prospech nastal vklad vlastníckeho práva k ,,predmetu diela" (§ 28 ods. 1, ods. 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.). Zo zmluvy o dielo vyplýva iba vôľa strán, aby prevod vlastníckych práv zo zhotoviteľa na objednávateľa k predmetu diela nastal po zaplatení ceny diela. 1.4. K otázke platnosti a účinnosti čl. VII ods. 4 zmluvy o dielo súd prvej inštancie poukázal na príslušné ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety § 536 ods. 1, ods. 2, § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 41 § 43 Občianskeho zákonníka a dospel k zisteniu, že zmluva o dielo v čl. VII bod 4. síce určuje, že vlastníkom predmetu diela je zhotoviteľ, avšak uvedené zákonné ustanovenie je v prípade vlastníctva k nehnuteľnosti v praxi nepoužiteľné, nakoľko sa môže týkať iba predmetu diela, ktorým je hnuteľná vec. Z čl. II bod 1. Zmluvy vyplýva, že predmetom diela nebola hnuteľná vec, ale zhotovenie stavby - rekonštrukcia a dostavba predajne potravín. Ide o vec, ktorá je pevne spojená so zemou pevným základom, čo spadá pod zákonnú definíciu pojmu ,,nehnuteľnosť". Obchodný zákonník nepozná osobitný režim nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda nadobudnutie vlastníckeho práva sa v tomto prípade muselo spravovať režimom, ktorý je vymedzený § 132 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 28 Katastrálneho zákona. Uvedenú právnu úvahu potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu Ústí nad Labem (R 16/1974). Súd prvej inštancie mal zato, že ak sa zmluvné strany spravovali pri uzatváraní čl. VII bod 4 ustanovením § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu diela zmluvné strany aplikovali nesprávne zákonné ustanovenie, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť postupom podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale iba postupom podľa § 132 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 28 Katastrálneho zákona. Preto ustanovenie čl. VII bod 4 zmluvy o dielo je neplatné, a nenadobudlo ani účinnosť. Bolo povinnosťou zmluvných strán, aby pri uzatváraní zmluvy o dielo v čl. VII bod 4 v otázke prevodu vlastníckeho práva postupovali spôsobom, ktorý je v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 28 Katastrálneho zákona. Nakoľko sa v tomto prípade tak nestalo, súd s prihliadnutím aj na skutočnosť, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva (§ 80 písm. c) O.s.p.), žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zmluvu o dielo podpisovala za zhotoviteľa spoločnosť I. C., K. K. B. Č.. X, XXX XX C., P.: XXX XXX XX. Súd v tejto súvislosti zistil, že žalobcom je v tomto konaní fyzická osoba - P.. P. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. C. B. Č.. X, XXX XX C., pričom z výpisu zo živnostenského registra, Okresný úrad Bratislava, č. 104-1798 vyplýva, že pod identifikačným číslom organizácie: XXX XXX XX podnikal živnostník pod obchodným menom: P.. P. Š. - I., Z. S.: B. Č.. X, C.-E. N.. Z uvedeného vyplýva, že ak zmluvu o dielo podpisoval subjekt s názvom ,,YVING Bratislava, so sídlom B. Č.. X, XXX XX C., P.: XXX XXX XX", išlo o neexistujúci subjekt, ktorý nemá žiadnu právnu subjektivitu a teda ani spôsobilosť mať práva a povinnosti. V prípade, ak žalobu podala fyzická osoba, ktorá je odlišná od subjektu, ktorý zmluvu o dielo na strane zhotoviteľa podpísal, takáto osoba nemá aktívnu legitimáciu na podanie žalobného návrhu voči žalovaným. 1.5. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní, konanom dňa 02.09.2014 rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.), nakoľko svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom právny zástupca žalobcu bol prítomný na pojednávaní dňa 26.05.2014, na ktorom upovedomený o ďalšom termíne pojednávania, pričom tento termín zobral na vedomie (č.l. 292, 293). Právny zástupca žalobcu síce podaním, doručeným v deň pojednávania dňa 02.09.2013 telefaxom požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalobcu, avšak tento dôvod nepreukázal relevantným dokumentom v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci bolo nariadených osem termínov pojednávania (dňa 07.04.2011, 09.06.2011, 06.10.2011, 24.11.2011, 13.01.2014, 13.03.2014, 26.05.2014, a 02.09.2014). Žalobca vypovedal k veci na pojednávaní, konanom dňa 07.04.2011, a dňa 13.03.2014. Pri rozhodovaní súdu o