Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110206680 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110206680.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: TUCHYŇA VÝŤAHY s.r.o., Letná 27, 040 01 Košice, IČO: 45 378 398, zast.: JUDr. Vladimír Zeleňák, advokát, Letná 27, 040 01 Košice, proti žalovanému: Josuno s.r.o., Pilárikova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 36 682 179 (predtým Falkensteiner Hotel Bratislava Besitz s.r.o.), zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/39/2010 - 247 zo dňa 15.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb/39/2010 - 247 zo dňa 15.10.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 21.04.2015 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 118.624,02 eur istiny s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 70.716,24 eur od 12.02.2010 do zaplatenia a s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 47.907,78 eur od 12.02.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 13.394,15 eur náhrady trov konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet advokáta JUDr. Vladimíra Zeleňáka. Súd tak rozhodol s poukazom na §§ 1 ods. 2, 261 ods. 1, 272 ods. 1, 365, 369 ods. 1, 536, 547 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 12.02.2010, sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 118.624 eur s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 70.716,24 eur od 19.03.2009 do zaplatenia a s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 47.907,78 eur od 15.04.2009 do zaplatenia, a to z titulu zaplatenia faktúr č. 20093008 splatnej 18.03.2009 v sume 70.716,24 eur a č. 20093022 splatnej 14.04.2009 v sume 47.907,78 eur. Faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o dielo č. 467 z 22.02.2008 na dodávku a montáž výťahov na projekte Falkensteiner Cityhotel Bratislava. 3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s uplatňovaním nárokom v celom rozsahu, a to z dôvodu nesplnenia podmienok na vystavenie čiastkových faktúr a konečnej faktúry, ktoré boli exaktne stanovené zmluvou o dielo. Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že by predmetné podmienky na vystavenie faktúr predstavovali zbytočný formalizmus, nakoľko sa jedná práve o podmienky, na základe ktorých možno v prípade sporu verifikovať rozsah, kvalitu, vykonaného diela. Keďže v danom prípade neboli najmä k faktúram predložené súpisy skutočne vykonaných prác, formulár určený na schvaľovanie platieb, a ďalšie dokumenty stanovené v bode 8 v zápisnici o rokovaní z 09.07.2007, nebol žalobca oprávnený faktúry vystaviť. Ak by aj dané podmienky splnené boli, teoreticky, žalovaný poukázal na oveľa závažnejší druhý dôvod neopodstatnenosti uplatňovaného nároku, ktorým je existencia množstva závažných vád sťažujúcich až znemožňujúcich riadne užívanie diela a ohrozujúce bezpečnosť prevádzky. Tvrdenia žalobcu o údajnom odovzdaní bezchybného diela a údajnej absencii akýchkoľvek námietok žalovaného, sú preukázateľne nepravdivé. Dôkazom toho je najmä obsah uložených dôkazov v spise, v ktorých sa výslovne konštatuje existencia vád na diele. Existenciu vád preukazujú i samotné dôkazy predložené žalobcom, predovšetkým inšpekčné správy ku všetkým výťahom vyhotovované pred odovzdaním diela, v ktorých sú konštatované závažné technické, právne a dokumentačné vady, ktorých odstránenie bolo podmienkou platnosti inšpekčných správ a certifikátov. Uvedené preukazuje, že žalobca porušil povinnosť vykonať dielo riadne a včas. Žalovaný predmetné vady riadne namietal, uplatnil si príslušné nároky z daných vád, pričom ich odstránenie zo strany žalobcu nebolo. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že výška zľavy z ceny diela, ktorú si nárokoval, resp. výška škody, ktorá mu vznikla odstránením týchto vád, je vyššia než žalobcom uplatňovaný peňažný nárok. 4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 467 z 22.02.2008 na dodávku a montáž výťahov na projekte Falkensteiner Cityhotel Bratislava s cenou 5.967.500,- Sk bez DPH a s dátumom zhotovenia 04.08.2008. Žalobca dielo zrealizoval a odovzdal žalovanému ako objednávateľovi dňa 04.12.2008. Dôkazom o odovzdaní diela boli zápisy o odovzdaní a prevzatí diela z 04.12.2008, v ktorých žalovaný prehlásil, že na ich základe je žalobca oprávnený vystaviť faktúru, pretože záväzok zhotoviteľa v zmysle Zmluvy o dielo č. 467 je splnený. Dielo má drobné vady, spočívajúce v nastavení rýchlosti otvárania a zatvárania dverí, prípadne iné, ktoré sú popísané v jednotlivých zápisoch, ktoré však nebránili žalovanému v prevádzke. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto z 19.12.2008 bolo povolené užívanie šesťposchodového hotelu Falkensteiner. V inšpekčných správach k jednotlivým výťahom, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu, inšpekcia vyslovila záväzný záver, že výťah je v zhode so základnými požiadavkami nariadenia vlády č. 571/2001 Zb.Z. a smernice Európskeho parlamentu a rady č. 95/16/ES. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi z dohodnutej zmluvnej ceny niečo viac ako 127.000 eur, pričom doposiaľ neuhradil sumu, ktorá je predmetom tejto žaloby vo výške 118.624,02 eur, čo predstavuje necelých 50 % dohodnutej ceny. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu, mali presne tie isté náležitosti ako predchádzajúce faktúry, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil. 5. Súd vylúčil uznesením z 12.10.2012 návrh žalovaného Falkensteiner Hotel Bratislava Besitz s.r.o., Bratislava proti žalobcovi B. G. G. - O.Ý., Y. XX, N., o zaplatenie 75.544,18 eur z titulu náhrady škody za vady dodaného diela na samostatné konanie, preto sa súd v tomto konaní nezaoberal preukazovaním prípadných vád diela. 6. