Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/520/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108238148 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108238148.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 360 62 235, zastúpený: AK Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: O. U., naposledy bytom T. X,. XXX XX F., zastúpený opatrovníčkou H. U., súdnou tajomníčkou Okresného súdu F. K., v 2. rade: L. U., bytom R. XXX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 5 155,88 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 22.03.2013, č.k. 26C/130/2009-127, v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.06.2013, č.k. 26C/130/2009-140 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 22.03.2013, č.k. 26C/130/2009-127, v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.06.2013, č.k. 26C/130/2009-140 m e n í tak, že žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.155,88 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že splnenie tejto povinnosti je spoločné a nerozdielne s plnením povinnosti uloženej žalovanému v 1. rade O. U. rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v F. zo dňa 09.11.2010, č.k. 26C/130/2009-84. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanej v 2. rade v plnom rozsahu. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej v 2. rade zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanej v 2. rade náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2006 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 155.326,- Sk s prísl. (5.155,88 eur s prísl.). Vo veci súd prvej inštancie už prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 09.11.2010, tak, že žalovaného v 1. rade zaviazal k úhrade žalovanej sumy s prísl., vrátane trov prvostupňového konania; voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietol. Krajský súd v F. na odvolanie žalobcu, v časti v ktorej bola zamietnutá žaloba voči žalovanej v 2. rade rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2. Po opätovnom vykonaní dokazovania a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd prvej inštancie opätovne poukázal na skutkový stav, keď žalovaná v 2. rade dňa 30.04.2006 viedla ako nevodička osobné motorové vozidlo značky W. L. X., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na vozidle poškodeného T. (osobné motorové vozidlo značky Z. X.) a na vozidle poškodenej E. L. (osobné motorové vozidlo S. T., EČ: Y.). Žalovaná v 2. rade bola rozhodnutím I. Y. uznaná vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, k/, l/, zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, čo mal súd prvej inštancie preukázané z protokolu o nehode v cestnej premávke. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že k motorovému vozidlu žalovaného v 1. rade, ktorým bola spôsobená škoda, nebolo v čase dopravnej nehody (30.04.2006) uzatvorené zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Obaja poškodení si poškodené vozidlá opravili a poškodený T. T. predložil faktúru na sumu 91.927,- Sk, poškodená E. L. faktúru na opravu vozidla vo výške 77.827,10 Sk. Poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. po vykonaní potrebných úkonov na škodovej udalosti výšku škody u vozidla S. T. určila na sumu 63.399,- Sk a u vozidla Z. Z. na sumu 91.927,- Sk, následne takto určenú škodu vyplatila. Žalobca dňa 27.11.2006 z poistného garančného fondu spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poskytol celkom sumu 170.859,- Sk, ktorú sumu mal preukázanú, súd prvej inštancie z likvidačnej správy č. X ŠU: XXXXX a výpisu z účtu žalobcu zo dňa 30.11.2006. 3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa zákona č. 381/2001 Z.z., najmä § 1 ods. 1, § 24 ods. 2, 7 citovaného zákona, v spojení s ust. § 24a ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení platnom ku dňu škodovej udalosti, v zmysle ktorého výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 OZ a § 106 ods. 1, 2 OZ. 4. Posúdením skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalovaná v 2. rade je zodpovedná za vzniknutú škodu voči žalobcovi poskytnutím náhradného poistného plnenia z garančného fondu v zmysle § 420 OZ, nakoľko škodu na motorových vozidlách S. a Z. spôsobila porušením svojej právnej povinnosti. Porušenie jej zákonnej právnej povinnosti súd vidí v tom, že dňa 30.04.2006 viedla motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, ďalej porušila ustanovenia Zákona o premávke na pozemných komunikáciách č. 315/1996 Z.z., čo jasne vyplýva z Protokolu o nehode v cestnej premávke. Rozhodnutím I. Y. č.p. I.. bola právoplatne uznaná vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, k/, l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tým, že si žalobca uplatnil nárok aj voči žalovanej v 1. rade v zmysle § 427 OZ nevylučuje, aby súčasne s ním bol za škodu spoločne a nerozdielne zodpovedný aj iný subjekt, pokiaľ sú splnené zákonom predpokladané podmienky, tak ako je to v tomto prejednávanom prípade u žalovanej