Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/346/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111222482 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111222482.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Y. S., S. K. Č.. XXX, IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Pavol Baďo, advokát, Karola Salvu 1985/5, Ružomberok proti žalovanému: Premier Consulting, spol. s.r.o., Hadovská cesta 870, Komárno, IČO: 35 860 235, zast. Mgr. Marcel Moravčík, advokát, Ružová dolina 6, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/102/2011-70 zo dňa 26.6.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/102/2011-70 zo dňa 26.6.2015 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 26.5.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok č.k. 207/2010/KA zo dňa 28.4.2011 vydaný Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom v Bratislave, Zelená 2 v celom jeho vydanom rozsahu a v ďalšom konaní zamietol žalobu žalobcu v rozhodcovskom konaní v celom rozsahu. Žalobca svoj návrh odôvodnil nasledovne: 2. Rozhodcovský súd Komory arbitrov so sídlom v Bratislave, Zelená 2 (ďalej tiež ako „rozhodcovský súd“) vydal dňa 28.4.2011 rozhodcovský rozsudok č.k. 207/2010/KA (ďalej tiež ako „rozhodcovský rozsudok“), ktorým uložil žalovanému (v tomto konaní navrhovateľ) povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní odporca) sumu 1.185,24 eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 26.7.2009 do jej zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.759,98 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% zo sumy 1.185,24 eur za každý deň omeškania od 29.4.2011 do zaplatenia tejto sumy, trovy rozhodcovského konania vo výške 178,50 eur, trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 602,46 eur ako aj sumu 140,00 eur titulom náhrady trov konania na účet rozhodcovského súdu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 3. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej tiež ako „zákon o rozhodcovskom konaní“) - jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, a podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní - pri rozhodovaní boli porušené záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 4. Na podporu prvého dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca uviedol, že skutočnosť, že zmluva o dielo č. 1507200902 uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 15.7.2009 nevznikla, žalobca namietal už vo svojej odpovedi na výzvu na zaplatenie zo dňa 25.3.2010 a rovnako aj v žalobnej odpovedi zo dňa 23.12.2010. Podľa názoru žalobcu vyhodnotil rozhodcovský súd chybne skutočnosť, že predmetnú zmluvu o dielo na strane zhotoviteľa uzatvorila oprávnená osoba, splnomocnená konateľom spoločnosti žalovaného. Podľa názoru žalobcu uvedenú zmluvu uzatváral subjekt, ktorý na tento právny úkon nebol žalovaným splnomocnený. Zo splnomocnenia podľa názoru žalobcu nepochybne vyplýva, že sa jedná o splnomocnenie udelené občanovi Z.. Y. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý toto splnomocnenie takto prijal a bol povinný konať v zmysle splnomocnenia, čo však neurobil. 5. Za ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca považoval skutočnosť, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa uzatvorenej zmluvy o dielo (čl. 4.3) zo dňa 15.7.2009 malo byť pre prípad existencie danej zmluvy dohodnuté, že zhotoviteľ po zverejnení výzvy, ak výzva nebola v čase podpisu zmluvy ešte zverejnená, inak po podpise zmluvy, v primeranej lehote vyzve objednávateľa na predloženie dokumentov potrebných na vyhotovenie žiadosti. Žalobca považoval za preukázané, že Pôdohospodárska agentúra zverejnila Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007-2013, na svojej internetovej stránke toho istého dňa, teda 15.7.2009. Podľa uzatvorenej zmluvy (čl. 5.1 a 5.1.1) mala byť pre prípad existencie danej zmluvy dohodnutá odmena vo výške 996,- eur, ktorú sa objednávateľ zaviazal zaplatiť do 10 dní od zverejnenia výzvy, ak výzva nebola v čase podpisu zmluvy ešte zverejnená, inak od podpisu zmluvy. Podľa názoru žalobcu zhotoviteľ už v čase podpisu zmluvy o dielo dňa 15.7.2009 mal vedomosť o tom, že výzva na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. výzvy 2009/PRV/01 bola už Pôdohospodárskou platobnou agentúrou zverejnená. Žalovaný ako zhotoviteľ si uplatnil a nárokoval odmenu vo výške 996,- eur bez akéhokoľvek jeho pričinenia, na základe toho, že Pôdohospodárska platobná agentúra zverejnila výzvu na predkladanie žiadostí. Táto odmena vrátane DPH potom predstavovala istinu žalovanú v rozhodcovskom konaní, na ktorú bolo naviazané príslušenstvo a rôzne sankcie. 6. Súčasťou návrhu na začatie konania bola aj žiadosť žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb/102/2011-27 zo dňa 21.6.2013 odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 7. Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 11.11.2013, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že za žalovaného údajne zmluvu o dielo nepodpísala osoba na tento úkon splnomocnená, keď uviedol, že žalovaný osobu splnomocnenca identifikoval jednoznačne a to tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou. Zo zmluvy o dielo je zrejmé, že túto v mene žalovaného podpísal na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 4.1.2008 Z.. Z. U., ktorý je obchodným zástupcom žalovaného s adresou S. X. XX, S. X., a že IČO osoby splnomocnenca je 43 419 798, pričom samotná plná moc tvorí prílohu k zmluve ako jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovaný mal za to, že je nepochybné, že osoba, ktorej žalovaný udelil plnú moc na podpis zmluvy o dielo a osoba, ktorá v mene žalovaného zmluvu o dielo podpísala, je jedna a tá istá fyzická osoba. Žalovaný ďalej uviedol, že už z dohody o plnej moci vyplýva, že ju splnomocnenec uzatvoril v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko je v nej uvedené, že koná ako obchodný zástupca žalovaného a má v