Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/150/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231319 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110231319.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpeného: Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 06 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.11.2015, č.k. 10C/62/2010 - 440, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu v nadväznosti na nesprávny úradný postup Okresného súdu Lučenec majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 4 ods.1 , § 9 ods.1, § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 415 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že v konaní po vyhodnotení dôkazov absentovalo preukázanie reálnej majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lučenec a uplatnenou škodou. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanou vznesenou námietkou premlčania nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dospel k záveru o dôvodnosti tejto námietky, nakoľko žalobca vrátením DVD nosiča okresným súdom v zmysle listu zo dňa 27.7.2006 v tento deň aj doručenému právnemu zástupcovi žalobcu vedel, že okresný súd nesprávne úradne postupoval. K zisteniu nesprávneho úradného postupu na uplatnenie si nároku nebolo potrebné, aby túto skutočnosť konštatoval aj Ústavný súd SR, keďže takéto rozhodnutie nie je podmienkou pre uplatnenie si nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. Trojročná lehota začala žalobcovi plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia DVD nosiča jeho pôvodnému právnemu zástupcovi v zmysle ust. § 19 ods.1,3 zák.č. 514/2003 Z.z. a uplynula dňom 27.1.2010 po pripočítaní šesťmesačnej lehoty, počas ktorej bola žalovaná povinná nárok žalobcu predbežne prerokovať (a počas ktorej sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty). Keďže žalobca podal žalobu až dňa 14.7.2010, súd prvej inštancie žalobu z dôvodu premlčania zamietol. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že i v prípade, ak by žalobca doručil žalobu včas, tejto nebolo možné vyhovieť. Poukazujúc na Nález Ústavného súdu SR č.k. II. Ú. XXX/ XX-XX-XX zo dňa 24.6.2008 mal súd prvej inštancie preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Lučenec, ktorý neprijal podania žalobcu z 24.7.2006 urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Vo vzťahu k náhrade majetkovej škody na istine pohľadávok vo výške 5.113,52 eur , na príslušenstve pohľadávok - poplatkov z omeškania vo výške 17.077 939,32 eur a nákladov spojených s uplatnením istiny vo výške 39.441,68 eur súd prvej inštancie uviedol, že po skončení nečinnosti Okresného súdu Lučenec musí za vznik škody niesť zodpovednosť žalobca, ktorý i napriek opakovaným výzvam súdu mu DVD nosič obsahujúci 605 návrhov, na základe ktorých si uplatňuje nárok na náhradu škody, nepredložil. V danom prípade preto absentuje jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lučenec. Žalobca tak konal v rozpore s ust. § 415, § 417 Obč. zákonníka, svojim následným postupom sám ignoroval Nález ÚS SR a prípadná škoda bola spôsobená výlučne jeho následnou nečinnosťou spočívajúcou v neposkytnutí súčinnosti okresnému súdu. 4. K uplatnenej škode na istine pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vychádzal z domnienky, resp. hypotézy 100% úspešnosti vo všetkých 605 uplatnených nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov, a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdu, ale aj so zohľadnením 100% úspešnosti pri ich prípadnom vymáhaní. Z úradnej činnosti bolo pritom rozhodujúcemu súdu zrejmé, že mnohé žaloby boli odmietnuté, mnohé konania boli zastavené pre späťvzatia alebo pre neodstrániteľné prekážku konania, niektoré boli zamietnuté pre nedostatok vecnej legitimácie. K uplatnenej škode z úrokov z omeškania, ktoré by si mohol žalobca uplatniť voči dlžníkom v zmysle zák.č. 212/1995 Zb., ale v dôsledku legislatívy si už nemohol uplatniť cestou súdu súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 96/2006, ktorým bol novelizovaný § 9 zák.