Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/596/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107232417 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107232417.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobkýň: 1. J. N., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX E. XXXrd I., E., V. XXXXX, B., 2. W. A. O., R.. XX.XX.XXXX, D. XX K. W., V., D., B., Q., C. D.Á., obe zastúpené advokátkou JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, Trenčín, proti žalovanej: K.W. H., R.. XX.XX.XXXX, D. D.W. XX, D., zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Peráčkovou, so sídlom Hrušková 21, Bratislava, o zaplatenie 1.919,54 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 2.589,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.04.2013, č.k. 7C/20/2008-381, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.04.2013, č.k. 7C/20/2008-381, v celom rozsahu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkýň zamietol a na základe vzájomnej žaloby uložil žalobkyniam povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 5.780,46 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania mal rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V rozsudku súd konštatoval, že žalobkyne žiadali zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 40.800,- Sk (1.354,31 eur) s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobkyne na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.05.2005, č.k. 1D 68/2005-3, nadobudli po poručiteľovi, F. D., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, do podielového spoluvlastníctva, každá v jednej polovici, byt č. X na X. poschodí domu na D. B.. XX v Bratislave. Na predmetný byt bolo poručiteľom (starým otcom žalobkýň) zriadené zmluvou zo dňa 13.08.1998 vecné bremeno - právo doživotného užívania a nerušeného bývania a užívania bytu v prospech žalovanej, ktorá žila v spoločnej domácnosti s F. D.. Podľa čl. III zmluvy, všetky poplatky a náklady viažuce sa k predmetnému bytu znášajú obaja účastníci spoločne ako doteraz. Vklad vecného bremena bol povolený dňa 03.02.1999. Žalovaná užíva byt sama, od septembra 2006 však neuhrádza mesačné platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, zálohu za služby, dodávku tepla, TUV, a ďalšie položky tak, ako sú uvedené vo výpočtovom liste správcu domu. Tieto platby od septembra 2006 pravidelne uhrádzajú žalobkyne prostredníctvom správkyne ich majetku. Žalovaná sa tak bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkýň. Po zmene žaloby, pripustenej uznesením zo dňa 04.02.2011, sa žalobkyne domáhali zaplatenia sumy celkom 1.919,54 eur, a to za obdobie od septembra 2006 do marca 2008, pričom v tejto sume už neboli zahrnuté poplatky do fondu opráv, ktoré sú povinné platiť žalobkyne ako vlastníčky bytu. 3. Žalovaná žiadala návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nárok žalobkýň neuznávala, nakoľko v byte býva na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré v jej prospech zriadil F. D.. Týmto ju chcel zabezpečiť, aby i po jeho smrti mala zabezpečené nerušené a bezodplatné užívanie bytu. Žalovaná sa ešte počas života poručiteľa, pri vedení spoločnej domácnosti, podieľala na zveľadení predmetného bytu - výmene okien v r. 2003 za 62.752,- Sk, zhotovení vstavaných skríň v roku 2002 za 34.360,- Sk, výmene elektroinštalácie a maľovaní bytu v r. 2003 za 42.000,- Sk, výmene kuchynskej linky v roku 2003 za 15.000,- Sk, spolu v sume 137.112,- Sk. Žalovaná si preto uplatnila proti žalobkyniam vrátenie vložených investícií vo výške jej podielu, v sume 78.000,- Sk. 4. Po vykonanom dokazovaní súd prednostne posúdil námietku