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje oprávnenie vystaviť predmetné faktúry. Navyše je nepochybné, že žalovaný užíva predmetný hotel s namontovanými výťahmi bez ich zaplatenia, čím mu vzniká majetkový prospech. Ďalej súd uviedol, že žalovaný v jednom zo svojich písomných podaní namietal, že nebolo preukázané doručenie faktúr. Žalobca do súdneho spisu založil podací lístok. Podací lístok však nepreukazuje doručenie písomností, ale iba jeho odoslanie. Preto pri uvedených faktúrach súd počítal úrok z omeškania od podania návrhu na súd, teda od 12.02.2010 a návrhu vyhovel v časti 118.624,02 eur istiny s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 70.716,24 eur od 12.02.2010 do zaplatenia a s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 47.907,78 eur od 12.02.2010 do zaplatenia. V časti úroku z omeškania predchádzajúcemu tomuto dátumu ho zamietol ako neodôvodnený. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že výška trov konania žalobcu predstavuje sumu 13.394,15 eur a pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 7.117 eur podľa položky 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 6.277,15 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to podľa ich vyčíslenia zo dňa 25.09.2014, ktoré súd akceptoval v celom rozsahu. 7. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Žalovaný rozsudok súdu prevzal dňa 24.10.2014 a odvolanie podal dňa 10.11.2014. Vzhľadom k tomu, že súd vo svojom rozhodnutí uviedol nesprávne poučenie o odvolaní, v zmysle § 362 ods. 3 CSP žalovaný mal možnosť podať odvolanie do 3 mesiacoch od jeho doručenia. Podľa názoru odvolateľa rozsudok nespĺňa zákonné kritériá pre odôvodnenie rozsudku. Rozsudok obsahuje citácie len niektorých vyjadrení účastníkov súdneho sporu, konštatovanie vykonaných dôkazov a stručné odôvodnenie dôvodu meritórneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení rozsudku neodôvodnene obmedzil na selektívne uvádzanie len určitých argumentov, pričom úplne absentuje, čo aj len uvedenie viacerých závažných argumentov žalovaného. Súd žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil, ktoré skutočností považuje za preukázané a ktoré nie, akým spôsobom sa vyporiadal s dôkazmi preukazujúcimi existenciu vád diela, akým spôsobom sa vyporiadal s nenaplnením zmluvných podmienok pre vystavenie a pre uznanie a schválenie faktúry, akým spôsobom sa vyporiadal s podmienečnou platnosťou inšpekčných správ k dielu, akým spôsobom sa vyporiadal s odvolaním sa žalovaného na aplikáciu § 326 ods. 1 Obch. zák. a podobne. 8. Počas súdnych pojednávaní súd dvakrát využil svoje oprávnenie v zmysle § 100 ods. 1 O. s. p. a účastníkom uviedol, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu javí právne posúdenie veci. V oboch prípadoch, vrátane pojednávania zo dňa 24.09.2014, súd konštatoval názor o neosvedčení žalovaného nároku žalobcu, a to predovšetkým z nenaplnenia zmluvných podmienok pre vystavenie faktúr. Napriek tomu, že nedošlo k predloženiu akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich opak, súd rozhodol v rozpore so svojím predbežne deklarovaným názorom. V odôvodnení rozsudku absentuje akékoľvek odôvodnenie takéhoto postupu, resp. uvedenie úvah a právneho posúdenia dôkazov, na náklade ktorých došlo k tak výraznej zmene v názore súdu. Žalovaný má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že napadnutý rozsudok súdu je nepreskúmateľný. Nesprávny postup súdu je aj vo vzťahu k prejudiciálnej otázke vzájomného návrhu. Dňa 09.10.2012 podal žalovaný voči žalobcovi vzájomný návrh, ktorým si uplatnil peňažný nárok o zaplatenie 75.544,18 eur z titulu náhrady škody. Suma uplatňovaná vzájomným návrhom predstavuje výdavky žalovaného vynaložené na odstránenie závažných vád, ktoré sa na diele preukázateľne vyskytovali. Súd vylúčil uznesením zo dňa 12.10.2012 vzájomný návrh na samostatné konanie. Žalovaný má za to, že vylúčenie veci vyznačujúcej sa rovnakými účastníkmi a totožnými skutkovými okolnosťami na samostatné konanie, bolo jednoznačne v rozpore so zásadami efektívnosti a hospodárnosti konania. Súd si totiž mohol a mal posúdiť otázku vzájomného návrhu sám, ako prejudiciálnu. Výsledok súdneho konania o vzájomnom návrhu má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko suma prípadne priznanej odplaty za dielo by mala byť znížená práve o sumu náhrady škody uplatňovanej vzájomným nárok. Tým, že súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi celú sumu odplaty za dielo, ignoroval akúkoľvek zmluvnú zodpovednosť žalobcu ako zhotoviteľa diela. Takýmto postupom totiž: a) objednávateľ diela (žalovaný) je zaviazaný uhradiť zhotoviteľovi diela (žalobcovi) celú odplatu za dielo, napriek preukázateľnej existencii závažných vád diela, b) objednávateľ diela (žalovaný) je až následne oprávnený uplatňovať si akékoľvek peňažné nároky voči zhotoviteľovi (žalobcovi), c) objednávateľovi diela bola odopretá možnosť uplatniť si akékoľvek nároky z vád diela, ako napríklad požadovať primeranú zľavu z ceny diela, d) objednávateľovi diela bola odopretá možnosť uplatniť svoje právo odoprieť plnenie v súlade s ustanovením § 326 ods. 1 Obch. zák.. 9. Úplne nesprávny je preto prakticky jediný záver súdu k predmetnej otázke, v zmysle ktorého je nepochybné, že žalovaný užíva predmetný hotel s namontovaným výťahmi bez ich zaplatenia, čím mu vyniká majetkový prospech. Uvedené konštatovanie je neodôvodnené a nesprávne z dôvodu, že žalovaný už uhradil väčšiu časť odplaty za dielo. Žalovaný bol nútený vynaložiť značnú časť peňažných prostriedkov na odstránenie vád diela, rovnako mu boli spôsobené ďalšie prevádzkové škody z dôvodu omeškania s dodaním diela, čo žalovaný v súdnom konaní aj preukázal. Na základe uvedeného nevznikol žalovanému žiaden majetkový prospech, práve naopak - nezohľadnením zákonných a zmluvných nárokov žalovaného vyplývajúcich z vadne dodaného diela zo strany žalobcu by nepochybné došlo k neoprávnenému majetkovému prospechu žalobcu. 