Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/413/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227367 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111227367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: E.. K. D., L. J. XX, K., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 14. 04. 2016 č. k. 18C 134/2011-187, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 51.359,15 eur titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 6C247/97-155 zo dňa 06. 05. 2008 bolo určené, že E. D. R.. je spolu s manželkou Z. D. dedičom S. K., B.. G. XX. XX. XXXX, dedičský súd (Okresný súd Bratislava III) v konaní o dedičstve po S. K. vydal uznesenie č. D697/96-105 zo dňa 30. 09. 2008, podľa ktorého jediným dedičom po nej sa stal nesvojprávny E. D. H.., za ktorého koná opatrovník na základe uznesenia Okresného súdu Senica P238/89: Domov sociálnych služieb pre dospelých, H. R.. E., a teda dedičský súd za dediča S. K. určil nesprávnu osobu. V čase vydania uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. D697/96-105 zo dňa 30. 09. 2008 dedičia poručiteľky S. K. už nežili, dedičský súd preto konal pri prejednávaní dedičstva po poručiteľke s ich jediným dedičom, nesvojprávnym synom E. D. H.., ako právnym nástupcom dedičov S. K.. Dňa 25. 01. 2005 žalobca uzavrel s E. D. R.. darovaciu zmluvu, ktorou na žalobcu bezodplatne previedol všetky svoje vecné práva k nehnuteľnosti (podiel 3/4 k celku), a to byt Č.. XX na X. J. (3. nadzemné podlažie) bytového domu F. X-X, R.. Č.. XXXX, na F. N.., Y. Č.. X, Y. S. L.- H.. Č.. X. H., postaveného na pozemku parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X R. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt nachádza vo veľkosti 13/1000 celku, zapísaných v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Bratislave - Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, na LV č. XXXX, F.. Ú.. X. H., S. L. III. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. V - 1931/08 zo dňa 07. 11. 2008 zamietla návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z darovacej zmluvy zo dňa 25. 01. 2005, čím žalobcovi mala vzniknúť škoda spočívajúca v tom, že sa nestal spoluvlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti v podiele 3/4 k celku a podľa znaleckého posudku, ktoré si dal žalobca vypracovať, výška škody pozostáva zo sumy 49.500 eur zodpovedajúcej hodnote nehnuteľnosti, ktorú by mohol získať v prípade možnosti disponovať s ňou ako vlastník a ďalej zo sumy 1.579 eur, t. j. strata a úrokoch od 14. 11. 2008, kedy mu bolo doručené rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad a z výdavkov na znalca v sume 280 eur, t. j. spolu v sume 51.359,15 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 3, § 1 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2 z. č. 514/2003 Z. z. a uviedol, že žalobca označil za kľúčovú právnu skutočnosť vedúcu k vzniku škody nesprávny úradný postup štátneho orgánu, t. j. Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. D697/96, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia č. k. D697/96-105 zo dňa 30. 09. 2008, ktorým súd potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľke S. K., E. D. ml., t. j. nesvojprávnemu subjektu ako i otázku prieťahov v súdnom konaní Okresného súdu Bratislava III, vedenom pod sp. zn. 6C247/97 o určenie spôsobilosti byť dedičom po poručiteľke S. K. v príčinnej súvislosti, s ktorými došlo k vydaniu vyššie uvedeného rozhodnutia. Dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená podmienka stanovená v úst. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ktorá by umožňovala nárok žalobcu posúdiť ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keď ani jedno z rozhodnutí, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené alebo zmenené z dôvodu nezákonnosti na základe využitia mimoriadnych opravných prostriedkov alebo prostredníctvom sťažností podanej ústavnému súdu a súd nemá v tomto konaní právomoc posudzovať, skúmať a hodnotiť zákonnosť alebo nezákonnosť právoplatných súdnych rozhodnutí a ani hodnotiť postup súdu v súvislosti so zisťovaním skutkového a právneho stavu veci z hľadiska správnosti a na tomto základe konštatovať