premlčania vznesenú žalobkyňami. Nakoľko žalovaná sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, až z listu žalobkýň zo dňa 07.08.2006, a návrh na zaviazanie žalobkýň k zaplateniu polovice z vložených investícií si uplatnila podaním zo dňa 22.01.2008, doručeným súdu dňa 23.01.2008, súd uzavrel, že nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že rozsah bezdôvodného obohatenia nie je v prípade úpravy veci vymedzený nákladmi, ktoré boli vynaložené, ale čiastkou, o ktorú sa vec (nehnuteľnosť) zhodnotila, t.j. rozdiel medzi trhovou cenou investície pred a po jej zhodnotení. Zo Znaleckého posudku č. 10/2011, vyhotoveného súdnym znalcom X.. X. I., pre súd vyplynulo, že všeobecná hodnota predmetného bytu pred prvým zveľadením bola 79.600,- eur. Po výmene okien, výmene elektroinštalácie, vymaľovaní bytu, výmene kuchynskej linky a zabudovaní vstavaných skríň, bola ku dňu 09.09.2011 hodnota bytu 95.000,- eur. V danom prípade výška zhodnotenia nehnuteľnosti tak je 95.000,- eur - 79.600,- eur = 15.400,- eur : 2 = 7.700,- eur - 1.919,54 eur = 5.780,46 eur. S poukazom na uvedené započítanie uplatnených pohľadávok súd prvej inštancie návrh žalobkýň zamietol a súčasne ich zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 5.780,46 eur, titulom zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, t.j. k zaplateniu polovice rozdielu medzi trhovou cenou investície pred a po jej zhodnotení, v súlade so znaleckým posudkom. 5. Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni žalobkýň dňa 24.04.2013 a právnej zástupkyni žalovanej dňa 15.04.2013. 6. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne. Namietli, že rozhodnutie súdu je arbitrárne, vychádzajúce zo zle zisteného skutkového stavu a nesprávne právne posúdené. Keďže súd svoje rozhodnutie ani riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobkýň, je napadnuté rozhodnutie aj nepreskúmateľné, pričom táto vada má za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobkyne poukázali na to, že protinávrhom - odporom zo dňa 23.01.2008, si žalovaná uplatnila voči nim zaplatenie sumy 2.589,12 eur titulom vrátenia vložených investícií do bytu, ktoré uskutočnila ešte so starým otcom žalobkýň v roku 2002. Podľa žalobkýň, ony ako vnučky pôvodného vlastníka, ktorý zhodnotenie bytu so žalovanou vykonal, nemôžu byť aktívne legitimované účastníčky konania uplatneného protinávrhom žalovanej. Navyše žalovaná nedoložila súdu časť nákladov relevantným spôsobom, výmena elektroinštalácie a maľovanie, rovnako ako výmena kuchynskej linky, neboli žalovanou vôbec zdokladované. Záver súdu o nepremlčaní protinávrhu hodnotili žalobkyne ako jednoznačnú hypotézu súdu. Poukázali na to, že v konaní viac krát preukazovali i doložili písomnými dôkazmi, že žalovaná sa od počiatku rôznymi spôsobmi, často i zavádzajúcimi, snažila o získanie bytu po nebohom starom otcovi. Čo sa týka znaleckého posudku vypracovaného v konaní, žalobkyne, rovnako ako v samotnom konaní, znovu namietali, že posudok neobsahuje ohodnotenia vecného bremena. V tejto časti žiadali posudok dopracovať, čo však prvostupňový súd neurobil. Ako však vyplynulo z výpovede znalkyne, vecné bremeno viažuce sa k predmetnému bytu vzhľadom na 100 % obmedzenie povinným, nevykazuje schopnosť výnosov a všeobecná hodnota bytu so zarátaním vecného bremena je prakticky nulová. Napriek námietke žalobkýň nedal súd znalecký posudok dopracovať o hodnotu vecného bremena. Z akého dôvodu tak neučinil však vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Podľa žalobkýň v súčasnej dobe neexistuje právny dôvod na vyporiadanie investícií do bytu. Tieto investície by sa mali vyporiadavať až