Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/293/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213333 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111213333.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Soňa Korčeková - ASO VENDING, Poľná 125, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 32 016 247, zast.: Mgr. Martin Štoffa, advokát, Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica,, proti žalovanému: Slovenský telefónny zoznam s.r.o., Ferienčíkova 18, 811 08 Bratislava, IČO: 44 759 932, právne zastúpený: Mgr. Robert Scigiel, advokát, Ptašinského 8, 602 00 Brno, Česká republika, o zaplatenie 233,24 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/73/2011 - 97 zo dňa 15.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/73/2011 - 97 zo dňa 15.06.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 233,24 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,62 eur od 05.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 116,62 eur od 05.08.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2011 domáhal zaplatenia sumy 233,24 eur s príslušenstvom a trovami konania titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 03.09.2009 mu bol doručený list žalovaného, ktorý bol vizuálne spracovaný tak, že u žalobcu vyvolal dojem, že ide o daňový doklad - faktúru. Následne dňa 01.02.2010 bola žalobcovi doručená faktúra č. 210773 na sumu vo výške 116,62 eur, a dňa 11.02., 24.05., 16.08., 23.02.2011 boli žalobcovi doručené ďalšie faktúry na zaplatenie sumy 116,62 eur. Zamestnanec žalobcu žalovanému uhradil sumu 116,62 eur. Žalobca v priebehu konania uviedol, že konanie žalovaného, t. j. zaslanie listu, ktorý sa vizuálne podobal na faktúru, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto jeho dôsledky nepožívajú právnu ochranu. Zaplatením sumy 116,62 eur žalobcom na základe listu žalovaného nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, a preto podľa názoru žalobcu suma ním zaplatená je bezdôvodným obohatením. Pracovník žalobcu následne uhradil faktúru č. 210773 na sumu 116,62 eur za prvý štvrťrok 2010, predmetom ktorej bola fakturácia služieb prioritnej inzercie v abecednom zozname Slovenský telefónny zoznam 2010. Ďalšie faktúry boli žalobcom žalovanému vrátené. Žalobca mal za to, že k uzatvoreniu zmluvy nemohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že žalovaný adresoval písomnosti subjektu ASO VENDING, so sídlom Medený Hámor 7, 974 01 Banská Bystrica. Údajnú akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy, tak ako sa domnieva žalovaný, však vykonal žalobca, ktorým je fyzická osoba - podnikateľ Soňa Korčeková - ASO VENDING, zo svojho bankového účtu. Konaním tretieho subjektu v omyle, pričom tento tretí subjekt nie je odosielateľom návrhu na uzavretie zmluvy (žalovaným) určený ako príjemca návrhu na uzavretie zmluvy, nemôže dôjsť uzavretiu žiadnej zmluvy, a preto sa žalobca aj z tohto titulu domáhal vydania plnenia, ktoré odoslal žalovanému v omyle. 3. Podľa názoru žalovaného došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi sporovými stranami. Žalovaný v súlade so zmluvou poskytol žalobcovi plnenie, pričom poukázal na ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Konajúcemu súdu predložil rozsudky Okresného súdu v Trebíči, vydané v obchodných sporoch, kde bol žalovaný úspešný, žaloby žalobcov smerujúce voči nemu boli zamietnuté. Zdôraznil, že žalobca mal postupovať v súlade s obchodnými podmienkami, čo však neurobil. Žalovaný tiež poukázal na to, že prvá zaplatená faktúra je zo septembra 2009 a prvá komunikácia žalobcu je z júla 2010, v uvedenom období bol žalobca nečinný, neodstúpil od zmluvy, resp. nenadviazal žiadny iný kontakt so žalovaným. K námietke neúplného označenia uviedol, že žalobca kedykoľvek mohol požiadať o doplnenie mena a priezviska. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. l, 6 Obchodného zákonníka, podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 8 a 9 Obchodného zákonníka, podľa § 269 ods. 2, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj podľa § 34, § 37 ods. 1, 2, 3, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na ustanovenie § 265 a § 266 Obchodného zákonníka, § 267 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 456, § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru konajúceho súdu predložená listina zo strany žalobcu nespĺňala náležitosti zmluvy. Vizuálne sa predmetný doklad podobá faktúre a nie riadnemu návrhu na uzavretie zmluvy. Konanie žalovaného podľa názoru Okresného súdu Bratislava I nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 266 Obchodného zákonníka, v ktorom je právny úkon definovaný ako prejav vôle smerujúci k vzniku, k zmene alebo zániku práv, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Podstatným znakom právneho úkonu je to, že je to prejav vôle. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, pričom medzi vôľou a jeho prejavom musí byť jednota. Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený (ZSP 54/2006). Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v prejednávanej veci jednoznačne absentuje vôľa žalobcu uzatvoriť akúkoľvek zmluvu so žalovaným. Podľa názoru konajúceho súdu bol uvedený zmluvný vzťah vnútený žalobcovi, čo je v rozpore s ust. § 265 Obchodného zákonníka (aj keď súd konštatoval, že žalobca nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou). Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil s názorom žalobcu, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo aj z toho dôvodu, že žalovaný adresoval návrh na uzavretie zmluvy subjektu ASO VENDING, so sídlom Medený Hámor 7, Banská Bystrica (tak ako bol zverejnený aj v Slovenskom zozname), pričom ,,akceptáciu“ návrhu na uzavretie zmluvy, v zmysle interpretácie žalovaného, vykonal žalobca, ktorým je fyzická osoba - podnikateľ Soňa Korčeková - ASO VENDING, s miestom podnikania Poľná 12, 974 04 Banská Bystrica. K platnému uzavretiu zmluvy nemohlo dôjsť. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V závere svojho rozhodnutia Okresný súd Bratislava I uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p.. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že v súlade so svojimi vyjadreniami od začiatku celého konania trvá na existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným jednoznačným prejavom vôle žalobcu vo forme akceptácie obchodného návrhu žalovaného v súlade s ustanovením § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to zaplatením zmluvnej ceny. Uviedol tiež, že pri vychádzaní z obecnej definície právnych úkonov a s tým spojeného prejavu vôle Občianskym zákonníkom, hlavne pri aplikácii ustanovenia § 35 ods. 3 v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 je možné dospieť k záveru, že žalobca svojim konaním - akceptáciou oferty uhradením zmluvnej ceny dňa 04.09.2009 a následným uhradením ďalšej zmluvnej čiastky ponechal žalovaného v dobrej viere, že zmluvný vzťah je riadne uzatvorený a že má záujem v obchodnej spolupráci naďalej pokračovať. Rovnako skutočnosť, že žalobca nevyužil možnosť vyjadriť nesúhlas s uzatvorenou zmluvou písomným odstúpením od zmluvy, v lehote dohodnutej v obchodných podmienkach, čo bolo každému príjemcovi obchodnej ponuky nad rámec zákonnej povinnosti umožnené, tento argument jednoznačne potvrdzuje. Žalovaný preto po celý čas zmluvného vzťahu jednal v dobrej viere, preto sa odvolateľ jednoznačne stotožňuje s konštatovaním, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený, avšak len v súvislosti so svojou osobou. Odvolateľ tiež vyjadril svoj názor, že tvrdenie, že návrh na uzatvorenie zmluvy bol zaslaný tretiemu subjektu, nemôže obstáť, nakoľko príjemca ponuky subjekt Soňa Korčeková - ASO VENDING, úplne dobrovoľne, jasne a zrozumiteľne - v tomto prípade konkludentne uhradením zmluvnej ceny (následne ďalšej dielčej čiastky) potvrdil akceptáciu, a teda logicky aj prijatie oferty. Zanedbanie povinnosti obozretnosti podnikateľa v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu žalovaného, rovnako ako neustále odvolávanie sa na omyl. Odvolávanie sa na omyl a následné vymáhanie zaplatených čiastok ako bezdôvodného obohatenia je podľa názoru odvolateľa zo strany žalobcu len účelová a klamlivá snaha o napravenie predchádzajúceho zanedbania povinnosti pri výkone podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ - žalovaný žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. 6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý informačne uviedol, že nakoľko dňa 20.07.2015 začalo na príslušnom súde konanie o zrušení spoločnosti žalovaného bez likvidácie pod sp. zn. 33 CbR/276/2014 podal žalobca dňa 28.09.2015 návrh na prerušenie tohto konania za účelom vymoženia si pohľadávky uplatnenej voči žalovanému v predmetnom konaní. Uviedol tiež, že s názormi žalovaného deklarovanými v odvolaní nesúhlasí, pričom poukázal na skutočnosť, že žalovaný svoj dokument zo dňa 01.09.2009 ním v konaní označovaný ako „Návrh na uzavretie zmluvy“, termínmi použitými v tomto dokumente, ako sú najmä: dátum vystavenia, dátum splatnosti a pod. a v neposlednom rade aj vygenerovaním klientskeho čísla navodil dojem, že ide o faktúru za už poskytnuté služby. Uvedené skutočnosti uviedli žalobcu do omylu. Spôsob, akým sa žalovaný pokúša uzatvárať zmluvné vzťahy, nemožno podľa názoru žalobcu označiť inak, ako nekalý a nepoctivý. Žalobca tiež poukázal na články dostupné na internete, podľa ktorých žalovaný svojimi obchodným praktikami nachytal a vlákal do zmluvného vzťahu množstvo ďalších subjektov. Žalobca teda nie je jediný, kto sa s touto osobitou podnikateľskou praktikou žalovaného stretol. S poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, žalobca uviedol svoj názor, že v prejednávanej veci ide o jednoznačný nedostatok prejavu vôle žalobcu v dôsledku omylu, ktorý bol žalovaným vyvolaný úmyselne. Takáto vôľa žalobcu je preto od počiatku vadná a z uvedeného dôvodu ani nemohla byť spôsobilou akceptáciou návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy. Zdôraznil tiež, že žalobca, teda osoba, ktorá v omyle reagovala na dokument žalovaného zo dňa 01.09.2009 tak, že uhradila sumu uvedenú v tomto dokumente, je fyzická osoba podnikateľ a zároveň subjekt s odlišným obchodným menom a aj miestom podnikania od adresáta označeného v dokumente žalovaného. Žalobca aj z vyššie uvedeného dôvodu nemohol platne akceptovať dokument žalovaného zo dňa 01.09.2009 ako návrh na uzavretie zmluvy, nakoľko tento bol neplatný a neúčinný z dôvodu nedostatku jeho určitosti vo vymedzení osoby adresáta. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že plnil žalovanému bez právneho dôvodu - bez uzavretia zmluvy, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/73/2011 - 97 zo dňa 15.06.2015 potvrdil ako vecne správny. Súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. 7. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 374 ods. 3 CSP zaslal žalovanému vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo riadne doručené. Žalovaný sa k prejednávanej veci ďalej nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 10. Žalovaný v priebehu konania argumentoval s poukazom na ustanovenie § 275 ods. 4, podľa ktorého s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia žalobcu. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, a došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka žalovaný zastával názor, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Obchodný zákonník umožňuje, aby osoba prijímajúca ofertu (akceptant) urobila prejav vôle, že ofertu prijíma aj vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny), t. j. konkludentným činom, teda konaním nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo prejavovateľ vôle zamýšľal. Na to, aby bol zmluvný súhlas nahradený uvedeným spôsobom, zákon ustanovuje niekoľko podmienok. Predovšetkým musí byť splnená niektorá z alternatívne ustanovených podmienok, teda takéto konanie musí byť v súlade - s obsahom návrhu na uzavretie zmluvy, alebo - s praxou, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo - so zvyklosťami rozhodujúcimi podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a so záverom súdu prvej inštancie, že pre posúdenie vzniku zmluvného vzťahu je dôležitá skutočnosť, že prvotný dokument zaslaný zo strany žalovaného bol adresovaný adresátovi ASO VENDING, Medený Hámor 7, 974 01 Banská Bystrica, pričom žalobcom je podnikateľ Soňa Korčeková - ASO VENDING, Poľná 125, 974 05 Banská Bystrica. Na adrese Medený Hámor 7 v Banskej Bystrici pritom pôsobí aj ďalšia obchodná spoločnosť ASO Vending s. r. o.. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že z uvedeného nie je jednoznačné, komu smeroval návrh, teda oferta. Rovnako nie bez významu je skutočnosť, že žalovaný zaslal žalobcovi okrem pôvodnej písomnosti zo dňa 03.09.2009 ďalšie faktúry zo dňa 01.02.2010, a dňa 11.02., 24.05., 16.08., 23.02.2011, pričom žalobca zaplatil dve z týchto faktúr, preto nie je možné argumentovať existenciou praxe, ktorú strany sporu medzi sebou zaviedli, keďže predchádzajúca prax medzi stranami sporu neexistovala. Pri výklade prejavu vôle v obchodných záväzkových vzťahoch je v prvom rade určujúci úmysel konajúcej zmluvnej strany, a to za predpokladu, že jej úmysel bol druhej strany známy alebo jej musel byť známy. Ak nebol druhej konajúcej strane úmysel konajúceho známy, a ani je nemohol byť známy, prejav vôle sa vykladá podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Ustanovenie § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, prikazuje pri výklade vôle strán brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu, pričom akceptuje tri skutočnosti, a to rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a napokon aj následné správanie strán. Vôľa konajúceho nie je perfektná vtedy, ak tento koná v omyle. Za právne irelevantné považoval odvolací súd rozsudky Okresného súdu Trebíč, ktoré na podporu svojej argumentácie predložil žalovaný. Ide o rozsudku Okresného súdu v Trebíči, bez vyznačenej právoplatnosti, keď súdmi zistený skutkový stav nemožno považovať za celkom identický s prejednávanou vecou. Uvedené rozhodnutia nie sú rozhodnutia, ktoré by boli vydané v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a nejde o rozhodnutia judikátne. 11. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/73/2011 - 97 zo dňa 15.06.2015 potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP. 14. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).