Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/777/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111234931 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111234931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: SBYT, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, Bratislava, IČO: 44 239 025, proti žalovanej: H. G., U.. X.XX.XXXX, R. L. XX, R., štátny občan SR, zast. Dušan Mendel, bytom Nobelova 18/A, Bratislava, o zaplatenie 244,74 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. septembra 2014 č. k. 24C/53/2012-84 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 244,38 € so 6,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 212,90 € od 13.6.2009 do zaplatenia a so 6,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,48 € od 7.7.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € na účet žalobcu do troch od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 8a, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žalobca je správcom povereným na základe zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXX, L. Č.. XX, XX, XX, Bratislava zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a zariadení bytového domu. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. 7, ktorý sa nachádza na 3. poschodí bytového domu na adrese L. XX, R.. 1.2. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou zálohových platieb, pričom ku dňu 16.9.2011 jej dlh voči žalobcovi predstavoval sumu 244,38 €, ktorú riadne a včas neuhradila. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania, ako je uvedené vo výroku rozsudku. V časti istiny 0,36 € s príslušenstvom prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu rozporu medzi sumou, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanej vo výzve na úhradu nedoplatku zo dňa 22.9.2011 (244,38 €) a sumou, ktorú si uplatnil v žalobe (244,74 €). 1.3. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žalobného návrhu v sume 16,50 €. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a to podľa obsahu proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaná po opakovane uplatnených reklamáciách voči rozúčtovaniu nákladov a účtovania neposkytnutých služieb žalobcom vykonala vzájomné započítanie záväzkov a pohľadávok. Žalovaná podala reklamáciu vyúčtovania za roky 2006, 2007, 2008, ktoré bolo doplnené písomným podaním zo dňa 28.7.2009. Žalobca písomne potvrdil listom zo dňa 13.7.2009, že vyúčtovanie hospodárenia bolo vykonané v rozpore so zákonom. Žalovaná na základe potvrdenia pochybenia žalobcu písomne doplnila ňou podanú reklamáciu a poskytla žalobcovi výmer k bytu (80,95 m2) a evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Žalobca reklamáciám nevyhovel, žalovaná mu podala písomné vyčíslenie jeho neoprávneného zisku z vedome upravovaného rozúčtovania a vykonala započítanie vydaného neoprávneného účtovania nákladov voči vyčísleniu žalobcu. Žalobca to akceptoval, započítanie nenamietal a žiadal žalovanú, aby predložila znalecký posudok, ktorým by potvrdila predložený výmer bytu. Žalovaná súhlasila so sprístupnením bytu na vykonanie znaleckého posudku, žalobca nereagoval a podal vo veci žalobu, v ktorej sa snaží uviesť súd do omylu. 2.1. Žalovaná namietala, že súd jej zaslal žalobu bez dôkazov, o ktoré žalobca oprel žalobu, na jej písomnú žiadosť o zaslanie kompletného vyhotovenia žaloby súd nereagoval. Dňa 26.8.2014 požiadal zástupca žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15C/164/2010, v ktorom bol vytýčený termín už 4.6.2014, oproti predvolaniu v tomto konaní, ktoré bolo vyhotovené súdom dňa 10.6.2014, súd na požiadavku odročenia nereagoval. 