Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/34/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109239294 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109239294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PETERKA & PARTNERS s.r.o., Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, IČO: 35 800 364, zast.: Mgr. Ján Makara, advokát, Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava, adresa na doručovanie: Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 3.038,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/230/2009 - 189 zo dňa 27.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 Cb/230/2009 - 189 zo dňa 27.10.2014 p o t v r d z u j e . Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 719,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 719,27 eur od 14.06.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému návrhu trov konania vo výške 198,68 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 797 ods. 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), § 132, 142 ods. 1, 2, 153 ods. 1, 155 ods. 1 O. s. p.. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 22.10.2009 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 3.038,30 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatených nárokov na náhradu škody. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca ako poistník a poistený uzatvoril so žalovaným ako poisťovateľom Poistnú zmluvu č. 411 004 796 zo dňa 10.03.2008, ktorej predmetom bolo poistenie elektroniky v priestoroch na Kapitulskej 18/A v poistnej sume 2.404.272,-Sk na dobu neurčitú od 11.03.2008. Ročné poistné sporové strany dohodli na sumu 16.367,-Sk. Zo zoznamu č. 1 poistenej elektroniky k Poistnej zmluve č. 411 004 796 súd zistil, že súčasťou poistenia boli aj: - položka 11 PC stanica 12 v cene 37.961,-Sk - položka 13 PC stanica 10 v cene 38.098,-Sk - položka 34 monitor LCD 19 Samsung v cene 7.621,-Sk - položka 41 monitor LCD 19 Samsung v cene 7.853,-Sk 2. Zo všeobecných poistných podmienok poistenia podnikateľov - poistenie elektroniky (ďalej len VPP) čl. 3, ods. 1 písm. h/ súd zistil, že poisťovateľ poskytne poistné plnenie za vecné škody spôsobené najmä krádežou vlámaním (pokiaľ bola pri strate predmetu týmto spôsobom prekonaná prekážka - napr. vylomenie zámku, poškodenie oplotenia a pod.) alebo lúpežou. 3. Z uznesenia OR PZ ČVS: ORP-489/3-OSV-B1-2009 zo dňa 18.02.2009 súd zistil, že orgán činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie pre prečin krádeže, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 01.02.2009 v čase okolo 19:30 hod. v Bratislave na Kapitulskej ulici č. 18/A nezisteným spôsobom vošiel do uzavretého areálu spoločnosti PETERKA & PARTNERS s.r.o., následne vošiel do budovy oknom na druhom poschodí, odcudzil elektroniku, čím spôsobil poškodenej spoločnosti PETERKA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Bratislava, Kapitulská 18/A škodu vo výške 3.038 eur. Z uznesenia OR PZ ČVS: ORP-489/3-OSV-B1-2009 zo dňa 02.04.2009 bolo zistené, že orgán činný v trestnom konaní stíhanie prerušil, nakoľko nezistil skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. 4. Žalovaný uzatvoril poistnú udalosť zo dňa 01.02.2009 bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že podľa uznesenia polície páchateľ vošiel do priestorov žalobcu nezisteným spôsobom, čím nebolo obhliadkou miesta činu potvrdené násilné vniknutie, prekonanie prekážky. Na základe uvedeného škoda nie je krytá poistením a z uvedenej škodovej udalosti mu nemôže poskytnúť poistné plnenie. Na pojednávaní dňa 06.12.2010 súd vykonal dokazovanie svedeckou výpoveďou F. H., ktorá v rozhodnom čase pracovala u žalobcu ako recepčná a potvrdila, že v uvedený deň osobne skontrolovala celé priestory žalobcu, skontrolovala uzatvorenie okien a celý priestor následne zakódovala bezpečnostným systémom. V zmysle odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie o hlásenie spoločnosti SECURITON, s. r. o., z ktorého zistil, že dňa 01.02.2009 prijali o 18:36 hod. signál na