Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108236065 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108236065.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: B. W., N.. XX.XX.XXXX, A. K. L.. Č.. XX, A., zast. advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova ul. č. 7, Bratislava, proti žalovanej: UNIQA poisťovňa, a. s., Lazaretská ul. č. 15, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou PRK Partners, Hurbanovo nám. č. 3, Bratislava, o zaplatenie príslušenstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 1. marca 2017, č. k. 10C/201/2008- 528, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 0,5 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008 a 0,5 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 26.07.2013. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 9 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008, 9 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 26.07.2013 a 9,5 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 27.07.2013 do 11.08.2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 69,54 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou rekreačnej chaty súp. č. XXX postavenej na pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. K. W.. Č.. XXXX. Žalobkyňa uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bola s účinnosťou od 02.09.2004 poistená predmetná rekreačná chata. Poistenie sa vzťahovalo na požiar, víchricu, katastrofické škody, vodu z vodovodu, poistná suma predstavovala 1.700.000,- Sk a ročné poistné predstavovalo sumu 2.683,- Sk. Súčasne bolo dojednané poistenie obsahu bytu (chaty) s poistnou sumou 150.000,- Sk. Dňa 04.03.2006 došlo k požiaru, následkom ktorého predmetná rekreačná chata zhorela. Žalobkyňa nahlásila predmetnú poistnú udalosť žalovanej listom z 25.09.2006. Žalovaná listom z 22.01.2007 oznámila žalobkyni, že jej poukazuje poistné plnenie 718.322,- Sk (23.843,92 eur). V tomto liste žalovaná uviedla, že podľa znaleckého posudku náklady na opravu nehnuteľnosti predstavujú 1.473.701,33 Sk a východisková cena predmetnej chaty (hodnota, za ktorú by bolo možné rovnakú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia) predstavuje 4.396.296,66 Sk. Keďže poistná suma 1.700.000,- Sk je nižšia o viac ako 10 % ako poistná hodnota predmetnej chaty, v zmysle čl. 10 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok došlo k podpoisteniu. Preto žalovaná uplatnila podpoistenie, pri ktorom sa poistné plnenie vypočíta ako pomer poistnej sumy k poistnej hodnote. Žalovaná vypočítala poistné plnenie nasledovne: 1.700.000 : 4.396.297 = 0,387 (tzv. koeficient podpoistenia); náklady na opravu 1.473.701,- Sk x 0,387 = 570.322,- Sk - 1.000,- Sk spoluúčasť = 569.322,- Sk; požiarom boli poškodené veci v hodnote 560.050,- Sk; poistná suma 150 000 Sk : 560 050 Sk = 0,27; 560 050 Sk x 0,27 = 151.213,50 Sk; maximálne poistné plnenie predstavuje 150 000 Sk - spoluúčasť 1 000 Sk = 149.000,- Sk; 569 322 + 149 000 = 718.322,- Sk. Žalovaná poukázala žalobkyni dňa 06.12.2006 sumu 569.322,- Sk a v januári 2008 jej poukázala sumu 50.000,- Sk, spolu teda zaplatila z titulu poistného plnenia žalobkyni sumu 619.322,- Sk. Žalobkyňa tvrdila, že podľa krycieho listu rozpočtu náklady na opravu predmetnej chaty predstavujú 1.597.700,- Sk a po odpočítaní už zaplatenej sumy 619.322,- Sk jej žalovaná dlhuje sumu 977.378,- Sk, čo je 32.443,- eur (správne 978.378,- Sk, keďže 1.597.700 - 619.322 = 978.378,- Sk). Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalec Ing. Ivan Čierny v posudku č. XX/XXXX uviedol, že náklady na opravu predmetnej chaty (s použitím zodpovedajúcich materiálov a ceny práce v lokalite K.) predstavujú 37.731,54 eur s DPH (1.136.700,50 Sk) a východisková hodnota chaty ako nová cena nehnuteľnosti predstavuje 81.944,71 eur (2.468.666,30 Sk). Ďalej znalec v posudku odhadol hodnotu stavebných prác a materiálov potrebných na to, aby bolo možné ku dňu 04.03.2006 postaviť rekreačnú chatu rovnakých parametrov, sumou 72.777,60 eur s DPH (2.192.508,84 Sk). Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17.10.2012, č. k. 10C/201/2008- 345 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 32.443,- eur s 9 % úrokmi z omeškania od 16.08.2006 do zaplatenia a s 9 % úrokmi z omeškania z už zaplatenej sumy 20.557,73 (619.322,- Sk) eur od 16.08.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd rozsudkom zo 16.06.2014, č. k. 6Co/153/13- 406 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 27.502,48 eur do 3 dní, vo zvyšku žalobu v časti istiny zamietol a v časti úrokov z omeškania uvedený rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom konania tak zostali iba úroky z omeškania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s úrokmi z omeškania uviedol: „Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (citované ust. § 101 Obch. zák.), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby). Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ môže podať žalobu s tým, že určí prvý a posledný deň omeškania. Súd určil moment uplatniteľnosti a vymáhateľnosti nároku na úrok z omeškania 9,5 % od 27.07.2013, t. j. 3 roky pred podaním návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby, ktorý bol súdu doručený žalobkyňou dňa 27.07.2016. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky súd priznal nárok na zaplatenie ročného úroku z omeškania len v pôvodnej výške 9 %. Teda súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 26.07.2013, 9,5 % ročný úrok z omeškania od 27.08.2013 do 11.08.2014 a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva pohľadávky súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná sa premlčania časti uplatneného nároku dovolala.“ Ďalej súd prvej inštancie v bode 21. Odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobkyňa sa domáhala - po pripustení zmeny petitu žaloby, tak ako súd opakovane uviedol vyššie, priznania nároku 9,5 % ročného úroku zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008, 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 11.08.2014. Po vznesení námietky premlčania časti uplatneného nároku žalovanou žalobkyňa poukázala na rozpor vznesenia námietky premlčania s dobrými mravmi. Súd v tomto kontexte uvádza, že je pravdou, že by nemusel na námietku premlčania výnimočne prihliadnuť, pokiaľ by bola v rozpore s dobrými mravmi, a to v situácii, pokiaľ by táto námietka bola výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva. Súd však má za to, že v prejednávanej veci nenastali okolnosti, za ktorých by na námietku premlčania nemusel prihliadnuť na jej rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa nepreukázala žiadne skutkové okolnosti, ktoré by jej v súvislosti s konaním žalovanej bránili ustáliť dátum splatnosti žalovanej pohľadávky správne a následne ustáliť výšku ročného úroku z omeškania viažuceho sa k peňažnému plneniu.“ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. V súvislosti s výrokom o trovách konania súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 69,54 %. Súd pri ustálení úspechu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej vychádzal z pomeru medzi uplatneným nárokom v sume 32.443,- eur a priznanej sumy súdom vo výške 27.502,08 eur. Úspech žalobkyne priznaním sumy 27.502,08 eur je 84,77 %. Neúspech žalobkyne vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku je 15,23 % (32.443,- eur - 27.502,08 eur = 4.940,92 eur = 15,23 %). Naopak úspech žalovanej je 4.940,92 eur - 15,23 %, ale jej neúspech je 84,77 %. Čistý úspech žalobkyne vo vzťahu k žalovanej je 69,54 % vypočítaný: 84,77 % (úspech žalobkyne) - 15,23 % (úspech žalovanej) = 69,54 %. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutá a výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť jej 9,5 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008 a 9,5 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 11.08.2014 a súčasne jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že začiatok omeškania žalovanej stanovila dňom 16.08.2006, žalovaná dňom 08.11.2006, pričom odvolací súd v zrušujúcom uznesení z 27.04.2016, č. k. 6Co/612/2015- 497 ustálil, že splatnosť poistného plnenia nastala dňom 13.12.2006 a teda žalovaná sa dostala do omeškania dňom 14.12.2006. Ďalej žalobkyňa v odvolaní uviedla: „V dôsledku toho, že odvolací súd ustálil, že žalovaná sa dostala do omeškania až dňom 14.12.2006, žalobkyňa de facto pri zmene petitu musela vychádzať zo zákonného úroku z omeškania, ktorý bol ku dňu 14.12.2006 stanovený vo výške 9,5 % a preto uplatnila úrok z omeškania v danej výške, pričom máme za to, že je potrebné rozlišovať medzi právom na úrok z omeškania a stanovenie jeho výšky priamo zákonom. Samostatné právo na úrok z omeškania žalobkyňa uplatnila včas a riadne žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2008, pričom k úprave petitu návrhu došlo v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu a preto upravila aj zákonnú výšku úroku z omeškania na 9,5 %. Žalobkyňa má za to, že ak právo na úrok z omeškania bol uplatnený včas a riadne, nie je možné, aby bol jej nárok zamietnutý len preto, že došlo k tomu, že súd dospel k inému právnemu názoru ohľadne omeškania ako účastníci konania.“ Odvolanie čo do výroku o trovách konania žalobkyňa odôvodnila tým, že i keď Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 O.s.p., treba prihliadnuť na to, že výška plnenia v predmetnej veci závisela od znaleckého posudku. V tejto súvislosti poukázala na komentár k ust. § 255 C.s.p. Vzhľadom na to podľa žalobkyne zamietnutých 4.940,92 eur nemožno považovať za prejav jej procesného neúspechu. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti úrokov z omeškania vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutom výroku zmeniť. 6. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 27.04.2016, č. k. 6Co/612/2015- 497 okrem iného uviedol: „Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k poistnej udalosti došlo dňa 04.03.2006 a žalobkyňa poistnú udalosť oznámila žalovanej dňa 14.03.2006. Preto najneskôr dňa 15.03.2006 začala žalovanej plynúť jednomesačná lehota uvedená v § 797 ods. 3 druhá veta Obč. zák. Listom z 29.03.2006 žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby jej doručila faktúry nákladov na opravu/odstránenie následkov poistnej udalosti a doklady o platbách. Dňa 31.07.2006 vydalo OR Hasičského a záchranného zboru vo D. správu o požiari, podľa ktorej príčinou požiaru mohol byť zvýšený elektrický prechodový odpor v krabici rozvodu elektrickej energie. Listom z 28.09.2006 žalovaná opätovne vyzvala žalobkyňu na predloženie dokladov uvedených v jej liste z 29.03.2006 a predloženie týchto dokladov znovu urgovala listom z 03.10.2006. Dňa 17.10.2006 žalobkyňa zaslala žalovanej krycí list rozpočtu obsahujúci špecifikáciu nákladov na opravu predmetnej nehnuteľnosti, resp. na odstránenie následkov poistnej udalosti. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že vyšetrenie vykonávané žalovanou na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, sa nemohlo skončiť skôr, než dňa 17.10.2006. Žalovaná objednávkou z 30.10.2006 poverila znalca Ing. Miloslava Ilavského vypracovaním znaleckého posudku za účelom zistenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pred a po poistnej udalosti. Uvedený znalec vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX dňa 27.11.2006. Podľa tohto znaleckého posudku celkové náklady na opravu nehnuteľnosti predstavovali 1.473.701,33 Sk (48.917,92 eur) a podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Čierneho č. XX/XXXX podaného v priebehu konania dňa 17.06.2011 tieto náklady predstavovali sumu 1.447.861,67 eur (48.060,20 eur). Rozdiel medzi týmito posudkami je teda bezvýznamný a preto nemožno vychádzať z toho, že až podaním znaleckého posudku č. XX/XXXX sa skončilo vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia. Preto odvolací súd považuje deň 27.11.2006 za moment skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistného plnenia. Po pripočítaní 15 - dňovej lehoty splatnosť poistného plnenia nastala dňom 13.12.2006. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaná sa dostala do omeškania už dňom 16.08.2006. Naviac, tento záver súd prvého stupňa ani riadne (a najmä zrozumiteľne) nevysvetlil.“ 7. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.10.2008 proti žalovanej domáhala zaplatenia istiny 977.378,- Sk (32.443,- eur) s 9 % úrokmi z omeškania od 16.08.2006 do zaplatenia. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu, že splatnosť poistného plnenia nastala dňom 13.12.2006 a že teda žalovaná sa dostala do omeškania týmto dňom, žalobkyňa podaním z 20.07.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.07.2016 (č.l. 510) zmenila petit žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že sa domáhala zaplatenia 9,5 % úrokov z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 13.12.2006 do 08.02.2008 vo výške 182,29 eur a 9,5 % úrokov z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 13.12.2006 do 11.08.2014 vo výške 20.028,59 eur. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 01.02.2017 žalobkyňa žalobu v časti úrokov z omeškania zmenila tak, že požadovala, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť jej 9,5 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008 a 9,5 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 11.08.2014. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní uvedenú zmenu žaloby uznesením pripustil. Z porovnania petitu žaloby a výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol pokiaľ ide o 0,5 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008 a pokiaľ ide o 0,5 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 26.07.2013. Tento zamietajúci výrok napadla žalobkyňa odvolaním. 8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa uplatnila úroky z omeškania vyššie o 0,5 % oproti úrokom z omeškania uplatneným v žalobe (9,5 % oproti 9 %) až dňa 27.07.2016 (podanie z č.l. 510), pričom nárok na úroky z omeškania v časti 0,5 %, resp. nárok na ich zvýšenie o 0,5 %, je premlčaný za obdobie do 27.07.2013, t. j. za obdobie presahujúce 3 roky. Inými slovami, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nárok žalobkyne na 9,5 % úroky z omeškania, resp. nárok na zvýšenie úrokov z omeškania z pôvodných 9 % na 9,5 %, je za obdobie presahujúce 3 roky pred dňom 27.07.2016, teda za obdobie končiace sa dňom 27.07.2013, premlčaný. S týmto názorom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí. Je zrejmé, že žalobkyňa v žalobe uplatnila úroky z omeškania v zákonnej výške 9 %, keďže ku dňu 16.08.2006 2 - násobok diskontnej sadzby predstavoval 9 %. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 01.02.2017 žalobkyňa síce žalobu v časti úrokov z omeškania zmenila, ale táto zmena žaloby reflektovala skutočnosť, že žalovaná jej zaplatila dňa 11.08.2014 sumu 27.502,48 eur. Pokiaľ však ide o úroky z omeškania, žalovaná rovnako ako v žalobe požadovala úroky z omeškania v zákonnej výške. Ku dňu 14.12.2006 2 - násobok diskontnej sadzby predstavoval 9,5 % a priznanie úrokov z omeškania v tejto výške požadovala žalobkyňa. Možno teda uzavrieť, že žalobkyňa žalobu pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania v podstate nezmenila, pretože tak v žalobe, ako aj na pojednávaní dňa 01.02.2017 požadovala priznať úroky z omeškania v zákonnej výške. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa ani nemusela v žalobe uviesť výšku úrokov z omeškania, ale postačovalo by, ak by uviedla, že ich požaduje v zákonnej výške, resp. vo výške vyplývajúcej z platných právnych predpisov. Rovnako na pojednávaní dňa 01.02.2017 mohla žalobkyňa uviesť, že požaduje úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008 v zákonnej výške a úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 11.08.2014 rovnako v zákonnej výške. Treba tiež uviesť, že žalobkyňa by zmenila petit žaloby pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania v prípade, ak by požadovala nižšie alebo vyššie úroky z omeškania v porovnaní so zákonnou úpravou ich výšky. Toto však žalobkyňa v priebehu konania neurobila, i keď v priebehu konania celkovo 6 krát zmenila petit žaloby, v každom jednom prípade požadovala úroky z omeškania v zákonnej výške. 9. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v časti úrokov z omeškania vo zvyšku zamietnutá, nie je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 0,5 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2008 a 0,5 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 27.12.2013. 10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 9 % úroky z omeškania zo sumy 1.659,70 eur od 14.12.2006 do 08.02.2009, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Odvolaním nebol napadnutý ani výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 9 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 14.12.2006 do 26.07.2013 a ani výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 9,5 % úroky z omeškania zo sumy 27.502,48 eur od 27.07.2013 do 11.08.2014, takže aj tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť. 11. V Komentári Civilného sporového poriadku, autorský kolektív pod vedením doc. JUDr. Marka Števčeka, PhD., C.H.BECK 2016, sa na str. 926 uvádza: „Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 1 O.s.p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p.), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 C.s.p.). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 C.s.p. (pomer úspechu). Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.“ 12. Žalobkyňa sa svojou žalobou proti žalovanej domáhala zaplatenia istiny 32.443,- eur s prísl., pričom bola úspešná pokiaľ ide o istinu vo výške 27.502,48 eur (rozsudok súdu prvej inštancie zo 17.10.2012, č. k. 10C/201/2008- 345, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo 16.06.2014, č. k. 6Co/153/2013- 406). Žalobkyňa teda bola úspešná v pomere 84,77 % a úspech žalovanej predstavoval 15,23 % (32.443 eur = 100 %; 324,43 = 1 %; 27.502,48 : 324,43 = 84,77 %; 100 - 84,77 = 15,23 %). Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobkyne pomer úspech žalobkyne vo veci predstavuje 69,54 % (84,77 - 15,23 = 69,54 %). Súčasne je však nepochybné, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho, z ktorého vychádzal odvolací súd pri stanovení výšky poistného plnenia, resp. výšky nákladov na opravu predmetnej nehnuteľnosti (viď str. 3. predposledný odsek odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zo 16.06.2014, č. k. 6Co/153/2013- 406). Preto je odvolací súd toho názoru, že v zmysle záverov uvedených v ods. 11. treba vychádzať z toho, že žalobkyňa bola v spore plne úspešná. Vzhľadom na to odvolací súd priznal žalobkyni v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p. náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd pripomína, že pri výpočte trov právneho zastúpenia žalobkyne bude treba vychádzať z toho, že tarifnou hodnotou veci je suma 27.502,48 eur. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).