2.2. Ďalej uviedla, že žalobca zaslal za obdobie rokov 2006 až 2009 vyúčtovanie nákladov na byt žalovanej voči ktorému bola podaná reklamácia. Vy vyúčtovaní za rok 2006 vyčíslil žalobca nedoplatok voči žalovanej 514,- Sk, pričom rozpočítal náklady na byt žalovanej s veľkosťou plochy 85,99 m2 ako zhodnú s udávanou veľkosťou vykurovacej plochy 85,99 m2. Predmetnú veľkosť plochy použil žalobca i pre výšku poplatku poistenia bytu. Žalobca okrem výšky poistenia v rozpore so zákonom neúčtoval náklady na vykurovanie podľa plochy bytu (80,95 m2), ale k tejto pripočítal plochu loggie. Byty, nebytové a spoločné priestory majú rozdielnu konštrukčnú a podhľadovú výšku. Podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. v takomto prípade sa náklady rozúčtujú podľa veľkosti obstavaného priestoru. Žalobca vo vyjadrení k reklamácií potvrdil, že pre výpočet nákladov použil veľkosť plochy bytu. Žalobca i za rok 2007 vyčíslil ročné náklady s nedoplatkom 1 650,- Sk, ktorý mu bol obdobne ako za rok 2006 doplatený, pričom použil pre výpočet nákladov plochu bytu 85,99 m2 a nie skutočnú veľkosť 80,95 m2. Rovnako postupoval i vo vyúčtovaní nákladov za rok 2008 s nedoplatkom 236,57 €. Žalobca naviac do nákladov bytu započítal i podiel 1/18 z nákladov na revíziu komína, pričom táto služba žalovanej nebola poskytnutá (žalovaná nedisponuje komínom). Na reklamáciu žalobca nereagoval. Žalovaná vykonala započítanie voči nedôvodne nezákonne účtovaným položkám, čo oznámila žalobcovi, ktorý započítanie nenapadol, tvrdený nedoplatok 236,57 € započítaním zanikol. Za rok 2009 vykonal žalobca vyúčtovanie obdobne ako za predchádzajúce roky, ale na výpočet použil plochu bytu žalovanej 85,54 m2, nedoplatok vyčíslil na 23,67 €. Za roky 2010 vykonal žalobca vyúčtovanie rovnako ako za rok 2009, pričom výsledkom bol nedoplatok 167,84 €. Konečný nedoplatok žalobca vyčíslil na 380,74 €. Proti vyúčtovaniu žalovaná podala reklamáciu a uhradila 50,41 €, čím boli náklady za rok 2010 voči správcovi riadne uhradené. Na základe predložených dôkazov je preukázané, že žalovaná nemá voči žalobcovi žiaden dlh. 2.3. Žalovaná vo svojom odvolaní namietla i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zmluva o výkone správy č. 263/2000 zo dňa 1.8.2000 predložená žalobcom bola uzavretá medzi družstvom MEDIAL BYT a vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garáží; zahŕňa 39 bytov, 18 garáží a 2 nebytové priestory, ide celkom o 59 vlastníkov, pričom zmluva obsahuje iba 21 podpisov vlastníkov, teda nie je uzatvorená nadpolovičnou väčšinou a doposiaľ nenadobudla platnosť. Podľa žalovanej predmetom tejto zmluvy nie je výkon správy. Družstvo MEDIAL BYT uskutočnilo predaj časti podniku dňa 22.9.2008. Obsahom zmluvy o predaji časti podniku podľa žalovanej nie je zmluva o výkone správy bytového domu na Kozej ulici č. 25, 27, 29. Žiadna takáto zmluva neexistuje, predmetom predaja podniku nebola ani „Úprava vzájomných práv a povinností správcu a vlastníkov bytov, garáží a NP na Kozej 25, 27, 29 v Bratislave“. Žalovaná tiež namietala, že až do 9.4.2009 žalobca disponoval oprávnením na nepriamy výkon správy, čo tiež potvrdzuje, že na žalobcu neprešli práva k výkonu správy bytov. Medzi 22.8.2008 a 9.4.2009 neexistoval žiaden právny vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi. Ak žalobca vykonával nepriamy výkon správy, mal by doložiť, cez ktorú organizáciu ho vykonával. Žalobca oprel žalobu o Zmluvu o výkonne správy č. 31/2009 opatrenú dátumom 17.12.2010. Jedná sa o vedomé uvádzanie súdu do omylu, dňa 17.12.2010 sa nekonala žiadna schôdza vlastníkov, ktorá by aktom hlasovania a väčšinou hlasov predmetnú zmluvu schválila. Zmluva obsahuje z 58 vlastníkov podpisy iba 27, čo nepredstavuje nadpolovičnú väčšinu. 3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, žiadajúc potvrdenie napadnutého rozsudku, uvádzajúc, že čo sa týka vzájomného započítania záväzkov a pohľadávok, žalobca neobdržal takýto doklad. Nie je pravdou, že žalobca účtoval žalovanej náklad na teplo za plochu loggie, listom zo dňa 28.7.2009 túto skutočnosť nepotvrdil. Žalovaná zaslala žalobcovi evidenčný list bytu Č.. X na L. XX H. R., ktorý je asi z roku 1970, v ktorom nie je započítaná plochy loggie a sociálnych zariadení, z toho vyplýva, že žalovanou uvádzaná plocha 80,95 m2 nie je kompletná a pre výpočet nákladu na teplo je potrebná pripočítať plochu sociálnych zariadení, celková plocha