Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/126/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109217479 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109217479.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: ISS Facility Services spol. s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 31 345 212, zastúpeného: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 26. novembra 2014, č.k. 10C 50/2009-254, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal priznania náhrady škody vo výške 65.825,53 eura (1.983.059,90 Sk), podľa zák. č. 514/2003 Z.z.; a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že Okresného súd Bratislava I v konaní sp. zn. 9Ct 14/2002 rozsudkom zo dňa 22.06.2006 určil, že žalobca (v procesnom postavení odporcu) neplatne skončil pracovný pomer s C.. R. U. (v procesnom postavení navrhovateľa) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy v sume 1.112.414,- Sk, ako aj náhradu trov konania v sume 166.274,40,- Sk. Žalobca proti tomuto rozsudku podal dňa 27.09.2006 odvolanie bez toho, aby zaplatil spolu s podaným odvolaním súdny poplatok za odvolanie. Vec bola súdom prvej inštancie dňa 05.10.2006 predložená Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o podaní riadneho opravného prostriedku proti rozsudku. Odvolací súd žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v sume 72.744,- Sk, výzvou zo dňa 14.11.2006, v lehote 10 od dňa doručenia výzvy; ktorá mu bola doručená dňa 20.11.2006. Nakoľko ani do 27.12.2006 žalobca súdny poplatok za odvolanie nezaplatil, odvolací súd uznesením č.k. 9Co 463/06-204 zo dňa 31.01.2007 odvolacie konanie zastavil, pričom zároveň účastníkov konania poučil, že proti predmetnému uzneseniu odvolanie nie je možné podať. Na tomto uznesení bola vyznačená právoplatnosť dňom 22.03.2007. Následne však žalobca dňa 03.04.2007 súdny poplatok za odvolanie zaplatil, a to až po vydaní uznesenia o zastavení konania. Proti uzneseniu o zastavení odvolacieho konania žalobca dňa 28.03.2007 podal odvolanie, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21.06.2007, sp. zn. 9Co/463/06 odvolacie konanie zastavil, keď dospel k záveru, že na rozhodnutie o ňom nie je funkčne príslušný. Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu SR podal žalobca dovolanie, no uznesením sp. zn. 1CdoV 1/2007 zo dňa 25.10.2007 Najvyšší súd SR jeho dovolanie odmietol. Mal tiež preukázané, že žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2009 písomnú urgenciu s tým, aby konal a zároveň mu doručil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 385/08-63 zo dňa 21.04.2009, ktorý vo výroku konštatoval, že jeho právo na súdnu ochranu zaručené č.l. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným 25.10.2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 1CdoV 1/2007 porušené nebolo. Ústavný súd v tomto náleze konštatoval, že ochrana sťažovateľovmu základnému právu na súdnu ochranu bola poskytnutá samotným doplnením zákona o súdnych poplatkoch v ustanovení § 18a ods. 2, ktoré musia konajúce všeobecné súdy rešpektovať, a krajský súd bol po nadobudnutí účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch povinný ďalej postupovať v konaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu a meritórne toto odvolanie prejednať. Následne súd prvej inštancie v zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu SR spis v označenej veci dňa 28.07.2009 predložil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave mu však spis dňa 18.08.2009 vrátil s tým, že nebol daný dôvod na predloženie veci odvolaciemu súdu. V tomto období žalobca podal ďalšiu sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Krajského súdu v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Ct 14/02, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I ÚS 343/2010-30 zo dňa 27.04.2011 konštatoval, že bolo porušené základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Krajského súdu v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9Ct 14/02, odvolaciemu súdu prikázal v danej veci konať a žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur. Po doručení nálezu č.k. I. ÚS 343/2010-30 zo dňa 27.04.2011 Krajský súd v Bratislave dňa 22.09.2011 vo veci určil termín odvolacieho pojednávania na deň 19.01.2012. Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.12.2011 však Ing. Anton Matulčík; v procesnom postavení navrhovateľa v konaní sp.zn. 9Ct 14/2002; návrh vo veci samej zobral v celom rozsahu späť. Žalobca so späťvzatím návrhu súhlasil, a preto Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9Co 414/2011-328 zo dňa 19.01.2012 späťvzatie návrhu na začatie konania pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 48Er 886/2007 mal preukázané, že C.. R. U. požiadal W. Ú. L.. L.. I. o vykonanie exekúcie v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/02-175. Žalobca v exekučnom konaní v procesnom postavení povinného podal námietky voči exekúcii, ktoré boli uznesením súdu č.k. 48 Er886/07-35 zo dňa 17.07.2007 zamietnuté. C.. R. U. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 02.07.2014 potvrdil, že náhrada mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru mu bola vyplatená v rámci exekučného konania tak, že zexekvovaná suma bola najskôr pripísaná na účet jeho právneho zástupcu a neskôr bola prevedená na jeho účet, pričom žalobca si voči nemu nárok na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy titulom vydania bezdôvodného obohatenia neuplatnil. Napokon poukázal na to, že žalobca C.. R. U. doručil výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 19.01.2012, avšak ten jeho nárok neuznal z dôvodu, že náhrada mzdy mu bola vyplatená na základe právoplatného exekučného titulu v roku 2007. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke podľa § 1 písmeno a/, § 3 ods. 1 písmeno a/, d/, § 4 ods. 1, písmeno a/ bod1, § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2,4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko vykonaním exekúcie na majetok povinného (žalobcu) na základe nezrušeného exekučného titulu, aj keď s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti, nevzniká škoda na jeho majetku spočívajúca v hodnote vymoženej pohľadávky a štát za ňu nezodpovedá. Zdôraznil, že škoda by žalobcovi vznikla iba vtedy, ak by žalovanú sumu titulom náhrady mzdy a titulom náhrady trov konania nebol povinný C.. R. U. zaplatiť, a urobil tak iba v dôsledku nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti na rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002-175 a uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 463/06-204, čo však v spore preukázané nebolo. Poukázal na to, že žalobca súhlasil počas odvolacieho konania so späťvzatím návrhu C.. R. U. a rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený len v dôsledku zastavenia odvolacieho konania, teda žalobca nemôže v tomto spore tvrdiť, že nemal povinnosť C.. R. U. náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru vyplatiť a nahradiť mu aj trovy konania. V tomto smere žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že k odčerpaniu finančných prostriedkov z jeho účtu došlo neprávom; a nepreukázal ani to, že exekučné konanie, v súvislosti s vedením ktorého si uplatnil nárok na náhradu škody titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie námietok, bolo vedené nedôvodne. Pre úplnosť uviedol, že ak by predsa len na strane žalobcu vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdov, táto škoda môže byť voči štátu úspešne uplatnená iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný mu plniť titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca však nepreukázal, že by sa účinne domáhal voči C.. U. vydania bezdôvodného obohatenia, až na list, ktorým ho vyzval na vydanie plnenia získaného titulom neplatne skončeného pracovného pomeru, ktorý však prvoinštančný súd vyhodnotil ako účelový, nakoľko žalobca má zachované právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči C.. U. za preukázania všetkých predpokladov aj napriek vznesenej námietke premlčania, na ktorú súd z dôvodu hodného osobitného zreteľa nemusí prihliadnuť. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobca v tomto smere nevyužil riadne a včas všetky prostriedky ochrany svojich práv, pričom ak tvrdí, že bol nesprávnym úradným postupom súdov poškodený, bolo jeho povinnosťou predchádzať vzniku škody všetkými procesnými prostriedkami. V tejto súvislosti poznamenal, že žalobca tým, že nezaplatil súdny poplatok za podané odvolanie riadne a včas, sám si svojim konaním privodil, že súdy o jeho opravnom prostriedku rozhodovali v odôvodnení uvedeným spôsobom, keď nepreukázal, že by mu v zaplatení súdneho poplatku za odvolanie bránili závažné prekážky. Napokon, v nadväznosti na tvrdenie žalobcu, že škoda mu mala byť spôsobená ak nezákonným rozhodnutím, poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval žiadne konkrétne