stredisko registrácie poplachov a o 18:47 hod. sa dostavili do objektu, kde zistili, že na druhom poschodí je okno otvorené dokorán, pod oknom je šiltovka a nachádzajú sa tam čerstvé stopy od topánok. Bolo zistené odcudzenie 2 x počítač a 2 x monitor. Priestorové snímače namontované v priestoroch žalobcu nezaznamenávajú otvorené okno, ale len narušenie priestoru osobou. Na pojednávaní dňa 23.10.2012 žalovaný namietal výšku nároku, nakoľko mal za to, že žalobca v konaní nepredložil doklady preukazujúce nadobudnutie odcudzených vecí. 5. Zo Znaleckého posudku č. 2/2013 zo dňa 12.05.2013 znalca V.. I. G. súd zistil, že absencia mechanoskopických stôp nasvedčuje tomu, že v priestoroch žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k prekonaniu okna použitím nástrojov vytlačením, resp. vykopnutím okenného krídla. Tým mal súd za preukázané, že ku škode došlo vlámaním prekonaním zabezpečenia. 6. Zo Znaleckého posudku č. 3/20136 zo dňa 30.09.2013 znalca V.. M. Y. súd zistil hodnotu odcudzeného majetku vo výške 719,27 eur. Tým mal súd preukázanú výšku škody, ktorú priznal. 7. Na základe vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že poistná zmluva nevymedzuje poskytnutie poistného plnenia len a výhradne na preukázané prípady vlámania spôsobom, že páchateľ poškodí zabezpečenie (v poistnej zmluve je uvedené „najmä“). Nemôže byť na ťarchu poisteného, že polícia nedokáže pri ohliadke miesta činu identifikovať spôsob prekonania zabezpečenia. Žalobca v konaní svedeckou výpoveďou preukázal, že priestory zabezpečil primeraným spôsobom (zamestnankyňa skontrolovala uzatvorenie okien vrátane okna, ktoré páchateľ otvoril a zakódovala celý priestor žalobcu). Žalobca svedeckou výpoveďou preukázal, že priestory zabezpečil primeraným spôsobom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že pri uzatvorení poistnej zmluvy určil ako neodstrániteľnú podmienku vyplatenia poistnej sumy skutočnosť, že policajný orgán musí zistiť spôsob prekonania zabezpečenia priestorov. Príslušenstvo žalovaného nároku žalobca vyčíslil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení a ako deň vzniku omeškania určil 15 - ty deň po oznámení žalovaného a neposkytnutí poistného plnenia v súlade s ust. § 797, ods. 3 Obč. zák.. Súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a v konaní preukázal dôvodnosť svojho nároku vrátane jeho súčastí. Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri likvidácii poistnej udalosti vo forme likvidácie bez poskytnutia poistného plnenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd zamietol návrh v časti určenia spôsobu úrokov z omeškania, nakoľko konštatoval, že žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 9 % za každý deň omeškania, kým zákonný sankčný úrok je definovaný ako ročný. Na základe vyjadrenia žalobcu pri vypracovaní žaloby došlo k chybe v písaní. Obe sporové strany si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania. Súd konštatoval úspešnosť žalobcu 23,67 % a z toho dôvodu čistá úspešnosť žalovaného v konaní predstavovala 52,66 %. Žalovaný v konaní v zákonnej lehote písomne vyčíslil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku, trovy znaleckého dokazovania ... 377,29 eur, čo predstavuje 52,66 % sumu 198,68 eur. Súd priznal žalovanému čiastočný úspech vo veci, a preto mu priznal pomernú časť vyčíslených trov konania. 8. Proti rozsudku súdu podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov konania, a to z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 1 písm. f) O. s. p., keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Súd v napadnutom rozsudku rozhodol o trovách s odvolaním sa na ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom konaní si obe sporové strany uplatnili nárok na náhradu trov konania. Súd konštatoval úspešnosť žalobcu 23,67 % a z toho dôvodu čistá úspešnosť žalovaného v konaní predstavovala 52,66 %. Žalovaný v konaní v zákonnej lehote vyčíslil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku, trov znaleckého dokazovania vo výške 377,29 eur. Z toho