Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233930 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111233930.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu: JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: RK SPIRIT, s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2 (predtým so sídlom Ulica 1. mája 1960/54), 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 417 203, právne zastúpený: advokátska kancelária Geško s. r. o., Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 740 101, pracovisko a adresa na doručovanie: Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, (predtým advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o, Velehradská 33, 821 08 Bratislava), proti žalovanému: Ing. Anett Pirohár, so sídlom Jaskový rad 189, 831 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: GOLDEN PARK, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 740 357, právne zastúpený: JUDr. Juraj Hladký, advokát, so sídlom Zadunajská cesta 3, 851 01 Bratislava, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/111/2011-96 zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.03.2016, vydaný v konaní pod č. k. 8Cbi/111/2011-96, p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 14.03.2016, v konaní pod č. k. 8Cbi/111/2011-96, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k trovám konania súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 412,43 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Ľubomíry Beňovej, Záhradnícka 10, Komárno, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 06.10.2011, doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.10.2011, sa žalobca domáhal určenia, že spoločnosť RK SPIRIT, s.r.o., Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 417 203, je veriteľom pohľadávky vo výške 74.686,32 Eur voči úpadcovi GOLDEN PARK, s.r.o. v konkurze, Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 740 357, ktorá bola prihlásená prihláškou č. 2 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 6K/25/2011. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2011, v konaní pod sp. zn. 6K/25/2011, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 120B/2011 zo dňa 22.06.2011, bol na majetok úpadcu GOLDEN PARK, s.r.o. vyhlásený konkurz. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 23.06.2011 a lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa 07.08.2011. Lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňom 06.09.2011 a lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky uplynula dňom 06.10.2011. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 03.04.2007 uzavrel žalobca ako sprostredkovateľ s úpadcom ako záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní. Podľa čl. I. bod 1. sa žalobca zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby úpadca uzatvoril s tretími osobami Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, ktorých predmetom bola kúpa apartmánu, resp. nebytového priestoru v hotelovom areáli Kremnica. Za sprostredkovateľskú činnosť sa úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu, a to podľa čl. II.I bod 1. predmetnej zmluvy. Úpadca bol povinný zaplatiť províziu do 7 dní od doručenia faktúry. Dňa 25.07.2008 úpadca ako budúci predávajúci uzavrel so spoločnosťou REAL ESTATE SLOVAKIA, s.r.o., ako budúcim kupujúcim, Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov (ďalej len „ZoBZ“) a za sprostredkovanie vznikol žalobcovi nárok na 1. časť provízie, ktorú žalobca fakturoval faktúrou č. 20110104 v celkovej výške 74.686,32 Eur. Záväzok dlžníka preto predstavuje výšku pohľadávky žalobcu vo výške 74.686,32 Eur. Zmluva bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, avšak z dôvodu administratívnej chyby žalobca opomenul províziu vyfakturovať a uplatniť si ju tak voči úpadcovi. Žalobca sa mylne domnieval, že podmienka vzniku pohľadávky je totožná s jej splatnosťou, a to z dôvodu nedostatočného právneho vedomia si prihlásil túto pohľadávku ako podmienenú. Dňa 08.09.2011 na 1. schôdzi veriteľov žalobca zistil, že jeho pohľadávka evidovaná v konečnom zozname pod por. č. 78 bola žalovaným popretá, čo do dôvodu, výšky, pričom dôvod popretia bol uvedený, že „pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu/ faktúra vystavená až po vyhlásení konkurzu“. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi popretia. Súd prvej inštancie na základe vykonania dokazovania, po zrušení rozsudku zo dňa 30.03.2015, vydaného v konaní pod č. k. 8Cbi/111/2011-69, ustálil skutkový stav posudzovanej veci tak, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 03.04.2007 bola medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a úpadcom ako záujemcom uzavretá Zmluva o sprostredkovaní, vrátane jej Dodatku č. 1 zo dňa 24.09.2008. V zmysle tejto zmluvy sa úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu, a to podľa čl. III. bod 1. tejto zmluvy, pričom nárok mu vznikol až po splnení záväzku zo sprostredkovanej zmluvy. Za splnenie záväzku zo zmluvy sa považuje úplné splatenie celej kúpnej ceny, resp. ceny za vykonanie diela a v zmysle čl. III. bod 2. úpadca bol povinný zaplatiť žalobcovi províziu na jeho účet na základe faktúry, ktorú vystaví žalobca na základe oznámenia zhotoviteľa. Súd prvej inštancie konštatuje, že celý čl. III. Zmluvy o sprostredkovaní upravuje vznik nároku žalobcu na zaplatenie provízie a s tým súvisiacej povinnosti na jej zaplatenie, teda podmienky vzniku spornej pohľadávky. Z čl. IV. bod 2. vyplýva pre sprostredkovateľa povinnosť riadne vykonávať sprostredkovanie a bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre rozhodovanie o uzavretí sprostredkovávanej zmluvy. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že bolo na žalobcovi, aby súdu predložil dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia. Žalobca sa však pojednávania nezúčastnil, neospravedlnil svoju neúčasť a nepreukázal, že v danom prípade nešlo o fiktívne obchody, ako tvrdí správca konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca nepreukázal, že by mu v súvislosti s jeho činnosťou vznikli nejaké náklady, nepreukázal napr. inzerciu ponúkaných nehnuteľností, ani ich obhliadku. Súd prvej inštancie za podstatné považoval tú skutočnosť, že pri tak vysokej kúpnej cene vo výške 50 mil. SKK bez DPH, nebola v ZoBZ riešená otázka zloženia zábezpeky zo strany žalobcu a tiež v predmetnej zmluve nebolo riešené , akým spôsobom bude suma 50 mil. SKK bez DPH vyplatená. Žalobca nevyvrátil ani tvrdenie o prepojenosti osôb uvedených v ZoBZ zo dňa 25.07.2008. Súd v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 14.03.2016 opätovne uviedol, že za žalobcu v rozhodnom čase konal Mgr. Dušan Štric a za spoločnosť REAL ESTATE SLOVAKIA, Martin Štric. S poukazom na ust. § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 a ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), s poukazom na ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ust. § 132 OSP a ust. § 133 OSP, vydal súd prvej inštancie rozsudok dňa 14.03.2016, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.03.2016 podal žalobca odvolanie dňa 13.05.2016, ktoré doplnil rovnopisom dňa 16.05.2016 prostredníctvom pošty. Odvolanie je podané riadne a včas (rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 27.04.2016). V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pochybil a dospel podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré majú za následok nesprávny právny záver a posúdenie veci. Odvolanie odôvodňoval tým, že pochybenie súdu prvej inštancie vidí v tom, že sa zaoberal vznikom pohľadávky tak, že túto viazal výlučne na vystavenie predmetnej faktúry. Fakturácia nezakladá právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca preukázal, že žalovaný nekonal správne, ak pohľadávku poprel z dôvodu, že vznikla po vyhlásení konkurzu. Poukazoval na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku poprel, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti s poukazom na ust. § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj na skutočnosť, že nárok žalobcu vznikol na základe faktúry č. 20110104 zo dňa 03.08.2011. Poukazoval tiež na závery odvolacieho súdu, ktoré sú obsahom uznesenia zo dňa 30.07.2015, vydaného v konaní pod č. k. 3CoKR/43/2015-83. Mal za to, že vo vzťahu k povinnosti žalobcu si splnil svoju povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Tvrdenia žalovaného o spornosti pohľadávky, ktorá spočíva v tom, že ZoBZ sa javí ako fiktívna, nepovažuje za vecne správne, nakoľko sa žalovaný vôbec o týchto podozreniach nezmienil a vyjadril sa iba na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku v jeho záverečnej reči. Žalobcovi argumentácie o fiktívnosti zmluvy neboli dovtedy známe a nemal možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie reagovať na tieto tvrdenia z dôvodu, že následne došlo k vydaniu rozsudku súdu vo veci samej. V odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, pod sp. zn. 3MCdo/6/2010. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 14.03.2016 písomne ospravedlnil a vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci na základe predložených listinných dôkazov. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.03.2016 vyplývajú rovnaké skutkové tvrdenia žalovaného, pričom iba opätovne vyjadril podozrenia a domnienky bez označenia dôkazov. Odvolateľ mal za to, že konštatovanie o prepojenosti osôb v ZoBZ súd prvej inštancie náležite neodôvodnil a žalobca nemal priestor sa k tomu náležite vyjadriť. Poukázal na to, že existuje rozsiahla korešpondencia a dokumentácia, ktorou je možné preukázať, že nešlo o fiktívne obchody, a že predmetné nehnuteľnosti sa ponúkali aj iným záujemcom. Žalobca vie záujem o kúpu preukázať dokladom o zaplatení zálohy v sume 500.000,- SKK v súlade s čl. V. bod 3. ZoBZ, čo súd prvej inštancie vôbec neskúmal. Náklady na sprostredkovateľskú činnosť, výdavky za inzeráty a podobne, pokrýva odmena. Mal za to, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nesúhlasil s popretím jeho pohľadávky, ktorú riadne prihlásil v konkurznom konaní na majetok úpadcu a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie, alebo alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 111 spisu, aby sa v lehote, vo výzve uvedenej, písomne vyjadril. Výzva bola doručená dňa 26.05.2016. Odvolací súd konštatuje, že do spisu vedenom na súde prvej inštancie bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného, a to dňa 07.06.2016 ( č. l. 112 až 113 spisu). Vo vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa vecne a právne stotožňuje s obsahom a závermi zistenými súdom prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 8Cbi/111/2011, ako aj s rozsudkom zo dňa 14.03.2016, ktorý považuje v celom rozsahu za vecne správny a žiadala, aby odvolací súd tento potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, ako aj trov právneho zastúpenia žalovaného, v konaní pre súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Súd prvej inštancie predložil spis spolu s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu dňa 27.06.2016. Odvolací súd v predmetnej právnej veci pridelenej do senátu 1CoKR/46/2016 vyzval žalobcu k prezentovaniu svojej procesnej obrany ohľadne tvrdenia žalovaného o fiktívnom obchode, skúmanie ktorej skutočnosti bolo súdu prvej inštancie uložené aj v zrušujúcom uznesení č. k. 3CoKR/43/2015-83 z 30.07.2015, ako aj ďalšie listiny a podklady, na ktoré v odvolaní poukázal. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 16.09.2016 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie listinných dôkazov. Listom zo dňa 29.09.2016, ktorý bol doručený do podateľne odvolacieho súdu dňa 30.09.2016, doručil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listiny tak, ako sú založené na č. l. 125 až 183g. Odvolací súd vyzval na predloženie listín v potrebnom počte rovnopisov výzvou, doručenou žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu, ktorú prevzal dňa 13.10.2016. Odvolací súd následne výzvou zo dňa 31.10.2016 doručil listiny na vyjadrenie žalovanému, ktorý požiadal o určenie primeranej lehoty na doručenie vyjadrenia z dôvodu, že bolo odvolané plnomocenstvo zo dňa 18.11.2013 udelené JUDr. Ľubomíre Beňovej, advokátke, na zastupovanie žalovaného. Na č. l. 195 bolo priložené do spisu plnomocenstvo pre advokáta JUDr. Juraja Hladkého, Zadunajská cesta 3, 851 01 Bratislava zo dňa 02.02.2017 udelené mu JUDr. Anett Pirohár, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu GOLDEN PARK s.r.o. Bratislava. Dňa 13.02.2017 bolo do podateľne Krajského súdu v Bratislave do konania pod sp. zn. 1CoKR/46/2016 doručené vyjadrenie žalovaného prostredníctvom advokáta JUDr. Juraja Hladkého. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že tvrdenia o tom, že išlo o fiktívny obchod v prípade sprostredkovanej zmluvy so spoločnosťou REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o., žalovaný ústne uviedol do zápisnice na pojednávaní dňa 19.03.2015, ako aj vo vyjadrení zo dňa 18.03.2015, v ktorom objasnil dôvody, pre ktoré existuje vážna pochybnosť o skutočnom úmysle kupujúceho nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti pre spriaznenosť osôb kupujúceho a sprostredkovateľa. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa nevyjadril a ani neposkytol dôkazy na preukázanie , že o fiktívny obchod nešlo (nakoľko okolnosti prípadu podľa jeho názoru toto jasne preukazujú). Mal za to, že žalobca sa titulom svojej nečinnosti nemôže dovolávať odňatia možnosti konať pred súdom, nakoľko bol pasívny on sám. K listinám, ktoré žalobca predložil odvolaciemu súdu, a to výpisu z účtovníctva GOLDEN PARK s.r.o. o prijatí zálohy od spoločnosti REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o. a mesačných správ, ktoré mal žalobca doručovať úpadcovi, ako aj k ďalším listinám, poskytol súdu vyjadrenie. K dôkazom predloženým žalobcom uviedol, že výpis z účtovníctva úpadcu žalobca nemohol legálne nadobudnúť, nakoľko ide o interný dokument spoločnosti. Príjmové a výdavkové doklady nie sú podpísané. Aj v prípade, ak by REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o. uhradila úpadcovi sumu 500 000,- SKK (čo je 1 % z kúpnej ceny), ide o skutočnosť, ktorá nezakladá nárok žalobcu na províziu v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní. Namietal, že mesačné správy, ktoré mal žalobca zasielať úpadcovi, nie sú nikým podpísané a nie je preukázané, že boli skutočne zaslané, resp. doručené úpadcovi. Navyše uvedené dokumenty nepreukazujú skutočný záujem spoločnosti REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o. odkúpiť od úpadcu predmetné nehnuteľnosti. K časti vypracovanej analýzy očakávaných výnosov z prevádzky ubytovacieho zariadenia doloženej odvolaciemu súdu žalobcom, žalovaný uviedol, že ide o nepodpísaný dokument, u ktorého nie je možné overiť jeho pravosť, a ktorý nie je možné považovať za dôkaz o tom, že osoba, ktorá mala napomáhať žalobcovi sprostredkovať úpadcovi kupujúcich pre apartmány, bola naozaj sama kupujúcim a bola pripravená predmet zmluvy plniť (záväzok uhradiť kúpnu cenu). K architektonickej štúdii žalovaný uviedol, že z nej nevyplývajú skutočnosti, ktoré sú uvádzané v sprievodnom liste. K príkladom, že sa spoločnosť REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o. venovala medializácii projektu, žalovaný uviedol, že spoločnosť REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o. je sesterská spoločnosť žalobcu, a teda ide o potvrdenia personálnej prepojenosti spoločnosti žalobcu a úpadcu..Z predložených dôkazov nebolo preukázané, že spoločnosť REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o. mala skutočný záujem nehnuteľnosti kúpiť t. j., že sprostredkovaný obchod, na základe ktorého si žalobca uplatňuje zmluvnú províziu, nebol fiktívny. Predloženými podkladmi najmä nebolo preukázané, že táto spoločnosť mala zabezpečené vlastné alebo externé financovanie kúpy týchto nehnuteľností. Žalovaný je presvedčený, že súd prvej inštancie správne cituje v odôvodnení rozsudku čl. III. ods. 1. Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa 03.04.2007, v zmysle ktorého sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až splnením záväzku treťou osobou zo sprostredkovanej zmluvy. Za splnenie záväzku sa pritom rozumie úplné zaplatenie celej dohodnutej kúpnej ceny. Navyše nad rámec doterajších tvrdení žalovaný uviedol, že v zmluve bol jasne, určite a zrozumiteľne definovaný okamih vzniku nároku žalobcu na províziu, a to zaplatenie celej kúpnej ceny, čo nenastalo. Žalobca sa preto podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.02.2017 nemôže účinne domáhať nároku na zaplatenie provízie z dohodnutej kúpnej ceny (50 mil. SKK bez DPH) v zmluve, ktorá bola uzavretá s personálne spriaznenou a na projekte spolupracujúcou osobou, keď táto kúpna cena nebola