pri zániku vecného bremena žalovanej, obdobne ako je to pri vyporiadaní investície do spoluvlastníctva pri zrušení podielového spoluvlastníctva. Žalobkyne navyše nemôžu byť zaťažené výplatou vrátenia investícií, ktoré nerealizovali ony, a v žiadnom prípade sa žiadnym spôsobom neobohatili na úkor žalovanej. Keď sa v rokoch 2002 - 2003 realizovali investície do bytu, nemohla žalovaná vedieť, koľko bude pôvodný vlastník nehnuteľnosti žiť a od žalobkýň nemala žiadne sľuby týkajúce sa vlastníctva bytu. Žalovaná za života vlastníka bytu vedela, že investuje do cudzej veci, a spolu s vlastníkom investovala len z dôvodu, že v byte mala zriadené vecné bremeno doživotného užívania a bývania. Nároky, ktoré si uplatnila žalovaná vo svojom vzájomnom návrhu sa preto jednoznačne nedajú posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, sú v celom rozsahu premlčané, nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná predmetný byt po smrti pôvodného vlastníka sama nerušene užíva. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby žalobkyne mali platiť žalovanej za niečo, čím si ona so starým otcom vylepšila spoločné bývanie, ktoré doteraz ona sama aj v rozsahu svojich investícií nerušene užíva. Z uvedených dôvodov žalobkyne žiadali odvolací súd, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobkýň a protinávrh žalovanej v celom rozsahu ako nedôvodný zamietne a žalovanú zaviaže k znášaniu trov konania a trov právneho zastúpenia. 7. Odvolanie žalobkýň bolo dňa 27.05.2013 doručené právnej zástupkyni žalovanej, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 04.06.2013. Žalovaná považovala rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, a preto žiadala rozsudok potvrdiť v celom rozsahu, vrátane priznania náhrady trov konania. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalovaná viedla s nebohým F. D. spoločnú domácnosť takmer tri desaťročia. Starý otec žalobkýň bol invalidný dôchodca s ťažkou pohyblivosťou. Posledné dva roky bol ležiacim pacientom, o ktorého sa starala iba žalovaná za pomoci jej detí. Starali sa o neho bez nároku na akúkoľvek odmenu a doopatrovali ho. Po jeho smrti dali dcéry nebohého zastupujúcej advokátke pokyn, ako ich má v dedičskom konaní zastúpiť. Prejavili želanie, aby žalovaná za svoju starostlivosť o ich otca bola bezplatným bývaním zabezpečená až do smrti nielen formou vecného bremena, ale aby mala práva a povinnosti k bytu ako vlastníčka. Žalovaná potom rešpektovala fakt, že v dedičskom konaní po nebohom došlo k dedičskej postupnosti a dedičkami sa stali vnučky poručiteľa. Žalovaná nebola účastníčkou dedičského konania, v ktorom došlo k zmene právnych zástupcov a žalobkyne si zvolili v dedičskom konaní za zástupkyňu S.. C. H.. O tom, kto sú dedičia, sa žalovaná dozvedela len z jej listu zo dňa 07.08.2006, kde bolo žalovanej oznámené, kto je dedičom a zároveň bola vyzvaná na vypratanie bytu a odovzdanie kľúčov. Pokiaľ žalobkyne vyčítajú konajúcemu súdu, že nevykonal nimi požadované dôkazy týkajúce sa hodnoty vecného bremena, žalovaná uviedla, že si takúto požiadavku na vykonanie dôkazov nepamätá. Súd nebol povinný z vlastnej iniciatívy určiť hodnotu vecného bremena. Vecné bremeno pozostávajúce z práva doživotného bezplatného a nerušeného bývania zriadil v prospech žalovanej pôvodný vlastník, nebohý F. D.. Hoci žalobkyne vo svojom odvolaní hovoria o konaní žalovanej po smrti ich starého otca ako o konaní v rozpore s dobrými mravmi, boli to žalobkyne, ktoré súdnymi spormi od roku 2006 do roku 2013 terorizovali a šikanovali žalovanú. 8. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 19.06.2013 doručené právnej zástupkyni žalobkýň, ktorá sa k nemu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 27.06.2013. Uviedla, že podanie právnej zástupkyne žalovanej je plné klamstiev a zavádzania, a preto sa naň nedá nereagovať. Opätovne uviedla, že žalovaná zrejme vedená svojou právnou zástupkyňou, sa po smrti F. D. všemožným spôsobom snažila nadobudnúť vlastníctvo k bytu. Zrušenie vecného bremena pre žalovanú bolo žiadané z dôvodu, že táto sa v predmetnom byte nezdržiavala, tento dlhodobo neužívala a rovnako ani dlhodobo nehradila náklady spojené s jeho užívaním, ktoré tak znášali vlastníčky bytu. Tieto však od predmetného bytu nemali ani kľúče, ktoré im žalovaná odmietala vydať. Čo sa týka návrhu žalobkýň na vykonanie dôkazu - určenia hodnoty vecného bremena, urobili tak podaním zo dňa 28.06.2012 a zároveň v zápisnici z pojednávania vo veci zo dňa 13.08.2012. 9. Replika odvolateliek bola dňa 11.04.2016 doručená právnej zástupkyni žalovanej, ktorá naň ešte reagovala podaním doručeným súdu dňa 12.05.2016. V tomto podaní spomenula, že ju nebohý F. D. minimálne šesť rokov pred smrťou niekoľkokrát navštívil so žiadosťou o zhotovenie listiny o vydedení svojich dcér a ich potomkov pre absolútny nezáujem o jeho osobu. Celá ťarcha tak zostala na žalovanej, ktorá sa tiež dostala do vážnych zdravotných problémov a po operáciách bola nútená niekoľko týždňov stráviť v starostlivosti svojej sestry. Preto počas tejto doby nemohla v byte na D. ul. bývať. Keď sa jej zdravotný stav zlepšil, opätovne sa vrátila do bytu. Znovu žiadala odvolací súd, aby rozsudok, i s poukazom na inštitút dobrých mravov, v celom rozsahu potvrdil. 10. Dupliku žalovanej doručil odvolací súd právnej zástupkyni žalobkýň dňa 23.01.2017, ktorá na ňu už písomne nereagovala. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Po preskúmaní odvolacích námietok a predchádzajúceho konania, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je nevyhnutné ho zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. 13. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyne sa domáhali zaplatenia úhrad súvisiacich s bytom za obdobie 9/2006 až 3/2008, neuplatňovali si platby do fondu opráv a údržby, t.j. domáhali sa len zaplatenia platieb za služby spojené s užívaním bytu. Tieto platby zaplatila vtedajšia právna zástupkyňa ako správkyňa majetku žalobkýň, ktoré žijú v USA, resp. vo C. D.. 14. Nárok žalobkýň vo výške 1.919,54 eur nebol v konaní žalovanou spochybnený. V odpore proti platobnému rozkazu, ani v celom nasledujúcom konaní, žalovaná tento nárok nespochybnila, len proti nemu uplatnila nárok na vrátenie investícii vložených do bytu vo výške 78.000,- Sk. Tento nárok si žalovaná uplatnila ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná tak navrhla súdu zamietnuť žalobný návrh a žalovanej priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 78.000,- Sk, t. j. 2.589,12 eur. 15. Podľa § 97 ods. 1 OSP, platného do 30.06.2016, odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Podľa § 97 ods. 3 OSP, platného do 30.06.2016, na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí. Podľa § 98 OSP, platného do 30.06.2016, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. 16. Zrozumiteľný započítací prejav v zmysle uvedených ustanovení žalovaná v odpore, ani v celom nasledujúcom konaní, neurobila. Túto nejasnosť v tom, čo je predmetom konania, pokiaľ ide o vzájomný návrh, neodstránil ani súd prvej inštancie. Nebolo tak zrejmé, čo je obrana (započítanie) a čo je vzájomná žaloba (prevyšujúca suma). 