Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223677 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111223677.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: T A L I S A, spol. s r.o., so sídlom Dobronivská cesta 8, 960 01 Zvolen, IČO: 36 046 426, zastúpený: AK Dlhopolec s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o zaplatenie 49.488,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 Cb/92/2011 - 194 zo dňa 28.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 Cb/92/2011 - 194 zo dňa 28.10.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej so spoločnosťou SINEC, s.r.o. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 48.488,39 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, pričom svoj nárok opieral o absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2007 uzavretej medzi predávajúcim KOKAVAN, s.r.o., v zastúpení Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. a SINEC, s.r.o. ako kupujúcim. Žalobca uviedol, že žalovaný hoci bol prednostný záložný veriteľ nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, nebol oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, teda ani k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, keďže spoločnosti KOKAVAN, s.r.o. ako vlastníkovi týchto nehnuteľností, bolo na základe obmedzujúcich poznámok a tiarch zapísaných na LV č. XXX zakázané previesť tieto nehnuteľnosti na iného, alebo ich zaťažiť. Poukázal na to, že došlo k výkonu záložných práv záložným veriteľom Apollo zdravotná poisťovňa, zapísaným v katastri nehnuteľností neskoršie po žalovanom ako prednostnom záložnom veriteľovi. Uvedená zdravotná poisťovňa prostredníctvom Exekútorského úradu Rožňava - JUDr. Róbert Tutko oznámila písomne začatie výkonu záložného práva, písomne oznámila začatie výkonu podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostnému záložnému veriteľovi, pričom následne nenastali skutočnosti ustanovené v § 151 ma odsek 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 151 ma ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda prednostný záložný veriteľ, ktorého pohľadávka sa stala splatnou nezačal výkon záložného práva záložným veriteľom zapísaným v registri v neskoršom poradí vykonávajúcim záložné právo. Žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný ako prednostný záložný veriteľ v zmysle § 71 ods. 7 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov správcovi dane vopred výkon záložného práva neoznámil a v tomto prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný konal spôsobom odporujúcim zákonu. Napokon mal za to, že Kúpna zmluva zo dňa 06.02.2007 je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, lebo nebol urobený v zákonom predpísanej forme, na čo spoločnosť SINEC, s.r.o. žalovaného viackrát písomne upozornila. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že suma poukázaná spoločnosťou SINEC, s.r.o. žalovanému vo výške 49.488,39 eur je z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy bezdôvodným obohatením žalovaného, získaným z neplatného právneho úkonu. 2. Žalovaný uplatnil námietku premlčania, pričom uviedol, že predmetná Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 06.02.2007. Mal za to, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 07.02.2007 a posledný deň uplynul dňa 06.02.2010. Žaloba bola podaná dňa 25.02.2010, preto mal žalovaný za to, že bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Tiež namietol pasívnu legitimáciu v konaní, pretože medzi ním a spoločnosťou SINEC, s.r.o. ako právnym predchodcom žalobcu nie je žiadny hmotnoprávny vzťah majúci vzťah k prejednávanej veci. 3. Konajúci súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že Kúpna zmluva zo dňa 06.02.2007 bola jednoznačne uzatvorená medzi obchodnými spoločnosťami KOKAVAN, s.r.o. ako predávajúcim na strane jednej a obchodnou spoločnosťou SINEC, s.r.o. ako kupujúcim. Medzi obchodnou spoločnosťou SINEC, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou neexistoval žiadny hmotnoprávny vzťah, ktorý by zakladal následne vzťah k prejednávanej veci. V predmetnej kúpnej zmluve je spoločnosť KOKAVAN, s.r.o. ako predávajúci zastúpený žalovaným, a teda žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v spore. Na záver zdôraznil, že v katastrálnom konaní vedenom R. F. J. pod č. k. Y. XXX/XX vystupovala Slovenská záručná a rozvojová banka ako zákonný zástupca záložcu, v tomto prípade vlastníka nehnuteľností, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2007, a to v zmysle ustanovenia § 23 Občianskeho zákonníka. 