dôvodu súd určil, že keďže mal žalovaný čiastočný úspech vo veci, priznal mu trovy konania vo výške 198,68 eur, ako pomernú časť vyčíslených trov. Žalobca má za to, že súd v danom prípade nesprávne posúdil právne posúdil vec, keďže pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil správne ustanovenie O. s. p.. Žalobca mal za to, že súd mal v danom prípade použiť ust. § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania nemá vplyv iba pomer úspechu účastníkov konania, ale aj ďalšie skutočnosti, napríklad práve závislosť rozhodnutia o výške plnenia od znaleckého posudku alebo úvaha súdu. Ďalej uviedol, že v konaní bola pritom medzi účastníkmi sporná otázka výška vzniknutej škody, a súd preto nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie, pričom úlohou znalca bolo stanoviť hodnotu odcudzeného majetku, t.j. výšku plnenia. S ohľadom na uvedené má preto žalobca za to, že posúdenie otázky o výške plnenia nepochybne záviselo od uvedeného znaleckého posudku a súd tak mal správne aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania, a to napriek tomu, že mal žalobca vo veci iba čiastočný úspech. Použitie ust. § 142 ods. 2 O. s. p. v tomto prípade znamená zapretie zmienenej výnimky zo všeobecnej zásady o určení náhrady trov konania podľa miery úspechu vo veci. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaného zaviaže nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti podľa vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, prípadne aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 9. Proti rozsudku súdu v časti druhého a tretieho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd dospel k záveru, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi pri škodovej udalosti, je uzavretou poistnou zmluvou krytá, a to z dôvodu, že poistná zmluva nevymedzuje poskytnutie plnenia len a výhradne na preukázané prípady vlámania spôsobom, že páchateľ poškodí zabezpečenie objektu.V zmysle VPP poisťovateľ poskytne poistné plnenie za vecné škody spôsobené najmä krádežou vlámaním alebo lúpežou. Trestného činu krádeže sa podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje tzv. všeobecnú skutkovú podstatu trestného činu krádeže. Popri tejto skutkovej podstate trestného činu sa podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona trestného činu krádeže dopustí aj ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním. 10. Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. 11. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že každé prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a čin spácha vlámaním je krádežou, avšak nie každá krádež je spáchaná vlámaním. 12. Z formulácie VPP a jej výkladu vyplýva, že poistnou zmluvou nie je krytá každá krádež (poisťovateľ vyžaduje napr. určitý stupeň zabezpečenia poistených vecí), ale len krádež spáchaná vlámaním (zásada Špeciality), na čom nič nemení ani slovíčko „najmä“, ktoré je v danom prípade potrebné vyložiť tak, že poistné plnenie môže byť poskytnuté aj v iných prípadoch, avšak rovnocenných s krádežou vlámaním (prekonanie prekážky) alebo lúpežou (násilie alebo hrozba násilím). 13. Žalobca mal teda povinnosť preukázať, že ku krádeži jeho majetku prišlo vlámaním (vniknutím do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou), pretože ho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Ak žalobca uvedenú skutočnosť nevie vierohodne preukázať, dôsledkom musí byť zamietnutie návrhu žalobcu súdom v celom rozsahu. 14. Podľa žalovaného znalecký posudok V.. I. G. nepreukazuje, že do objektu žalobcu vnikol páchateľ prekonaním prekážky. Znalec síce konštatoval poškodenie okien na objekte žalobcu, avšak vychádzal z fotografií vyhotovených viac ako 4 roky po škodovej udalosti, a preto nie je preukázané, že toto poškodenie priamo súvisí so škodovou udalosťou alebo vniknutím do priestorov žalobcu. Súd nerozlišoval medzi vniknutím do uzavretého priestoru a jeho prípadným opustením (páchateľ mal údajne len 11 min. na vniknutie do objektu, odpojenie počítačov, ich odnesenie a opustenie miesta činu). Ak teda nie je zistený spôsob vniknutia do priestorov žalobcu, nie je možné konštatovať naplnenie definičných znakov vlámania. 