Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/372/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108205405 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108205405.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: N. G. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom R., I. č. XX, zastúpený Mgr. Vladimírom Grauzelom, bytom Bratislava, Heyrovského č. 13, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle 140 92, Želetavská č. 1525/1, Česká republika, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, Slovenská republika, IČO: 47 251 336 (vo veci právneho predchodcu žalovaného UniCredit Bank Slovakia a. s., Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, IČO: 00 681 709, Slovenská republika), o zaplatenie sumy 31.335,06 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11. apríla 2013, č.k. 24 C 23/2008-154, takto r o z h o d o l : I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalovaného UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle 140 92, Želetavská č. 1525/1, Česká republika, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, Slovenská republika, IČO: 47 251 336. II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 11. apríla 2013, č.k. 24 C 23/2008-154, p o t v r d z u j e . III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : l.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 11.4.2013, č.k. 24 C 23/2008-154, žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 103, § 37 ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 101 Občianskeho zákonníka. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Vykonaným dokazovaním zostalo nesporné, že Exekútorský úrad Bratislava, JUDr. Patricius Baďura - súdny exekútor, vydal dňa 17.3.2004 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného Ignis s.r.o., Jarmočná č. 4, Hlohovec, IČO: 31 435 980, na základe (exekučného titulu) platobného rozkazu Krajského súdu Trnava zo dňa 2.3.2000, č.k. 17 Rob 601/1999-10, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.3.2000. Ním bola uložená povinnosť povinnému zaplatiť pohľadávku v sume 1.000.000,-- Kč spolu s príslušenstvom oprávnenému KeramiS s.r.o., Mlýnská č. 161, Luhačovice, IČO: 49 437 682, Česká republika. V priebehu exekučného konania dňa 30.4.2004 oprávnený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola vyššie uvedená pohľadávka uplatnená oprávneným v predmetnom exekučnom konaní. V prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešlo právo z exekučného titulu. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti súdnemu exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv, návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel a súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. V prípade, že k prevodu alebo prechodu práv z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ako je tomu v prejednávanej veci, pokračuje súdny exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. Pre prípad, že by súd zmenu účastníkov konania nepripustil, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi. Z pripojeného exekučného spisu súd prvej inštancie nezistil, že by bolo súdnemu exekútorovi účastníkmi exekučného konania oznámené, že došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky a následne žeby bolo rozhodované o zmene účastníkov konania na strane oprávneného a žeby bolo vydané rozhodnutie súdu o pripustení tejto zmeny. Tieto skutočnosti žalobca a ani žalovaný netvrdili. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v exekučnom konaní naďalej ako oprávnený bol a mohol byť jedine KeramiS s.r.o., Mlýnská č. 161, Luhačovice, IČO: 49 437 682, Česká republika. Pretože nedošlo k zmene na strane oprávneného KeramiS s.r.o., Mlýnská 161, Luhačovice, IČO: 49 437 682, Česká republika, len tento podľa § 103 Exekučného poriadku mohol podať predmetnú poddlžnícku žalobu, ktoré právo prislúcha iba oprávnenému. O tom, že žalobca sa stal oprávneným v predmetnom exekučnom konaní rozhodnuté nebolo, nemohol sa stať a ani sa nestal oprávneným v exekučnom konaní. Nadväzne na uvedené ustálil, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný; v zmysle ustanovenia §103 Exekučného poriadku ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98 a § 99, môže sa (len) oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne. 1.2. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že je dôvodná. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom, alebo iným právnym predpisom, ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Žalobca v konaní tvrdil, že o tom, že žalovaný poukázal finančné prostriedky spoločnosti (povinnému) Ignis s.r.o., Jarmočná č. 4, Hlohovec, IČO: 31 435 980, sa dozvedel až dňa 25.11.2005 a keďže žalobu podal dňa 15.2.2008, jeho právo premlčané nie je. Táto subjektívna okolnosť na strane žalobcu spočívajúca v tom, že do 25.11.2005 nemal vedomosť o tom, že banka vyplatila finančné prostriedky povinnému, a teda nevedel o svojom práve podať predmetnú žalobu, nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby. K výplate finančných prostriedkov povinnému zo strany žalovaného došlo dňa 13.4.2004, oprávnený tak mohol svoje právo voči žalovanému uplatniť na súde v nasledujúci deň, dňa 14.4.2004, všeobecná trojročná doba uplynula dňa 14.4.2007 a žaloba bola súdu prvej inštancie doručená (až) dňa 15.2.2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Teda aj v prípade, že žalobca by bol v konaní aktívne vecne legitimovaný, nemohol by súd prvej inštancie žalobe vyhovieť, pretože žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania (§ 100 ods. l Občianskeho zákonníka). 1.3. V súvislosti s vyhlásením povinného zo dňa 7.4.2004 súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané doručenie upozornenia súdneho exekútora zo dňa 12.3.2004, č.k. EX 260/2002-51, žalovanému spolu s príkazom na začatie exekúcie zo dňa 17.3.2004 a ani neskôr do 13.4.2004, kedy žalovaný vyplatil finančné prostriedky povinnému. Predmetné upozornenie neobsahuje označenie adresáta, nie je z neho zrejmé, ktorému peňažnému ústavu bolo adresované. Taktiež ani samotný príkaz na začatie exekúcie neobsahuje údaj o tom, že jeho prílohu tvorí upozornenie zo dňa 12.3.2004 a ani z doručenky o zaslaní príkazu na začatie exekúcie žalovanému nevyplýva, že by toto upozornenie bolo spolu s ním doručované. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne vyhlásenia povinného, že je viazaný vyhlásením povinného a nemá právnu povinnosť preverovať správnosť údajov uvedených vo vyhlásení, okrem toho, že má právo a povinnosť vyžadovať, aby vyhlásenie obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, pričom zodpovednosť za vyhlásenie nesie povinný. Nadväzne na uvedené súd prvej inštancie sa už bližšie nezaoberal tvrdením žalovaného ohľadne právnych následkov spojených s vyhlásením konkurzu na majetok povinného Ignis s.r.o., Jarmočná č. 4, Hlohovec, IČO: 31 435 980, a jeho následný výmaz z obchodného registra. 1.4. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže mu žiadne trovy nevznikli. 2.1. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Trvá na tom, že je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Uplatnenie nároku podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. je primárne založené na porušení zákonnej povinnosti banky v rámci uvedeného exekučného konania, samotné uplatňovanie nároku je však už od podkladového exekučného konania hmotne a aj procesne oddelené. Porušením povinnosti banky je v zmysle § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. založená možnosť oprávneného uplatňovať nárok na plnenie poddlžníckou žalobou, neexistuje však dôvod, prečo by tento nárok nemohol byť, čo aj mimo exekučného konania, prevedený v režime ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka na inú