4. Tiež dal do pozornosti skutočnosť, že ani Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 25 Sp/10/2007 - 29 zo dňa 19.10.2007, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 1 Sžo/26/2008 zo dňa 22.07.2008 ani nevyslovili úvahu v tom smere, že by Kúpna zmluva zo dňa 06.02.2007 mohla byť absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že medzi obchodnou spoločnosťou SINEC, s.r.o. a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou k uzatvoreniu platnej zmluvy nikdy nedošlo, a teda poukázanie sumy vo výške 49.488,30 eur je z dôvodu absolútnej neplatnosti predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2007 bezdôvodným obohatením žalovaného z neplatného právneho úkonu. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že kúpnu zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v žalobe, okrem iného aj z dôvodu absencie platného zákonného plnomocenstva žalovaného konať pri predaji zálohu v mene záložného veriteľa (obchodnej spoločnosti KOKAVAN, s.r.o.). Poukázal na priebeh výkonu exekúcie predajom nehnuteľností tvoriacich predmet Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2007. Žalovaný ako prednostný záložný veriteľ v 30 - dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predajom predmetných nehnuteľnosti neoznámil, že sám začína výkon záložného práva. Podľa žalobcu v tom prípade má záložný veriteľ dve možnosti realizácie svojho záložného práva, a to buď môže vyčkať, kým sa záloh v exekúcii predá a potom začne výkon svojho záložného práva, ktoré predajom na dražbe nezaniklo, alebo môže v exekúcii uplatniť uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku z predaja. Mal za to, že márnym uplynutím 30 - dňovej lehoty žalovanému právo začať výkon záložného práva do skončenia exekučného konania nepatrilo. Žalovaný nemohol byť zákonne splnomocnený na niečo, čo nebol oprávnený vykonať. Podľa jeho názoru, zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k pochopeniu inštitútu záložného práva, resp. existencie platného zákonného plnomocenstva. 6. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžo/26/2008 zo dňa 22.07.2008 sa nezaoberal platnosťou či neplatnosťou kúpnej zmluvy. Napokon vytkol súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, je nezrozumiteľné a nie je možné vyvodiť, akými úvahami bol súd vedený. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu, pričom sa odvolal na svoje stanovisko k žalobe zo dňa 20.06.2011. Nárok žalobcu neuznal a uviedol, že ak by aj kúpna zmluva bola neplatnou, uplatnil námietku premlčania. Tiež poukázal na to, že žalobca do dnešného dňa nepodal žalobu, ktorou by sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2007. Na záver podotkol, že žalovaný pri výkone záložného práva konal na základe zákonného zastúpenia v zmysle § 23 Občianskeho zákonníka, čo potvrdil aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo/26/2008 zo dňa 22.07.2008, z čoho vyplýva, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu. 8. K vyjadreniu žalovaného doručil žalobca písomnú repliku, v ktorej zopakoval odvolacie námietky a tiež v súvislosti s námietkou premlčania uviedol, že kúpna cena bola uhradená dňa 05.02.2007 a žaloba bola súdu doručená dňa 25.02.2010. Mal za to, že žaloba bola podaná včas, pretože premlčanie sa riadi úpravou Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k námietke, že do dnešného dňa nepodal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že určovacia žaloba má preventívny charakter a v prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti treba vždy považovať určovaciu žalobu za neprípustnú. Ďalej zdôraznil, že v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej v rámci výkonu záložného práva sa nejedná o štandardný dvojstranný právny úkon, ale o úkon, na ktorom sa podstatným spôsobom podieľal žalovaný ako záložný veriteľ. Ak je predmetná kúpna zmluva neplatným právnym úkonom, tak jediným subjektom, ktorý disponuje plnením bez právneho dôvodu je práve žalovaný, ktorý disponuje sumou 49.488,39 eur. Tiež poukázal na to, že keďže prednostný veriteľ nezačal výkon záložného práva a neoznámil to v určenej lehote súdnemu exekútorovi, konal vlastne bez plnomocenstva. Zdôraznil, že je nesporným, že žalovaný napriek