15. Ak by sa na oknách žalobca v čase vzniku škodovej udalosti skutočne nachádzali znalcom uvádzané poškodenia, boli by určite zdokumentované aj orgánmi činnými v trestnom konaní a žalobca by zrejme vykonal ich opravu, aby zabezpečil svoj majetok nachádzajúci sa v budove. Rovnako sa znalec nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, prečo prišlo k poškodeniu okenného krídla č. 1 a č. 2 a zároveň aj okenného krídla č. 9 a 10, ku ktorému sa je podľa názoru žalovaného obtiažne dostať a ich využitie páchateľom pri spáchaní trestného činu by bolo neefektívne. 16. Žalobca dôveryhodne nepreukázal ani zabezpečenie svojich priestorov pred vznikom škodovej udalosti. Svedecká výpoveď jeho zamestnankyne v tomto smere nemôže byť relevantná, nakoľko ide o nedôveryhodnú osobu (zamestnankyňa žalobcu), ktorá vykonávala rutinnú činnosť, a preto si nemôže byť v každom jednom prípade vedomá splnenia svojich povinností, resp. jej snahou môže byť aj zbavenie sa prípadnej zodpovednosti za nesplnenie svojich povinností. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj zistenia orgánov činných v trestnom konaní (na druhom poschodí sa nachádzalo otvorené okno). 17. Závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozhodnutí majú len povahu dohadov. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu a zaviazal ho na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. 18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že ku krádeži majetku žalobcu došlo vlámaním. Prvostupňový súd vykonal viacero dôkazov na preukázanie tejto skutočnosti, pričom vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú tento záver. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo v prvom rade preukázané, že pri vniknutí do priestorov žalobcu musel páchateľ najprv vojsť do uzavretého areálu žalobcu. Páchateľ pri vstupe do areálu musel prekonať kamenný plot vysoký najmenej 3 metre. Páchateľ následne vnikol do budovy žalobcu oknom, ktoré sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží budovy, čo bolo zadokumentované políciou (trasologické stopy po obuvi zistené znalcom na fasáde v oblastí bleskozvodu, ktorý vedie v blízkosti okien, takisto potvrdzujú záver, že páchateľ vošiel do priestorov žalobcu predmetným oknom). 19. Na základe vykonaných dôkazov tiež bolo jednoznačne zistené, že priestory žalobcu, vrátane miestnosti, ktorou páchateľ vnikol do priestorov žalobcu, boli zabezpečené elektronickým zabezpečovacím zariadením, ktoré bolo v čase krádeže plne funkčné a aktivované a signalizovalo narušenie priestorov žalobcu na pult centrálnej ochrany spoločnosti SECURITON Servis, spol. s r.o.. Vďaka tomu sa do objektu bezodkladne dostavili pracovníci uvedenej spoločnosti a nedošlo ku krádeži majetku väčšej hodnoty. 20. K Znaleckého posudku V.. I. G., ktorého relevanciu žalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje, žalobca uviedol, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva poškodenie rámu okenných krídiel násilným pôsobením. Na základe zisteného poškodenia dospel znalec k záveru, že absencia mechanoskopických stôp nasvedčuje tomu, že v priestoroch žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k prekonaniu okna bez použitia nástrojov vytlačením, resp. vykopnutím okenného krídla. Predmetné okno bolo žalobcom ponechané v stave, v akom existovalo v čase krádeže za účelom možného preukázania jeho poškodenia, keďže poškodenie nebránilo užívaniu priestorov žalobcu. Opatrením, ktoré žalobca realizoval za účelom posilnenia ochrany svojho majetku, bolo namontovanie oceľových kovaných mreží, ktoré sa spomínajú aj v znaleckom posudku. Tieto oceľové mreže, namontované bezprostredne po krádeži (február - marec 2009), prakticky znemožňujú opätovné vytlačenie alebo vykopnutie okna, a teda spôsobenie rovnakého alebo podobného poškodenia, aké bolo zistené znalcom. Okrem toho, poškodenia konštatované znalcom (napr. „násilné odštiepenie rámu okna“, „vytrhnutie zapadacieho plechu z okenného rámu“) nemôžu byť spôsobené bežným používaním. Preto ak súd bral do úvahy závery znaleckého posudku, postupoval správne. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný nikdy v priebehu prvostupňového konania nenamietal vypracovanie znaleckého posudku, ani neoznačil vykonanie takéhoto dôkazu za neúčelné. 21. Úvaha žalovaného o nerozlišovaní vniknutia a opustenia priestorov žalobcu je špekulatívna a v rozpore so všetkými dostupnými skutkovými zisteniami. Na základe dostupných dôkazov je zrejmé, že páchateľ vstúpil aj opustil priestory žalobcu oknom na druhom nadzemnom podlaží budovy. Z obhliadky miesta činu políciou vyplýva, že páchateľ mal v úmysle odcudziť väčší počet PC a monitorov, avšak v časovom úseku, ktorý mal k dispozícii z dôvodu zabezpečenia priestorov alarmom, stihol odcudziť len ich obmedzené množstvo. Vzhľadom na počet odcudzených PC a monitorov a spôsob ich odpojenia (žiadne odpájanie, ale vytrhané alebo preštiknuté káble) počet odcudzených kusov kancelárskej techniky zodpovedá danému časovému úseku. 22. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkyne, ktorú žalovaný spochybňuje, žalobca uviedol, že jej výsluch považoval za potrebný z dôvodu, že uvedená svedkyňa ako vtedajšia zamestnankyňa žalobcu uzatvárala po skončení pracovného času všetky priestory žalobcu a vykonávala tiež zakódovanie týchto priestorov elektronickým bezpečnostným systémom. Na riadne zistenie skutkového stavu žalobca považoval jej výsluch za potrebný aj napriek tomu, že sa dalo očakávať, že žalovaný bude jej výpoveď spochybňovať len na základe faktu, že sa jedná o bývalú zamestnankyňu žalobcu. 23. Žalovaný okrem spochybňovania výpovede z vyššie uvedeného dôvodu nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by skutočnosti uvedené vo výpovedi svedkyne vyvracal. K špekulatívnym úvahám žalovaného o tom, že „svedok je nedôveryhodná osoba, ktorá vykonávala rutinnú činnosť, a preto si nemôže byť v každom jednom prípade vedomá splnenia svojich povinností“ žalobca pripomína, že sa v tomto prípade jednalo o opakovanú krádež v krátkom časovom úseku, a preto boli všetci zamestnanci žalobcu a osobitne zamestnanci zodpovední za zabezpečenie objektu, upozornení na dôsledné plnenie svojich povinností. O vykonávanie rutinnej činnosti sa preto v danej dobe celkom jednoznačne jednať nemohlo. 24. K poznámke o zisteniach orgánov činných v trestnom konaní (ďalšie otvorené okno na druhom poschodí) žalobca odporučil brať do úvahy zistenia polície v celom rozsahu a nevyberať len niektoré z nich. Podľa zistení OČTK boli totiž vo vnútri priestorov poškodené dvere (zárubňa a dvere boli vypáčené). Jednalo sa o dvere do vedľajšej kancelárie, v ktorých sa zistilo otvorené okno. Praxou žalobcu totiž bolo pred uzamknutím a zakódovaním budovy zamykať aj vnútorné dvere medzi kanceláriami. S najväčšou pravdepodobnosťou teda k otvoreniu okna vo vedľajšej kancelárii došlo páchateľom potom, čo do nej násilne otvoril dvere s úmyslom odcudziť kancelársku techniku. 25. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností ako aj skutočností, ktoré boli preukázané v konaní pred prvostupňovým súdom má preto žalobca za to, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, najmä, že ku krádeži v priestoroch žalobcu došlo vlámaním. 26. K tvrdeniu žalovaného, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní vytrhol z kontextu časť odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu a na základe toho tvrdí, že prvostupňový súd vec nesprávne posúdil z právneho hľadiska. 27. Konštatovanie súdu uvedené v rozsudku, že „poistná zmluva nevymedzuje poskytnutie poistného plnenia len a výhradne na preukázané prípady vlámania spôsobom, že páchateľ poškodí zabezpečenie...“ predsa v odôvodnení rozsudku jasne a jednoznačne odkazuje len na zistenia polície ako jedného z orgánov činných v trestnom konania kvalifikáciu trestného činu políciou. 