10. Podľa odvolateľa konanie o vzájomnom návrhu žalovaného, ktoré bolo súdom vylúčené na samostatné konanie, má zásadný význam pre konanie týkajúce sa nároku žalobcu. Na základe uvedeného mal súd konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia súdu o vzájomnom návrhu. 11. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd poukázal na právoplatné kolaudačné rozhodnutie na stavbu hotela, inšpekčné správy k výťahom, ako aj úhrady predchádzajúcich faktúr s rovnakými náležitosťami. Na základe uvedeného teda súd považuje záväzok žalobcu na riadne odovzdanie diela za splnený, na základe čoho zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť zmluvne dojednanú odplatu. Súd sa vo svojom rozsudku zjavne nevysporiadal s viacerými rozhodujúcimi skutočnosťami, napriek tomu, že na ne žalovaný výslovne poukazoval, ako napríklad: a) skutočnosť, Že zmluva o dielo rozlišuje medzi právom na vystavenie konečnej faktúry a osobitne stanovuje podmienky pre uznanie a schválenie tejto faktúry (ods. 2.3. Zmluvy o dielo). K splneniu podmienok pre uznanie a schválenie faktúry pritom nedošlo, na základe čoho žalobcovi nevznikol nárok na úhradu predmetnej sumy. Konštatovanie súdu o tom, že súd má za to, že žalobca preukázal svoje oprávnenie vystaviť predmetné faktúry, však žiadnym spôsobom nereflektuje otázku „uznania a schválenia“ faktúr, b) poukaz na uplatnenie zákonného práva odoprieť plnenie v prípade ohrozenia splnenia povinnosti protistrany podľa § 326 ods. 1 Obch. zák.. Žalovaný bol oprávnený odoprieť peňažné plnenie, nakoľko sa stalo zrejmým, že žalobca nesplní svoj záväzok riadneho dodania diela. Súd sa s uvedeným argumentom žiadnym spôsobom nevysporiadal. c) Skutočnosť, že platnosť inšpekčných správ k výťahom bola podmienená odstránením vád na diele. Súd v rozsudku konštatuje, že „v inšpekčných správach k jednotlivým výťahom, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu, inšpekcia vyslovila záväzný záver, že výťah je v zhode so základnými požiadavkami nariadenia vlády č. 571/2001 Z. z. a smernice Európskeho parlamentu a rady č. 95/16/ES“. Uvedené konštatovanie evokuje záver o absencii vád dodaného diela. Súd však opomenul zohľadniť závažnú a žalovaným opakovane uvádzanú skutočnosť, že platnosť inšpekčných správ k výťahom bola výslovne podmienená odstránením exaktne špecifikovaných vád, pričom k odstráneniu vád nedošlo. 12. Odvolateľ ďalej uviedol, že rozsudok obsahuje nesprávne poučenie o odvolaní, nakoľko sa v ňom konštatuje, že „Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie okrem odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie tohto rozsudku, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Žalovaný má za to, že v súlade v ustanovením § 204 ods. 2 O. s. p. sa na neho vzťahuje oprávnenie podať odvolanie v lehote v lehote troch mesiacov od doručenia rozsudku. Napriek uvedenému žalovaný pristúpil k podaniu odvolania v „štandardnej“ 15 - dňovej lehote, avšak vyhradzuje si právo na doplnenie odvolania v 3 - mesačnej lehote. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vzhľadom na termín doručenia rozsudku právnemu zástupcovi žalovanému má pochybnosti, či žalovaný dodržal lehotu na podanie odvolania. Žalovaný svoje odvolanie voči rozsudku prvoinštančného súdu odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p., pričom žalobca zastáva názor, že dôvody jeho odvolania uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona nekorešpondujú s predmetom jeho odvolania. Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na absenciu relevantného odôvodnenia rozsudku, na nesprávny postup súdu vo vzťahu k prejudiciálnej otázke vzájomného návrhu, na absenciu, resp. nesprávnosť posúdenia rozhodujúcich skutočností a napokon namieta nesprávne poučenie o odvolacom prostriedku, ktoré dôvody nie sú dôvodmi odvolania, na ktoré sa s odkazom na ustanovenie § 205 O. s. p. vo svojom podaní žalovaný odvoláva. Podľa žalobcu odôvodnenie rozsudku je v súlade s ustanovením § 132 O. s. p.. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, ktorou súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Prvostupňový súd postupoval v súlade s uvedenou zásadou. Písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje aj všetky náležitosti podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., pričom odôvodnenie samotné je vo vzťahu k výroku dostatočne presvedčivé a preto ani neprichádza do úvahy, že by napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva žalovaného na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca považuje vyjadrenie žalovaného na strane 3 jeho odvolania, že by prvostupňový súd bol v priebehu konania 2 x využil svoje oprávnenie v zmysle § 100 ods. 1 O. s. p. a účastníkom uviedol, že nárok žalobcu sa mu javí ako neosvedčený, za nepravdivé až zavádzajúce. Nič také v priebehu konania súd nevyslovil, toto vyjadrenie súdu nie je predmetom žiadnej zápisnice z pojednávania a aj tvrdenie žalovaného, že v odôvodnení absentujú úvahy súdu a právne posúdenie dôkazu, na základe ktorých došlo k výraznej zmene v názore súdu, preto považuje žalobca za irelevantné, ktoré naviac, ani nemá oporu v zákone. Ako ďalší dôvod odvolania uvádza žalovaný nesprávny postup súdu vo vzťahu k prejudiciálnej otázke, vzájomného návrhu žalovaného z 09.10.2012 o zaplatenie 75.544,18 eur, z titulu náhrady škody. Žalobca zastáva názor, že prvostupňový súd postupoval v tomto prípade po právnej stránke ako aj vecne správne, keď uznesením vylúčil tento návrh žalovaného na samostatné konanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na splnenie vecí podľa ustanovenia § 97 ods. 2 O. s. p.. Žalobca zastáva názor, že súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie o vylúčení návrhu žalovaného z 09.10.2012 na samostatné konanie, nakoľko predmetom návrhu žalobcu