Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108218709 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108218709.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: B.. O. Š., Š. XX, XXX XX K., IČO: 30 79 68 22, pr. zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: OMV Slovensko, s.r.o., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 00 604 381, pr. zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 o zaplatenie 215,33 EUR s príslušenstvom, eventuálne zaplatenia sumy vo výške rozdielu skutočnej škody na vozidle vyčíslenej znaleckým posudkom a už poskytnutého plnenia z poistnej udalosti s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/95/2008 - 141 zo dňa 09.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/95/2008 - 141 zo dňa 09.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 215,33 EUR spolu s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 215,33 EUR od 18.10.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 614,62 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu - SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 862 711. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 05.06.2008, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.06.2008, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 215,33 EUR (6.487,00 Sk) s príslušenstvom, eventuálne zaplatiť sumu vo výške rozdielu skutočnej škody na vozidle vyčíslenej znaleckým posudkom a už poskytnutého plnenia z poistnej udalosti s príslušenstvom, pričom vykonaným dokazovaním a zhodnotením výsledkov dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 215,33 EUR s príslušenstvom je dôvodný. Dňa 07.06.2006 došlo v umývacej linke čerpacej stanice odporcu, Račianska 66, 031 02 Bratislava k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. Nissan Micra K12, EČV: K. XXXOI, a to tak, že vrchná kefa ramena umývacej linky pri spätnom chode zachytila a odtrhla zadný spojler vozidla, ktorý bol následne vymrštený na prednú časť vozidla, kde doškriabal veko motorového priestoru a predný nárazník (ďalej len „škodová udalosť“). Škodová udalosť bola nahlásená vedľajšiemu účastníkovi ako poisťovateľovi odporcu na základe poistnej zmluvy č. 2100177545. Opravu poškodeného vozidla vykonala pre žalobcu spoločnosť AUTOPOLIS, s.r.o., ktorá si za opravu poškodeného vozidla a použité náhradné diely (nový spojler) vyúčtovala sumu v celkovej výške 1.211,18 EUR. Vedľajší účastník následne žalobcovi priznal poistné plnenie vo výške 995,85 EUR s DPH, pričom pri výpočte poistného plnenia vychádzal z ceny prác a náhradných dielov a odpočítal amortizáciu 34% z ceny náhradného dielu vo výške 215,33 EUR. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou argumentáciu žalovaného, že žalobcovi bola vyplatená skutočná škoda, teda škoda vo výške zodpovedajúcej hodnote veci v čase poškodenia, pričom vzhľadom na to, že sa jednalo o staršie vozidlo bola odpočítaná suma 215,33 EUR, ktorá predstavovala amortizáciu vo výške 34% z ceny náhradného dielu. Podľa ich názoru výmenou starého spojlera za nový došlo k zvýšeniu hodnoty veci a žalovaný tiež namietal, že nezodpovedá za vznik škody na vozidle žalobcu, nakoľko tento nerešpektoval tabule s Pokynmi na bezpečnú a optimálnu starostlivosť o vozidlo umiestnené na umývacej linke čerpacej stanice (ďalej len „Pokyny“), a teda škodu si spôsobil sám. Súd mal za to, že poškodenie vozidla žalobcu vyššie uvedenou škodovou udalosťou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných dielov (novým spojlerom) vozidlo nezhodnocuje, pretože každou škodovou udalosťou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Následné správanie žalobcu (ako poškodeného) len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, pričom k vynaloženiu nákladov na opravu vozidla bol žalobca škodovou udalosťou donútený. Uplatňovanie "amortizácie" žalovaným a vedľajším účastníkom je porušením zásady "neminem laedere" - nikoho nepoškodzovať. Žalobca by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného len v tom prípade, ak by sa preukázalo, že oprava vozidla nesúvisela s jeho poškodením predmetnou škodovou udalosťou zo dňa 07.06.2006. Na preukázanie tohto tvrdenia však žalovaný ani vedľajší účastník nepredložili žiaden dôkaz. 2. Žalobca uviedol, že skutočnou škodou je v uvedenom prípade okrem nákladov na opravu vozidla vo výške 1.211,18 EUR aj rozdiel v cene vozidla pred dopravnou nehodou a po oprave vozidla v dôsledku dopravnej nehody. Znaleckým posudkom č. 15/2011 bola znalcom stanovená hodnota vozidla žalobcu tesne pred škodovou udalosťou na sumu 10.335,09 EUR s DPH a hodnota vozidla po oprave poškodenia na sumu 10.231,74 EUR s DPH. Rozdiel v hodnote vozidla tesne pred škodovou udalosťou a po oprave vozidla po škodovej udalosti tak v zmysle znaleckého posudku predstavuje sumu 103,35 EUR s DPH. Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky škody vychádzal z preukázaných skutočností, aké majetkové hodnoty žalobca vynaložil na opravu motorového vozidla. Súd mal za to, že za skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku škodovej udalosti, je preto potrebné považovať náklady skutočne vynaložené žalobcom na opravu vozidla a nie výšku škody určenú znaleckým posudkom. Sumu vo výške 103,35 EUR s DPH preto nebolo možné považovať za vzniknutú škodu, nakoľko túto sumu žalobca nevynaložil na odstránenie následkov škodovej udalosti. Súd zároveň konštatuje, že oprávnenosť výšky nákladov, ktoré žalobca vynaložil na opravu vozidla po škodovej udalosti potvrdil aj znalec v znaleckom posudku a rovnako ich výšku nerozporovali ani žalovaný a vedľajší účastník (len uplatnili amortizáciu 34% z ceny náhradného dielu). 3. Súd prvej inštancie za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného, že žalobca si škodu na vozidle spôsobil sám, nakoľko nerešpektoval pokyny žalovaného umiestnené na umývacej linke čerpacej stanice. Z výsluchu svedka Z. B. vyplynulo, že na umývacej linke čerpacej stanice sa vždy počas prevádzky linky nachádzali pokyny, ktoré upravovali postup zákazníka, s akým vozidlom z hľadiska šírky a dĺžky môže vstúpiť na linku, resp. že nemôže na linku vstúpiť s nosičom na batožinu a podobne, avšak nemožno bez pochybnosti vyvodiť záver, že obsahom pokynov odporcu umiestnených na umývacej linke čerpacej stanice bolo aj upozornenie odporcu, že nezodpovedá za škody na prídavných prvkoch vozidla, resp. že pokyny obsahujúce takúto formuláciu boli umiestnené na umývacej linke čerpacej stanice v čase škodovej udalosti dňa 07.06.2006, čím súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a zodpovedá tak za škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená prevádzkou umývacej linky čerpacej stanice. 4. Súd prvej inštancie dospel na základe vyššie uvedených skutočností k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu na vozidle žalobcu spôsobenú škodovou udalosťou a že výška škody spôsobená pri škodovej udalosti bola vo výške vyúčtovanej opravy poškodeného motorového vozidla, pričom žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 215,33 EUR, tak ako sa domáhal v primárnom (eventuálnom) petite návrhu na začatie konania. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne od 18.10.2007 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia Vyjadrenia žalobcu k Oznámeniu vedľajšieho účastníka o poskytnutí poistného plnenia (vyjadrenie bolo doručené vedľajšiemu účastníkovi dňa 17.10.2007, čo vedľajší účastník nijako nerozporoval). 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), tak, že výška trov konania žalobcu predstavovala sumu 614,62 EUR pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,00 EUR (podľa položky 2 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti), z preddavku zloženého žalobcom na trovy znaleckého dokazovania vo výške 225,76 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 322,86 EUR v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby (12 úkonov právnej služby). Súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 93 ods. 4 OSP uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcu žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu zaplateného plnenia. 6. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), c) a e) OSP. Uviedol, že po vyhodnotení všetkých vyjadrení svedka Z. B. v ich vzájomnej súvislosti je zrejmé, že Pokyny museli byť na umývacej linke čerpacej stanice umiestnené aj dňa 07.06.2006, pričom je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že obsahom Pokynov umiestnených na čerpacej stanici bolo aj upozornenie žalovaného, že nezodpovedá za škody na doplnkoch (tzn. Prídavných prvkoch vozidla). Svedok na priamu otázku súdu potvrdil, že určité pokyny na umývacej linke boli v mesiaci jún 2006, následne potvrdil, že sa jednalo o Pokyny a po ich predložení si spomenul, že presne takéto Pokyny boli pred umývacou linkou umiestnené aj v čase, keď on prevádzkoval čerpaciu stanicu. Opomenutie uvedených konštatácií svedka v ich vzájomnej súvislosti považoval žalovaný za porušenie povinnosti súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v zmysle ust. § 132 OSP a v tejto súvislosti poukázal na judikát R V/1968 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/4779/2010. Súd vyhodnotil svedeckú výpoveď Z. B.Á., ktorá bola pre obranu žalovaného kľúčová, len selektívne a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré z tejto výpovede vyplývali, čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný ďalej konštatoval, že rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na motorovom vozidle žalobcu. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede Z. B. bolo zrejmé, že bola naplnená podmienka zbavenia sa zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420a ods. 3 OSP, keď žalobca nerešpektoval pokyny nachádzajúce sa na umývacej linke čerpacej stanice žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 15/2011 zo dňa 19.05.2011, vypracovaný T.. C. Š., ktorý rozporoval ako neobjektívny, nakoľko v čase jeho vyhotovenia nemohol znalec vykonať obhliadku poškodeného vozidla žalobcu a všetky konštatovania tak boli iba znalcovým odhadom. S obsahom znaleckého posudku a ani s vyjadreniami strán sporu k znaleckému posudku sa súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia nijak nevysporiadal, tieto len zrekapituloval a samotný znalecký posudok nijak nevyhodnotil, pričom znalecký posudok je stále len dôkazným prostriedkom a nemožno ho automaticky chápať ako správny. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru R 5/1969 a konštatoval, že vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. V súvislosti s výrokom týkajúcim sa náhrady trov konania žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je osobou s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo a je advokátom a právny zástupca žalobcu je pritom advokátskou kanceláriou, v ktorej je žalobca jedným zo spoločníkov, a zároveň jedným z konateľov. Týmto samotný žalobca disponoval podľa názoru žalovaného dostatočnou odbornosťou, aby sa v konaní dokázal zastupovať sám. V danom prípade žalobca de facto zastupoval sám seba a v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP nebolo ani účelné, ani potrebné, aby sa žalobca nechal zastupovať advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, v ktorej je sám konateľom aj spoločníkom. Záverom žalovaný s ohľadom na argumentáciu uvedenú v predmetnom odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/95/2008 - 141 zo dňa 09.10.2015 zmenil tak, že súd žalobu zamieta a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v prospech právneho zástupcu žalovaného, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie. V prípade, že odvolací súd odvolaniu nevyhovie, žalovaný požiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok. 7. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 12.12.2015 vyjadril žalobca s tým, že odvolanie považoval v celom rozsahu za neopodstatnené. K svedeckej výpovedi svedka Z. B. žalobca uviedol, že svedok si všetky rozhodujúce skutočnosti buď nepamätal alebo o nich nemal nikdy žiadnu vedomosť, keďže neboli v jeho kompetencii. Svedok si nepamätal deň vzniku škodovej udalosti, znenie pokynov, pamätal si, že sa pokyny menili, ale nepamätal si, ako často sa menili a v čom spočívali zmeny týchto pokynov, a zároveň svedok nevedel predložiť žiadne doklady- dôkazy preukazujúce aké pokyny boli na čerpacej stanici v čase škodovej udalosti. Následná sugestívna otázka, či v čase škodovej udalosti boli žalobcom svedkovi predložené pokyny nainštalované na čerpacej stanici, ako aj odpoveď svedka, boli v absolútnom rozpore so všetkými inými tvrdeniami svedka Z. B. vykonanými na tomto pojednávaní. Žalobca zároveň uviedol, že svedka Z. B. nebolo možné považovať za nezaujatého svedka, nakoľko pracoval ako obchodný zástupca (prevádzkovateľ) žalovaného. Žalobca ďalej konštatoval, že neexistujú žiadne dôkazy, že by pokyny predložené žalovaným v konaní boli namontované na čerpacej stanici v čase škodovej udalosti. Čo sa týka spochybňovania vykonaného znaleckého posudku zo strany žalovaného, toto žalobca považoval za neopodstatnené a zdôraznil, že žalovaný v prebiehajúcom konaní nežiadal nijako doplniť vykonané znalecké dokazovanie. S prihliadnutím na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie v konaní správne posúdil žalovaným napádané dôkazy, dostatočne určil skutkový stav prejednávanej veci, a zároveň upozornil na skutočnosť, že právny základ nároku žalobcu na náhradu škody, nebol žalovaným a ani vedľajším účastníkom (poisťovňou žalovaného) v priebehu samotného vyšetrovania škodovej udalosti spochybnený. V predmetnom súdnom konaní bolo vykonané riadne dokazovanie, pričom súd vykonal všetky dôkazy a tieto následne správne vyhodnotil v ich vzájomnej logickej súvislosti, preto postup súdu prvej inštancie považoval žalobca za správny. Ohľadom námietky žalovaného tákajúcej sa trov právneho zastúpenia žalobca uviedol, že právo na obhajobu považuje za univerzálne právo vyplývajúce z právneho poriadku Slovenskej republiky a prislúchajúcej každej osobe, vrátane osoby vykonávajúcej advokáciu, resp. osoby s príslušným právnym vzdelaním. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013 a uviedol, že pri určení náhrady trov konania postupoval súd prvej inštancie správne a trovy právneho zastúpenia boli určené v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca s prihliadnutím na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil, a zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa OSP, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd už za účinnosti právnej úpravy CSP a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s ust. § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 13. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa pre správnosť záverov súdu prvej inštancie dodáva: 14. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal záver súdu, že zodpovedá za škodu vzniknutú na motorovom vozidle žalobcu v zmysle ust. § 420a ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a neprihliadol pritom na skutočnosť, že škoda vznikla žalobcovi vlastným konaním tak, že tento nerešpektoval pred vjazdom do umývacej linky na čerpacej stanici Pokyny a neodstránil zo svojho vozidla nainštalovaný spojler. Škoda v zmysle ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka bola spôsobená vlastným konaním poškodeného a žalovaný je tak v súlade s uvedeným ustanovením zbavený zodpovednosti za škodu. Žalovaný mal za to, že rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede Z. B. je zrejmé, že bola naplnená podmienka zbavenia sa zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie uvedeného ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Odvolací súd uvádza, že za škodu na vozidle v nadväznosti na poistnú udalosť, v zmysle ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedal žalovaný, pričom v neposlednom rade poukazuje na fakt, že právny základ nároku žalobcu na náhradu škody žalovaný a ani vedľajší účastník v priebehu samotného vyšetrovania škodovej udalosti nespochybnili. V tejto súvislosti sa tunajší súd odvoláva na poskytnutie poistného plnenia z poistenia zodpovednosti žalovaného v poistnej zmluve č. 2100177545, stanovené na sumu 995,85 eur (30.001,00 SK) s DPH, ktorej oprávnenosť a výšku nerozporovali ani žalovaný, ani vedľajší účastník (s výnimkou uplatnenej amortizácie 34% z ceny náhradného dielu). 15. Vedľajší účastník pri výpočte poistného plnenia vychádzal z ceny prác a náhradných dielov, pričom odpočítal amortizáciu 34% z ceny náhradného dielu vo výške 215,33 eur z dôvodu, že sa jednalo o staršie vozidlo. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a ust. § 443 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení a rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave motorového vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, v danej veci žalobcu a nedôvodne ho znevýhodňovať proti žalovanému. 16. Vychádzajúc z judikatúry a súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo 48/2012), poškodenie vozidla škodovou udalosťou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného je vedené k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený práve touto škodovou udalosťou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu poškodenia vozidla škodovou udalosťou. Za stavu, keď žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli, uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere („nikoho nepoškodzovať“). Účelom zákona je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca účelne a v nevyhnutnom rozsahu vynaložil náklady na opravu svojho motorového vozidla, poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. V konaní nebolo preukázané, že by vykonaním opravy motorového vozidla žalobcu došlo k zvýšeniu majetkovej hodnoty jeho motorového vozidla. Jedná sa o škodu, ktorá bola žalobcovi „vnútená“, pričom žalobca si počínal v súlade s právom, preto jeho postup, keď zabezpečil opravu svojho motorového vozidla za sumu, ktorá mu bola vyfakturovaná, nie je možné považovať za neekonomický prístup k oprave poškodeného motorového vozidla. 18. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne priznanej náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi, odvolací súd poukazuje na konštatáciu Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3 MCdo 30/2012 zo dňa 17.10.2013, sp. zn. 3 MCdo 30/2012: „...účastník konania nemusí svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám a každý účastník konania bez ohľadu na to, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.... Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktoré si zvolí.“ Odvolací súd má za to, že konanie žalobcu, ktorý splnomocnil na jeho zastupovanie v konaní Advokátsku kanceláriu SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, a to aj napriek tomu, že je sám advokátom a že je jedným zo spoločníkov a konateľov menovanej advokátskej kancelárie, je súladné s ust. § 89 CSP a neprieči sa ani zákonu č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Tieto skutočnosti nemôžu byť zohľadnené v neprospech žalobcu z hľadiska 257 CSP, nakoľko konanie žalobcu dať sa v konaní zastupovať advokátom je legitímne. 19. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 20. Podľa § 378 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 378 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný ohľadne odvolania podaného žalovaným, teda mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu. 24. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/95/2008 - 141 zo dňa 09.10.2015 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).