č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, a ktorým bol inštitút poplatkov z omeškania nahradený inštitútom zákonných úrokov z omeškania a v § 10b bol daný tzv. generálny pardon, bol prijatý NR SR dňa 2.2.2006 a účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia (teda v období niekoľkých mesiacov pred podaním elektronického návrhu na Okresný súd Lučenec). Preto uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ale v súvislosti so zmenou legislatívy. K sume nákladov spojených s uplatnením istiny (najmä zaplatené trovy advokáta T.. U. v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 20.9.2005) uviedol, že obsah označenej mandátnej zmluvy je pre žalobcu značne nevýhodný, keď sa zaviazal uhradiť hromadné a identické úkony právnej pomoci bez zohľadnenia hľadísk a prípadnej úspešnosti v konaní. Ak žalobca túto sumu advokátovi uhradil, predstavuje to len ním dobrovoľne prijaté podnikateľské riziko. Takto uplatnená škoda je z pohľadu prejednávanej veci nepodložená, bez akéhokoľvek súvisu s nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Pokiaľ ide o premlčanie uplatnených nárokov zo dňa 24.7.2006 podaných na DVD nosiči, súd prvej inštancie poukázal na to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze prikázal Okresnému súdu Lučenec, vo veci podania spol. Lawyers, a.s. z 24.7.2006, urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. K premlčaniu nárokov tak nemohlo dôjsť, pretože toto podanie malo byť podľa príkazu ústavného súdu zapísané s účinkami ku dňu doručenia pôvodného podania, t.j. ku dňu 24.7.2006 (§ 135 ods. 1 zák .č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“ ). Poukazujúc na právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/455/2013 konštatoval, že žalobcu zaťažovala povinnosť opätovne doručiť okresnému súdu podanie pôvodne doručené a tento v prejednávanej veci nepreukázal, že by tak urobil. V kontexte s vyššie uvedeným súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantný Znalecký posudok č. 1/2009. Vo vzťahu k náhrade majetkovej škody napokon uviedol, že pokiaľ by žalobca postupoval v súlade s ust. § 415 Obč. zákonníka a následne po odmietnutí elektronických podaní súdom realizoval podania inou formou predpokladanou v ust. § 42 ods.1 O.s.p., náklady vzniknuté realizáciou takýchto náhradných podaní by bolo bezpochyby v súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu. 5. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 399.300 eur určenej ako súčin sumy 660 eur za každý jednotlivý právny prípad obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči (x 605 prípadov) súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcom tvrdené poškodenie dobrého mena nebolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ale so samotným vymáhaním postúpených pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci dospel k záveru, že pre žalobcu je dostatočným zadosťučinením konštatovanie porušenia práva a po zistenej nečinnosti žalobcu spočívajúcej v neposkytnutí súčinnosti Okresnému súdu Lučenec, by bolo priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v rozpore s dobrými mravmi. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. po prihliadnutí na to, že v spore plne úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. l písm. f/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ O. s. p., t. j., že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov; súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci; súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že materiálnu škodu v podanej žalobe podrobne rozčlenil podľa jednotlivých zložiek a to na istinu koncesionárskych poplatkov (nárokov uplatnených neprijatými návrhmi), poplatky z omeškania z nezaplatených koncesionárskych poplatkov, trovy právneho zastúpenia a podrobne zdôvodnil existenciu nároku ako aj ich výšku. Zároveň súdu predložil dátový nosič, ktorý obsahoval komplexnú identifikáciu jeho pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých nebolo súdmi rozhodované z príčin uvedených v žalobe, pričom takýmto nesprávnym úradným postupom došlo k ich premlčaniu. Súd prvej inštancie sa s obsahom predloženého dátového nosiča neoboznámil, teda nevykonal navrhované dokazovanie a následne dospel k záveru o nepreukázaní vzniku škody dátovým nosičom. Pokyn Ústavného súdu SR, ktorým prikázal Okresnému súdu Lučenec postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, je v praxi celkom nevykonateľný a realizácia tohto príkazu objektívne nemôže nastať. Súd nemôže vzhľadom k zásade legality (čl. 2 ods.2 Ústavy SR) konať na základe súdneho rozhodnutia spôsobom, ktorý zákon neustanovuje. Súd preto nemôže vrátiť späť čas podania a tváriť sa, že procedúra prijatia bola uskutočnená v deň, keď boli súdu po prvýkrát doručené návrhy. Okresný súd nie je schopný v režime Občianskeho súdneho poriadku prijať žalobné návrhy žalobcu k 24.7.2006 a začať tak konanie so spätným časovým posunom. Záver Ústavného súdu SR stanovujúci zachovanie právnych účinkov podania k 24.7.2006 v konfrontácii s reálnymi možnosťami všeobecných súdov neobstojí a je pre žalobcu v pokračujúcich sporoch právne neudržateľný. Právny názor Ústavného súdu SR nie je podľa ust. § 56 ods.6 ZOÚS pre súdy právne záväzný. V danom prípade žiaden z doručovaných návrhov nebol prijatým podaním, pretože súd neuskutočnil procedúru prijatia návrhu v zmysle platnej procesnej úpravy (návrhy neboli spracované aplikáciou a vo vzťahu k nim neboli spracované potvrdenia o prijatí podania, veciam neboli pridelené spisové značky). K otázke premlčania odvolateľ poukázal na aktuálnu právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na súdne konania žalobcu voči jednotlivým dlžníkom, konkrétne na ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014. K preukázaniu výšky škody, a to ustáleniu tzv. všeobecnej hodnoty pohľadávok, žalobca navrhol doplnenie dokazovania znaleckým ústavom - Ekonomická univerzita v Bratislave. 