bolo zaplatenie ostávajúcej časti ceny diela a na druhej strane, predmetom návrhu žalovaného bol nárok na náhradu škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť až po termíne splnenia dodávky. Predmetom uplatneného nároku, bola úhrada dvoch faktúr, z toho faktúra č. 20093008 zo dňa 16.02.2009, znejúca na sumu 70.716,24 eur, bola faktúrou čiastkovou a faktúra č. 20093022 z 31.03.2009 znejúca na sumu 47.907,78 eur bola faktúrou konečnou. Otázka splnenia diela, by sa preto mala posudzovať iba vo vzťahu ku konečnej faktúre, a to i napriek tomu, že obe faktúry boli vystavené až po splnení diela. Konajúci súd pri posudzovaní nároku na úhradu faktúr mal v konaní nepochybne za preukázané, že dielo bolo splnené dňa 04.12.2008 a z jednotlivých zápisov o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva aj skutočnosť, že dielo bolo splnené v súlade so Zmluvou o dielo č. 467 a drobné vady a nedorobky nebránia jeho prevádzke. Naviac v zápisoch o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré boli spísané ku každému výťahu samostatne, strany konštatujú, že týmito zápismi sa odovzdáva dokončené dielo objednávateľovi a objednávateľ ho preberá a na základe týchto zápisov je zhotoviteľ oprávnený vystaviť konečnú faktúru. Okrem ďalších dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, zápisy o odovzdaní a prevzatí diela boli podkladom pre oprávnenie na strane žalobcu vystaviť faktúry za dielo a na druhej strane žalovanému vznikla povinnosť uhradiť plnú odplatu diela. Výška fakturovaných súm nebola a nemohla byť sporná, nakoľko žalobca uplatnenými faktúrami dofaktúroval cenu, do výšky zmluvne dohodnutej ceny diela. Výšku fakturovaných súm naviac žalovaný nikdy nerozporoval, pretože súčet žalobcom vystavených faktúr za dielo, zodpovedal cene podľa zmluvy o dielo. Nakoľko dielo bolo splnené v súlade so zmluvou o dielo, žalovanému nemohlo vzniknúť právo pozastaviť úhradu faktúr, a to aj v prípade, ak by dielo obsahovalo vady, nakoľko tento postup nebol v zmluve dohodnutý. Naviac v zmluve o dielo medzi stranami bolo v čl. 7 ods. g/ dohodnuté, že v prípade rozporov medzi investorom a zhotoviteľom, bude zhotoviteľ s náležitou starostlivosťou pokračovať v prácach, pri ukončení diela a tieto nebude zdržiavať a prerušovať. Pokiaľ tieto spory nebudú vyriešené, bude investor naďalej uhrádzať platby v zmysle zmluvných dokumentov. Žalobca svoj záväzok podľa zmluvy č. ZoD 467 splnil a dielo žalovanému odovzdal na rozdiel od žalovaného, ktorý z dohodnutej ceny diela, doteraz neuhradil žalobcovi sumu 118.624,02 eur + príslušenstvo za viac, ako štyri kalendárne roky za omeškanie s úhradou faktúr. Predmetom návrhu žalobcu v tomto konaní je úhrada za práce a dodávky, ktoré boli splnené v súlade so Zmluvou o dielo č. 467. Naopak predmetom vzájomného návrhu žalovaného boli fiktívne nároky z vadného plnenia, ktoré sa mali týkať vád, v záručnej lehote, t.j. po splnení diela. Faktúry, ktoré sú predmetom žaloby, boli splatné v 03/2009 a nárok na náhradu škody si žalovaný uplatnil voči žalobcovi až vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2012, t.j. tesne pred prvým pojednávaním. Z uvedeného vyplýva, že neobstojí ani záver žalovaného, že rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného uhradiť plnú odplatu za vadne dodané dielo, je v rozpore s príslušnou „zákonnou a zmluvnou úpravou“ zodpovednosti za vady, nakoľko v čase odovzdania diela, dielo bolo splnené podľa podmienok dohodnutých v Zmluve o dielo č. 467 a nároky z prípadného vadného plnenia, ktoré žalobca žalovanému nikdy neuznal, pretože boli fiktívne a neodôvodnené a ak by boli aj preukázané, vznikli až po splnení diela. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že nedošlo k uznaniu a schváleniu faktúr. Obe faktúry boli medzi sporovými stranami dohodnutým, resp. zaužívaným spôsobom odsúhlasené a v prípade, že by sa tak nebolo stalo, žalovaný bol povinný žalobcovi takéto faktúry vrátiť, avšak žalovaný toto svoje právo nevyužil. Vôbec už neobstojí poukazovanie žalovaného na uplatnenie zákonného práva odoprieť plnenie z dôvodu, že žalobca nesplní svoj záväzok riadne dodať dohodnuté dielo, nakoľko v zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela strany potvrdzujú opak, t.j. že dielo bolo splnené v súlade so Zmluvou o dielo č. 467. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný poukazuje aj na to, že súd opomenul zohľadniť závažnú a žalovaným opakovane uvádzanú skutočnosť, že platnosť inšpekčných správ k výťahom bola výslovne podmienená odstráneným exaktne špecifikovaných vád, pričom k ich odstráneniu nedošlo. Uvedené tvrdenie považuje žalobca za zavádzajúce a účelové, nakoľko v priebehu konania bolo zo strany žalobcu preukázané, že vady, špecifikované v inšpekčných správach, sú síce vady stavebného charakteru, avšak netýkajú sa predmetu dodávky diela žalobcu v zmysle Zmluvy o dielo č. 467, nakoľko boli predmetom dodávky žalovaného ako objednávateľa, v rámci zabezpečenia stavebných pripraveností. Naopak uvedená skutočnosť iba poukazuje na tvrdenia žalobcu v konaní, že mu žalovaný neodovzdal riadne pripravené pracovisko a súčinnosti, ktoré mal splniť žalovaný pred zahájením montáže a v priebehu montáže výťahov neboli z jeho strany zabezpečené ešte ani v čase vykonania skúšok. Z vyššie uvedených dôvodov rovnako neobstojí ani parciálny záver žalovaného, že súd sa vo svojom rozsudku nevysporiadal s viacerými závažnými argumentmi, ktoré spochybňujú existenciu pohľadávky žalobcu a žalovaný nijakým spôsobom ani nepreukázal, že by súd na základe vykonaných dôkazov bol dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otázku nesprávneho poučenia v odvolacom prostriedku vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolania žalovaného voči prvostupňovému súdu považuje žalobca za právne irelevantnú. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu potvrdil. Zároveň žiada, aby odvolací súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, t.j. za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného proti rozsudku, vo výške 658,93 eur + 1 x paušál 8,04 eur, spolu 666,97 eur + 20 % DPH zo sumy 666,97, t.j. 133,39 eur = 800,36 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 14. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný repliku, kde uviedol, že možno v princípe súhlasiť s vyjadrením žalobcu o tom, že pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Avšak vzhľadom na zákonnú úpravu (§ 157 ods. 2 O. s. p.) nemožno akceptovať, aby v odôvodnení rozsudku absentovala čo i len zmienka o množstve závažných argumentov žalovaného (napr. Montážny denník, Preberacie protokoly k dielu, Inšpekčné správy k dielu, znalecké posudky, písomné a emailové správy), nehovoriac už o absencii odôvodnenia súdu, ako sa s uvedenými skutočnosťami vyporiadal. Nemožno totiž verifikovať, či sa súd danými skutočnosťami vôbec zaoberal a práve z tohto dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný. Uvedené plne odôvodňuje nevyhnutnosť zrušenia rozsudku pre jeho nezákonnosť. Podľa žalovaného nie je pravdivé vyjadrenie žalobcu o tom, že súd v priebehu konania nevyslovil svoj predbežný názor na prejednávanú vec. Žalovaný trvá na tom, že súd svoj názor na prejednávanú vec vyslovil, a to opakovane v neprospech žalobcu. Dokonca práve z uvedeného dôvodu, keď súd poukázal na nepredloženie kompletnej zmluvy o dielo, došlo za účelom prehodnotenia postoja žalobcu k prerušeniu súdneho pojednávania zo dňa 24.09.2014 (str. 2 zápisnice z pojednávania zo dňa 24.09.2014). Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že „zastáva názor, že súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie o vylúčení návrhu žalovaného na samostatné konanie, nakoľko predmetom návrhu žalobcu bolo zaplatenie ostávajúcej časti ceny diela a na druhej strane, predmetom návrhu žalovaného bol nárok na náhradu škody, ktorý mal žalovanému vzniknúť až po termíne splnenia dodávky. Je nanajvýš otázne, aké dostatočné odôvodnenie má žalobca na mysli, keďže predmetné uznesenie relevantne odôvodnené nebolo (zápisnica z pojednávania zo dňa 12.10.2014). Vzájomný nárok žalovaného sa týka priamo predmetu sporu, pričom sa jedná o zákonný nárok žalovaného ako objednávateľa podľa zmluvy o dielo. Vzájomný nárok vznesený žalovaným je ekvivalentný výške zľavy z ceny diela, na ktorú mal žalovaný nárok plne v súlade s ustanoveniami § 564 Obch. zák. v v spojení s § 436 až 441 Obch. zák.. V zmysle § 439 ods. 4 Obch. zák. totiž platí, že „do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.“ Povinnosť uhradenia celej kúpnej ceny, stanovená rozsudkom, je teda v priamom rozpore s nárokom žalovaného na zľavu z ceny diela z dôvodu preukázateľných vád diela. Uvedené platí o to viac, že súd sa preukázateľne vadami diela v tomto konaní nezaoberal. K otázke vystavenia a splatnosti konečnej faktúry žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca neodovzdal dielo riadne a včas, pričom dielo aj po odovzdaní vykazovalo závažné vady a nedostatky, žalovaný na existenciu vád diela žalobcu opakovane upozorňoval, žalobca uvedené vady diela neodstránil. Napriek tomu, že uvedené skutočnosti preukazujú najmä Montážny denník, Preberacie protokoly k diel, Inšpekčné správy k dielu, znalecké posudky, písomné a emailové správy žalovaného adresované žalobcovi, súd sa v rozsudku o uvedených dôkazoch ani len nezmienil. Súd sa v rozsudku teda už vôbec nevyjadril k spôsobu posúdenia, resp. vyhodnotenia týchto dôkazov. Súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, že neboli splnené zmluvné podmienky pre odsúhlasenie, vystavenie, ale ani „uznanie a schválenie konečnej faktúry“. Z vykonaných dôkazov (Montážny denník, Preberacie protokoly k dielu, Inšpekčné správy k dielu, dva nezávislé znalecké posudky, písomné a emailové správy) jednoznačne vyplýva, že na diele sa vyskytovalo množstvo vážnych vád a nedorobkov, brániacich riadnej a bezpečnej prevádzke diela. Jedinou skutočnosťou, na ktorú sa žalobca neustále odvoláva, je podpis Zápisov o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 04.12.2008. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že „dielo bolo splnené v súlade so Zmluvou o dielo č. 467“. Žalovaný poukazuje na nesprávnosť žalobcových tvrdení, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela. K odovzdaniu diela došlo dňa 04.12.2008 napriek tomu, že zmluvou o dielo bol dohodnutý termín dohotovenia diela na deň 04.08.2008. Z vykonaných dôkazov preukázateľne vyplýva, že dielo vykazovalo množstvo vážnych vád a nedorobkov, brániacich riadnej a bezpečnej prevádzke diela. Podpis akýchkoľvek preberacích protokolov neznamená, že sa na diele nevyskytovali skryté alebo pri prvotnej prehliadke nezistiteľné vady. Zápisy o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 04.12.2008 neboli vyhotovené v zákonom stanovenej forme, na základe čoho sú neplatné. Z predmetných zápisov nemožno zistiť totožnosť a funkciu osoby podpisujúcej za žalovaného. Okrem toho, v dotknutom čase bolo v obchodnom registri stanovené konanie štatutárneho orgánu za žalovaného nasledovne: „Ak má spoločnosť jedného konateľa, koná tento v mene spoločnosti samostatne. Ak je konateľov viac, sú oprávnení konať v mene spoločnosti vždy aspoň dvaja konatelia spoločne. Konateľ za spoločnosť podpisuje tak, že k predtlačenému alebo predpísanému obchodnému menu pripojí svoj podpis.“ Uvedený spôsob konania v mene žalovaného teda v danom prípade zjavne dodržaný nebol. K otázke platnosti inšpekčných správ k výťahom žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že vady špecifikované v inšpekčných správach, sú síce vady stavebného charakteru, avšak netýkajú sa predmetu dodávky diela žalobcu v zmysle ZoD č. 467, nakoľko boli predmetom dodávky žalovaného ako objednávateľa, v rámci ubezpečenia stavebnej pripravenosti je nepravdivé. Taktiež poukázal na zistené nedostatky vyplývajúce z inšpekčných správ ako aj nezhody podľa ostatných predpisov. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že v súdnom konaní bolo preukázané, že žalobca dodal žalovanému dielo s vadami. Vady diela neboli žalobcom nikdy riadne odstránené, a preto odstránenie vád musel zabezpečiť žalovaný na vlastné náklady prostredníctvom tretej odborne spôsobilej osoby. Z uvedeného dôvodu súd vylúčil uznesením zo dňa 12.10.2012 vzájomný návrh žalovaného z titulu náhrady škody za vady dodaného diela na samostatné konanie. Z ust. § 440, 439 ods. 4, 326 ods. 1, 436 ods. 1 písm. c) Obch. zák. jednoznačne vyplýva, že žalovaný má ako objednávateľ nárok na zľavu z ceny diela z dôvodu preukázateľných neodstránených vád diela. Žalovaný teda nie je povinný uhradiť celú výšku ceny diela. V súdnom konaní vylúčenom na osobitné konanie bude určená výška nároku žalovaného z titulu vád diela, resp. nároku na náhradu škody. Žalovaný preto žiada konajúci súd, aby v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. prerušil konanie o peňažnom nároku žalobcu, vedené v súčasnosti Krajským súdom v Bratislave pod spis. zn. 4 Cob/28/2015, a to až do doby, kedy súd právoplatne rozhodne o nároku žalovaného v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod spis. zn. 29 Cb/1/2014. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu a replikou žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 17. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 19. Premetom sporu je zaplatenie faktúr č. 20093008 na sumu 70.716,24 eur a č. 20093022 na sumu 47.907,78 eur, ktoré boli vystavené na základe Zmluvy o dielo č. 467 z 22.02.2008 na dodávku a montáž výťahov na projekte Falkensteiner Cityhotel Bratislava. 20. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že „dielo bolo splnené dňa 04.12.2008 a z jednotlivých zápisov o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva aj skutočnosť, že dielo bolo splnené v súlade so Zmluvou o dielo č. 467 a drobné vady a nedorobky nebránia jeho prevádzke. Naviac v zápisoch o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré boli spísané ku každému výťahu samostatne, strany konštatujú, že týmito zápismi sa odovzdáva dokončené dielo objednávateľovi a objednávateľ ho preberá a na základe týchto zápisov je zhotoviteľ oprávnený vystaviť konečnú faktúru. Okrem ďalších dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, zápisy o odovzdaní a prevzatí diela boli podkladom pre oprávnenie na strane žalobcu vystaviť faktúry za dielo a na druhej strane žalovanému vznikla povinnosť uhradiť plnú odplatu diela“. 21. Odvolací súd poukazuje na ust. § 548 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 22. Obchodný zákonník v ustanovení § 548 ods. 1 viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela na splnenie povinnosti vykonať dielo, pokiaľ sa účastníci v zmluve nedohodli inak. § 537 ods. 1, 2 Obch. zák. upravuje povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa diela. Zásadne platí, že zhotoviteľ je povinný dielo vykonať na svoje náklady. Pokiaľ sa strany v zmluve nedohodnú inak, platí, že zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny po odovzdaní diela. V odseku 2 je upravená povinnosť objednávateľa dielo prevziať. Odovzdanie diela, ktorého predmetom je stavba, sa spravidla vykonáva na základe zápisnice. Zápisnica o prevzatí diela sa spisuje, ak sa na tom zmluvné strany dohodli v zmluve. Povinnosť spísať zápisnicu však zákon ukladá vtedy, ak sa zmluvné strany dohodli na osvedčení vlastností diela vykonaním skúšok podľa § 555 ods. 4 Obch. zák.. V zápisnici je vhodné opísať stav odovzdávajúceho diela a uviesť vyjadrenie objednávateľa, že dielo preberá. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym dokončením a odovzdaním diela objednávateľovi. Zhotoviteľovi teda vzniká nárok na zaplatenie ceny za dielo, ak bolo vykonané riadne. V zmysle § 555 ods. 1 Obch. zák., ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže. Podľa ods. 2, ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Osvedčenie vlastností predmetu diela vykonaním skúšok bude vyplývať z dohody zmluvných strán v zmluve. Pôjde o prípady, ak ide o taký predmet diela, ktorý si vyžaduje vykonanie skúšok na preukázanie dohodnutých vlastností plnenia. Pokiaľ zhotoviteľ nesplní svoju povinnosť vykonať dielo, nemôže objednávateľovi vzniknúť v zmysle § 537 ods. 2 Obch. zák. povinnosť prevziať dielo. Z toho jednoznačne vyplýva, že objednávateľ má povinnosť prevziať len dielo bez vád. Ak dielo má vady, je na vôli objednávateľa, či sa rozhodne dielo s vadami prevziať alebo ho odmietne. Predovšetkým platí, že pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela (§ 548 ods. 1). Vykonaním diela v zmysle § 554 ods. 1 je splnený záväzok zhotoviteľa. Pritom za vykonanie diela toto ustanovenie považuje jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. 23. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu, že dôkazom o odovzdaní diela boli zápisy o odovzdaní a prevzatí diela z 04.12.2008, v ktorých žalovaný prehlásil, že na ich základe je žalobca oprávnený vystaviť faktúru, pretože záväzok zhotoviteľa v zmysle Zmluvy o dielo č. 467 je splnený. Zo zápisov o odovzdaní dielo - výťah Y.-X/Duplex, O..Č..XXXXX, O.F. Y.- X/Duplex, O..Č..XXXXX, O. Y.-X/ O..Č.. XXXXX, O. Y.-X, O..