Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/293/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108231187 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108231187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Q. Y., nar. X.X.XXXX, bytom X. Č.. XXXX/XX, S., zastúpený: Mgr. Ján Polák, advokát, Miletičova 64, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, IČO: 00151700, Bratislava, 2/ Železiarne Podbrezová, a.s., Kolkáreň 35, Podbrezová, IČO: 31562141, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu škody, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. septembra 2013 č.k. 7C 166/2008-319 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa náhrady bolestného vo výške 1.519,62 eur a škody na veciach vo výške 73,- eur p o t v r d z u j e. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.389,80 eur z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.519,62 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť do 15 dní odo dňa právoplatnosti jeho rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, taktiež im uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 18.389,80 eur titulom 50%-ného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia opäť s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 73,- eur titulom škody na veciach, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase vydania napadnutého rozsudku (ďalej len „OSP“). 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 442 ods. 1 OZ a § 444 OZ, § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 6 uvedeného zákona, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný 2/ mal na motorové vozidlo ACTROS EČ: A. XXX P. uzatvorené povinné zmluvné poistenie poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX a havarijné poistenie poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX uzatvorených so žalovaným 1/. Mal za medzi stranami sporu nesporné, že žalobca dňa 23.9.2006 v čase o 11.00 hod. cestoval na motocykle z Handlovej do Prievidze po ceste J.. Q. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. - Š. XXX/ XX ako vodič motorového vozidla ACTROS EČ: A.-XXX P. z ľavej strany zachytil žalobcu uvedeným vozidlom, ktorým konaním žalobcovi spôsobil zranenie - zlomeninu ľavej ramennej kosti v spodnej tretine s posunom dopredu a dovnútra, vykĺbenie ľavého ramena, za ktorý čin bol Q. F. odsúdený Okresným súdom v Prievidzi dňa 28.2.2008. 3. Zistil, že zdravotný stav žalobcu vyžaduje liečenie do rozhodnutia súdu prvej inštancie, ľavá ruka mu sústavne tŕpne, je biela (nedostatočné prekrvenie), podľa žalobcu na ľavej strane vôbec nemôže spať, nemôže riadne odpočívať, má značne obmedzený pohyb ľavej ruky, následkom zranenia schudol viac ako 25 kg, cíti sa vysilený a oslabnutý. Do budúcna sa predpokladá ďalší operačný zákrok (vyberania skrutiek z ruky) a následná rekonvalescencia, počas liečby bol odkázaný na pomoc tretej osoby. 4. Z obsahu listinného dôkazu - posudku vypracovaného V.. V. K. mal za zrejmé základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 566 bodov, z obsahu listinného dôkazu - posudku na bolestné a trvalé následky vypracovaného nemocnicou FD Roosvelta v Banskej Bystrici bolestné vo výške 250 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia rovnako vo výške 566 bodov. Mal za preukázané, že v januári 2007 sa žalobca podrobil reoperácii suprakondylickej zlomeniny ľavého humeru. 5. Zistil, že žalovaný 1/ dňa 20.10.2008 poukázal na účet žalobcu titulom náhrady za bolestné sumu 2.523,07 eur. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného a vydaného dňa 28.3.2011 FN s poliklinikou F.D.Roosvelta Banská Bystrica zistil hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovom počte 1016 bodov. Ďalej z obsahu znaleckého posudku č. 28/12 vypracovaného znalcom V.. T. B. mal preukázané, že žalobca, ktorý utrpel zlomeninu tela ľavej kosti pažnej nad kondylmi s posunom úlomkov, vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu vľavo (spojenia medzi lopatkou a kľúčnou kosťou), poškodenie vnútorného menisku pravého kolena a čiastočné roztrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena, utrpel z lekárskeho hľadiska zranenia ťažké, ich liečba si vyžiadala sériu operácií a zanechali trvalé následky, keď žalobca má celkovo zhoršenú pohyblivosť, bolesti ľavej hornej končatiny, najmä ramena a paže, bolesti pravého kolena a chrbta. Ľavá horná končatiny je slabšia s výrazným obmedzením pohyblivosti ramena, rotačných pohybov v ramene, poruchy krvného zásobenia, má pocit chladu, bledé konce prstov, zhoršená je jemná motorika prstov, nevládze chodiť pešo na dlhšie vzdialenosti, je nútený sa nechať voziť. Horšie sa mu zohýba chrbtica, pri záťaží ho bolí a bolesti musí tlmiť liekmi. Bolestné za poranenia stanovil počtom bodov 352,50, za sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 916,66. Pre uvedené obtiaže bol žalobca sociálnou komisiou dňa 27.1.2010 uznaný za „fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu“. 6. Vzhľadom na námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovaným 2/ posudzoval začiatok a plynutie premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 OZ a § 106 ods. 1 OZ a vyhodnotil, že námietka premlčania nároku nebola dôvodná, keď žalobca si nárok uplatnil žalobou zo dňa 24.9.2008, pričom vodič Q. F. bol Okresným súdom Prievidza uznaný vinným až dňa 28.2.2008 a žalobca si tak nárok mohol uplatniť až po ukončení trestného stíhania, odkedy vedel, kto za škodu zodpovedá. 7. Pasívnu vecnú legitimáciu v konaní vo vzťahu k žalovanému 2/ ako prevádzkovateľovi motorového vozidla ustálil s poukazom na ust. § 427 OZ, vo vzťahu k žalovanému 1/ v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poškodenému poisťovateľ. 