osobu. V danej súvislosti poukázal na svoje ústne i písomné vyjadrenia zo dňa 6.10.2012, 2.11.2009. Aj z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.4.2004 a z valnej hromady KeramiS s.r.o. zo dňa 1.5.2004 možno vyvodiť, že takáto bola aj vôľa strán pri uzavieraní zmluvy o postúpení pohľadávky a Valnej hromady KeramiS s.r.o., že ňou mali byť postúpené všetky súvisiace práva vrátane exekvovanej pohľadávky založenej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Krajského súdu Trnava č.k. 17 Rob 601/1999-10, ako neskôr exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 260/2002, teda vrátane práva prípadného uplatňovaného nároku poddlžníckou žalobou. Nepriamo jeho aktívnej vecnej legitimácii nasvedčuje nakladanie s dotknutou pohľadávkou. Exekučným konaním dotknutá pohľadávka bola spoločnosťou KeramiS s.r.o., Česká republika (Luhačovice), postúpená na neho (žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.4.2004. Jedná sa o vlastnú pôvodnú pohľadávku z titulu zmluvy o exkluzivite uzavretej dňa 12.5.1993 fyzickou osobou (N. G.) podnikajúci v Českej republike pod obchodným menom Obchodné stredisko Luhačovice, IČO 45 681 848, a právnym predchodcom spoločnosti Ignis s.r.o. Hlohovec, Palma, š.p., Hlohovec, so zmluvne dojednanou pokutou v sume 1.000.000,-- Kč v prípade porušenia zmluvy. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 3.10.1995 N. G., IČO: XX XXX XXX, predal spoločnosti L. s.r.o., IČO 49 437 682, práva uvedené v prílohe 3 zmluvy o predaji podniku, obsahom ktorej boli aj práva zo zmluvy o exkluzivite a zmluvná pokuta v sume 1.000.000,-- Kč. Zmluvou o spätnom postúpení pohľadávky na žalobcu voči týmto právam zmluvy o exkluzivite so zmluvnou pokutou 1.000.000,-- Kč dňa 30.4.2004 prešli práva späť na fyzickú osobu (N. G.). Dňom vstupu Českej republiky a Slovenskej republiky do ES dňa 1.5.2004 Valná hromada spoločnosti KeramiS s.r.o., zastavila podnikanie dcérskej spoločnosti KeramiS s.r.o., v Českej republike. Obaja konatelia KeramiS s.r.o., sa vzdali konateľstva. Valná hromada KeramiS s.r.o. poverila N. G., aby ako fyzická osoba zastupoval spoločnosť KeramiS s.r.o. Po tom, čo obaja konatelia KeramiS s.r.o., ukončili dňa 1.5.2004 konateľstvo v spoločnosti, Krajský súd Ostrava rozhodnutím zo dňa 25.10.2005, č. j. 42 Cm 88/2005-39, s odôvodnením, že KeramiS s.r.o., nemala zvolené orgány spoločnosti, zrušila KeramiS s.r.o. s likvidáciou. Na jeho odvolanie Vrchný súd Olomouc rozhodnutím zo dňa 25.6.2009, č. j. 8 Cmo 156/2009, zrušil dané uznesenie Krajského súdu Ostrava. Uvedené skutočnosti boli overované aj vyšetrovateľmi polície, overované konaním prokuratúry po obdržaní podania trestného oznámenia N. G., vrátane oznámenia o spáchaní trestného činu nezákonného odčerpania sumy 944.000,-- Sk z bankového účtu Ignis s.r.o., vedenom v HVB Bank Slovakia, a.s. Ani orgány činné v trestnom konaní, ani prokuratúra, nikdy nespochybnili jeho právo ako nositeľa pohľadávky KeramiS s.r.o., keďže valná hromada KeramiS s.r.o., postúpila na neho všetky práva, záväzky a pohľadávky a súdy Českej republiky (oba subjekty sa riadia českým právnym systémom) tieto práva akceptovali v množstve rôznych súdnych konaní po dobu niekoľkých rokov. Obdobne slovenské prokuratúry i orgány činné v trestnom konaní tieto práva k pohľadávke akceptovali. Má tak za to, že procesnoprávne konania s obchodnými a registrovými súdmi Českej republiky, konanie orgánov činných v trestnom konaní, Okresnej a Krajskej prokuratúry Trnave, v jednotlivých konaniach jeho aktívnu vecnú legitimáciu uznali, a teda sú dostačujúcim dôvodom akceptovania jeho aktívnej vecnej legitimácie aj v predmetnom súdnom konaní. 