nikdy úpadcovi uhradená, ani nebolo zabezpečené jej reálne uhradenie úpadcovi. Žalovaný na záver vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.02.2017, vydaným v konaní pod č. k. 1CoKR/46/2016-208, podľa ust. §167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k stanovisku žalovaného, doloženiu originálov riadne podpísaných účtovných dokladov, označeniu dôkazov na preukázanie tvrdení. Dňa 09.03.2017 bolo odvolaciemu súdu do spisu doručené stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.02.2017 a žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie rovnopisov/originálov do 21.03.2017. V stanovisku žalobcu doručenom dňa 09.03.2017 vyplýva, že predkladá konajúcemu súdu aktuálnu plnú moc na zastupovanie. Trvá na stanovisku, že žalovaný žiadnym spôsobom nepodložil svoje tvrdenia o údajnom fiktívnom obchode. Počas konania na súde prvej inštancie došlo k rozšíreniu dôvodov popretia pohľadávky zo strany žalovaného, čo je v rozpore s účinným zákonom č. 7/2005 Z.z. ZKR, poukázal na ust. § 32 ods. 4 vtedy účinného ZKR. Poukázal na zápis v konečnom zozname pohľadávok k úpadcu zo dňa 07.09.2011 o uvedení dôvodov popretia žalovaným. Žiadne informácie o fiktívnom obchode nie sú obsahom dôvodov popretia tejto pohľadávky žalobcu, ktoré by vyplývali z predmetného zápisu v konečnom zozname. Zotrváva na skutočnostiach, ktoré považuje za preukázané, a to, že zo zmluvy o sprostredkovaní jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany si dohodli splatnosť prvej časti provízie sprostredkovateľa, a to 5 dní odo dňa pripísania prvej splátky kúpnej ceny, čo sa udialo v uvedenom prípade dňa 28.07.2008. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP, s nariadením pojednávania dňa 25.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o uznanie popretej pohľadávky žalobcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o uznanie popretej pohľadávky preukázal a náležite pred súdom prvej inštancie preukázal právny dôvod jej vzniku, výšku, vymáhateľnosť a poradie jej uspokojenia, ktoré uviedol v prihláške do konkurzu na majetok označeného úpadcu. Súd prvej inštancie, preto v konaní o uznanie popretej pohľadávky sa musel zaoberať vecne a skutkovo, či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý uviedol v prihláške do konkurzu. Z dôvodu, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku, čo do právneho dôvodu jej vzniku, bolo vecne správne a úplné, ak súd prvej inštancie sa zaoberal v konaní preukázaním právneho dôvodu vzniku uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd v zhode so záverom zisteným súdom prvej inštancie, ako aj na základe záverov, ktoré vyplynuli z pojednávania konaného dňa 25.04.2017, zistil, že je nesporné, že medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a úpadcom ako záujemcom bola uzavretá dňa 03.04.2007 Zmluva o sprostredkovaní. V konaní bolo preukázané ako nesporné aj to, že dňa 25.07.2008 uzavrel úpadca ako budúci predávajúci so spoločnosťou REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o., ako budúcim kupujúcim Zmluvu uzatvorenú o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov. Práve uzavretie tejto zmluvy malo byť považované ako sprostredkovanie kúpy pre záujemcu, malo byť právnym dôvodom, že žalobca si uplatnil nárok na úhradu provízie, ktorú prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu prihláškou č. 2 pohľadávky vyčíslenej vo výške 74.686,32 Eur titulom faktúry č. 20110104 zo dňa 03.08.2011, splatnej dňa 10.08.2011. Pre ustálenie skutkového stavu posudzovanej veci, preto bolo potrebné v konaní nariadiť pojednávanie z dôvodu, že obrana žalobcu v odvolaní spočívala v odňatí možnosti konať pred súdom titulom dôvodov popretia, ktoré v konaní preukazoval žalovaný, a s ktorými sa stotožnil súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku zo dňa 14.03.2016. Odvolací súd s poukazom na závery, ktoré sú obsahom spisu, a ktoré vyplynuli aj z pojednávania zo dňa 25.04.2017, konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdených skutočností o oprávnenosti ním uplatnenej pohľadávky prihlásenej v konkurze na majetok úpadcu vo výške 74.686,32 Eur z dôvodu, že síce predložil listiny, ktorými preukazoval úhradu zálohy