8. Súd prvej inštancie konštatoval, že za bolesť je potrebné považovať sťaženie zdravotnej pohody žalobcu, jeho stavy únavy, fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu. Dospel k záveru, že v danom prípade ide o dôvody pre zvýšenie odškodnenia vzhľadom na opísané mučivé stavy ním opísané. Sťaženie spoločenského uplatnenia vnímal ako stratu a obmedzenie v dovtedajších schopnostiach na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. Vzal do úvahy, že žalobca utrpel z lekárskeho hľadiska zranenia ťažké, ich liečba si vyžiadala sériu operácií a zanechali trvalé následky. Má celkovo zhoršenú pohyblivosť, bolesti, ľavá horná končatina je slabšia s výrazným obmedzením pohybu, horšie sa mu zohýba, má pocit chladu, zhoršenú jemnú motoriku, je nútený nechať sa voziť. Pri hodnotení zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% základného nároku zohľadnil, že žalobca bez svojej viny do konca života bude niesť následky zranení, ktoré vyplývajú z obsahu listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Spôsob liečby u žalobcu mal za mimoriadne bolestivý a pretrvávajúci do vydania napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že náhrada má predstavovať možnosť obstarať si náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom, keď ide o nároky rýdzo osobne povahy. Dôvodnosť zvýšenia náhrady posudzoval bez ohľadu na to, či spôsob života žalobcu pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovania sa v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či viedol bežný život, keď uprednostňovanie určitej skupiny spoločensky preferovaných zamestnaní pred bežnými zamestnaniami a bežnými rodinnými aktivitami mal za nekorektné. Pokiaľ ide náhradu vecnej škody na poškodených veciach vo výške 73,- eur uviedol, že žalovaní sumu 16,50 eur za poškodenú prilbu a sumu 56,40 eur za poškodený motocykel nerozporovali. 9. Proti tomuto rozsudku v celosti podal riadne a včas odvolanie žalovaný 1/ a žiadal ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Mal za to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývinu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote a v spoločnosti. Dal do pozornosti, že predpokladom pre mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je napríklad skutočnosť, že by bol žalobca uznaný za invalidného v zmysle zákona č. 431/2003 Z.z. alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Odôvodnenie napadnutého rozsudku pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mal za rozporné s ustálenou judikatúrou, keď posudzovanie okolností každého prípadu s ohľadom na charakter spôsobu poškodeného pred nehodou a po nehode nie je porušením zásady rovnosti účastníkov konania (strán sporu). Uviedol, že zákon č. 437/2004 Z.z. ukladá povinnosť skúmať, či v prípade poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keď toto skúmanie bezpochyby zahŕňa porovnanie možností a schopností pred nehodou a po nehode s ohľadom na jeho profesijné, kultúrne a spoločenské zaradenie v spoločnosti a rozsah jeho aktivít vo všetkých sférach života. Podľa jeho názoru je nevyhnutné zistiť možnosti uplatnenia sa žalobcu v spoločenskom živote pred nehodou. Aplikácia ust. § 5 ods. 5 zákona podľa jeho názoru závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty týchto predpokladov, pričom miera obmedzenia má rozhodne prevyšovať nad intenzitou predpokladanou v ust. § 5 ods. 1 až 4 zákona. Zhrnul, že žalobca v čase dopravnej nehody bol starobným dôchodcom, ktorý aspekt života sa v dôsledku nehody nezmenil, jeho tvrdenia o obmedzení zárobkových možností kamenára a mäsiara mal za nepreukázané, podľa jeho názoru sa žalobca v kultúrnom, umeleckom, vedeckom, športovom a politickom živote žiadnym spôsobom neangažoval ani pred nehodou. Je schopný interakcie so svojou rodinou a okolím, rodinný život sa mu nezmenil. Mal tak za nenaplnené zákonné predpoklady pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 %. 10. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 2/ písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.11.2013, ktorý sa stotožnil s jeho odvolacími argumentmi a napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. 11. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. 12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalobcu proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Viazaný rozsahom podaného odvolania preskúmaval napadnuté rozhodnutie v celosti, avšak vzhľadom na viazanosť odvolacími dôvodmi, s poukazom na absolútnu absenciu akýchkoľvek odvolacích argumentov vo vzťahu k priznanej náhrade za bolesť vo výške 1.519,62 eur a vo vzťahu k náhrade za poškodené veci vo výške 73,-eur, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia ohľadom týchto častí uplatneného nároku a stotožňuje sa s nimi (§ 387 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k priznaniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu však dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť. 16. Podľa § 157 ods. 2 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy sa ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17. S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP. 18. Z uvedeného vyplýva, že základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia. 19. Predmetom posudzovania odvolacieho súdu tak ostalo mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi žalovaným 2/ v dôsledku ním zavinenej dopravnej nehody, pri ktorej žalobca utrpel zranenia s trvalým následkom vo sfére fyzickej a psychickej. Tieto zranenia mu spôsobili sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov stanovenom rôznymi znaleckými posudkami, pričom súd prvej v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nespresnil, z ktorého počtu bodov pri priznávaní mimoriadneho zvýšenia náhrady vychádzal, z akého základného počtu bodov, aké je podľa jeho názoru základné finančné odškodnenie tohto počtu bodov (t.j. suma za jeden bod), t.j. nevysvetlil, akým spôsobom sa k priznanej sume 18.389,80 eur dostal. 20. Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. 