2.2. K otázke premlčania žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie vychádzal z dátumu 13.4.2004, kedy zrejme mali byť finančné prostriedky povinného uložené v banke a blokované súdnym exekútorom JUDr. Patríciusom Baďurom uvoľnené v prospech povinného v zmysle § 104 ods. l zákona č. 233/1995 Z.z. Svoj nárok podľa ustanovenia § 103 zákona č 233/1995 Z.z. mohol uplatniť až po tom, čo sa dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich možnosť uplatnenia tohto nároku. O nich sa dozvedel až od súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru tak, ako je to uvedené v trestnom oznámení podanom na generálnej prokuratúre dňa 28.12.2005, teda až dňa 14.11.2005. Vyšetrovateľovi polície bolo trestné oznámenie postúpené Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a tento dňa 28.3.2006 uskutočnil jeho výsluch (N. G.), ktorý obsahoval okrem písomného aj ústne podanie trestného oznámenia, ktorého obsahom bolo i oznámenie o nezákonnom odčerpaní finančných prostriedkov z účtov vo VÚB, a.s., HVB Bank Slovakia, a.s., a náhrada spôsobenej škody. Na základe zaprotokolovaného trestného oznámenia a jeho výsluchu vyšetrovateľ polície začal šetrenie a/ u pracovníkov Ignis s.r.o., b/ u súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, c/ u manažmentu VÚB, a.s., HVB Bank Slovakia, a.s. Peňažný ústav HVB Bank Slovakia, a.s., opakovane odmietol podať informáciu vyšetrovateľovi polície s odôvodnením ochrany bankového tajomstva; neoznámila, kedy a kým bolo z účtu Ignis s.r.o., v HVB Bank Slovakia, a.s., blokovaného súdnym exekútorom, odčerpaných 944.000,-- Sk, odmietla podať svedectvo o tom, ,,či zisťovala, resp. či mala námietky proti vyplateniu uvedenej sumy, keď bola v príkaze na začatia exekúcia upozornená, že spol. Ignis s.r.o., si už v mesiaci október 2002 uplatnila právo na výplatu miezd svojich zamestnancov." Riaditeľ právnej divízie HVB Bank Slovakia, a.s., G.. H. U. zaslal vyšetrovateľovi dňa 24.5.2007 iba kópie niektorých políciou požadovaných dokladov Ignis s.r.o.: a/ kópia čísla OP B.. C. O. zo dňa 16.3.2004, b/ vyhlásenie v zmysle § 104 zákona č. 233/1995 Z.z. (nedátumované) obsahujúce podpisy konateľov Ignis s.r.o., B.. C. W. a B.. C. O. s nečitateľným dátumom overenia písomnosti bankou (pravdepodobne 8.4.2007), c/ dokladu hotovostného výberu sumy 944.000,-- Sk dňa 13.4.2004 s podpisom „O. C. - majiteľ“. T. R. Slovakia, a.s., nepodala požadované informácie ani na požiadanie prokuratúry. Súdny exekútor JUDr. Patrícius Baďura pred vyšetrovateľom uviedol, že opätovne zablokoval účty povinného dňa 17.3.2004 (tento príkaz sa doručuje len bankám, nie účastníkom konania) s doložkou, že povinný si v mesiaci október 2002 v zmysle ustanovenia § 104 Exekučného poriadku uplatnil právo na výplatu miezd svojich zamestnancov a z toho dôvodu uvoľnenie ďalších finančných prostriedkov z toho istého titulu by bolo v rozpore so zákonom. Dňa 19.3.2004 HVB Bank Slovakia, a.s., prevzala príkaz s prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bolo oznámenie o čerpaní finančných prostriedkov na mzdy zamestnancov v roku 2002. Napriek tomu HVB Bank Slovakia, a.s., Bratislava, uvoľnila povinnému dňa 13.4.2004 sumu 944.000,-- Sk. Ďalej v odvolaní uvádzal skutočnosti zo spisu pred vyšetrovateľom o výsluchu svedkov, k listinným dôkazom do spisu predloženým. Z nich vyplýva, že do 3.3.2010 mal vyšetrovateľ preukázané, že k nezákonnému odčerpaniu exekútorom blokovaných finančných prostriedkov došlo, že ani polícia, ani prokuratúra, ani KeramiS s.r.o., ani on sám, nemohli mať potvrdenú vedomosť o nezákonnom uvoľnení prostriedkov pred dňom 3.3.2010, aby mohli voči HVB Bank Slovakia, a.s, podať poddlžnícku žalobu. Skutočnosťou, že dňa 28.12.2005 podal trestné oznámenie vo veci a dňa 28.3.2006 bol vykonaný jeho výsluch s uplatnením nároku na náhradu spôsobenej ujmy, odôvodňuje pri posudzovaní premlčania aplikáciu ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. 