úhrade kúpnej ceny, a teda úhrade svojej zabezpečenej pohľadávky po výkone svojho záložného práva svoju pohľadávku voči svojmu dlžníkovi KOKAVAN, s.r.o. v konkurze ako nárok z oddelenej podstaty prihlásil do konkurzného konania 1 K/18/2007 - 29, v ktorom ďalej vystupoval ako zabezpečený veriteľ. Žalovaný tak nepovažoval za vykonané (zaniknuté) záložné právo, ktoré si prihlásil do konkurzného konania, v ktorom sa opätovne v jeho prospech vykonalo. Naviac dodal, že žalovaný mal ako záložný veriteľ predmetnú sumu obdržať za prevod vlastníckeho práva. K tejto skutočnosti však z objektívnych príčin nedošlo a nehnuteľnosti, ktoré mali byť kúpnou zmluvou prevedené, boli v rámci konkurzného konania na základe pokynov žalovaného - stále vystupujúceho v roli prednostného záložného veriteľa - prevedené na tretie osoby a k ich prevodu už teda v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2007 už nikdy nedôjde. Žalovaný obdržal výťažok z predaja zálohu dvakrát. 9. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že výkon záložného práva viedol ako prednostný záložný veriteľ formou priameho predaja. Zdôraznil, že v tomto spore nemá pasívnu legitimáciu, pretože konal ako zástupca predávajúceho. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom takúto úvahu nevyslovil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1 Sžo/26/2008 zo dňa 22.07.2008, ani Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 25 Sp/10/2007 - 29 zo dňa 19.10.2007. Ak by aj došlo k vysloveniu záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy, žalovaný uplatnil námietku premlčania. V súvislosti s konkurzným konaním vedeným Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č.k. 1K/18/2007 na majetok obchodnej spoločnosti KOKAVAN, s.r.o. v konkurze uviedol, že si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoju pohľadávku ako podmienenú, pričom podmienkou uvedenej pohľadávky bol práve zánik záväzku z Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2007. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania a vyjadreniami sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 11. Žalobca mal za to, že Kúpna zmluva zo dňa 31.01.2017 (pravosť podpisov osvedčená dňa 06.02.2017) je absolútne neplatným právnym úkonom a uhradením kúpnej ceny na účet žalovaného došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. 12. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo rozhodujúce posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto spore, nakoľko toto bolo aj dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako kupujúcim a spoločnosťou KOKAVAN, s.r.o., vystupujúcou v zastúpení žalovaným, bola dňa 31.01.2017 uzavretá Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj bližšie špecifikovaných nehnuteľností. Účastníci zmluvy sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu 1.490.887,28 Sk v prospech predávajúceho na účet prednostného záložného veriteľa (žalovaného) a záložné práva zaniknú v súlade s ustanovením § 151md ods. 1 písm. h) a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. 13. V prípade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy by vznikol medzi účastníkmi tejto zmluvy synalagmatický záväzok podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko obe zmluvné strany si podľa kúpnej zmluvy plnili a boli by teda povinné si tieto plnenia spôsobom podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka vzájomne vrátiť. Rozhodujúcim je vždy to, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa každý z účastníkov zmluvy obohatil v dobe, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na tomto mieste treba poznamenať, že predmetom kúpnej zmluvy bolo aj vysporiadanie právneho vzťahu medzi vlastníkom KOKAVAN, s.r.o. a žalovaným, ktorý bol záložným veriteľom vlastníka predmetných nehnuteľností. 14. Absolútna neplatnosť právneho úkonu je jedným z právnych následkov vadnosti právnych úkonov. Vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý má právo sa jej dovolať. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo a absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku, teda od momentu svojho vzniku a trvá aj po dodatočnom odpadnutí dôvodu neplatnosti. V prípade, ak by predmetná kúpna zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom, znamenalo by to aj to, že nedošlo k zániku záložného práva žalovaného, a teda sumu, ktorú na základe kúpnej zmluvy prijal, by bol povinný kupujúcemu vydať z titulu bezdôvodného obohatenia. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je vylúčené, aby v súvislosti s absolútne neplatným právnym úkonom nadobudla prospech aj ďalšia osoba odlišná od predávajúceho a kupujúceho. Žalovaný síce pri predaji nehnuteľnosti vystupoval ako zákonný zástupca vlastníka nehnuteľnosti, ale tiež vystupoval ako záložný veriteľ, ktorý predajom zálohu uspokojil svoju zabezpečenú pohľadávku. Priamo zo zmluvy vyplýva, že kúpna cena mala byť vyplatená na jeho účet, a tým zanikne záložné právo záložného veriteľa. Podľa § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Záložné právo žalovaný ako záložný veriteľ vykonal tým, že záloh predal na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2007, hoci ako zákonný zástupca vlastníka nehnuteľnosti. Predaním zálohu došlo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa poukázaním kúpnej ceny na jeho účet. Prípadné vyslovenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy by potom viedlo k záveru o bezdôvodnom obohatení na strane záložného veriteľa - žalovaného a bol by ho povinný vydať v zmysle § 451 ods. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 16. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, v dôsledku čoho sa konajúci súd ďalej nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali odôvodňovať záver o absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Konajúci súd síce poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25 Sp/10/2007 - 29 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo/26/2008 a uviedol, že v uvedených rozhodnutiach nebola vyslovená úvaha v tom smere, že by Kúpna zmluva zo dňa 06.02.2007 mohla byť absolútne neplatným právnym úkonom, takéto odôvodnenie je však pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy nedostatočné. Túto otázku si súd môže vyriešiť sám ako prejudiciálnu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a skutočnosť, že v iných rozhodnutiach sa súdy k tejto otázke nevyjadrili, sama o sebe neznamená, že kúpna zmluva je platná. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že vec uzavrel s odôvodnením, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nevyhodnotil ďalšie skutočnosti a dôkazy predložené v konaní. V prvom rade bude preto potrebné posúdiť otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy. 17. Odvolací súd považuje za dôležité vyjadriť sa aj k námietke premlčania vznesenej žalovaným. Žalovaný sa domnieval, že pre určenie dĺžky trvania premlčacej doby je určujúci Občiansky zákonník. Odvolací súd konštatuje, že popri Obchodnom zákonníku sa na obchodné vzťahy aplikuje aj Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis, upravujúci všetky majetkové vzťahy. Zo vzťahu Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu a Obchodného zákonníka ako zvláštneho predpisu pre obchodné vzťahy vyplýva prednostná aplikácia Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Občiansky zákonník sa použije na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku. 18. Dôsledky plnenia z neplatnej obchodnej zmluvy Obchodný zákonník neupravuje, preto treba pri riešení tejto otázky použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú bezdôvodné obohatenie v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Jedným z dôvodov získania bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech, získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Obchodný zákonník síce neupravuje bezdôvodné obohatenie, a preto treba v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak premlčanie práva na vrátenie plnenia podľa neplatnej zmluvy upravuje Obchodný zákonník v ustanovení § 394 ods. 2 odchylne, a preto premlčanie treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí štvorročná premlčacia doba. Tento záver potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze IV. ÚS 214/04, kde vyslovil, že posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa bude riadiť Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť platnosť kúpnej zmluvy a v závislosti od toho ustáliť rozsah bezdôvodného obohatenia žalovaného v zmysle predložených dôkazov, majúcich preukázať jeho výšku, ktorými sa súd prvej inštancie vzhľadom na nesprávne posúdenie nezaoberal. 20. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí. 21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).