v 2. rade v zmysle § 420 OZ. Zároveň sa žalovaná v 2. rade nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za škodu tvrdením, že za ňu zodpovedá žalovaná v1. rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla. 5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom súd prvej inštancie mal za to, že na posúdenie námietky premlčania je potrebné aplikovať ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože ako primárny je tu právny vzťah medzi škodcom (žalovanou v 2. rade) a poškodenými subjektami, pričom právnu kvalifikáciu zodpovednostného vzťahu a z nej vyplývajúcu právnu úpravu premlčania nároku na náhrady škody nie je podľa súdu prvej inštancie možné dodatočne zmeniť tým, že medzi poškodeného a škodcu vstúpi tretí subjekt - Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorý za škodcu vyplatí poškodenému náhradu škody, označenú ako náhradné poistné plnenie. Prijatím tohto plnenia poškodenými zanikol nárok na náhradu škody voči škodcom. Do vzťahu medzi škodcami - žalovanými a poškodenými vstúpila Slovenská kancelária poisťovateľov z dôvodu, že vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nebolo povinne zmluvne poistené. Poskytnutím náhradného poistného plnenia z garančného fondu Slovenská kancelária poisťovateľov, vstúpila do práv a povinností poškodeného, a to i s odkazom na ust. § 24a ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého zákona cesia jednoznačne vyplýva. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že z ust. § 24 ods. 7 nevyplýva iná aplikácia premlčacej lehoty v citovanom ustanovení, je len všeobecne konštatovanie, že kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, d/ na náhradu toho, čo za neho plnila, na druhej strane § 24 a ods. 5 citovaného zákona výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu. Pre posúdenie, či uplatnený nárok je premlčaný, bol podľa názoru 1. inštancie rozhodný dátum 23.10.2006, kedy došlo k vyčísleniu škody spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (v zmysle zákonného oprávnenia konala v mene SKP) s poukazom na ňou vypracovaný Výpočet hodnoty vozidla a výšky škody zo dňa 23.10.2006. Tento dátum je možné považovať za okamih, kedy sa poškodení dozvedeli o výške škody (o tom, kto za škodu zodpovedá vedeli už dňa 04.07.2006, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priestupku č.p. I.). Žalobca podal žalobný návrh dňa 18.11.2006, pričom dvojročná subjektívna premlčacia lehota upravená v § 106 ods. 1 OZ uplynula už dňa 26.10.2008. Vzhľadom na uplynutie premlčacej lehoty v čase podania žaloby súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní procesne úspešná žalovaná v 2. rade si trovy neuplatnila, preto jej ich súd nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 7. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny, keď nárok žalobcu bol posudzovaný ako nárok na náhradu škody a premlčanie tohto nároku bolo posudzované v zmysle ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, z ktorého obsahu vyplýva právo žalobcu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo žalobcu je dané, reťazou aplikáciou ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Zdôraznil, že nárok žalobcu nie je čo do svojej právnej povahy nárokom na náhradu škody, je nárokom sui generis, teda originálnym nárokom na plnenie, ktorého vznik sa viaže na jeho výplatu z poistného garančného fondu žalobcu poškodenému. Dátum výplaty plnenia je rozhodujúci pre začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 OZ. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle § 24 ods. 4 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a v zmysle § 24 ods. 7 citovaného zákona a titulom regresu má žalobca voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalobca nie je poškodeným, pretože žalobcovi žiadna škoda nevznikla, a preto ani nemožno hovoriť o subjektívnych a objektívnych premlčacích lehotách v súvislosti s právom na náhradu škody. Nárok žalobcu má byť z hľadiska plynutia premlčania posudzovaný podľa § 101 OZ, na základe ktorého trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, a teda až odo dňa vyplatenia náhrady poistného plnenia poškodenému z poistného garančného fondu. Týmto dňom vznikol právny vzťah žalobcu ku škodcovi - žalovanému v 2. rade. Nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia vyplýva zo špeciálneho právneho predpisu ako nárok sui generis, ktorý vznikol nie z náhrady škody, a preto na premlčanie tohto práva sa vzťahuje všeobecná premlčacia lehota podľa ust. § 101 OZ. Keďže žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie dňa 27.11.2006, premlčacia lehota uplynula dňa 28.11.2009, pričom žaloba bola podaná dňa 18.11.2008, a preto nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade nemožno považovať za premlčaný. Voči vodičovi, t.j. žalovanému v 2. rade, ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca za oboch plnil poškodenému. Preto žalobca má právo proti tomu kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu toho, čo za neho