17. O takejto vzájomnej žalobe sa následne na súde prvej inštancie konalo. Uznesením zo dňa 27.02.2009 súd vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh vo výške 155,35 eur, t.j. vo výške 6 % zo sumy 2.589,12 eur. 18. V znaleckom posudku zo dňa 03.11.2011, ktorý súd na návrh žalovanej nariadil, bola hodnota bytu po zveľadení stanovená na sumu 95.000,- eur, pred zveľadením na sumu 79.600,- eur. 19. V podaní zo dňa 03.01.2013, označenom ako zhrnutie dokazovania, si žalovaná uplatnila voči žalobkyniam sumu 5.780,46 eur, ktorá prestavuje 95.000,- eur - 76.900,- eur = 15.400,- eur : 2 = 7.700,- eur - 1.919,54 eur = 5.780,46 eur. Až v tomto podaní teda žalovaná urobila jasný započítací prejav, keď od svojho vzájomného nároku odpočítala sumu 1.919,54 eur uplatnenú žalobkyňami, a tiež požiadala, aby jej súd umožnil splácať prisúdenú sumu v splátkach, ak by sa stotožnil s návrhom žalobkýň a neakceptoval jej návrh na započítanie. 20. O zmene žaloby, ktorá nepochybne spočívala v podstatnom zvýšení sumy uplatnenej vzájomným návrhom, súd prvej inštancie nerozhodol riadnym procesným postupom. Napriek tomu svojim rozhodnutím vo veci zaviazal žalobkyne na zaplatenie sumy 5.780,46 eur, ktorá nebola predmetom konania. 21. Na základe uvedeného má konanie vadu, ktorú nie je možné v odvolacom konaní napraviť. 22. Okrem toho sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobkýň, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s ich argumentáciou. Rozhodnutie súdu tak nedáva žiadnu odpoveď na rozhodujúci právnu otázku sporu, ktorou je užívanie bytu žalovanou na základe vecného bremena. 23. V zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 13.08.1998 sa poručiteľ a žalovaná dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne, pričom všetky poplatky a náklady viažuce sa k predmetnému bytu (t.j. nájomné), znášajú obaja účastníci spoločne, tak ako doteraz. 24. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 25. Smrťou poručiteľa F. D. dňa XX.XX.XXXX, vstúpili do práv a povinností poručiteľa ohľadne bytu dedičky - žalobkyne (vnučky poručiteľa), každá v 1/2. Zmena nastala v tom, že po smrti poručiteľa užívala byt už výlučne žalovaná sama. 26. O znášaní nákladov na opravy, resp. na zachovanie bytu, medzi poručiteľom a žalovanou, a ani medzi žalobkyňami a žalovanou po smrti poručiteľa, žiadna dohoda neexistovala. 27. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a cit. ustanovenia § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalovaná bola (a je) povinná znášať primerané náklady na zachovanie bytu a jeho opravy. Okrem primeraných nákladov na opravu a zachovanie bytu, bola (a je) povinná platiť aj cenu služieb vyúčtovaných správcom domu, nakoľko ide o služby spojené s užívaním bytu. Zhodnotenie bytu vyčíslené znaleckým posudkom nemá pre predmetné konanie žiadny význam. Je irelevantné, o akú sumu sa byt vykonanými opravami zhodnotil. Pre rozhodnutie sporu je dôležité posúdiť, či náklady vynaložené žalovanou v rokoch 2002 - 2003 sú vzhľadom na rozsah užívania primeranými nákladmi na zachovanie a opravu bytu. Ide o právnu otázku, ktorú musí posúdiť súd, a nie znalec. 28. Odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa posúdenia žalobkyňami vznesenej námietky premlčania ako uplatnenej údajne v rozpore s dobrými mravmi, nepovažuje odvolací súd za dostatočné, a ani presvedčivé. 29. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude najskôr rozhodnúť o pripustení zmeny vzájomnej žaloby podľa § 142 CSP. Následne bude jeho úlohou vec znovu posúdiť, pričom podľa § 391 ods. 2 CSP bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 27. K sporným skutočnostiam súd prvej inštancie prípadne doplní dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 30. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).