Č.. XXXXX zo dňa 04.12.2008 vyplýva, že „týmito zápismi sa odovzdáva dokončené dielo objednávateľovi a objednávateľ dielo preberá. Na základe tohto zápisu je zhotoviteľ oprávnený vystaviť konečnú faktúru“. Zároveň v súlade so zmluvou o dielo čl. 7 bod j/ bolo dielo odovzdané a prevzaté so zanedbateľnými vadami, ktoré nebránili prevzatiu. V zápisoch o odovzdaní a prevzatí diela, strany konštatovali, že týmito zápismi sa odovzdáva dokončené dielo objednávateľovi a objednávateľ ho preberá aj s drobnými vadami, spočívajúce v nastavení rýchlosti otvárania a zatvárania dverí, prípadne iné, ktoré sú popísané v jednotlivých zápisoch, čo bolo v súlade s čl. 7 bod j) zmluvy o dielo. Sám objednávateľ v zápisoch uviedol, že na základe týchto zápisov je zhotoviteľ oprávnený vystaviť konečnú faktúru. Žalobca preto bol oprávnený po odovzdaní a prevzatí diela dňa 04.12.2008 vystaviť faktúry za jeho vykonanie. K tvrdeniu žalovaného, že k splneniu podmienok pre uznanie a schválenie faktúr nedošlo, odvolací súd poukazuje na čl. 7 ods. g/ zmluvy o dielo, kde bolo dohodnuté, že v prípade rozporov medzi investorom a zhotoviteľom, bude zhotoviteľ s náležitou starostlivosťou pokračovať v prácach, pri ukončení diela a tieto nebude zdržiavať a prerušovať. Pokiaľ tieto spory nebudú vyriešené, bude investor naďalej uhrádzať platby v zmysle zmluvných dokumentov. Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že k faktúram nebol priložený súpis vykonaných prác, tieto nevrátil a ani ich nerozporoval. K tvrdeniu žalovaného, že zápisy o odovzdaní a prevzatí diela sú neplatné, nakoľko nie je možné zistiť, kto ich za objednávateľa podpisoval, odvolací súd poukazuje na § 13 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Podľa § 15 ods. 1 kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa ods. 2, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Zápisy obsahujú všetky údaje potrebné pre identifikáciu diela, ktoré sa má odovzdať a prebrať, sú v nich uvedený zhotoviteľ i objednávateľ, sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami. O prekročení právomoci pracovníka žalovaného, nemohol žalobca vedieť. Zápisy o odovzdaní a prevzatí diela sú preto platné a odovzdaním diela žalovanému bol splnený záväzok žalobcu. Skutočnosť, že žalobca dielo odovzdal oneskorene, nezbavuje žalovaného povinnosti za dielo zaplatiť. 24. Odvolací súd ďalej zistil, že zo zmluvy o dielo nevyplýva, že sporové strany sa dohodli, že dielo bude vykonané osvedčením vlastností predmetu diela vykonaním skúšok. Napriek tomu žalobca preukázal splnenie diela aj inšpekčnými správami o vykonaní skúšok. V inšpekčných správach k jednotlivým výťahom inšpekcia vyslovila záver, že výťah je v zhode so základnými požiadavkami nariadenia vlády č. 571/2001 Z.z. a smernice Európskeho parlamentu a rady č. 95/16/ES. O tom, že výťahy spĺňajú smernicu Európskeho parlamentu a rady č. 95/16/ES, boli vydané certifikáty. Skutočnosť, že výťahy sú schopné prevádzky preukazuje aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto z 19.12.2008, ktorým bolo povolené užívanie šesťposchodového hotelu Falkensteiner. 25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd skonštatoval, že žalobca v zmysle § 548 ods. 1 a 555 ods. 1 Obch. zák. splnil svoju povinnosť vykonať dielo a žalovanému vznikla povinnosť za dielo zaplatiť. 26. Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k tvrdeniu žalovaného, že tým, „že súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi celú sumu odplaty za dielo, ignoroval akúkoľvek zmluvnú zodpovednosť žalobcu ako zhotoviteľa diela. Takýmto postupom totiž: a) objednávateľ diela (žalovaný) je zaviazaný uhradiť zhotoviteľovi diela (žalobcovi) celú odplatu za dielo, napriek preukázateľnej existencii závažných vád diela, b) objednávateľ diela (žalovaný) je až následne oprávnený uplatňovať si akékoľvek peňažné nároky voči zhotoviteľovi (žalobcovi), c) objednávateľovi diela bola odopretá možnosť uplatniť si akékoľvek nároky z vád diela, ako napríklad požadovať primeranú zľavu z ceny diela...“ 27. Ustanovenia Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu, a preto sa zmluvné strany v zmluve môžu dohodnúť na tom, že objednávateľ prevezme aj dielo s vadami a nedorobkami, ktoré nebránia užívaniu. Takáto dohoda sa bude považovať za riadne vykonanie diela a jeho prevzatie objednávateľom, ktoré zakladá aj povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu za prevzaté dielo. Nakoľko sporové strany v zápisoch o odovzdaní a prevzatí diela konštatovali, že týmito zápismi sa odovzdáva dokončené dielo objednávateľovi a objednávateľ ho preberá aj s drobnými vadami (čo bolo v súlade s čl. 7 bod j/ zmluvy o dielo), možno konštatovať, že zhotoviteľ dielo riadne vykonal a žalovaný musí za dielo zaplatiť celú dohodnutú cenu. Aj keď následne žalovaný vady reklamoval, tieto reklamácie nemajú vplyv na právo žalobcu na úhradu celej dohodnutej ceny za dielo. 28. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s názorom odvolateľa, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, čo je v rozpore s ich právom na spravodlivý proces, konkrétne s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f/ CSP) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08). 29. Súd vo svojom rozhodnutí stručne, ale jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. 