plnil. Toto ustanovenie zákona č. XXX/XXXX je vo vzťahu k OZ špeciálny predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti žalobcu pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky žalobcu plynúce z takéhoto plnenia. Zdôraznil, že pokiaľ by bolo vozidlo uvedené v poistnej zmluve poistené, pre prípad poistenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorý pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Keďže poistná zmluva uzavretá nebola, poškodený má právo uplatniť nárok na plnenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni. Zákon preto oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu, zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám, zodpovedným za škodu. Uviedol, že vodič je pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených. Vodič zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ, pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7, tzv. postih. Žalobca zároveň poukázal i na rozhodnutia súdu NS SR z 28.10.2011, sp.zn. 4Cdo/284/2010, kde najvyšší súd konštatoval v obdobnej veci, že nejde o nárok na náhradu škody, ide o nárok osobitnej povahy. Má povahu originálneho nároku a preto je rozhodujúce, kedy žalobkyňa mohla svoje postihové právo, odvíjajúce sa od toho, že plnila poškodenému z garančného fondu, vykonať prvý raz. Tiež poukázal na ďalšie rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/2010/2011 i na rozhodnutie KS v V., sp.zn. 4Co/176/2010, ako i rozhodnutie NS SR 4Cdo/134/2009. 8. K odvolaniu sa písomne podaním zo dňa 17.07.2013 vyjadrila žalovaná v 2. rade a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaná v 2. rade namietala v konaní nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že vozidlo použila so súhlasom jeho prevádzkovateľa. Uviedla, že v prípade, ak dopravnú nehodu spôsobil niekto iný ako držiteľ - prevádzkovateľ vozidla, t.j. vodič, zodpovednosť za prípadnú škodu nesie jeho prevádzkovateľ s poukazom na uznesenie NS SR 3Cdo/326/2009. Pokiaľ ako žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania, mala za to, že súd o nej správne rozhodol tak, že podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného, a to i z poukazom na ust. § 24 a ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. Uviedla, že z ust. § 24 ods. 7 nevyplýva iná aplikácia premlčacej doby, toto ustanovenie iba konštatuje, že kancelária má právo proti tomu, to zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, písm. b/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Podľa ust. § 24 a ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu. Dňa 23.10.2006 žalobca vyčíslil škodu, t.j. okamih, kedy sa poškodení dozvedeli o výške škody o tom, kto za škodu zodpovedá, vedeli už dňa 04.07.2006. Keďže žalobca podal žalobný návrh 18.11.2008, premlčacia doba uplynula 23.10.2008, preto súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol z dôvodu premlčania. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v 2. rade k odvolaniu písomne nevyjadril. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd prvej inštancie potom ako jeho prvé rozhodnutie zo dňa 09.11.2010, č.k. 26C/130/2009-84 v napadnutej časti a vo výroku o trovách konania odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, súd prvej inštancie vo veci ďalej konal a žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, keď i vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu konštatoval, že na posúdenie predmetnej námietky je potrebné aplikovať ust. § 106 ods. 1, 2 OZ, pričom za primárny považoval právny vzťah medzi škodcom (žalovanou v 2. rade) a poškodenými subjektmi. Uviedol, že právnu kvalifikáciu tohto vzťahu a z nej vyplývajúcu právnu úpravu premlčania nároku na náhradu škody nie je možné dodatočne meniť tým, že medzi poškodeného a škodcu vstúpil tretí subjekt (SKP), ktorý za škodcu vyplatí poškodenému náhradu škody, označenú ako náhradné poistné plnenie. Z ust. § 24 ods. 7 podľa súdu prvej inštancie nevyplýva iná aplikácia premlčacej doby, keď v citovanom ustanovení je len všeobecné konštatovanie, že kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, písm. b/ na náhradu toho, čo za neho plnila, pričom na druhej strane § 24 a ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodným je dátum XX.XX. XXX, t.j. kedy došlo k vyčísleniu škody spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Tento dátum súd prvej inštancie považoval za okamih, kedy sa poškodení dozvedeli o výške škody. O tom, kto za škodu zodpovedá vedeli už dňa 04.07.2006, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priestupku. Žalobca podal žalobný návrh 18.11.2006, pričom dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 OZ uplynula už dňa 26.10.2008. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 382 CSP mal za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a preto vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. K názoru odvolacieho súdu, že v danom prípade nie je možné posudzovať nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, a tiež, že nie je možné premlčanie posudzovať v zmysle ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ. Strany sporu sa k výzve odvolacieho súdu písomne nevyjadrili. 