2.3. Tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovanému nebolo doručené upozornenie súdneho exekútora dátumované dňom 12.3.2004 na nemožnosť opakovaného využitia práva povinného podľa § 104 zákona č. 233/1995 Z.z., že neobsahovalo označenie adresáta, že nie je z neho zrejmé, ktorému peňažnému ústavu bolo adresované, ani samotný príkaz na začatie exekúcie neobsahuje uvedenie, že jeho prílohu tvorí upozornenie zo dňa 12.3.2004 a ani z doručenky o zaslaní príkazu na začatie exekúcie žalovanému nevyplýva, že toto upozornenie mu bolo doručované, nemá oporu v dokazovaní. Súčasťou súdneho spisu je aj spis súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru sp.zn. EX 260/2002, v ktorom je uložená písomnosť na začatie exekúcie zo dňa 17.3.2004, č.k. EX 260/2002-54, s vyznačeným doručením žalovanému na doručenke ku dňu 19.3.2004. Upozornenie o už predchádzajúcom využití § 104 zákona č. 233/1995 Z.z. je k tomuto príkazu na začatie exekúcie pevne neoddeliteľne zopnuté a zapečatené. Upozornenie dátumované dňom 12.3.2004 neobsahuje adresu preto, že bolo pevne spojené zviazaním ku všetkým príkazom na začatie exekúcie doručovaným v predmetnej veci jednotlivým bankám. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobca v odvolaní neuvádzal žiadne nové skutočnosti ani právne odôvodnenie. Pripomenul absenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, že žalobca opiera svoje právo o zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 30.4.2004, o ustanovenie § 103 Exekučného poriadku. Z citovaného zákonného ustanovenia ale vyplýva, že ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98 a § 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov. Ide teda len o právo oprávneného, ktoré sa pohľadávkou môže stať až po rozhodnutí súdu; takáto pohľadávka v čase podpísania predmetnej zmluvy neexistovala, a teda ani nemohla byť predmetom postúpenia. Rovnako trvá na námietke premlčania nárokov podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Táto doba je objektívna, t.j. plynie bez ohľadu na skutočnosť, kedy sa oprávnený o práve dozvedel a uplynula po 3 rokoch odo dňa vyplatenia predmetnej čiastky, najneskôr však odo dňa 28.4.2004, kedy bol vyhlásený konkurzu na majetok povinného, nakoľko dňom vyhlásenia konkurzu sa dlžníkov majetok stal súčasťou konkurznej podstaty, t.j. premlčacia doba uplynula dňa 28.4.2007, žaloba však bola podaná na súde až dňa 15.2.2008. Pripomenul, že banka môže poskytnúť informácie spadajúce do bankového tajomstva bez súhlasu klienta len pri dodržaní všetkých náležitostí a informácie poskytla polícii až po ich splnení, čo ale nie je predmetom tohto súdneho konania. Sám trvá na tom, že splnil všetky povinnosti. Pokiaľ ide o vyhlásenie predložené povinným, na základe ktorého boli povinnému vyplatené mzdy, takéto náležitosti nespĺňa, banka ho odmietne akceptovať a finančné prostriedky nevyplatí. V takomto prípade povinný spravidla vyhlásenie opraví a doplní v ňom chýbajúce náležitosti. Pokiaľ ide o vyhlásenie predložené povinným, na základe ktorého boli povinnému vyplatené mzdy, banka trvá na dodržaní všetkých náležitostí. Preto ak vyhlásenie predložené povinným takéto náležitosti nespĺňa, banka ho odmietne akceptovať a finančné prostriedky nevyplatí. V takom prípade povinný spravidla vyhlásenie opraví a doplní v ňom chýbajúce náležitosti. Takéto konanie nie je v rozpore s právnymi predpismi, preto sa dôrazne (žalovaný) ohradzuje voči obviňovaniu banky z nekorektnosti, či dokonca manipulácie s dôkazmi. Nemohol vyplatiť mzdy na základe vyhlásenia, ktoré nebolo datované, chýbal v ňom deň výplaty a požadovaná čiastka 1.533.559,-- Sk sa na účte nenachádzala. To bol zrejme dôvod, prečo bolo banke predložené opravené vyhlásenie zo dňa 7.4.2004, ktorého kópiu predložil v súdnom konaní ako prílohu č. 2 k svojmu vyjadreniu zo dňa 14.4.2008. Zároveň zdôraznil, že obidve vyhlásenia obsahujú identické prehlásenie zástupcov povinného, že tento úkon nevykonali v inej banke ani na iný účet. Pokiaľ sa jedná o upozornenie na vyplatenie miezd v konaní vedenom pod sp.zn. EX 260/2002, s