za nebytové priestory, ktorá bola zložená do pokladne v hotovosti a v celosti vo výške 500 tisíc SKK, ktorá však nezakladala vznik nároku na províziu. Zloženie zálohy na základe ZoBZ bez ďalšieho (úhrada zostatku nevyplatenej, alebo nevysporiadanej dohodnutej kúpnej ceny, ktorej výška bola stanovená dohodou na sumu 50 mil. SKK bez DPH) nezakladá právny nárok sprostredkovateľa. K sprostredkovaniu kúpy alebo predaja dôjde vtedy, ak má záujemca ( v danom prípade úpadca) možnosť uzavrieť kontrakt smerujúci k prevodu, alebo k nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 25.04.2017, že ,,akékoľvek finančné operácie prevádzané v realitnom biznise v hotovosti považuje za úplne neštandardné“. On osobne s týmto nesúhlasil. Považoval to za neštandardné aj pri menších sumách, toto bolo na žiadosť úpadcu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že už za sprostredkovanie predmetného obchodu mal vzniknúť žalobcovi nárok na 1. časť provízie, ktorú si aj uplatnil faktúrou v konaní. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie a nevyvrátenými v rámci odvolacieho konania na pojednávaní dňa 25.04.2017 zo strany žalobcu konštatuje, že v zmysle čl. III. bod 1. žalobcovi, ako sprostredkovateľovi, vzniká nárok na zaplatenie provízie až splnením záväzku zo sprostredkovanej zmluvy, za splnenie záväzku zo zmluvy sa preto považuje až zaplatenie celej kúpnej ceny, nestačí iba zloženie zálohy, ktorá obvykle pri nezaplatení celej kúpnej ceny prepadá, alebo je vrátená po krátení nákladov, alebo výdavkov spojených s nemožnosťou uzavretia riadnej zmluvy s účinkami vkladu do katastra nehnuteľností. ZoBZ nevyvoláva priamo účinky prevodu vlastníctva, a preto zloženie zálohy je síce možné považovať za plnenie záujmu záujemcu o predmetnú kúpu, avšak nemá vecno - právne účinky. Žalobca ako sprostredkovateľ síce doložil celý rad listín, ktorými preukazoval vykonávanie úkonov, avšak povinnosť zaplatiť žalobcovi províziu vznikla až splnením záväzku zo sprostredkovanej zmluvy, a to zaplatenie kúpnej ceny za prevod sprostredkovanej kúpy nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje na čl. V. ZoBZ uzavretej medzi GOLDEN PARK, s.r.o., ako budúcim predávajúcim a REAL ESTATE SLOVAKIA s.r.o. ako budúcim kupujúcim, z ktorého vyplýva, že kúpna cena v sume 50 mil. SKK bez DPH bude uhradená najneskôr v lehote do 60 dní odo dňa podpisu riadnej kúpnej zmluvy s tým, že záloha má byť uhradená vo výške 500 tis. SKK s DPH v lehote do 30.09.2008. Záloha vo výške 500 tis. SKK nezakladala vznik nároku na províziu, nakoľko v prípade nezloženia celej kúpnej ceny (50 mil. SKK bez DPH) by nebolo možné účinne uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu s účinkami nadobudnutia vlastníckych práv kupujúceho. Odvolací súd poukazuje aj na obsah listín, ktoré boli doložené žalobcom na pojednávaní dňa 25.04.2017, a to ZoBZ medzi GOLDEN PARK, s.r.o., ako budúcim predávajúcim a fyzickými osobami ako budúcimi kupujúcimi, zo dňa 29.10.2008, kde bolo dohodnuté v čl. V. ZoBZ, ako a kedy, v akých lehotách, sa uhradí dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy. Splatnosť kúpnej ceny podľa čl. V bod 2 ZoBZ bola dojednaná v lehote najneskôr 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Z hľadiska vzniku nároku žalobcu na províziu je však podstatná dohoda o spôsobe a momente vzniku nároku na províziu, ktorá je viazaná na úhradu celej kúpnej ceny. Splatnosť kúpnej ceny tak má priamy a zásadný vplyv na vznik nároku žalobcu na províziu, čo je zrejmé z čl. III bod 1 Zmluvy o sprostredkovaní, kde sa žalobca a úpadca dohodli, že žalobcovi (ako sprostredkovateľovi) vzniká nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby (v danom prípade budúci kupujúci zo ZoBZ) zo sprostredkúvanej zmluvy s treťou osobou. Podľa dohody žalobcu a úpadcu obsiahnutej čl. III bod 1, 3 veta zmluvy o sprostredkovaní za splnenie záväzku sa považuje „úplné splatenie kúpnej ceny, resp. ceny za vykonanie diela“. 