12. Žalovaná v podaní doručenom dňa 28. 03. 2017 zotrvala na svojom stanovisku, nárok žalobcu považovala za premlčaný. Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu písomne nevyjadril. 13. Písomným podaním zo dňa 28. 03. 2017 zástupkyňa žalovanej vypovedala plnú moc. 14. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, podľa odvolacieho súdu je dôvodná odvolacia námietka žalobcu o tom, že v danom prípade nie je možné nárok žalobcu posudzovať ako nárok na náhradu škody a tiež ani premlčanie nie je možné posudzovať v zmysle ust. § 106 ods. 1, 2 OZ. Správne žalobca uviedol, že nie je poškodeným v predmetnej veci, pretože žalobcovi žiadna škoda nevznikla a v tomto konaní sa domáha práva na náhradu toho, čo plnil poškodeným z poistného garančného fondu titulom regresu v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Tento nárok vyplýva, ako správne podotkol žalobca, zo špeciálneho právneho predpisu ako nárok sui generis, nejedná sa o náhradu škody a preto na premlčanie tohto práva sa vzťahuje všeobecná premlčacia lehota podľa ust. § 101 OZ. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danej veci bolo potrebné posúdiť, aký nárok žalobkyňa v preskúmavanej veci uplatnila a následne, či došlo k jeho premlčaniu. Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. OZ) a podmienky za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistnému na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodenému je potrebné rozlišovať, pretože v danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. 15. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prejednávanej veci je rozhodujúce, kedy žalobkyňa mohla svoje postihové právo, odvíjajúce sa od toho, že plnila poškodeným z garančného fondu, vykonať po prvý raz. Právo žalobkyne tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody ako už odvolací súd vyššie uviedol, preto jej vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamžiku, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu. Právo žalobkyne voči žalovanej v 2. rade na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodeným sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené poškodeným. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca poskytol dňa 27.11.2006 z poistného garančného fondu poškodeným poistné plnenie 170.859,- Sk (viď čl. XX) z čoho 15.533,- Sk predstavoval spracovateľský poplatok pre poisťovňu a samotné poistné plnenie predstavovalo 155.326,- Sk. S poukazom na ust. § 101 OZ premlčacia lehota preto uplynula dňa 28.11.2009. Keďže žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 18.11.2008, nárok žalobcu voči žalovanej v 2. rade nie je premlčaný. 16. Žalovaná v 2. rade je v spore pasívne legitimovaná, pretože ako vyplýva z obsahu spisu žalovaná v 2. rade dňa 30.04.2006 viedla ako nevodička motorové vozidlo W. L. X., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na vozidle poškodeného T. T. na osobnom motorovom vozidle Z. EČ: Y., a na vozidle poškodenej E. L. - S. T., EČ: Y., v čase riadenia motorového vozidla nemala žalovaná v 2. rade oprávnenie na vedenie motorových vozidiel. Rozhodnutím ODI Y. bola uznaná vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, k/, l/ zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. Žalovaná zavinene porušila pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobila škodu na majetku oboch poškodených. Žalovaná v 2. rade teda zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 OZ, avšak keďže škodu spôsobila vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva možno konštatovať, že je osobou bez poistenia zodpovednosti. Žalobca plnil teda nielen za žalovaného v 1. rade, ale i za žalovanú v 2. rade z garančného fondu, a preto má i proti žalovanej v 2. rade právo na náhradu tzv. postihu v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/284/2010. 17. Pretože si žalovaná v 2. rade svoju zákonnú povinnosť riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania a preto žalobca dôvodne uplatnil aj voči žalovanej v 2. rade úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca vyzval žalovanú v 2. rade na náhradu poistného plnenia listom zo dňa 31.01.2007 s tým, aby sumu 155.326,- Sk uhradila žalobcovi v termíne do 28.02.2007. Preto bola aj žalovaná v 2. rade zaviazaná na zaplatenie úroku z omeškania k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu s tým, že splnenie tejto povinnosti je spoločné a nerozdielné s plnením povinnosti uloženej žalovanému v 1. rade, a to rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 09.11.2010, č.k. 26C/130/2009-84. 18. Nakoľko odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.03.2013, v súlade s ust. § 396 ods. 1 a ust. § 396 ods. 2 CSP, keďže došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, a to tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).