Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108217748 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108217748.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H.. U. S., B. XXXXX/XXH, XXX XX O., K..: XX.XX.XXXX, o zaplatenie príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/60/2009 - 175 zo dňa 23.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb/60/2009 - 175 zo dňa 23.01.2015 v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 05.02.2009 do 11.01.2011 (vo výške 483,53 eur), vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011 (vo výške 20,12 eur) a vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011 (vo výške 61,73 eur), spolu 565,38 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/60/2009 - 175 zo dňa 23.01.2015 v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 69,40 % trov konania. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 69,40 % trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške 580,86 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 02.05.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3.129,24 eur (94.271,40 Sk) s príslušenstvom. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 497, § 499 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ako „OBZ“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „ZOSU“) a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uviedol, že nakoľko žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaný ako spotrebiteľ, keďže mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako výkonom povolania, zamestnania alebo podnikania je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzovať nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj podľa právnych predpisov, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon č. 129/2010 Z.z.). V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe úverovej zmluvy uzavretej v písomnej forme, kde na strane žalobcu existovala povinnosť poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.394,01 eur a na strane žalovaného povinnosť poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 265,33 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe poistnej udalosti zo dňa 31.07.2005 došlo v súlade s čl. 6 bod 6.1 k zániku úverovej zmluvy, a to ku dňu 25.05.2006, ani výška žalobcom uplatnenej istiny 3.129,24 eur (94.271,40 Sk). Z obsahu podaní žalobcu zo dňa 11.11.2011 a dňa 19.02.2013 mal súd jednoznačne za preukázané, že žalovaný žalobcovi uplatnenú istinu po podaní žaloby zaplatil v troch mesačných splátkach po 1.043,08 eur v dňoch 11.01.2011, 25.02.2011 a 23.11.2011. 4. Na základe vykonaného dokazovania posúdil súd žalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 05.02.2009 do 11.01.2011; 8,00 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011 a 8,00 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011 ako nedôvodnú. Poukázal na odpor a vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.09.2013, vyjadrenie žalobcu k odporu zo dňa 24.07.2009, z ktorých vyplýva, že žalobca neoznámil žalovanému, že došlo k zániku úverovej zmluvy a nedoručil mu na adresu trvalého pobytu uvedenú v zmluve výslednú kalkuláciu k zániku úverovej zmluvy z dôvodu poistnej udalosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi po predčasnom ukončení úverovej zmluvy vznikol nárok na zaplatenie ním uplatnenej istiny, avšak žalovaný sa s plnením svojho záväzku nedostal do omeškania, nakoľko žalobca si nesplnil svoju povinnosť doručiť mu predmetné dokumenty riadne a včas. Z uvedených dôvodov dospel konajúci súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je dôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Z predložených vyjadrení žalobcu mal za preukázané, že žalovaný žalovanú istinu zaplatil postupne v troch splátkach po 1.043,08 eur, a to po začatí konania, takže zastavenie konania v časti o zaplatenia istiny nesporne zavinil žalovaný. Za úspech žalobcu v konaní tak súd považoval sumu 3.129,24 eur. Vo zvyšku návrhu týkajúceho sa zaplatenia príslušenstva - úrokov z omeškania zo žalovanej istiny súd žalobu zamietol, a teda v tejto časti bol úspešný žalovaný. Konajúci súd ďalej konštatoval, že celková hodnota predmetu konania vymedzená žalobou predstavuje sumu 3.694,62 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 3.129,24 eur a z úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 05.02.2009 do 11.01.2011, t.j. 483,53 eur; 8,00 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011, t.j. 20,12 eur; 8,00 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011, t.j. 61,73 eur, takže úspech žalobcu (3.129,24 eur) tvorí 69,40 %. S prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní súd priznal žalobcovi náhradu 69,40 % trov konania, v celkovej výške 580,86 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 557,61 eur a časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 23,25 eur. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s jeho názorom, keď súd príslušenstvo považoval za nedôvodné, nakoľko žalovaný sa o ukončení úverovej zmluvy a existencii dlžnej sumy dozvedel najneskôr v deň doručenia žalobného návrhu. Bol toho názoru, že úrok z omeškania mu prináleží najneskôr deň nasledujúci odo dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému. Mal za to, že doručenie platobného rozkazu so žalobným návrhom a prílohami je nepochybné, nakoľko žalovaný podal dňa 02.02.2009 odpor, čiže o vedomosti žalovaného o existencii dlhu nemožno mať pochýb. Bol toho názoru, že súd mal vychádzať z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania najneskôr deň nasledujúci po doručení žalobného návrhu a mal žalobcovi od tohto dňa priznať požadovaný úrok z omeškania, čo by zároveň malo vplyv aj na pomer úspechu v konaní v súvislosti s priznanými trovami konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 4 Cob/169/2015 - 188 zo dňa 16.07.2015, právoplatným 07.09.2015, odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/60/2009 - 175 zo dňa 23.01.2015 podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č.k. 3Obdo/35/2016-213 zo dňa 23.05.2016 rozhodol o dovolaní žalobcu proti uzneseniu uvedenému v bode 7. tak, že ho zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že odvolanie bolo podané včas. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 10. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalobcu proti rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako aj proti výroku o trovách konania. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si žalobca po čiastočných späťvzatiach žaloby v časti istiny 3.129,24 eur a v časti úrokov z omeškania uplatnil vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 05.02.2009 do 11.01.2011 (vo výške 483,53 eur); 8,00 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011 (vo výške 20,12 eur) a 8,00 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011 (vo výške 61,73 eur). 11. Zistený skutkový stav v tejto časti odvolací súd posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona: 12. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu prezentovanom v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď žalobu v časti úroku z omeškania zamietol s odôvodnením, že žalobca neoznámil žalovanému, že došlo k zániku úverovej zmluvy a nedoručil mu na adresu trvalého pobytu uvedenú v zmluve, výslednú kalkuláciu k zániku úverovej zmluvy z dôvodu poistnej udalosti a na základe uvedeného konštatoval, že žalobcovi po predčasnom ukončení úverovej zmluvy vznikol nárok na zaplatenie ním uplatnenej istiny, avšak žalovaný sa s plnením svojho záväzku nedostal do omeškania, nakoľko žalobca si nesplnil svoju povinnosť doručiť mu predmetné dokumenty riadne a včas. Uvedený záver konajúceho súdu sa týka len obdobia do doručenia platobného rozkazu spolu so žalobou žalovanému dňa 22.01.2009, kedy sa žalovaný najneskôr dozvedel o ukončení úverovej zmluvy a existencii dlžnej sumy. Odvolací súd mal doručenie platobného rozkazu spolu so žalobou za preukázané z doručenky, na ktorej žalovaný svojim podpisom potvrdil, že ich prevzal osobne do vlastných rúk dňa 22.01.2009. Doručenie platobného rozkazu potvrdzuje aj následné podanie odporu žalovaným dňa 04.02.2009. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odvolanie žalovaného (č. l. 150) proti uzneseniu, ktorým konajúci súd pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby, v ktorom žalovaný okrem iného namietol, že o skutočnosti, že má zaplatiť predmetnú sumu, sa dozvedel až po doručení žaloby dňa 30.05.2010 a nesúhlasil s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 22.06.2006, ale ako uviedol, pripúšťa úrok vo výške 8 % ročne od 31.12.2010 do 11.01.2011. Z uvedeného podania je zrejmé, že žalovanému bola doručená žaloba a žalovaný si bol vedomý, že je v omeškaní s plnením žalovanej časti úveru, ktorú v priebehu konania žalobcovi aj uhradil. Žalovaný nepreukázal v konaní tvrdenie, že žaloba mu bola doručená dňa 30.05.2010. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie sp. zn. 10 Cmo 606/1998 (VS Praha), v ktorom súd vyslovil názor, že za doručenie výzvy na plnenie peňažného záväzku dlžníkovi podľa § 340 ods. 2 OBZ je možné považovať aj doručenie žaloby, ako aj na rozhodnutie NS ČR 25 Cdo 2854/2006, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ak nedošlo požiadanie dlžníkovi (žalovanému) už skôr, je potrebné za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, pričom dňom splatnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe samozrejme nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. 14. Nakoľko v prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že žaloba bola žalovanému doručená spolu s platobným rozkazom dňa 22.01.2009, odvolací súd je toho názoru, že odo dňa nasledujúceho, t.j. od 23.01.2009 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 3.129,24 eur a žalobca mal právo v zmysle cit. ust. zákona požadovať od neho aj úroky z omeškania v zákonnej výške zo sumy, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to až do zaplatenia dlhu. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný mu uplatnenú istinu zaplatil po podaní žaloby, a to v troch mesačných splátkach po 1.043,08 eur v dňoch 11.01.2011, 25.02.2011 a 23.11.2011. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu prezentovanom v odvolaní, že žalobca má nárok na úrok z omeškania vznikajúci najneskôr deň nasledujúci odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia uvedených splátok úveru. Žalobca napriek tomu, že si mohol uplatniť úrok z omeškania zo sumy 3.129,24 eur od 23.01.2009, uplatnil si úroky od neskoršieho termínu odo dňa 05.02.2009, odkedy mu ich odvolací súd priznal. 15. Keďže žalobca preukázal naplnenie zákonných podmienok pre priznanie úroku z omeškania z peňažného dlhu žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalobe vyhovel tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 05.02.2009 do 11.01.2011 (vo výške 483,53 eur), vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011 (vo výške 20,12 eur) a 8,00 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011 (vo výške 61,73 eur), spolu vo výške 565,38 eur, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s jeho úhradou a žalobca si úroky uplatnil vo výške v súlade so zákonom. Výška úrokov z omeškania je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. 16. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 18. Odvolací súd mal v ďalšom konaní za preukázané, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmenil. 19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 256 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti o trovách konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 69,40 % trov konania. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 69,40 %. 21. Predmetom sporu bolo pôvodne uplatnenou žalobou zaplatenie istiny vo výške 3.129,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2 % denne od 22.06.2006 do zaplatenia. Uznesením č.k. 25 Cb/60/2009 - 147 zo dňa 16.08.2013 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti 3.129,24 eur a pripustil zmenu žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 22.06.2006 do 11.01.2011; 9 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011 a 9 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011. Nakoľko žalovaný istinu zaplatil podaní žaloby, zastavenie konania v časti o zaplatenia istiny procesne zavinil žalovaný. 22. Uznesením č.k. 25 Cb/60/2009 - 164 zo dňa 24.10.2014 súd zastavil konanie aj v časti úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 22.06.2006 do 04.02.2009 (657,74 eur), vo výške 1,00 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011 (2,57 eur) a vo výške 1,00 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011 (7,74 eur). V tejto časti úrokov z omeškania vyčíslenej vo výške 668,50 eur zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Predmetom konania po čiastočných zastaveniach konania zostali úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.129,24 eur od 05.02.2009 do 11.01.2011 (vo výške 483,53 eur); 8,00 % ročne zo sumy 2.086,16 eur od 12.01.2011 do 25.02.2011 (vo výške 20,12 eur) a 8,00 % ročne zo sumy 1.043,08 eur od 26.02.2011 do 23.11.2011 (vo výške 61,73 eur), spolu 565,38 eur. 23. Žaloba bola podaná dôvodne v časti o zaplatenie sumy 3.694,62 eur (3.129,24 eur a 565,38 eur). Žalovaný mal úspech v časti o zaplatenie sumy 668,50 eur. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP určil pomer úspechu a neúspechu sporových strán. Žalobca bol úspešný v časti 84,70 % a žalovaný v časti 15,30 %. Žalobcovi po pomernom rozdelení tak prináleží náhrada trov konania vo výške 69,40 % (84,70 % - 15,30 %). 24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).