tom, či pojednávanie, konané dňa 02.09.2014 vykoná v neprítomnosti žalobcu, vzal súd do úvahy nasledujúce okolnosti: 1. dĺžka súdneho konania (konanie trvalo vyše sedem rokov, čo nie je v súlade s ústavným právom strán konania na konanie bez zbytočných prieťahov); 2. právna a faktická zložitosť veci (z vykonaného dokazovania ku dňu 02.09.2014 bolo zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o právne a fakticky zložitú vec s tým, že opodstatnenosť, či neopodstatnenosť nároku žalobcu mal súd ku dňu 02.09.2014 preukázanú z listinných dôkazov a z výsluchu strán konania); 3. potreba výsluchu žalobcu (žalobca mal možnosť sa vyjadriť k opodstatnenosti svojho nároku, či už osobne alebo písomnou formou, pričom súd nepovažoval za potrebné ho vypočuť na pojednávaní dňa 02.09.2014); 4. preukázanie predvolania právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie; 5. nepredloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu a vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka mu neumožňuje účasť na pojednávaní, resp. účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.). 1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným žalovaným 1./ a 3./ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili a úspešnému žalovanému 2./, priznal voči neúspešnému žalobcovi, náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 12.03.2014 - 61,87 €, účasť na pojednávaní dňa 13.03.2014- 61,87€, účasť na pojednávaní dňa 26.05.2014 - 15,47 €, t.j. 1/4 zo 61,87 €, účasť na pojednávaní dňa 02.09.2014 - 61,87 €, režijný paušál 4x á 8,04 € - 32,16 €, 20% DPH z odmeny 233,24 €- 46,65 €, spolu 279,89€. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu trov celého konania. Vo svojom odvolaní namietla, že sa mu ako strane konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K právnemu stanovisku súdu prvej inštancie ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva k dielu - k nehnuteľnosti uviedol, že v obchodnoprávnych vzťahoch založených zmluvou o dielo je štandardné, že podnikatelia v postavení zhotoviteľov v záujme zabezpečiť svoje nároky na zaplatenie ceny diela dojednávajú vo svoj prospech tzv. výhradu vlastníckeho práva, pri ktorej sa zhotoviteľ považuje za vlastníka zhotovovaného diela až do momentu nastania určitej právnej skutočnosti, najčastejšie úplného zaplatenia ceny diela (tak ako to bolo aj v prípade žalobcu, s poukazom na ustanovenie čl. VII, ods. 4 Zmluvy o dielo zo dňa 14.5.1998 Je teda nesporné, že až splnením oboch dohodnutých podmienok - a to 1. odovzdanie dodávky a 2. zaplatenie ceny diela sa teoreticky mohol stať vlastníkom diela objednávateľ. Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je osobitnou právnou úpravou toho, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci - napr. aj k stavbám, ktoré sa väčšinou zhotovujú na pozemku objednávateľa alebo na pozemku zabezpečeného objednávateľom. Je potrebné si však uvedomiť, že ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka je dispozitívnym ustanovením a strany zmluvy o dielo si môžu v konkrétnom prípade dojednať taký vlastnícke režim, aký im pre daný prípad najlepšie vyhovuje. Takéto osobitné dojednanie vlastníckeho režimu pri zhotovovaní veci na základe zmluvou o dielo je výhradou vlastníckeho práva a je potrebné tento režim aplikovať aj na prípad žalobcu a zmluvu o dielo zo dňa 14.5.1998. Podstata inštitútu výhrady vlastníckeho práva spočíva v tom, že strana, ktorá má poskytnúť peňažné plnenie (cenu diela), nenadobudne vlastnícke právo k protiplneniu (dielu), kým peňažné plnenie neposkytne v celom rozsahu. V súvislosti s výhradou vlastníctva sa v praxi vyskytujú problémy (čo je aj náš prípad) s jej obchádzaním, a to v prípadoch, ak zhotovované dielo napr. aj rozostavanej stavby si dá do príslušného katastra nehnuteľností zapísať stavebník uvedený v stavebnom povolení, nakoľko príslušný kataster nehnuteľností nemá povinnosť ex offo skúmať existenciu výhrady vlastníctva. Zhotoviteľovi v takom prípade neostáva iná možnosť ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva prostredníctvom určovacej žaloby. Hlavným účelom, ktorý výhrada vlastníckeho práva sleduje, je teda zabezpečiť zhotoviteľovi diela zaplatenie ceny diela s tým, že zostane vlastníkom diela až do úplného zaplatenia ceny diela. V tomto kontexte