odstupom času nemôže potvrdiť, či mu bolo doručené alebo nie, ale dátum na upozornení sa nezhoduje s dátumom na príkaze na začatie exekúcie, ktorý mu bol doručený, ani v texte príkazu na začatie exekúcie, ktorý má k dispozícii, nie je o takomto upozornení zmienka. Bez ohľadu na to ale zdôraznil ustanovenie § 104 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 € a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Zákon neupravuje obmedzenie, že v exekučnom konaní môžu byť finančné prostriedky na mzdy vyplatené len raz, ale právo na výplatu miezd viaže na výplatné obdobie najbližšie ku dňu doručenia príkazu na začatie exekúcie. Podmienku tohto ustanovenia vyplatenie prostriedkov bankou jednoznačne spĺňalo, nakoľko vyplatila finančné prostriedky na mzdy za mesiac marec 2004 dňa 13.4.2004, čo bolo najbližšie výplatné obdobie po doručení príkazu na začatie exekúcie banke dňa 19.3.2004. Okrem toho za pravdivosť vyhlásenia zodpovedá povinný, nie banka. Opätovne zdôraznil, že v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 260/2002 nebol banke doručený exekučný príkaz, takže jej nevznikla povinnosť uhradiť exekučnú pohľadávku oprávnenému, čo je tiež dôvod, prečo nemôže byť žalobca v spore aktívne legitimovaný. Zároveň podľa § 14 ods. 1 písm. e/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom a účinnom v tom čase pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písm. d/ speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Vzhľadom k tomu, že všetok majetok, vrátane finančných prostriedkov na účte povinného, sa vyhlásením konkurzu stal súčasťou konkurznej podstaty, aj v prípade, ak by nepostupoval (žalovaný) pri výkone exekúcie správne a nárok žalobcu by bol oprávnený, nevzniklo by žalobcovi ako oprávnenému žiadne právo na zaplatenie žalovanej sumy. Povinný dlžník - spoločnosť Ignis s.r.o., bola dňa 2.12.2006 zrušená a dňa 10.10.2007 vymazaná z obchodného registra bez právnych nástupcov. V zmysle § 20a Občianskeho zákonníka teda dlžník oprávneného zanikol, a tým aj pohľadávka oprávneného, čo taktiež vylučuje možnosť domáhať sa splnenia dlhu poddlžníckou žalobou. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zdôraznil, že ustanovenie § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. zakladá oprávnenému v exekučnom konaní voči banke samostatný peňažný nárok, ktorý je odo dňa jeho vzniku od podkladového exekučného konania, v rámci ktorého tento nárok vznikol, oddelený a musí sa uplatňovať v samostatnom konaní mimo pôvodného podkladového exekučného konania. Nejde teda o situáciu dotknutú ustanovením § 37 ods. 3 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. práve preto, že nárok podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. je uplatňovaný mimo pôvodného exekučného konania, v rámci ktorého tento nárok vznikol. Nejde ani o vzťah medzi oprávneným a povinným, ale o vzťah medzi oprávneným a treťou osobou (bankou). Ide teda o samostatné majetkové právo, prevod (postúpenie) ktorého žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, resp. zákon č. 233/1995 Z.z., nezakazuje. Postúpenie nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. zmluvou zo dňa 30.4.2004 uzavretou medzi KeramiS s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) a N. G. (žalobcom v konaní v predmetnej veci) teda musí jeho (N. G.) aktívnu legitimáciu v predmetnom súdnom konaní nepochybne zakladať. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenej námietke premlčania jeho nárokov v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v odvolaní. Zdôraznil len, že jeho nárok mohol byť uplatnený najskôr po dni 14.11.2005, teda po dni, kedy súdny exekútor v exekučnom konaní oprávnenému oznámil porušenie povinnosti banky. K argumentácii žalovaného, že upozornenie súdneho exekútora na už predchádzajúce vyplatenie miezd zamestnancom povinného podľa § 104 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. nebolo žalovanému doručené, resp. nebolo pripojené k príkazu na začatie exekúcie v predmetnej veci zo dňa 17.3.2004, opätovne odkazuje na dôvody uvedené v jeho odvolaní. Ustanovenie § 104 ods. l zákona č. 233/1995 Z.z. nepochybne vyníma z exekúcie peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov povinného len raz a bez ohľadu na to, v ktorej banke boli tieto prostriedky uložené. Opačný výklad by nedôvodne zasahoval do práva oprávneného a takémuto výkladu nepochybne odporuje aj formulácia vyhlásenia podľa § 104 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. vyžadovaná bankou, že daný úkon (vyhlásenie) nebolo vykonané v inej banke a ani na iný účet. Vyhlásenie povinného podľa § 104 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. zo dňa 7.4.2004 nepochybne nemalo byť žalovaným považované za relevantné v konkurencii s výslovným upozornením súdneho exekútora zo dňa 17.3.2004 doručeným žalovanému dňa 19.3.2004, ktoré bolo neoddeliteľnou súčasťou príkazu na začatie exekúcie. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného Ignis s.r.o., nemá na nárok podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. žiadny vplyv. Uplatňovanie nároku podľa tohto zákonného ustanovenia je vo vzťahu k pôvodnému podkladovému exekučnému konaniu samostatné, je založené porušením povinnosti banky a existuje len vo vzťahu medzi oprávneným (v prejednávanej veci ním ako žalobcom) a bankou. Suma nároku uplatňovaného podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z. z. teda nijakým spôsobom nevstupuje do majetkovej podstaty povinného v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Ani zánik povinného Ignis s.r.o., ku dňu 10.10.2007 nemá na nárok uplatňovaný v konaní v predmetnej veci podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. žiadny vplyv, ide o samostatný vzťah medzi žalobcom a bankou, hoci zánik povinného má v danej situácii negatívny dopad na banku. 5. Žalovaný sa už k vyjadreniu odvolateľa k jeho vyjadreniu nevyjadril. 6. V predmetnom súdnom konaní sa žalobca domáha peňažného plnenia proti žalovanému: UniCredit Bank Slovakia a. s., Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, IČO: 00 681 709. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že spoločnosť UniCredit Bank Slovakia a. s., Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, IČO: 00 681 709, zanikla dňa 1.12.2013 v dôsledku zlúčenia. Jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle 140 92, Želetavská č. 1525/1, Česká republika, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava 813 33, Šancová č. 1/A, Slovenská republika, IČO: 47 251 336. Postupom podľa ustanovenia § 64 veta prvá C.s.p. [zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], podľa ktorého ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, nadväzne tiež na ustanovenie § 470 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l C.s.p., odvolací súd rozhodol tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného označeného vo výroku I. tohto rozsudku. Keďže teda pôvodný žalovaný zanikol s právnym nástupcom, nemožno postupovať podľa ustanovenia § 378 ods. l, § 64 veta druhá C.s.p. (a konanie zastaviť). 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, zástupca žalobcu, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalobca nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietal a žalovaný odvolanie nepodal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). 10. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca si uplatňuje nárok na základe § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa uvedeného ustanovenia ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97, § 98 a § 99 Exekučného poriadku, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok finančných prostriedkov. Z toho vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby môže byť (len) oprávnený z exekučného konania. V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinností alebo práv z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. Zostalo nepochybné, že účastníkmi exekučného konania boli spoločnosti Ignis s.r.o. ako povinný a KeramiS s.r.o. ako oprávnený. Spoločnosť KeramiS s.r.o. dňa 30.4.2004 uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postúpila žalobcovi peňažnú pohľadávku. Následne na to bolo povinnosťou KeramiS s.r.o. a žalobcu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku túto skutočnosť oznámiť súdnemu exekútorovi na ďalší procesný postup (podať na súd návrh na zmenu účastníkov exekučného konania na strane oprávneného). Prechod alebo prevod práv a povinností je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok, že do práv a povinností nastupuje namiesto pôvodného subjektu iný subjekt. K právnym dôsledkom prechodu, prevodu však dochádza iba vtedy, ak sa uskutočnil v súlade s právnym poriadkom. V súvislosti s týmto odvolací súd uzatvára, že v súvisiacom exekučnom konaní postupca a postupník zmenu urobenú medzi nimi podľa hmotného práva (postúpenie pohľadávky) nepreniesli do procesnej roviny, keď nevykonali úkony smerujúce k zmene účastníka exekučného konania na strane oprávneného. Aktívna vecná legitimácia je striktne určená podľa ustanovenia § 103 Exekučného poriadku, ktorú nemožno nijako nahradiť a ani zmeniť. Pokiaľ žalobca nebol zákonom uloženým spôsobom oprávneným v exekučnom konaní, nemôže teraz podať poddlžnícku žalobu v tomto sporovom súdnom konaní ako oprávnený. Postavenie oprávneného a povinného v exekučnom konaní má výlučne procesný charakter, podobne ako postavenie žalobcu a žalovaného v civilnom procese. Príslušný právny predpis určuje podmienky, za ktorých postavenie účastníkov vzniká, mení sa a zaniká. Rozhodujúce je to, či boli alebo neboli tieto podmienky splnené, čo sa v danom prípade, vo vzťahu k procesnému postaveniu žalobcu, nestalo. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v predmetnom súdnom konaní. 11. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalobu podal včas (dňa 15.2.2008), keď mohol svoj nárok uplatniť až potom, čo sa dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich možnosť uplatnenia tohto nároku, teda až dňa 14.11.2005, keď mu to oznámil súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101 až § 110 Občianskeho zákonníka treba uzavrieť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou, medzi stranami sporu, predĺžiť či skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto dohody, podľa ktorých by si subjekty týchto vzťahov dohodli dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu dobu, než je zákonom ustanovená premlčacia doba, alebo by menili právne účinky premlčania alebo začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený zákonom, alebo ktorou by sa dlžník vopred zaviazal, že neuplatní námietku premlčania, by boli vzhľadom na existujúcu právnu úpravu absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z praktického hľadiska má účinky predĺženia premlčacej doby len uznanie záväzku dlžníkom podľa § 110 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca zakotvil, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby od slova „mohlo", a nie od slova „mohol". Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Aj v tejto časti sa tak odvolací súd plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že právo sa mohlo vykonať po prvý raz deň potom, čo banka vyplatila finančné prostriedky povinnému, teda dňa 14.4.2004, premlčacia doba uplynula dňa 14.4.2007, žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 15.2.2008, a teda žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania. Nadväzne na všetko vyššie uvedené sa už odvolací súd nezaoberal vecnou stránkou odvolania. 12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.; § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).