8. K posúdeniu otázky premlčania práva na náhradu škody žalobca uviedol, že nesúhlasí s interpretáciou premlčania tak ako ju zostavil žalovaný a ktorú si osvojil konajúci okresný súd . Podľa názoru odvolateľa právo na náhradu škody nebolo doposiaľ premlčané a žaloba bola podaná na súd pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 19 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Za deň, kedy sa žalobca dozvedel o škode nemožno považovať deň, kedy sa uskutočnil nesprávny úradný postup, resp. kedy došlo k doručeniu žalôb v elektronických verziách všeobecnému súdu. Žalobca zdôraznil, že dňa 2.12.2009 osobne doručil do podateľne Ministerstva spravodlivosti postupom podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a keďže žalovaná nereagovala na podanú žiadosť, v období od 2.12.2009 do 2.6.2010 premlčacia lehota neplynula (§ 19 ods.3). Vo vzťahu k materiálnej škode uplatnenej v žalobe, začala premlčacia doba plynúť dňom, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k premlčaniu (najskôr dňa 24.7.2009) a premlčanie by nastalo najskôr dňa 25.1.2013 (§ 19 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z.). Vzhľadom na to, že Okresný súd Lučenec neprijal návrhy, ktorými sa uplatnili práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo tak k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutný pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Bez uplatnenia práva na úhradu koncesionárskych poplatkov na príslušnom súde nie je možné pristúpiť k vymáhaniu príslušenstva. Preto v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu (odmietnutím žalôb na uplatnenie koncesionárskych poplatkov) došlo k vzniku škody aj v podobe zániku práva na vymáhanie príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Odvolateľ namietol vyhodnotenie znaleckého posudku ním v konaní predloženého, keď o skutočnostiach obsiahnutých v znaleckom posudku nie je súd kompetentný si vytvoriť vlastný úsudok, nakoľko sa týka špecifík technologického riešenia duplikácie DVD nosiča. 9. Odvolateľ napokon zdôraznil nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je založené na nesprávnom predpoklade. primerané finančné zadosťučinenie o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd SR na návrh sťažovateľa podľa čl. 127 ods.3 Ústavy SR, nemožno stotožniť s odškodným ako úhradou nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. alebo s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Vznik právne významného dôvodu na odškodnenie, resp. úhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. nevylučuje, že za to isté správanie sa prizná aj primerané finančné zadosťučinenie. Odlišnosť oboch kompenzačných inštitútov (primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods.3 Ústavy SR a odškodnenia nahradením nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z.) je zvýraznené aj sekundárnou povahou zadosťučinenia. Odvolateľ napokon uviedol, že v žiadnom súdnom konaní pred súdom doposiaľ nebolo rozhodované o odškodnení žalobcu za porušenie ustanovení procesných právnych predpisov úhradou nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z.. 10. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. K námietkam žalobcu týkajúcich sa majetkovej škody uviedla, že žalobca zjavne nerozoznáva medzi tým, čo je jeho pohľadávka voči koncesionárom a medzi tým, čo predstavuje škodu, za ktorú by mala niesť zodpovednosť žalovaná v zmysle príslušných ustanovení zák.č. 514/2003 Z.z. Skutočnosť, že žalobca v konaní rozlíšil uplatnený nárok na náhradu škody na sumu tvorenú istinou koncesionárskych poplatkov, poplatkov z omeškania, trov konania, atď. neznamená, že vznik škody v konaní preukázal. Polemizovanie o tom, čo mohol alebo nemohol okresný súd (technicky) urobiť po náleze Ústavného súdu SR je irelevantné, keďže bol jeho výrokom viazaný a bol povinný žalobcove návrhy prijať so spätnými účinkami. Uvedené znamená, že v prípade vznesenej námietky premlčania zo strany koncesionára. bol súd povinný túto posúdiť tak, akoby bol návrh zaregistrovaný ku dňu jeho doručenia a to bez ohľadu na to, s akým dátumom bol v skutočnosti zaregistrovaný. K odvolacím námietkam týkajúcim sa vyhodnotenia premlčania uplatneného nároku súdom prvej inštancie žalovaná zdôraznila, že súd prvej inštancie sa podrobne venoval otázke splnenia predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody a prijal závery, v zmysle ktorých aj keby námietka premlčania nebola dôvodná, bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť. 11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zohľadňujúc stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie rozhodujúci za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). 12. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalovaný nárok uplatnený podľa zák. č. 514/2003 Z.z., v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 13. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov odvolací súd poznamenáva, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. 14. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. , ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol podrobne zistený skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky dokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobca domáhal, čo uvádzala žalovaná, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd predmetnú námietku žalobcu za neopodstatnenú. 15. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 16. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením námietky premlčania nároku uplatnenou v priebehu konania žalovanou, s jej posúdením sa plne stotožňuje a v tomto smere odkazuje na prijaté závery súdu prvej inštancie obsiahnuté na str. 7 a 8 napadnutého rozhodnutia. 17. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal (i napriek úvahe o premlčaní nároku ) vecným a právnym posúdením uplatnenej žaloby a ním prijaté závery boli napadnuté odvolaním, odvolací súd (vyporiadavajúc sa s odvolacími námietkami) konštatuje, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch je v danom prípade ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Existenciu nesprávneho úradného postupu zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Vychádzajúc z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 145/08-96 zo dňa 24.6.2008 je v prejednávanom prípade nesporné, že Okresný súd Lučenec sa neprijatím elektronického podania žalobcu na DVD nosiči podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (obsahom ktorého bolo 605 žalôb vo veci neuhradených koncesionárskych poplatkov) dňa 24.7.2006 dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že predmetné elektronické podanie nebolo okresným súdom riadne zaevidované ako návrh na začatie konania i napriek tomu, že podľa v tom čase platného ust. § 42 ods.1 O.s.p. bolo možné urobiť podanie elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom. 18. Súd prvej inštancie v posudzovanom prípade po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ostatné zákonom predpokladané podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nepreukázal vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lučenec a vznikom tvrdenej majetkovej a nemajetkovej ujmy. S uvedenými závermi sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie na str. 8 až 12 napadnutého rozhodnutia . Zhoduje sa s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia ostatných zákonných podmienok daného druhu zodpovednostného vzťahu, pričom námietky obsiahnuté v odvolaní nemajú za následok úvahu o vecnej a právnej nesprávnosti záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie . 19. Vo vzťahu k námietke žalobcu k okolnosti, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, spočívajúcej v nevykonaní dôkazov v rozpore s ust. v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku treba uviesť, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej zo dňa 3.5.2011 boli vzájomne stranám sporu súdom prvej inštancie doručované pred prvým otvoreným pojednávaním nariadeným na deň 5.10.2011. Z ďalšieho obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v priebehu ďalších pojednávaní nariadených na prejednanie veci postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ žalobca namieta nevykonanie dôkazu oboznámením sa s obsahom doloženého DVD nosiča, z obsahu zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 12.11.2014 vyplýva, že súd prvej inštancie postupom podľa § 119 ods.5 O.s.p. oboznámil účastníkov konania s doposiaľ vykonaným dokazovaním a s obsahom spisu. Uvedené znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností nebolo odvolacím súdom zistené. 20. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu konania ako nadbytočné zamietol vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom - výsluch svedkov L.. T. Ď., J. Q. a dostatočne nezdôvodnený návrh na znalecké dokazovanie, bol rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Na základe uvedeného je potom možné za nedôvodnú považovať i námietku žalobcu o tom, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.2 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).