28. Žalobca už v prvostupňovom konaní uviedol, že fakt, že zápisnica OR PZ neobsahovala právnu kvalifikáciu trestného činu ako krádeže vlámaním neznamená, že páchateľ neprekonal žiadnu prekážku na to, aby vnikol do priestorov žalobcu a že k vlámaniu nedošlo. Je to logicky dané okrem iného tým, že v priebehu trestného konania môže ktorýkoľvek orgán činný v trestnom konaní (napríklad na základe ďalších zistených skutočností) kedykoľvek upraviť kvalifikáciu trestného činu. Okrem toho, definitívnu právnu kvalifikáciu trestného činu predsa v trestnom konaní určuje vždy až súd, ktorý v danej trestnej veci rozhoduje. Argumentácia žalovaného dovedená do dôsledkov by preto nevyhnutne viedla až k absurdnému záveru, že podmienkou akéhokoľvek poistného plnenia v obdobnom prípade by vždy muselo byť zistenie páchateľa a jeho odsúdenie rozsudkom, v ktorom by bola stanovená právna kvalifikácia trestného činu v súlade s poistnou zmluvou. 29. Existencia krádeže vlámaním bola zistená na základe dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvého stupňa. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov a správnych skutkových zistení (viď vyššie) vec správne posúdil aj z právneho hľadiska a vydal rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Pokiaľ ide o časť výroku rozsudku o trovách konania, žalobca odkazuje na svoje odvolanie zo dňa 19. decembra 2014, v ktorom žiada časť výroku o trovách konania zmeniť tak, že žalovaného zaviaže nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti podľa vyčíslenia právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, prípadne napadnutý rozsudok v časti výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny. 31. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca a žalovaný neargumentujú žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 32. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 33. Podľa § 797 ods. 1 Obč. zák. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 34. Podľa ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 35. V odseku 1 je upravená otázka, kto má v prípade vzniku poistnej udalosti právo na plnenie poistiteľa. Platí zásada, že právo na plnenie má ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (teda poistený ako osoba odlišná od poistníka). Táto všeobecná zásada platí však len vtedy, keď Občiansky zákonník alebo poistné podmienky neustanovujú inak. Výnimky z tejto zásady ustanovuje Občiansky zákonník v § 815 pri poistení majetku a v § 817 pri poistení osôb. 36. V odseku 2 sa Obč. zák. pokúša definovať tzv. poistnú udalosť. Vzhľadom na to, že ide o všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje na všetky druhy poistenia, je aj vymedzenie poistnej udalosti veľmi všeobecné. Poistná udalosť je vymedzená iba ako právo na plnenie poistiteľa. Toto právo vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Čo treba pokladať za takúto skutočnosť, Občiansky zákonník priamo neupravuje, pretože ju ani nemožno upraviť pre všetky druhy poistenia spoločne. Táto skutočnosť môže byť konkretizovaná jedine v poistnej zmluve, a to v súlade s obsahom poistných podmienok. 37. Z uznesenia OR PZ ČVS: ORP-489/3-OSV-B1-2009 zo dňa 18.02.2009 vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní začal trestné stíhanie pre prečin krádeže, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 01.02.2009 v čase okolo 19:30 hod. v Bratislave na Kapitulskej ulici č. 18/A nezisteným spôsobom vošiel do uzavretého areálu spoločnosti PETERKA & PARTNERS s.r.o., následne vošiel do budovy oknom na druhom poschodí, odcudzil elektroniku, čím spôsobil poškodenej spoločnosti PETERKA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Bratislava, Kapitulská 18/A škodu vo výške 3.038 eur. 38. Spornou bola otázka vzniku nároku na poistné plnenie v prípade, ak polícia pri šetrení poistnej udalosti skonštatuje, že páchateľ vnikol do priestorov poisteného nezisteným spôsobom. 39. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že svedeckou výpoveďou F. H., ktorá v rozhodnom čase pracovala u žalobcu ako recepčná bolo preukázané, že v uvedený deň osobne skontrolovala celé priestory žalobcu, skontrolovala uzatvorenie okien a celý priestor následne zakódovala bezpečnostným systémom. 