Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010419 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109010419.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného G. H. a spol., pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného G. H. a obžalovaného A. Q., proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/60/2009 zo dňa 17.05.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných G. H., nar. XX.XX.XXXX v F. a A. Q., nar. XX.XX.XXXX v R. z a m i e t a j ú. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/60/2009 zo dňa 17.05.2016 boli obžalovaný G. H. a obžalovaný A. Q. uznaní vinnými z prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom dni mesiaca november 2002 v Bratislave na Zámočníckej ulici číslo 11 v sídle realitnej kancelárie INA po vzájomnej dohode prisľúbili poškodenej G. X. prevod do osobného vlastníctva trojizbového bytu číslo XX na L. ulici číslo XX v Bratislave, pričom 26.11.2002 na Notárskom úrade JUDr. Alžbety Juríkovej na Klobučníckej ulici v Bratislave obžalovaný A. Q. ako sprostredkovateľ prevodu bytu do osobného vlastníctva podpísal s poškodenou G. X. protokol o zložení zálohy, na základe ktorého dcéra poškodenej K. X. odovzdala na chodbe notárskeho úradu obžalovanému G. H. sumu 730.000,- Sk, avšak k prevodu bytu v stanovenej lehote do 31.03.2003 a ani doposiaľ nedošlo a obžalovaní prevzatú sumu doteraz nevrátili, čím poškodenej G. X. vznikla škoda vo výške 24.231,56 € (760.000,- Sk). Okresný súd uložil obžalovanému G. H. podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. U obžalovaného A. Q. podľa § 44 Tr. zák. okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/1/2001 zo dňa 07.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/155/2009 zo dňa 11.05.2010. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenej G. X. v sume 24.231,56 Eur. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní, ktoré odôvodnili samostatnými písomnými podaniami prostredníctvom svojich obhajcov. V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného G. H. uviedol, že v deň, keď došlo k odovzdaniu sumy 730.000,- Sk poškodenej X., pri jej odovzdaní obžalovaný fyzicky prítomný nebol a túto nikdy osobne neprevzal, táto bola odovzdaná spoluobžalovanému Q.. Následne mu A. Q. vrátil určitú finančnú čiastku, ktorá bola z minulosti pohľadávkou voči jeho osobe. Poukázal na protokol o zložení zálohy zo dňa 26.11.2002, z ktorého rovnako vyplýva uvedená skutočnosť. Obhajca ďalej poukázal na rozpory vo výpovedi poškodenej z prípravného konania a z hlavného pojednávania. Výpoveď poškodenej bola zrejme ovplyvnená tým, že je v príbuzenskom vzťahu s manželkou obžalovaného a bola zrejme v domnení, že uskutočnením istého tlaku i na jeho osobu cez trestné oznámenie zvýši pravdepodobnosť vrátenia uvedenej peňažnej čiastky od A. Q.. Obhajca ďalej uviedol, že obžalovaný zeman bol zo strany X. vydieraný a musel zaplatiť pokutu v sume 200.000,- Sk. Obhajca záverom uviedol, že z vykonaného dokazovania možno vyvodiť dôvodný záver, že vznikli vážne pochybnosti o tom, či spáchal skutok, pre ktorý bol obžalovaný, a teda mala byť zohľadnená zásada in dubio pro reo, žiada preto, aby odvolací súd podľa § 321 a § 322 Tr. por. obžalovaného G. H. spod obžaloby oslobodil, prípadne zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súd na opätovné prejednanie. V písomných dôvodoch odvolania obhajkyňa obžalovaného A. Q. uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a v celom rozsahu obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný je nevinný a žalovaného skutku sa nedopustil, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sumu 730.000,- Sk od poškodenej neprevzal. Krajský súd za splnenia zákonných podmienok podľa § 293 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného G. H., ktorý písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu vykonalo v jeho neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného G. H. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného A. Q. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil a poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces. Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný A. Q. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverečného návrhu obhajkyne. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v napadnutom rozhodnutí v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo že obaja obžalovaní sú zo spáchania žalovaného skutku usvedčovaní výpoveďou K. X., poškodenej G. X., svedka C. I., svedkyne C.. O. Q., svedkyne G. W., svedkyne K. R.. S výpoveďami týchto svedkov k jednotlivým fázach skutkového deja (ako to podrobne uviedol okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku), či už k časti odovzdania finančných prostriedkov, k časti predchádzajúcej majúc sa uskutočneného prevodu bytu alebo k nájomnej zmluve korešpondujú aj listinné dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli - protokol o zložení zálohy na sumu 730.000,- Sk, zaviazanie sa obžalovaným zemanom k predaju bytu poškodenej, čestné vyhlásenie, nájomnú zmluvu s uvedením nepravdivých skutočností. Z takto vykonaného dokazovania dospel aj krajský súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je opísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku, a že sa ho dopustili obaja obžalovaní. Krajský súd v tejto časti poukazuje na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať a dodáva nasledovné: náležité zistenie skutkového stavu veci jednoznačne vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná (nie len napr. hypoteticky pripustená) tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Nemôže ísť len o pravdepodobnosť dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo dokonca celkom opačného záveru. V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je opísaný v podanej obžalobe, o čom svedčí ucelená reťaz priamych aj nepriamych dôkazov vyššie opísaných. Vykonané dôkazy v súhrne vyznievajú jednoznačne a bez pochybností v neprospech obžalovaných G. H. a A. Q.. Krajský súd, rovnako ako súd okresný vyhodnotil obranu obžalovaných ako účelovú, vinu za žalovaný skutok „hádzali“ jeden na druhého, pričom aj ich vlastné výpovede si protirečili, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ale predovšetkým jednoznačne vyvrátenú vyššie opísanými dôkazmi. Krajský súd teda uzatvára, že obžalovaní ako trestne zodpovedné subjekty konaním opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku seba na škodu cudzieho majetku obohatili tým, že uviedli poškodenú do omylu a spôsobili jej tak väčšiu škodu. Týmto konaním naplnili tak po stránke subjektívnej ako i po stránke objektívnej zákonné znaky prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom správne okresný súd posudzoval trestnosť činu podľa zákona neskoršieho, nakoľko tento je celkom jednoznačne pre obžalovaných priaznivejší. Čo sa týka konkrétneho druhu a výmery uloženého trestu, okresný súd u obžalovaného G. H. správne vyhodnotil správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti, existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti - § 36 písm. j/ Tr. zák. (doposiaľ nebol súdne trestaný) a následne správne ustálil ich pomer v zmysle § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zák. Na základe uvedeného, preto bolo potrebné vychádzať z upravenej trestnej sadzby v rozmedzí od jedného roka do troch rokov a štyroch mesiacov. Vychádzajúc z ustanovenia § 34 Tr. zák., ako i skutočnosti, že od spáchania žalovaného skutku uplynula doba viac ako trinásť rokov, možno konštatovať, že na nápravu obžalovaného bude postačovať pôsobiť hrozbou trestu, a to vo výmere jeden rok, teda na spodnej hranicu trestnej sadzby s odkladom jeho výkon na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd u obžalovaného A. Q. podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/1/2001zo dňa 07.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/155/2009 zo dňa 11.05.2010, krajský súd je rovnako názoru, že uložený trest skorším rozsudkom vo výmere tri roky nepodmienečne je s poukazom na jeho osobu a dobu, ktorá uplynula od spáchania predmetnej trestnej činnosti postačujúcim na jeho nápravu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade uplatnenej škody zo strany poškodenej, krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil ani v tejto časti. Škoda bola zo strany poškodenej uplatnená riadne a včas a o jej výške nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti, v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že škoda bola spôsobená konaním obžalovaných opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.