je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že súd žiadnym spôsobom neprihliadol na jeho argumentáciu , že cena diela zaplatená v celom rozsahu nebola. Kým výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, nemôže objednávateľ s vecou (zhotovovaným dielom) voľne nakladať a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na cudziu vec. Momentom nadobudnutia vlastníctva na strane objednávateľa je až úplné zaplatenie ceny za dielo, t.j. až úplným zaplatením ceny za dielo sa objednávateľ stáva vlastníkom diela a môže s ním voľne disponovať. Na existenciu a trvanie výhrady vlastníctva zhotoviteľa nemá vplyv, či bolo dielo iba rozostavané alebo dokončené; rozhodujúcou skutočnosťou je zaplatenie ceny diela - až v tomto momente výhrada vlastníctva zaniká a vlastníkom diela sa stáva objednávateľ. V tejto súvislosti je tiež irelevantné, či zhotovované dielo bolo dokončené inou osobou ako zhotoviteľom. K nedostatku aktívnej legitimácie žalobca uviedol, bol účastníkom obchodnoprávneho vzťahu, zhotovoval dielo a aj uzatváral predmetnú zmluvu o dielo fyzická osoba podnikateľ jasne a zrozumiteľne identifikovaná IČO-m. Skutočnosť, že fyzickej osobe zaniklo oprávnenie na živnostenské podnikania neznamená, že zanikli práva a povinnosti z uvedeného vzťahu, nakoľko fyzická osoba existuje. Tvrdenia súdu, že predmetnú zmluvu podpisovala spoločnosť YVING Bratislava je absolútne scestné, nikde k tomu nie je relevantný podklad a žalobcovi nie je absolútne zrejmé akú spoločnosť mal súd na mysli. Vždy sa jednalo výhradne o fyzickú osobu, o tú istú fyzickú osobu mal zato, že tu bola jednoznačne daná jeho aktívna legitimácia, ako aj pasívna legitimácia všetkých žalovaných. 2.2. K odňatiu možnosti konať pred súdom, uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal s jeho podstatnými relevantnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Napadnuté rozhodnutie súdu neobsahuje dostatočne jasné a výstižné vysvetlenie toho, ako sa súd vysporiadal so všetkými jeho tvrdeniami a argumentáciami, či ich považoval za preukázané, hodnoverné, resp. prečo nie, akými úvahami a dôkazmi sa riadil, keď posudzoval skutočnosti vyplývajúce z tvrdení žalovaných, ktoré prevzal do svojho rozhodnutia, čo apriori implikuje, že súd sa nezaoberal všetkými skutočnosťami tvrdenými a preukazovanými žalobcom, čím mu zjavne odňal možnosť účinne konať pred súdom a hájiť pred ním svoje záujmy. Uvedené pochybenie súdu rovnako zakladá aj porušenie práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR, porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a tým odňatie možnosti odporcu konať pred súdom a účinne hájiť svoje záujmy, čím je konanie postihnuté taktiež inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie taktiež porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď napriek ospravedlneniu žalobcu a žiadosti o odročenie pojednávania s doložením dokladov preukazujúcich jeho chorobu, neodročil pojednávanie. Choroba strany konania preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. na odročenie pojednávania. Ak strana konania v takomto prípade požiadala včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jej neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (R 31/1995). Nie je pravdou ako sa uvádza v odôvodnené napadnutého rozhodnutia, že by pri žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania nepredložil potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu a vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní, resp. že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania, nakoľko žalobca riadne predložil potvrdenia od lekárov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav mu neumožnil účasť na pojednávaní, resp. nebol schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania, aj keď takáto exaktná textácia na potvrdeniach od príslušných lekárov (stomatologická a urologická ambulancia) absentovala. Žalobca bol na stomatologickej ambulancii akútne ošetrený a takisto z dôvodu akútnej diagnózy navštívil aj urologickú ambulanciu, vrátane RTG vyšetrení. 3. Žalovaní 1./, 2./, 3./ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným 1./,2./,3./ určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď svoje vlastnícke právo preukazoval článkom VII bod 4 Zmluvy o dielo uzavretej dňa 14.05.1998 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným 3./ ako objednávateľom ( ďalej len „Zmluva o dielo“). 7. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 8. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 9. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 10. Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. 11. Podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom. Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa použijú obdobne ustanovenia o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho. 12. Podľa § 542 ods. 3 Obchodného zákonníka na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby, opravy alebo úpravy, ani vlastníckej právo k nej. 13. Podľa čl. II, bod 1 Zmluvy o dielo, jej predmetom je zhotovenie stavby ,,Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie Bratislava". 14. Podľa čl. II, bod 6 Zmluvy o dielo, objednávateľ sa zaväzuje toto dielo prevziať a zaplatiť za jeho cenu. 15. Podľa čl. VII, bod 4 Zmluvy o dielo, predmet diela je vo vlastníctve zhotoviteľa, prevod vlastníckych práv zo zhotoviteľa na objednávateľa sa uskutoční odovzdaním dodávky, po zaplatení ceny diela (čl. II bod 6 zmluvy). 16. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd mal zato, že uvedené závery súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu a nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nie sú správne. 16.1. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Z obsahu spisu je nepochybné, že otázka vlastníctva nehnuteľností je medzi žalobcom a žalovanými sporná. Ak aj je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti ďalší subjekt, ktorý nevystupuje v konaní na strane žalovaných a to spoločnosť K.S.I., spol. s r.o., Bratislava, Pri Starej prachárni č. 14, IČO : 31 329 357, má žalobca s poukazom na ustanovenia § 159a O.s.p. a poznámku zapísanú v katastri nehnuteľností naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. 16.2. K nedostatku aktívnej legitimácie odvolací súd dodáva, že v záhlaví uvedenej Zmluvy o dielo je ako objednávateľ diela uvedený žalovaný 3./ a zhotoviteľ diela je označený ako I. C., B.Z. X, XXX XX C., zastúpený P.. P. Š., štatutárnym zástupcom, s označením bankového spojenia, s P.: XXXXXXXX, keď zmluvu podpísal P.. P. Š.. Podľa výpisu zo živnostenského registra (reg. č. 104-1798), P.. P. Š. bol do 12.1.2000 podnikateľom a v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka s obchodným menom P.. P. Š. - I. s miestom podnikania B. X, XXX XX C. K. S. P.: XXXXXXXX. V Zmluve o dielo jednej zmluvnej strane - zhotoviteľovi diela - chýba presné označenie obchodného mena ale meno a priezvisko podnikateľa P.. P. Š., miesto podnikania a identifikačné číslo je však zhodné so zápisom v živnostenskom registri. Podľa názoru odvolacieho súdu nepresnosti v označení zhotoviteľa, keď je nepochybné, kto zmluvu o dielo podpísal a kto napokon z nej aj plnil, nemôžu mať za následok nedostatok aktívnej legitimácie. Nadovšetko fyzická osoba, samostatne podnikajúca, nezaniká výmazom zo Živnostenského registra, resp. ukončením podnikateľskej činnosti, lebo spôsobilosť mať práva a povinnosti, ako i procesná spôsobilosť u fyzických osôb zaniká len smrťou. 17. Napriek vyššie uvedeným nesprávnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu a nedostatku aktívnej legitimácie odvolací zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z odkazom na ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka z dôvodu čiastočnej neplatnosti ustanovenia článku VII bod 4 Zmluvy o dielo a pre nepreukázanie nadobudnutia titulu vlastníckeho práva je vo výroku vecne správne. Ako už bolo uvedené žalobca ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva uviedol Zmluvu o dielo, kde bola v článku VII bod 4 dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, a to tak, že predmet diela je vo vlastníctve zhotoviteľa, prevod vlastníckych práv zo zhotoviteľa na objednávateľa sa uskutoční odovzdaním dodávky, po zaplatení ceny diela (čl. II bod 6 zmluvy). Odvolací súd nespochybňuje, že strany zmluvy o dielo si môžu s poukazom na ustanovenie § 542 ods. 1,2 Obchodného zákonníka v konkrétnom prípade dojednať taký vlastnícke režim, aký im pre daný prípad najlepšie vyhovuje, keď takéto osobitné dojednanie vlastníckeho režimu pri zhotovovaní veci na základe zmluvou o dielo je výhradou vlastníckeho práva. Ak je ale