bytu 85,54 m2 vedená v evidencii správcu je na základe listu vlastníctva a spoluvlastníckeho podielu žalovanej a nezahŕňa plochu loggie. Žalovaná by mala preukázať, či sa v jej evidenčnom liste nachádza kúpeľňa a WC. Rozdiel v ploche bytu medzi 85,99 m2 a 85,54 m2 vyplýva z toho, že žalobca vykonal preverenie plôch podľa podielov na liste vlastníctva. Kontrolou bolo zistené, že pri dvoch bytoch boli zamenené výmery, oprava bola vykonaná k 1.1.2009. K požiadavke žalovanej na výpočet spotreby tepla podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. uviedol, že žalobca, ani jeho predchodca nedisponuje údajmi na požadovaný výpočet. Vlastníci sa pri schvaľovaní Zmluvy o výkone správy č. 31/2009 rozhodli, že sa bude postupovať podľa podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru. Predmetom sporu nie sú roky 2006 a 2007, ktoré sú vysporiadané. V položke rôzne nie je žalovanej účtovaná suma 294,- € za čistenie a kontrolu komínov a revízie plynových zariadení, tieto boli hradené z fondu údržby a opráv. K svojej aktívnej vecnej legitimácií žalobca uviedol, že zmluva o výkone správy č. 263/2000 bola schválená a podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, chýbajú len tri podpisy. Žalovaná vytrhla veci z kontextu a pozabudla, že MEDIAL BYT, družstvo, vzniklo v roku 1996 podľa vtedy platného zákona č. 182/1993 Z. z., ust. § 8 malo úplne iný text a predmet činnosti bol konzultovaný so živnostenským úradom, podľa vtedy zaužívanej praxe správcovské spoločnosti mali predmet podnikania obstarávanie služieb spojených so správou domov, bytov a nebytových priestorov. Žalovaná namietala platnosť Zmluvy o výkone správy č. 31/2009 opatrenú dátumom 17.12.2010. Dňa 23.9.2010 sa uskutočnila schôdza vlastníkov, kde bola Zmluva o výkone správy č. 31/2009 nadpolovičnou väčšinou vlastníkov schválená, čím bola splnená podmienka § 8a ods. 1 zákona. To, že zmluva bola následne podpisovaná, nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona. Žalobca nevie, ako sa žalovaná dopracovala k počtu 58 vlastníkov, nakoľko podľa LV č. XXXX zo dňa 19.8.2010 bolo 39 vlastníkov bytov a 7 vlastníkov nebytových priestorov, 27 je nadpolovičná väčšina. 4. Podaním zo dňa 9.12.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.12.2015 žalovaná doplnila svoje odvolanie. Žalovaný podľa nej predložil súdu návrh pripravovaného znenia zmluvy, ktorý upravil takým spôsobom, že nezarátal vlastníkov nebytových priestorov a vlastníkov 20 garáži do počtu účastníkov podpisu, voči ktorým má byť výkon správy žalobcom vykonávaný. Zmluva o výkone správy nemôže byť platná, žiadna schôdza, ktorá by bola v súlade so zákonom sa nikdy neuskutočnila. Správca vôbec nezvolal vlastníkov na schôdzu, ktorej predmetom by malo byť odsúhlasenie zmluvy o výkone správy, nikdy sa nevykonal akt hlasovania o zmluve o výkone správy, nevykonala sa ani zápisnica zo schôdze a priebehu a výsledku hlasovania. Zmluvu o výkone správy nepodpísali vlastníci garáži a nebytového priestoru na L. XX. Žalobca sa v spore s nimi bránil tvrdením, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko sám uviedol, že zmluva o výkone správy nie je platná. Ďalej vo svojom podaní žalovaná uviedla že súdu predkladá výmer o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 7.2.1983, kde v časti III. je byt špecifikovaný tým, že pozostáva zo 4 izieb, kuchyne, kúpeľne, špajze, WC, chodby, loggie, pričom zariadenie pozostáva z elektrického vykurovania kúpeľne a chodby i výroby a prípravy teplej úžitkovej vody. Dodávka tepla pozostáva z vykurovania kuchyne a 4 izieb s rôznymi výškami miestností. Komora a loggia nie sú vôbec vykurované. Kúpeľňa, WC a chodba nemajú dodávateľom zabezpečenú dodávku tepla a teplej vody. Tieto energie od počiatku zabezpečuje vlastník. Žalobca neúčtoval len náklady na vykurovanie tých priestorov, ktorých dodávku tepla zabezpečoval (62 m2), ale i tých priestorov, ktoré boli a sú bez akýchkoľvek energií a priestorov, ktorých lokálne vykurovanie a dodávku teplej vody zabezpečuje vlastník. Účtovaním neexistujúcich dodávok energií vznikol žalobcovi neoprávnený prospech, ktorý je povinný vydať. Na strane žalovanej vznikol preplatok vo výške 442,88 €. 