oprávnenosť alebo neoprávnenosť uplatneného nároku. Pokiaľ je súdne rozhodnutie právoplatné, súd je ním viazaný s poukazom na ust. § 135 ods. 1, 2 O. s. p., na procesnú podmienku konania - prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O. s. p. Ďalej uviedol, že druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu za škodu je spojená s nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona, ku ktorému môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti štátneho orgánu, pri ktorej štátny orgán nevydáva rozhodnutia, napr. vady v spôsobe vedenia konania, ale aj v rámci jeho rozhodovacej činnosti, avšak len z hľadiska nevydania alebo oneskoreného vydania rozhodnutia, v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt. V zásade však škoda, spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť spôsobená inou ako rozhodovacou činnosťou. V danom prípade žalobca spája výsledok rozhodovacej činnosti Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. D697/96 s nesprávnym úradným postupom, čo je v rozpore so zmyslom a účelom citovaného zákona. Nesprávny úradný postup by mohol byť spájaný iba s vadami vedenia konania, ktoré však žalobca netvrdil, a ani nepreukázal v konaní. Okrem toho žalobca v danom konaní nemal postavenie účastníka konania. Pokiaľ ide o náhradu škody z dôvodu prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6C247/67, tieto môžu byť definované až od okamihu, kedy sa žalobca stal účastníkom konania, t. j. dňom 08. 08. 2005, pričom od jeho vstupu do konania nebola z jeho strany alebo z podnetu iných účastníkov konania podaná sťažnosť na vedenie konania, na základe ktorej by boli prieťahy v konaní konštatované. V tejto súvislosti sa ďalej stotožnil s argumentáciou žalovaného, podloženou nálezom ústavného súdu sp. zn. IÚS 228/2010. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k dôvodu prieťahov v konaní na Okresnom súde Bratislava III, vedenom pod sp. zn. 6C247/97 na náhradu škody sa nevyjadruje, pretože ten považuje za neopodstatnený a v tejto časti rozsudok nenapáda. Ďalej uviedol, že ako dôvod na náhradu škody označil nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III v konaní č. D697/96 spočívajúci v tom, že súd opomenul dedičov a dedičstvo im titulom dedenia nepriznal. Vydané rozhodnutie uvádza len ako dôkaz tejto nesprávnosti. Podľa jeho názoru nie je podstatné komu bolo dedičstvo priznané, ale podstatné je, že dedičstvo nebolo priznané podľa zákona dedičom. Ďalej uviedol, že nároku sa nedomáha titulom nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že v súlade so zákonom uzavrel so spoluvlastníkom platnú darovaciu zmluvu; súd sa dopustil nezákonnosti, keď jeho postupom nebol darca zapísaný k času uzavretia zmluvy v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník predmetu prevodu, hoci zo zákona spoluvlastníkom darovanej veci bol, a to titulom dedenia, ako to vyplýva z § 460 Obč. zákonníka v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. 247/97; týmto nezákonným konaním mu bola spôsobená škoda, spočívajúca v nenadobudnutí prevádzaného podielu na byte; sám sa snažil dosiahnuť odstránenie tohto nezákonného stavu spôsobeného štátom, pričom ako neúčastník vadného konania nemal na to vhodné právne prostriedky; a odškodnený na základe na to určeného zákona nemôže byť z dôvodu, že táto nezákonnosť štátu nie je odškodňovacím titulom. Podľa jeho názoru súd mal preskúmať správnosť, resp. nesprávnosť ním namietaného postupu dedičského súdu v konaní, vedenom pod č. D697/96 s prihliadnutím na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. 6C247/97. I keď súd je viazaný právoplatnými súdnymi rozhodnutiami a zákonnosť takéhoto rozhodnutia nemôže skúmať, musí rešpektovať to, že darca D. R.. s manželkou boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. 6C247/97 určení za dedičov po S. K. a v týchto intenciách skúmať, či ako nástupcovia S.D. K. boli takto aj v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci majetku po nej. Nežiada v tomto konaní zrušiť dedičské rozhodnutie, ani nerešpektovať jeho výsledok, žiada len rešpektovať výsledok iného rozsudku a preskúmať zákonnosť postupu dedičského súdu, či dedičom určeným rozsudkom bol deklarovaný prechod dedičstva. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca v žalobe, i pri ďalších úkonoch realizovaných v konaní, obšírne popísal skutkové okolnosti, z ktorých si uplatňoval právo na náhradu škody. Právne posúdenie je vecnou súdu a prípadne právne zdôvodnenie nároku účastníkom nie je pre súd záväzné. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadával v napadnutom rozsudku so všetkými, do úvahy prichádzajúcimi, spôsobmi právneho posúdenia, i keď vzhľadom na spôsob uplatnenia nároku žalobcom, pri ktorom titulom bola tvrdená nesprávnosť výroku rozhodnutia v dedičskom konaní, teda postup, ktorý našiel svoj bezprostredný prejav vo vydanom rozhodnutí. Z toho dôvodu takýto postup nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely zodpovednosti štátu za škodu podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú takýmito "postupmi" je pokrytá práve zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Ďalej uviedol, že konanie o náhradu škody nie je konaním, ktorým by bolo možné odstrániť prípadné nedostatky, vady, či nezákonnosť rozhodnutí, vydaných v iných konaniach. Vyjadrenie žalobcu v závere jeho odvolania považuje za zmätočné, keď nie je zrejmé, čoho sa dožaduje, pretože na jednej strane rešpektuje, že súd je viazaný právoplatnými súdnymi rozhodnutiami a ich zákonnosť nemôže skúmať a vyhlasuje, že nežiada ani zrušiť dedičské rozhodnutie, ani nerešpektovať ho a na druhej strane vyhlasuje, že žiada len rešpektovať výsledok iného rozsudku a preskúmať zákonnosť postupu dedičského súdu, či dedičom určeným rozsudkom bol deklarovaný prechod dedičstva a práve táto požiadavka žalobcu predstavuje požiadavku na nerešpektovanie uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. D697/96-105 zo dňa 30. 09. 2008, požiadavku na preskúmanie jeho zákonnosti. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za zmätočné, keď na jednom mieste tvrdí, že žalobu o náhradu škody podal titulom nezákonného rozhodnutia a na inom mieste zasa tvrdí, že žalobu podal titulom nesprávneho úradného postupu, ale ním vytýkaný nesprávny úradný postup nie je takým nesprávnym úradným postupom, ktorý je odškodňovacím titulom podľa zák č. 514/2003 Z. z. Namietal, že nielen v žalobe, ale aj v iných podaniach uviedol, že dedičský súd opomenul skutočných dedičov a tým konal nezákonne a dopustil sa tohto nesprávneho úradného postupu, ktorý možno dokázať jedine tak, že upozorní na konkrétne dedičské rozhodnutie. Len skúmaním dedičského rozhodnutia možno zistiť, že skutočných dedičov za dedičov neurčil, keďže určil tretiu osobu - nedediča. Nesprávny úradný postup je neurčenie dedičov za dedičov rozhodnutím, t. j. nevydanie dedičského rozhodnutia v tomto zákonnom zmysle. Z vydaného rozhodnutia vychádzať treba, bez tohto rozhodnutia nemožno preukázať nezákonný postup súdu - nevydanie rozhodnutia v súlade so zákonom, kde by za dedičov S. K. boli označení skutoční dedičia Z. D. C. E. D. R.., označenie inej osoby miesto skutočných dedičov je preukázaním nesprávnosti súdu. Ak by nebolo vydané dedičské rozhodnutie č. D697/96-105, tak stále by tento nesprávny úradný postup existoval, nakoľko by ešte nebolo rozhodnuté vôbec, a teda by prejudikoval nesprávnosť budúceho rozhodnutia a šlo by len o prieťahy dedičského súdu v konaní s vydaným rozhodnutia. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z., civilný sporový poriadok účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contraio v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III v dedičskom konaní po poručiteľke S. K., B.. XX. XX. XXXX, vedenom pod sp. zn. D697/96, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O. s. p., resp. § 191 C. s. p. dospel k správnym skutkovým záverom, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. a dospel k správnemu právnemu záveru, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre priznanie náhrady škody žalobcovi, spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím a ani nesprávnym úradným postupom súdu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil, v súlade s ust. § 157 ods. 2, resp. 220 ods. 2 C. s. p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. 7. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca za skutočnosť vedúcu k vzniku škody považoval nesprávny úradný postup štátneho orgánu t. j. Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. D 697/96, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia č. k. D 697/96-105 zo dňa 30. 09. 2008, ktorým potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľke S. K., E. D. H.., z čoho správne vyvodil, že s nesprávnym úradným postupom spája žalobca výsledok rozhodovacej činnosti súdu, čo je v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z., pretože nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda je v zásade škoda spôsobená inou ako rozhodovacou činnosťou, a preto konanie výsledkom ktorého je rozhodnutie vo veci samej, nemožno označiť ako nesprávny úradný postup. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, zároveň však v žalobe tvrdil, že dedičský súd za dediča poručiteľky S. K. určil nesprávnu osobu, že konal s E. D. ml. ako právnym nástupcom dedičov S. K., ďalej s poukazom na § 460 Obč. zákonníka namietal, že zo zákona poručiteľov majetok prešiel na E. D. a jeho manželku Z. D. ako dedičov S. K., avšak dedičský súd určil, že tento majetok smrťou poručiteľky S. K. prešiel na E. D. H.. a tvrdil, že deklaratórne rozhodnutie súdu o prechode práv a povinností poručiteľa na dedičov nezodpovedá zákonnému stavu, nedeklaruje skutočný stav, ku ktorému došlo. Namietal, že dedičský súd nesprávne aplikoval všeobecne záväzné práve predpisy a právnemu nástupcovi dedičov S. K. - E. D. H.. priznal postavenie samotného dediča S. K.. Z uvedených tvrdení žalobcu aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že namieta nesprávnosť samotného výsledku dedičského konania vedeného po poručiteľke S. K., ktorým je vydané rozhodnutie č. k. D 697/96-105 zo dňa 30. 09. 2008, ktorým súd potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľke S. K., zomr. XX. XX. XXXX, E. D. H.., čím podľa názoru žalobcu určil za dediča poručiteľky nesprávnu osobu. Toto žalobcom namietané konanie, resp. činnosť súdu nemožno považovať za úradný postup, pretože určenie dediča, resp. potvrdenie nadobudnutia dedičstva dedičovi po poručiteľovi, súd nerealizuje v rámci svojho úradného postupu, ale vydaním rozhodnutia, a preto ak žalobca namieta, že súd určil za dediča nesprávnu osobu , v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, namieta nesprávnosť rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní (nie postupu súdu), ktorú nesprávnosť nemožno v tomto konaní preskúmavať a rozhodujúce pre vznik nároku na náhradu škody je, či bolo predmetné rozhodnutie zrušené ako nezákonné príslušným orgánom, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáha, nemožno vzhľadom na uvedené posudzovať ako škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, keď E. D. H.. nebol určený za dediča poručiteľky S. K. úradným postupom súdu, ale súdnym rozhodnutím a vzhľadom na to, že v danom prípade predmetné rozhodnutie vydané v dedičskom konaní nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola splnená zákonom stanovená podmienka v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. pre priznanie náhrady škody žalobcovi, spôsobenej nezákonným rozhodnutím. 8. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, uvedené v jeho odvolaní, že nesprávny úradný postup súdu spočíva v tom, že nevydal rozhodnutie, ktorým by určil za dedičov poručiteľky S. K. správne osoby, a to E. D. R.. R. H. Z., pretože vzhľadom na to, že dedičské konanie po poručiteľke S. K. bolo skončené vydaním rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva dedičovi E. D. H.., ktoré rozhodnutie nebolo zmenené ani zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, bolo by práve vydanie ďalšieho rozhodnutia v tom istom dedičskom konaní nesprávnym úradným postupom. Nevydanie takéhoto ďalšieho rozhodnutia, ktorým by súd opätovne rozhodoval o potvrdení dedičstva po poručiteľke, je správnym úradným postupom súdu vzhľadom na to, že o nadobudnutí dedičstva po poručiteľke S. K. už bolo právoplatne rozhodnuté súdnym rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené. 9. Odvolací súd dospel k záveru že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).