dielom činnosť vykonávaná na už existujúcej veci, najmä jej údržba, oprava alebo úprava Obchodný zákonníka v ustanovení § 543 ods. 3 explicitne ustanovuje, že na zhotoviteľa neprechádza vlastnícke právo k takejto veci ani nebezpečenstvo škody na veci. 17.1. Odvolací súd cestou výkladu prejavu vôle v zmysle § 266 Obchodného zákonníka obsiahnutého v zmluve o dielo dospel v súlade so súdom prvej inštancie k záveru, že tak ako je predmet diela vymedzený v čl. II bod 1 „ Rekonštrukcia a dostavba predajne potravín, Slávičie údolie Bratislava“ je dielom činnosť a to úprava vykonávaná už na existujúcej veci čo priamo vyplýva aj z článku VII bod 3 zmluvy, podľa ktorého „ Vzhľadom k tomu, že zhotoviteľ zhotovuje dielo u objednávateľa na jeho pozemku, podľa § 542 Obchodného zákonníka objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci / stavbe, pozemku, jestvujúca predajňa / a je jej vlastníkom“. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže dielom bol činnosť vykonávaná už na existujúcej veci t.j. stavbe, predajne potravín je dohodnutá výhrada vlastníckeho práva obsiahnutá v čl. VII bod 4 Zmluvy o dielo v rozpore s explicitnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 543 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený čl. VII bod 4 Zmluvy o dielo v ktorom bola dohodnutá výhrada vlastníckeho práva zhotoviteľa, je preto pre rozpor zo zákonom s poukazom na ustanovenie § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatný a žalobca teda nepreukázal v konaní žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 18. Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol rozhodol vecne správne a odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil. 19. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietka žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď napriek ospravedlneniu žalobcu a žiadosti o odročenie pojednávania s doložením dokladov preukazujúcich jeho chorobu, neodročil pojednávanie, keď choroba strany konania preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. na odročenie pojednávania. Z obsahu spisu, /č.l. 322 / vyplýva, že právny zástupca žalobcu faxovým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.9.2014 ospravedlnil neprítomnosť žalobcu a svoju na pojednávaní dňa 2.9.2014 a požiadal o odročenie pojednávania a to z dôvodu práceneschopnosti žalobcu, nakoľko jeho zdravotný stav mu neumožňuje bez ohrozenia života alebo závažného zhorenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania, a keďže žalobca trvá na účasti na pojednávaní ospravedlnil aj svoju neprítomnosť. Zároveň právny zástupca žalobcu v tomto podaní uviedol, že vyjadrenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave žalobcu budú konajúcemu súdu zaslané bezodkladne po tom, čo mu budú poskytnuté. Písomným podaní doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.9.2014 právny zástupca žalobcu založil do spisu vyjadrenia ošetrujúcich lekárov o zdravotnom stave žalobcu / č.l. 325 /. 19.1. Právo strany sporu, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti niektorej zo strán sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (procesný predpis platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) umožňoval vec prejednať v neprítomnosti strany sporu, ktorý, aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, keď žiadosť o odročenie musí mať náležitosti uvedené v odseku 2 a . ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania / § 119 ods. 3 O.s.p./. Odvolací súd má zato, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania doručená jeho právnym zástupcom neobsahuje údaj a to deň, kedy sa strana sporu dozvedela o dôvode, pre ktorý navrhuje odročenia pojednávania a vyjadrenia ošetrujúcich lekárov následne súdu prvej inštancie doručené neobsahujú náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p. Ak vzhľadom na vyššie uvedené prvoinštančný súd za týchto okolností pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nedošlo k porušeniu žiadnych procesných ustanovení, ani k odňatiu práva patriaceho žalobcovi ako strane sporu a postup súdu prvej inštancie ktorý s odkazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. konal v jej neprítomnosti bol správny. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./,3./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).