7. Podľa hmotného práva zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Nárok na províziu môže vzniknúť v rôznom momente. Nárok môže vzniknúť buď uzavretím sprostredkúvanej zmluvy, alebo s obstaraním príležitosti uzavrieť takúto zmluvu (ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom), alebo nárok na províziu vzniká splnením záväzku tretej osoby, s ktorou bola uzavretá zmluva (ak podľa zmluvy vzniká nárok na províziu až splnením záväzku zo zmluvy). Ako odvolací súd už uviedol vyššie, v posudzovanej právnej veci z obsahu textu Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.04.2007, a to čl. III. - Provízia a platobné podmienky, z bodu 1 vyplýva, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy. Za splnenie záväzku zo zmluvy sa považuje úplné splatenie celej kúpnej ceny. Odvolací súd konštatuje, že úhrada zálohy nie je úhradou celej kúpnej ceny, ktorej výška vyplýva z čl. V. bod 1., 2. ZoBZ zo dňa 25.07.2008 (50 mil. SKK bez DPH), a že k splneniu záväzku spočívajúceho v úhrade dohodnutej kúpnej ceny riadne nedošlo. Titulom absencie naplnenia podmienok uvedených v Sprostredkovateľskej zmluve v časti vzniku nároku na zaplatenie provízie sprostredkovateľa (odmeny), nemohol účinne tento nárok na strane žalobcu vzniknúť, čo do právneho dôvodu vzniku, ako aj výšky. 8. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku žalobného nároku titulom, že nepreukázal, že bol splnený záväzok vyplývajúci zo ZoBZ, a to úhrada celej kúpnej ceny tak, ako je uvedené v čl. III. bod 1. zmluvy o sprostredkovaní. Na tomto základe preto v časti právny dôvod vzniku pohľadávky odvolací súd prihliadol k záverom zisteným súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vznik nároku, ktorý uplatnil prihláškou v konkurze. Titulom nepreukázania právneho dôvodu vzniku jeho nároku, preto zároveň zostáva nepreukázaná ani výška pohľadávky, poradie prihláseného nároku a jej vymáhateľnosť. Odvolací súd sa nezaoberal prepojenosťou osôb uzatvárajúcich predmetné zmluvy, nakoľko personálna spriaznenosť by bola dôvodom odporovania právnym úkonom podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR v platnom znení, čo nie je predmetom konania o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky a dané dokazovanie by bolo nad rámec dokazovania nevyhnutne potrebného pre posúdenie skutkového stavu veci v konaní o určenie spornej pohľadávky. 9. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca sa v konaní o určenie pohľadávky môže domáhať iba právneho dôvodu, výšky a poradia, aké uviedol v prihláške doručenej do konkurzu na majetok žalovaného. Je preto vecne správne, ak súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku nároku na ním uplatnenú províziu, a tým právny dôvod vzniku jeho pohľadávky, výšku, poradie a vymáhateľnosť. Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré sú obsahom jeho odvolania, preto odvolací súd k nim nemôže prihliadnuť. 10. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného možnou fiktívnosťou obchodu vyplývajúceho zo ZoBZ, je dôvodné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že okolnosti úhrady prvej splátky kúpnej ceny, ktorá (napriek značnej výške zálohy) bola hradená v hotovosti, boli záležitosťou tretích osôb (budúceho kupujúceho a budúceho predávajúceho), a teda boli mimo vplyvu žalobcu, ktorý účastníkom ZoBZ nebol. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalobca ako sprostredkovateľ v čase sprostredkovania uzavretia ZoBZ, alebo v čase úhrady zálohy na kúpnu cenu, mal vedomosť o fiktívnosti tohto obchodu (uzavretia ZoBZ) alebo, že by bolo možné existenciu takejto vedomosti od žalobcu spravodlivo požadovať. Odvolací súd však konštatuje, že pre nedostatok (neexistenciu) podmienok na vznik nároku žalobcu na províziu už nie je otázka ďalšieho skúmania skutočnej vôle účastníkov ZoBZ (t. j. úpadcu ako budúceho predávajúceho a spoločnosti REAL ESTATE SLOVAKIA, s.r.o., ako budúceho kupujúceho) pre rozhodnutie vo veci skutkovo ani právne významná. 11. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemôže vyhovieť odvolaniu žalobcu (navrhovateľa) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje. 12. Podľa § 396 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej namietajúcej časti podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške tohto nároku v zmysle § 262 ods. 2 CSP následne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a §429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).