40. Súd doplnil dokazovanie o hlásenie spoločnosti SECURITON, z ktorého je nesporné, že dňa 01.02.2009 prijali o 18:36 hod. signál na stredisko registrácie poplachov a o 18:47 hod. sa dostavili do objektu, kde zistili, že na druhom poschodí je okno otvorené dokorán, pod oknom je šiltovka a nachádzajú sa tam čerstvé stopy od topánok. Táto skutočnosť preukazuje násilné vniknutie do priestorov žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že poistnou zmluvou nie je krytá každá krádež (poisťovateľ vyžaduje napr. určitý stupeň zabezpečenia poistených vecí), ale len krádež spáchaná vlámaní, pričom že poistné plnenie môže byť poskytnuté aj v iných prípadoch, avšak rovnocenných s krádežou vlámaním (prekonanie prekážky) alebo lúpežou (násilie alebo hrozba násilím). Konštatovanie znalcom V.. I. G., že absencia mechanoskopických stôp nasvedčuje tomu, že v priestoroch žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k prekonaniu okna použitím nástrojov vytlačením resp. vykopnutím okenného krídla dostatočne preukazuje, že ku škode došlo vlámaním prekonaním zabezpečenia, čím došlo k naplneniu čl. 3 bod. 1 písm. h) VPP. To, že páchateľ vnikol do budovy žalobcu oknom, ktoré sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží budovy, bolo zadokumentované políciou. Skutočnosť, že polícia nedokáže pri obhliadke miesta činu identifikovať spôsob prekonania zabezpečenia, nemôže byť na ťarchu poisteného. K tvrdeniu žalovaného, že znalec pri konštatovaní poškodenia okien na objekte žalobcu vychádzal z fotografií vyhotovených viac ako 4 roky po škodovej udalosti, a preto nie je preukázané, že toto poškodenie priamo súvisí so škodovou udalosťou alebo vniknutím do priestorov žalobcu, odvolací súd dodáva, že znalec mohol pri konštatovaní poškodenia okien vychádzať jedine z fotodokumentácie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave 1, ktorá je súčasťou súdneho spisu, a preto je nesporné, že priamo súvisia so škodovou udalosťou. 41. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca dôveryhodne nepreukázal ani zabezpečenie svojich priestorov pred vznikom škodovej udalosti odvolací súd dodáva, že bez riadneho zabezpečenia priestorov by poisťovňa so žalobcom neuzatvorila poistnú zmluvu. 42. Odvolací súd konštatuje, že bolo jednoznačne zistené, že priestory žalobcu, vrátane miestnosti, ktorou páchateľ vnikol do priestorov žalobcu, boli zabezpečené elektronickým zabezpečovacím zariadením, ktoré bolo v čase krádeže plne funkčné a aktivované a signalizovalo narušenie priestorov žalobcu na pult centrálnej ochrany spoločnosti SECURITON Servis, spol. s r.o.. 43. Zodpovednosť žalovaného ako aj výška škody boli jednoznačne preukázané. 44. K odvolaniu žalobcu ohľadne trov konania, ktorý má za to, že posúdenie otázky o výške plnenia nepochybne záviselo od uvedeného znaleckého posudku a súd tak mal správne aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania, a to napriek tomu, že mal žalobca vo veci iba čiastočný úspech, odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O. s. p.. S poukazom na § 470 ods. 2 CSP preto bolo potrebné vychádzať z ustanovení O. s. p.. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd správne pri určovaní trov konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd správne konštatoval úspešnosť žalobcu 23,67 %, čo predstavuje úspešnosť žalovaného v konaní 52,66 %, čomu zodpovedajú trovy konania vo výške 198,68 eur. Aplikácia ust. § 142 ods. 3 O. s. p. prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenia, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenie. Napr. určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré je možné určiť len na základe znaleckého posudku. V danom prípade o takýto prípad nejde. 45. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a odvolací súd žiadnemu zo sporových strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 47. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).