mene žalovaného uzatvárať viac zmlúv, teda koná v rámci podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol, že žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom vidí porušenie práv spotrebiteľa. Žalobca zmluvu o dielo neuzatváral ako spotrebiteľ a teda mu ani neprináležia práva spotrebiteľa. Žalovaný sa tiež domnieva, že skutkové otázky okolo zmluvných dojednaní neprináleží riešiť súdu v tomto konaní, nakoľko žalobca sa môže v konaní opierať o dôvody uvedené v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Taktiež druhú námietku žalobcu, pre ktorú podáva návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhodnotil za irelevantnú. Uviedol, že je pravdou, že v rovnaký deň ako bola podpísaná zmluva o dielo bola aj zverejnená Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný prostriedok a je pravdou, že v zmluve je v bode 7.4 označené, že Výzva v čase podpisu zmluvy ešte nebola zverejnená. Uvedené okolnosti, však podľa žalovaného nasvedčujú len tomu, že obaja účastníci zmluvy zjavne nemali pri podpise zmluvy vedomosť o tom, že ten istý deň bola datovaná výzva, na ktorú sa v zmluve odvolávali. Na zmluvné povinnosti by to však vplyv nemalo, malo by to vplyv len na splatnosť prvej časti odmeny. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní, na ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na ust. § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, na ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na ust. § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na ust. § 31 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, na ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie je dôvodný. 9. Ako prvou otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd v zákonnej lehote, ktorá je lehotou prekluzívnou. Uviedol, že ako vyplynulo z fotokópie doručenky predloženej súdu rozhodcovským súdom a založenej na čl. 16 napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi v rozhodcovskom konaní žalovanému doručený dňa 11.5.2011, pričom zákonom stanovená 30 dňová prekluzívna lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku by uplynula dňa 11.6.2011. Z podacej pečiatky Krajského súdu v Žiline vyplýva, že žalobca podal žalobný návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Krajský súd v Žiline dňa 26.5.2011. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 20S/31/2011-11 zo dňa 31.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2011 rozhodol tak, že postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako vecne príslušnému. V zmysle § 104a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku za podaný v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, a teda za podaný včas. 10. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil prvý dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku a ustálil, že zmluvu o dielo podpísal osobne Z.. Y. U., nar. XX.X.XXXX, pričom táto skutočnosť nebola sporná ani medzi účastníkmi konania. Poukázal na to, že v prípade fyzickej osoby Z.. Y. U. a fyzickej osoby - podnikateľ s obchodným menom Z.. Y. U. sa jedná stále o tú istú fyzickú osobu, ktorú nemožno rozčleňovať a nazerať na ňu z dvoch rôznych pohľadov. Súd mal za to, že fyzickú osobu, ktorá bola žalovaným splnomocnená na zastupovanie v zmysle znenia plnomocenstva zo dňa 4.1.2008 a fyzickú osobu podnikateľa, ktorá v mene žalovaného uzatvorila so žalobcom zmluvu o dielo, nie je možné považovať za dve rozdielne fyzické osoby. Zo zmluvy o dielo ďalej jednoznačne vyplýva, že fyzická osoba podnikateľ identifikovaná obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom konala pri uzatváraní zmluvy o dielo bezprostredne sama a nebola zastúpená nejakým zástupcom. 11. Čo sa týka druhej námietky žalobcu súd prvej inštancie ustálil, že zmluvu o dielo č. 1507200902 nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a žalobcu za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy o dielo konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej ako vyplýva z obsahu uzatvorenej zmluvy o dielo predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa vyhotoviť pre objednávateľa žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z programu rozvoja vidieka SR 2007 až 2013 v rozsahu a za podmienok ustanovených zmluvou. Súd považuje za nesporné, že účelom podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z programu rozvoj vidieka SR 2007 až 2013, ktorú mal v zmysle zmluvy o dielo vyhotoviť pre žalobcu žalovaný, bolo získanie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu a z fondov ES na rozvoj podnikania žalobcu. Žalobca nemal v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a nemôže sa podľa názoru súdu prvej inštancie domáhať zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. 12. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Uvádza, že názor súdu a jeho rozporné právne posúdenie platnosti uzatvorené rozhodcovskej zmluvy, keď považuje za preukázané, že splnomocnenec Z.. Y. U. bol splnomocniteľom (tu žalovaným) v plnomocenstve zo dňa 4.1.2008 splnomocnený len na konkrétny právny úkon, v nijakom rozsahu nebol splnomocnený na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ani rozhodcovskej doložky k zmluve postupom ako to vyžaduje § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. A teda nebol splnomocnený ani na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky k zmluve. Názor súdu prvej inštancie, že fyzickú osobu, ktorá bola splnomocnená na zastupovanie v zmysle plnomocenstva zo dňa 4.1.2008 nie je možné považovať za dve rozdielne fyzické osoby, tento názor podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie o žiadne stanovisko neoprel a tiež o žiadnu právnu normu a nespochybnil ani odôvodnené stanovisko uvedené vo vyjadrení žalobcu. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 13. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 14.10.2015 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v podanom odvolaní pred súdom prvej inštancie nikdy neuviedol, neoznačil a uvádza ich prvýkrát až v odvolaní. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 120 ods. 4 a na ust. § 101 ods. 1 vtedy platného O.s.p. 14. Bez ohľadu na uvedené žalovaný uvádza, že ak by sa aj mal zaoberať námietkou žalobcu je potrebné uviesť, že splnomocnenec Z.. Y. U. bol v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo a stále je splnomocnený uzatvárať v mene žalovaného zmluvy a to aj zmluvy, v ktorých je rozhodcovská doložka. Bolo mu na to udelených aj niekoľko splnomocnení. Ak by to tak aj nebolo pripustil by, že splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie z plnej moci, aj v takom prípade by bola predmetná zmluva platne uzatvorená, a to vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku obsiahnutú v druhej vete § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Z následného správania je napokon zjavné, že žalovaný, ktorý podal žalobu voči žalobcovi na plnenie žalobcových povinností zo zmluvy, a to na dohodnutý rozhodcovský súd súhlasil s konaním splnomocnenca. Čo sa týka druhého odvolacieho dôvodu žalovaný uvádza, že predmetnú zmluvu o dielo podpísala za žalovaného tá istá osoba, ktorá bola pre tento podpis aj splnomocnená žalovaným. Nič na tom nemení skutočnosť, že v plnej moci je táto osoba identifikovaná okrem mena, priezviska, titulu, adresy a uvedenia skutočnosti, že ide o obchodného zástupcu žalovaného aj rodným číslom a dátumom narodenia a v zmluve je tá istá osoba identifikovaná okrem mena, priezviska, titulu, adresy a uvedenia skutočnosti, že ide o obchodného zástupcu žalovaného aj prostredníctvom identifikačného čísla. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania. 15. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 20.10.2016 vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v podanom vyjadrení a uvádza, že žalovaný až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nenamietal žalobcom preukázanú skutočnosť vykonanú k dôkazom - splnomocnením pre Z.. Y. U., v rozsahu ktorého skutočne nebol splnomocnený a teda ani oprávnený uzatvárať zmluvu so zmluvnou stranou rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Žalovaný nenavrhol doplnenie dokazovania. Preto ani ďalšie tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení nie je pravdivé a podľa názoru žalobcu je opäť zavádzajúce. 16. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 7.11.2016 vyjadril žalovaný, ktorý zotrváva na svojom stanovisku, že žalobca mal povinnosť tvrdiť uvedenú skutočnosť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V ďalšom zotrváva na svojom predchádzajúcom stanovisku. 17. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 13.4.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov. 19. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní bola zachovaná. Podľa uvedeného ustanovenia návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý návrh podáva. To znamená, že pokiaľ má podaná žaloba vyvolať zamýšľané účinky je potrebné, aby bola žaloba podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde. Pod príslušným súdom zákon rozumie súd, ktorý je vecne a miestne príslušný na konanie. Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Miestne príslušným súdom na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je podľa § 88 ods. 2 vtedy platného O.s.p. vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. 20. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až j) zákona č. 244/2002 Z.z. 21. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 22. Zákonom stanovená lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). 23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, zákon o rozhodcovskom konaní je procesným predpisom, keďže upravuje rozhodcovské konanie, a aj na rozhodcovské konanie sa v zmysle § 51 ods. 3 citovaného zákona primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, teda Občianskeho súdneho poriadku. 24. Vychádzajúc z procesného charakteru zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj zákonného odkazu na Občiansky súdny poriadok, lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní je lehotou procesnou a zároveň prekluzívnou - prepadnou. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. je lehota teda zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť. 25. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Krajský súd v Žiline dňa 26.5.2011. 26. Uznesením č.k. 20S/31/2011-11 zo dňa 31.5.2011 Krajský súd v Žiline postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako vecne príslušnému súdu. 27. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 104a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a mal za to, že právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostali zachované a práve v tejto súvislosti vyhodnotil, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, a teda včas. 28. Vychádzajúc z hore uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnej interpretácii ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a z toho dôvodu je potrebné vyhodnotiť rozsudok za vecne nesprávny a preto ho odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko lehota určená v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní je lehotou prekluzívnou, súd o nej rozhoduje aj bez námietky a je ťažiskovou otázkou v tomto konaní, teda či návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd je podaný v zákonnej prekluzívnej lehote. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, týmito sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na skutočnosť, že v zásade nie je s konečnou platnosťou vyriešená otázka včasnosti podania návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť včasnosť podania návrhu v zmysle hore uvedeného ako i ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a vo veci opätovne rozhodne. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí vo veci. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).