Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/442/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214305 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111214305.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: I.. V.. N.T. G., bytom W. X, W. proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 20 000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.4.2016, č.k. 7C/66/2011-135, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur titulom zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci v súvislosti s úradným postupom súdneho exekútora a okresného súdu. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 a § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a § 88 ods. 1 písm. g), § 93 ods. 2 a § 148 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a vecne tým, že vo vzťahu k namietanému nesprávnemu postupu sudkýň Okresného súdu Bratislava I v konaní sp.zn. 32Exre/16/2005 spočívajúcom vo vydávaní nezákonných uznesení od 19.5.2005 nemožno považovať prípadné aj chybné posúdenie predpokladov a podmienok na vydanie rozhodnutia za nesprávny úradný postup, ale za (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia; žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by sa ním označené nesprávne úradné postupy odrazili v obsahu rozhodnutia a konkrétne nesprávne úradné postupy vôbec nešpecifikoval. V súvislosti s namietaným úradným postupom súdneho exekútora N.. N. v exekučnom konaní u neho vedenom pod sp.zn. EX 365/2002, spočívajúcom vo vydaní exekučného príkazu zo dňa 19.1.2005 konštatoval, že jeho nesprávnosť nenamietala ani žalovaná a nesprávnosť vyplýva z rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE č.k. 20/2006 zo dňa 19.3.2007, t.j. prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup súdneho exekútora v konaní EX 365/2002 je v danom prípade splnený. Rovnako považoval za splnený aj ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik škody vo forme nemajetkovej ujmy. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že mu vznikla ujma tým, že spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom) bolo znemožnené vykonávanie podnikateľskej činnosti vyvolaním stavu zrušenia spoločnosti, uviedol, že splnenie predpokladov potrebných pre to, aby nastali účinky zrušenia spoločnosti žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, pričom nemožno vyvodiť záver o tom, že samotnou exekúciou na obchodný podiel nastali účinky zrušenia spoločnosti. Nepovažoval za preukázané ani tvrdenie žalobcu, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného podielu nemohla spoločnosť žalobcu podnikať. Konštatoval, že uvedené vyplýva aj z výpisov z obchodného registra ako aj zo skutočnosti, že uznesenie registrového súdu, ktorým sa mal uskutočniť výmaz spoločníka nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania a následne bolo zrušené odvolacím súdom. V súvislosti s tvrdenou skutočnosťou, že sa žalobca dostal na čiernu listinu neplatičov, uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že práve tvrdeným nesprávnym úradným postupom sa majetkové pomery spoločnosti žalobcu zmenili do takej miery, že jej neumožnili zaplatenie viacerých splátok lízingu v roku 2006; zo strany žalobcu neboli uvedené žiadne rozhodujúce okolnosti o majetkových pomeroch jeho spoločnosti pred začatím exekúcie a vo vzťahu k tomu, ako sa mali tieto pomery zmeniť po začatí exekúcie a v súvislosti s ňou. Nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou vo forme poškodenia dobrého mena a ostatných tvrdených následkov vo vzťahu k spoločnosti TECHNOVA s.r.o., keď žalobca pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti nemohol v roku 2007 rozumne predpokladať, že exekúcia formou exekúcie na obchodný podiel bude ďalej pokračovať (keďže v uznesení, ktorým bolo zastavené konanie o zápise výmazu žalobcu z obchodného registra a o zápise exekúcie na obchodný podiel zo dňa 24.4.2006, sp.zn. 32Exre 16/2005, bolo výslovne uvedené, že súdny exekútor vzal exekučný príkaz späť). Ani vo vzťahu k spoločnosti Relians spol. s r.o. nevyplynulo, že ukončenie spolupráce bolo v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, ale z dôvodu stavu neistoty (jednoznačne ani nevyplynulo, či sa tak nestalo v dôsledku samotnej exekúcie bez ohľadu na formu jej vykonávania). Zároveň konštatoval, že žalobca netvrdil ani nepreukázal, že mu dôsledkom ním označeného nesprávneho úradného postupu vznikli následky takej intenzity, ktoré by odôvodňovali právo na plnenie v peniazoch z hľadiska kritérií stanovených v § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom odôvodnil tým, že žalobca neuviedol, aké rozhodujúce skutočnosti mali nimi byť preukázané (výsluch súdneho exekútora N.. W. N.), nadbytočnosťou (vyžiadanie spisu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 32Exre 16/2005, keďže exekučný príkaz bol pripojený k žalobe, výsluch svedkov Z. D., I.. Z. H., M.. S. D.), nešlo o dôkaz, ktorý by žalobca nemohol predložiť bez vlastnej viny a nemohol prispieť k objasneniu veci (dopyt na správcu dane za účelom overenia straty spoločnosti žalobcu za rok 2006). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania s ohľadom na to, že náhradu trov konania si neuplatnila a žiadne trovy jej v konaní nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) a f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., t.j. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný, ktorým bola tendenčne a účelovo zamietnutá žaloba na podklade svojvôle hraničiacej s úmyselným odmietnutím spravodlivosti, znemožnením preukázania nemajetkovej ujmy vypočutím svedkov. Namietal odňatie riadne konať pred súdom neakceptovaním jeho riadneho a včasného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní dňa 18.4.2016, nemožnosťou objektivizovať skutkový stav veci a vzniknutú ujmu. Tvrdil, že postupom prvoinštančného súdu a v dôsledku nepresvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď vo veci podľa jeho názoru rozhodovala nie nezaujatá sudkyňa s poukazom na jej niektoré rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava III a vo veci sp.zn. 8C/64/2007. Uviedol, že príkaz Ústavného súdu SR konať bez prieťahov neznamená svojvoľne a nezákonne rozhodnúť, zároveň tvrdil, že postupom súdu prvej inštancie mu bolo neprípustne a neakceptovateľne porušené právo na nestranný súd. Poukázal na vadu riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré vykazuje známky arbitrárnosti a účelovosti, pričom vada konania je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, priznal mu trovy odvolacieho konania a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na uloženie povinnosti žalovanej nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nevyhovel a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.5.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní exekučného príkazu na obchodný podiel spoločnosti žalobcu (VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.) a vydaním nezákonných rozhodnutí v konaní Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 32 Exre 16/2005. Žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 12. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného do 31.12.2008) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 13. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 14. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 15. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., účinného do 31.12.2008 a skúmal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Správne vyvodil splnenie predpokladov na vznik škody, a to nesprávny úradný postup súdneho exekútora ako aj samotný vznik škody vo forme nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o jej nepreukázaní na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobcu zaťažuje nielen bremeno dôkazu, ale aj bremeno tvrdenia, pričom v prvom rade je potrebné, aby z tvrdení obsiahnutých v žalobe a vo výpovediach žalobcu vyplývali rozhodujúce skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovaný nárok, v opačnom prípade nemožno žalobcovi priznať v spore úspech, pričom dokazovanie možno smerovať iba vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie postačujúce pre meritórne rozhodnutie veci, pričom súd prvej inštancie logickým spôsobom odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov s ohľadom na konzistentné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k podmienkam zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Súd prvej inštancie podrobným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, jeho rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko sú v ňom uvedené dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia , čo v danom prípade bolo splnené. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces; z tohto pohľadu nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne alebo svojvoľné. 17. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. 18. Vo vzťahu k odňatiu možnosti konať pred súdom, ktoré malo byť podľa tvrdenia žalobcu spôsobené neakceptovaním ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania dňa 18.4.2016, odvolací súd dáva do pozornosti citované znenie § 119 ods. 3 O.s.p., na základe ktorého sa od strany sporu vyžadovalo, aby v prípade žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov táto obsahovala aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, pričom za takéto vyjadrenie sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V danom prípade žiadosť o odročenie pojednávania zákonom predpísanú náležitosť neobsahovala a nebolo k nej pripojené ani vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že žalobca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súd prvej inštancie preto postupoval správne a v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. ak konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. 19. V súvislosti s vysloveným názorom žalobcu ohľadom rozhodovania nie nezaujatej zákonnej sudkyne, odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.) a ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p., súd na námietku zaujatosti neprihliada (§ 15a ods. 5 O.s.p.). Obdobne sú dôvody na vylúčenie sudcu upravené aj v súčasnosti účinnom procesnom predpise, t.j. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 C.s.p.) a ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada (§ 53 ods. 3 C.s.p.). Rovnako nemožno priznať úspech ani ničím neodôvodnenej námietke žalobcu o porušení jeho práva na nestranný súd. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).