rozhodnutie, ktorým mu vznikla uplatnená škoda a bolo ako nezákonné zrušené či zmenené. Bez ohľadu na uvedené však v prejednávanej veci nie je splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keď žiadne z rozhodnutí súdov citovaných v odôvodnení rozsudku neboli zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v spore žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie dôvodiac, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, napriek skutočnosti, že sa domáha náhrady škody, prvoinštančný súd žiadne skutkové zistenia ohľadom vzniku škody, výšky škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdov a vznikom škody neustálil, a táto skutočnosť, má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v celej jeho podstate. Rovnako súdu prvej inštancie vytkol, že neustálil žiadne skutkové zistenia o osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, a to napriek tomu, že ide o otázku, ktorej posúdenie je v danom spore, ktorého predmetom je náhrada škody, nevyhnutné. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vykonaním exekúcie na majetok povinného na základe nezrušeného exekučného titulu, aj keď s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti, nevzniká škoda na majetku povinného spočívajúca v hodnote vymoženej pohľadávky a štát za ňu nezodpovedá, ktorý označil za klamlivý a zavádzajúci, ale aj mimoriadne účelový, nakoľko rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2006, č.k. 9 Ct 14/02-175 nikdy nebol exekučným titulom, keďže od 27.09.2006 kontinuálne prebiehalo voči tomuto rozhodnutiu odvolacie konanie až do 19.1.2012, čo v spore náležite preukázal. Zdôraznil, že dňa 27.07.2007 bola vykonaná exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, v dôsledku ktorej mu bola z účtu odpísaná suma 1.605.651,40,-Sk, a teda je zrejmé, že odvolacie konanie prebiehalo aj v čase vykonávania exekúcie, a to na základe rozsudku, na ktorom bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, keď na jej vyznačenie neboli splnené podmienky v zmysle vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2006, č.k. 9 Ct 14/02-175, totiž nikdy nespĺňal materiálne náležitosti exekučného titulu podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a kvázi "exekučným titulom" sa stal iba formálne v dôsledku vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti v dôsledku nesprávneho úradného postupu, nakoľko legálnou prekážkou na ich vyznačenie bolo prebiehajúce odvolacie konanie. Na základe uvedeného konštatoval, že exekúcie, ktoré boli na jeho majetku vykonané na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2006, č.k. 9 Ct 14/02-175, boli vykonané bez exekučného titulu a len v dôsledku toho, že na tomto rozsudku bola nesprávnym úradným postupom (t.j. postupom vykonaným v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom) vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto bezprostrednou príčinou vzniku jeho škody je nesprávny úradný postup označených súdov; a teda Slovenská republika za túto škodu zodpovedá. Nesprávne preto súd prvej inštancie vec právne posúdil, keď neposúdil správne postup určený všeobecne záväznými právnymi predpismi regulujúcimi postup pri vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nesprávne podmieňuje vznik škody u žalobcu preukázaním, že žalovanú sumu žalobca nebol povinný zaplatiť C.. R. U.. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I spis. zn. 9 Ct 14/02 totiž podal odvolanie, a tento nikdy nenadobudol právoplatnosť, teda je zrejmé, že povinnosť zaplatiť C.. R. U. predmetnú sumu náhrady mzdy mu nikdy nebola právoplatne a vykonateľne uložená. Dôkaz na preukázanie, že k odčerpaniu finančných prostriedkov z účtu žalobcu došlo neprávom, tak spočíva v preukázaní samotnej neexistencie právoplatne uloženej povinnosti žalobcu zaplatiť sumu titulom náhrady mzdy C.. R. U.. Opätovne i v tejto súvislosti vytkol prvoinštančnému súdu nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, a to z dôvodu, že jeho odôvodnenie obsahuje vnútorne si odporujúce tvrdenia, ktoré sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ako aj s logikou veci, nakoľko súd prvej inštancie neoznačuje žiadne právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktorým by povinnosť žalobcu zaplatiť C.. U. náhrady mzdy a náhradu trov konania bola daná. Napokon namietal i správnosť záveru prvoinštančného súdu, že nepreukázal, že by sa účinne domáhal voči C.. R. U. vydania bezdôvodného obohatenia, až na