21. Pri ujme na zdraví sa odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Toto poškodenie sa môže prejaviť buď viditeľným spôsobom (napr. zohyzdenie), ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo celkovej strate možnosti voľby povolania, nedostatku osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne v kultúrnej alebo v športovej činnosti a pod. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Celková výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia teda závisí jednak od lekárskeho posudku, ako aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom živote. Z ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo svojej podstate už v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za tieto preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Priznanie takého odškodnenia samotného teda predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, spôsoboch osobného uplatnenia v rodinnom živote a voľnom čase (rôzne záľuby ), v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti. Zvýšenie náhrady za bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným ohodnotením a odškodnením. Zvýšenie náhrady podľa tohto ustanovenia predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne obmedzujú, menia, alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote. Postup podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kde možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody na zdraví. Taktiež sa musí jednať o výnimočný prípad v porovnaní s inými pokiaľ o sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch s obdobným zdravotným poškodením ide. 22. Navyše z dikcie ust. § 5 ods. 5 na vec sa vzťahujúceho vyššie uvedeného zákona vyplýva, že následky zranenia poškodeného musia byť rozsahu a intenzity porovnateľnej so zdravotným poškodením, pri ktorom sa takto poškodeným osobám priznáva invalidita. Je pravdou, že aplikované hmotnoprávne ustanovenie nekladie zákonnú podmienku pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia priznanie tejto invalidity, ale vo svojom znení výslovne uvádza, že musí ísť o prípad, ktorý je porovnateľný s prípadným iným prípadom, pri ktorom k priznaniu invalidity došlo. Následky poškodenia zdravia teda svojou povahou musia byť porovnateľné s následkami, pri ktorých k priznaniu invalidity dochádza. 23. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 24. Podľa § 71 ods. 5 uvedeného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona. V jej zmysle do úvahy prichádzajúcimi typmi zdravotného postihnutia sú napr. postihnutia funkcie niektorých orgánov, AIDS, tuberkulóza, strata sleziny, leukémia, chronický únavový syndróm, cukrovka a pod. 25. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Žalovaný nenesie bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné, jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkazného bremena žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. 26. V danom prípade teda pre úspešnosť žalobcu v konaní bolo potrebné uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že v jeho osobe a v jeho prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Vychádzajúc z dikcie ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. potom bolo potrebné, aby preukázal, že jeho zdravotný stav fyzický či psychický je stavom porovnateľným s takými, v ktorých dochádza spravidla k priznaniu invalidity. 27. Žalobcom uvádzané dôvody súd prvej inštancie vyhodnotil za následky takej intenzity, ktorá mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú, avšak predčasne, keď nekonformným spôsobom neuviedol konkrétne zmeny a následky vo všetkých sférach spoločenského života žalobcu oproti stavu pred relevantnou dopravnou nehodou a taktiež neuviedol porovnanie s inými obdobnými zraneniami iných poškodených a nevysvetlil tak, na základe akých úvah dospel k záveru, že zdravotné následky žalobcu sú porovnateľné s následkami, pre ktoré sa poškodeným priznáva invalidita. 28. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP alebo § 220 ods. 2 CSP je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. 29. Vytknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku vyúsťujú do absencie právneho posúdenia veci ako zákonnej náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP a § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je neprípustne zjednodušené bez náležitej právnej argumentácie, t.j. bez náležitého právneho posúdenia dokazovaním zistených skutkových okolností a ich právnych dôsledkov. 30. Uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania. 31. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady za bolesť vo výške 1.519,62 eur a škody na veciach vo výške 73,-eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.389,80 eur napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie procesným postupom spočívajúcim v nezákonnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (náležité bránenie sa proti argumentom súdu v rámci odvolacieho konania) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 32. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v tomto zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie v odôvodnení nového rozhodnutia rozobrať všetky vyššie uvedené právne aspekty veci, s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť byť presvedčivé a preskúmateľné. Pre prípad ustálenia nároku čo do základu bude potrebné podrobne sa zaoberať jeho výškou (ustálenie základného počtu bodov so sumou odškodnenia za jeden bod a ustáliť percentuálnu výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady) a výsledky navrhnutého a vykonaného dokazovania v tomto smere náležite vyhodnotiť (§ 391 ods. 3 CSP). Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude potrebné vychádzať z vyššie uvedených výsledkov súdnej praxe, prípadne sa od ustálenej súdnej praxe odkloniť a v takom prípade takýto postup náležite s poukazom na ust. § 220 ods. 3 CSP odôvodniť. 33. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).