30. K tvrdeniu odvolateľa, že mu bola odopretá možnosť uplatniť svoje právo odoprieť plnenie v súlade s § 326 ods. 1 Obch. zák., odvolací súd dodáva, že ods. 1 rieši situáciu, keď pri vzájomnej podmienenosti plnení je jedna strana povinná plniť svoj záväzok pred plnením záväzku druhej strany. Zákon tomu, kto má plniť ako prvý (na jeho ochranu), poskytuje právo odoprieť plnenie. Uplatnenie tohto práva sa však viaže na splnenie viacerých podmienok. Zákon predovšetkým vyžaduje, aby sa stalo zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok. Táto „zrejmosť“ budúceho nesplnenia záväzku musí vyplývať z nedostatku spôsobilosti poskytnúť plnenie, alebo zo správania pri príprave plnenia záväzku. Nedostatok spôsobilosti poskytnúť plnenie znamená, že dlžník, aj keď chce plniť, plniť nemôže. Podstatné je, aby správanie v štádiu prípravy plnenia vykazovalo také nedostatky, ktoré oprávňujú dôvodne predpokladať, že dôjde k porušeniu povinnosti plniť. Druhou podmienkou pre vznik práva odmietnuť plnenie je, aby sa skutočnosť, že druhá strana nesplní svoj záväzok, stala zrejmou po uzavretí zmluvy. To znamená, že skutočnosti, ktoré podmieňujú možnosť uplatniť právo odmietnuť plnenie, nemusia vzniknúť až po uzavretí zmluvy, ale môžu existovať už pri jej uzavieraní. Podstatné je, aby sa „stali zrejmými“ po uzavretí zmluvy. „Po uzavretí zmluvy“ sa viaže na vedomosť o týchto skutočnostiach, a nie na ich vznik. Preto dlžník nemôže odmietnuť plnenie, ak v čase vzniku zmluvy o nespôsobilosti protistrany plniť vedel, alebo pri uplatnení objektívnych kritérií takúto nespôsobilosť mal poznať. Právo odmietnuť plnenie trvá až dovtedy, kým druhá strana neposkytne plnenie alebo dostatočne toto plnenie nezabezpečí alebo neodpadnú dôvody, ktoré viedli k vzniku práva odmietnuť plnenie. V prípade uplatnenia práva odmietnuť plnenie musí dlžník rátať s tým, že plnenie musí odmietnuť tiež požadovaným spôsobom, aby nastali jeho účinky. Odopretie plnenia musí dlžník oznámiť druhej strane, avšak zákon neustanovuje formu takéhoto oznámenia. V záujme istoty bude praktické urobiť tak písomne a venovať pozornosť vierohodnosti dôvodov odmietnutia plnenia. Dlžník musí odmietnuť plnenie pred alebo súčasne so splatnosťou záväzku. Splnenie zákonných dôvodov odopretia plnenia a jeho včasnosť zaručuje, že dlžník sa nedostane do omeškania. Uplatnenie práva odmietnuť plnenie spôsobuje zmenu obsahu záväzku. Odsek 2 rieši situáciu, keď po uplatnení práva odmietnuť plnenie druhá strana nielenže nesplní svoj záväzok, ale ani neposkytne dostatočné zabezpečenie. Zákon umožňuje, aby oprávnená strana využila možnosť určiť druhej strane primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia. Po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť. Odseky 1 a 2 upravujú výnimku zo všeobecnej zásady, že každý je povinný splniť svoje záväzky včas a riadne, a preto sa ustanovenie odseku 3 snaží zabezpečiť, aby sa uvedená výnimka nevykladala príliš široko (všeobecne platí zásada, že výnimky zo zásad treba vykladať reštriktívne). 31. Odvolací súd dospel k záveru, že „na odopretie plnenia nebola splnená podmienka upravená v § 326 ods. 1 Obch. zák., t.j. po uzavretí zmluvy sa nestalo zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku. Žalovaný nepreukázal, že žalobca nemôže, resp. nechce splniť svoj záväzok, nepreukázal, že oznámil žalobcovi, že odmietajú splniť svoj záväzok uhradiť faktúry z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany žalovaného ani to, že žalobcovi poskytli primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia. Skutočnosť, že dielo bolo odovzdané 04.12.2008 a nie 04.08.2008 podľa zmluvy o dielo neznamená, že žalobca dielo nemohol splniť. 32. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že výsledok súdneho konania o vzájomnom návrhu má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko suma prípadne priznanej odplaty za dielo by mala byť znížená práve o sumu náhrady škody uplatňovanej vzájomným nárok. Súd odôvodnil uznesenie č.k. 25 Cb/39/2010 - 118 zo dňa 12.10.2012 o vylúčenie návrhu na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti konania. Uznesenie o vylúčení návrhu na samostatné konanie je vecou vedenia konania, čo je v plnej dispozícii súdu. Uznesenie sa stalo právoplatné dňa 27.02.2013. 33. K tvrdeniu žalovaného, že súd počas súdnych pojednávaní dvakrát využil svoje oprávnenie v zmysle § 100 ods. 1 O. s. p. a účastníkom uviedol, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu javí právne posúdenie veci a vyslovil svoj predbežný názor, ktorý bol v neprospech žalobcu, odvolací súd dodáva, že zo zápisnice zo dňa 12.10.2012 a zo dňa 24.09.2014 táto skutočnosť nevyplýva. V zmysle § 40 ods. 3 O. s. p. predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný požiadal súd o opravu, resp. doplnenie zápisnice. 34. K návrhu žalovaného, aby odvolací súd konanie prerušil v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. až do právoplatného rozhodnutia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 29 Cb/1/2014, odvolací súd dodáva, že zo znenia ustanovenia § 164 CSP vyplýva, že prerušenie konania z dôvodu, že prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, je fakultatívne, t.j. prerušenie konania podľa tohto ustanovenia nie je právom strany sporu, ale záleží výlučne na úvahe konajúceho súdu, či konanie preruší. Prerušenie konania je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Rozhodujúcim hľadiskom je tu zásada hospodárnosti konania. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania aj v prípade, že by bol daný dôvod prerušenia podľa § 164 CSP nepredstavuje porušenie práv strany sporu, pokiaľ je náležite odôvodnené, keďže zákon v každom prípade upravuje aj alternatívny postup zabezpečujúci ochranu práv účastníka pri neprerušení konania. Procesným následkom nevyhovenia návrhu je, že súd musí vo veci ďalej konať, t.j. vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu sporu v jeho merite. Jeho zamietnutím bez ďalšieho teda nemôže dôjsť k odňatiu možnosti pred súdom konať (konštatované napr. v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 209/2009, sp. zn. 3 Cdo 57/2011, sp. zn. 6 Cdo 2/2012). 35. Podľa názoru odvolacieho súdu prerušenie konania do skončenia konania vedeného Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 29 Cb/1/2014 by nebolo v súlade so zásadou rýchlej a účinnej ochrany práv strán vzhľadom na neurčitosť dĺžky jeho trvania. 36. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 37. Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 21.04.2015 zamietol. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 41. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).