list, ktorý vyhodnotil ako účelový. V spore totiž preukázal, že sa voči C.. R. U. účinne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú skutočnosť potvrdil aj C.. R. U. ako svedok vo svojej vo výpovedi na pojednávaní dňa 02.07.2014. Zdôraznil, že sa snažil účinne domôcť vydania bezdôvodného obohatenia, keď C.. R. U. vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia bezprostredne po tom, ako zistil, že vzal späť svoju žalobu v celom rozsahu v konaní, v ktorom bol vynesený rozsudok Okresného súdu Bratislava I, spis. zn.: 9 Ct 14/2002 - 175, a vymáhanie vydania bezdôvodného obohatenia od C.. R. U. v osobitnom súdnom konaní, tak ako to uvádza prvoinštančný súd, je neopodstatnené a rozhodne by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a viedlo by k iniciovaniu bezúspešného konania a k neodôvodnenému predlžovaniu konania a vymoženiu práva. Poukázal však i na to, že na jeho úkor sa bezdôvodne neobohatil C.. U., ale súdny exekútor, ktorý postihol exekúciou jeho majetok bez právneho dôvodu a bez existencie skutočného exekučného titulu. Nakoľko je však podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené, nemá k dispozícii žiaden právny prostriedok v rámci exekučného konania, ani iných konaní, ktorým by sa mohol domáhať vrátenia neprávom zexekvovanej sumy. Napokon za nesprávny označil i záver súdu prvej inštancie, že vydania bezdôvodného obohatenia sa mal proti R. U. domáhať napriek vznesenej námietke premlčania, na ktorú súd z dôvodu hodného osobitného zreteľa nemusí prihliadnuť, keď Občiansky zákonník ani súvisiace predpisy neumožňujú súdom pri ich činnosti ľubovoľne neprihliadať na premlčanie nárokov účastníkov konania, a to ani v prípadoch osobitného zreteľa tak, ako to prvoinštančný súd iracionálne odôvodňuje v rozsudku. Záverom zdôraznil, že svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok splnil riadne a včas v rámci lehoty, ktorá je určená právnym predpisom a napriek tomu súdy postupovali nesprávnym úradným postupom, v nadväznosti na ktorý mu vznikla škoda uplatnená podanou žalobou, a preto, keď bola v spore preukázaná aj existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol, napriek tomu, že všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu boli v tomto prípade splnené. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe o náhradu škody v sume 65.825,53 eura, nakoľko žalobca v spore nepreukázal splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002-175, keď nepreukázal, že k odčerpaniu finančných prostriedkov z jeho účtu v sume 1.605.651,40,-Sk, v rámci exekučného konania prebiehajúceho na základe citovaného rozsudku, došlo neprávom, avšak ani to, že exekučné konanie, v súvislosti s ktorým mu mala titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie námietok vzniknúť škoda, bolo vedené nedôvodne. Správny je rovnako záver prvoinštančného súdu, že žalobca v spore nepreukázal, že by sa účinne domáhal voči C.. U. vydania bezdôvodného obohatenia, keď v tejto súvislosti nemožno za dostatočnú považovať samotnú písomnú výzvu žalobcu C.. U. na vydanie bezdôvodného obohatenia bez toho, aby sa žalobca jeho vydania domáhal prostredníctvom súdu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne naznačil, že priznanie nároku súdom nie je bez ďalšieho vylúčené ani v prípade vznesenia námietky premlčania. Z ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe všeobecných súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 265/2009), no tiež Ústavného súdu SR (napr. uznesenie vo veci sp. zn. IV. ÚS 542/2013, a tiež sp. zn. II. ÚS 176/2011), totiž vyplýva, že súd výnimočne môže odoprieť ochranu i právu účinne namietať premlčanie pre rozpor výkonu tohto práva s dobrými mravmi; a v takom prípade súd na námietku premlčania neprihliadne, ako to konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k záveru, že podanej žalobe nebolo možné vyhovieť, a na ktoré v podrobnostiach odkazuje. 6. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď žalobu zamietol napriek tomu, že bol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I, ktorý na rozsudku č.k. 9Ct 14/2002-175 vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť, hoci na to neboli splnené podmienky. Je totiž zrejmé, že k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozsudku došlo zo strany okresného súdu za stavu a v čase, keď bolo zo skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu nepochybné, že všetky podmienky na vyznačenie tejto doložky vyplývajúce z § 62, § 62a vyhl. č. 543/2005 Z.z, o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy ( v znení účinnom do 31.3.2009), v spojení s ust. § 159 ods. 1 O.s.p. a § 161 ods. 1 O.s.p., boli naplnené; a skutočnosť, že odvolacie konanie (napokon) nemožno považovať za právoplatne skončené, vyšla najavo až po tom, ako boli peňažné prostriedky v rámci výkonu exekúcie odpísané z účtu žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že k záveru o splnení všetkých podmienok na vykonanie exekúcie proti žalobcovi ako povinnému (z rozsudku č.k. 9Ct 14/2002-175) dospel i exekučný súd, ktorý námietkam proti exekúcii podaným žalobcom, nevyhovel. 7. Pokiaľ sa žalobca v podanom odvolaní nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno podmieňovať vznik jeho nároku na náhradu škody uplatneného podanou žalobou preukázaním neexistencie jeho povinnosti zaplatiť C.. U. náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, odvolací súd i túto jeho argumentáciu považuje za nedôvodnú, nakoľko existencia tejto povinnosti žalobcu; bez zreteľa na akékoľvek iné okolnosti; celkom vylučuje priamu príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Bez zreteľa na vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 9Ct 14/2002-175, a bez ohľadu na oprávnenosť vedenia exekúcie, by totiž bolo povinnosťou žalobcu túto povinnosť splniť; teda pri pravidelnom behu udalostí by sa i tak bol majetok žalobcu o túto dlžnú sumu zmenšil. Pokiaľ potom žalobca v spore nepreukázal, že inak by nebol povinný zaplatiť C.. U. náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru; ani to, že táto povinnosť mu nevznikla v súdom priznanom rozsahu; nemožno v preskúmavanej veci považovať za preukázaný ani vznik jeho nároku na náhradu škody. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorý v tejto súvislosti tvrdí, že nárok C.. U. na náhradu mzdy nemožno považovať za daný nakoľko mu nikdy nebol priznaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom, poukazuje odvolací súd na to, že podmienkou vzniku nároku na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru nie je jej priznanie právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu; ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalobca; nakoľko tento ( hmotnoprávny) nárok vzniká i bez rozhodnutia súdu naplnením predpokladov stanovených Zákonníkom práce a rozhodnutie súdu o tomto nároku nie je rozhodnutím konštitutívnym . V preskúmavanej veci pritom nebolo preukázané, že tento nárok neexistuje, presnejšie, že tu existujú skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že C.. U. podľa Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru proti žalobcovi nevznikol. 8. Nedôvodná je rovnako argumentácia žalobcu, ktorý vytkol súdu prvej inštancie, že neustálil osobu, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, pričom zároveň konštatoval, že v skutočnosti sa na jeho úkor obohatil súdny exekútor, a preto, keď navrátenie do pôvodného stavu v exekúcii nie je možné, nemá už možnosť domôcť sa vrátenia bezdôvodného obohatenia. S poukazom na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol, bolo totiž nadbytočné do najmenších podrobností sa zaoberať v odôvodnení posúdením otázky subjektu, ktorý mal získať na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenia. Naviac však z odôvodnenia napadnutého rozsudku nesporne vyplýva, že za túto osobu považoval prvoinštančný súd C.. U., ktorému boli (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) vyplatené finančné prostriedky zexekvované z účtu žalobu. Neobstojí tak ani námietka žalobcu, že vzhľadom na nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu v exekúcii, už nemá žiadnu možnosť domôcť sa vrátenia predmetnej sumy. 9. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcu na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom v preskúmavanej veci, pričom žalobca ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a po náležitej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. i náležite odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami významnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok sporových strán súvisiacich s predmetom sporu, a preto, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé, nemôže obstáť ani námietka žalobcu v podanom odvolaní, že napadnutý rozsudok trpí vadami majúcimi za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 10. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).