5. Žalobca sa k doplneniu odvolania vyjadril tak, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti. K výmere bytu nastolil požiadavku, aby žalovaná preukázala opak. 6. Následne žalovaná doručila odvolaciemu súdu repliku k vyjadreniu žalobcu, v ktorej najmä zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu. Uviedla tiež, že dňa 23.9.2010 sa uskutočnila spoločná domová schôdza vlastníkov domov L. XX, XX, XX za účelom nájdenia spoločného dodávateľa na opravy fasád či na riešenie vykurovania spoločným výberom dodávateľa, neriešilo sa na nej schválenie resp. uzavretie zmluvy o výkone správy. Spochybnila tiež, že by zmluva o výkone správy bola schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov, nakoľko nehlasovali vlastníci garáži a materskej škôlky. Objekt na L. XX C. Š. K. M. E. O. O. na L. XX K. XX najmä rozdielnou výškou podlaží i v rámci jednotlivých bytov. Podľa prepočtu žalovanej si žalobca za obdobie rokov 2008-2010 neoprávnene vyúčtoval sumu 743,93 €. 7. Svoju repliku žalovaná doplnila podaním zo dňa 3.3.2017, doručeným odvolaciemu súdu dňa 7.3.2017. Znova zopakovala veľkú časť svojej doterajšej argumentácie. Žalobca podľa žalovanej predložil súdu ako dôkaz Zmluvu o výkone správy č. 263/2000 z 1.8.2000 uzavretú medzi MEDIAL BYT družstvo a vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garáží, zatajil však, že takú istú zmluvu č. 263/2000 z 1.8.2000 uzavrelo MEDIAL BYT družstvo s POLE, a.s., pokrývajúc zhodný výkon správy, zmluva je naviazaná na vlastníka nebytového priestoru a garáže z adresy Kozia 25, Bratislava, pre predškolské zariadenie a garáže. Dňa 20.12.2005 vstúpila do platnosti vyhláška č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného konečnému odberateľovi. MEDIAL BYT družstvo bolo povinné účtovať dodávku podľa tejto vyhlášky. Ďalej uviedla, že v súvislosti s predajom podniku MEDIAL BYT družstva žalobcovi predávajúci neoznámil dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho (žalobcu) a žalobca neoznámil prevzatie záväzkov. Uviedli vlastníkov do omylu, keď iba informovali, že správu budú zabezpečovať pod novým názvom. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. je nutné zosúladiť zmenu právnej formy z družstva na s.r.o. hlasovaním vlastníkov 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov. K takémuto naplneniu zákona dodnes nedošlo. MEDIAL BYT družstvo sa zmluvne zaviazalo postupovať od 20.12.2005 pri rozúčtovaní nákladov na dodávku tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že v decembri 2010 nedisponoval údajom o rôznej podhľadovej výške bytu žalovanej, lebo mu to MEDIAL BYT družstvo neposkytlo, je irelevantné. Žalobca je viazaný zákonom. Žalovaná podala proti všetkým vyúčtovaniam správcu za roky 2006 a nasledujúce reklamácie. Žalovaná si voči žalobcovi uplatňuje započítanie svojej pohľadávky v sume 1 875,43 € oproti pohľadávke žalobcu 244,74 €. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo vyhovené žalobe) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 10. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2. 11. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. 12. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. 13. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 30.9.2014 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia nedoplatkov na službách spojených s užívaním bytu č. 7 nachádzajúcom sa v bytovom dome na Kozej ulici č. 25 v Bratislave, ktorý je vlastníctvom žalovanej. 15. Žalovaná namietala odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že jej neboli doručené prílohy žaloby a nemohla sa zúčastniť pojednávania, keď v tom istom čase bol jej zástupca predvolaný na iné pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III, kde termín pojednávania bol stanovený skôr. Odvolací súd po oboznámení sa obsahom spisu dospel k záveru, že aj v prípade nedoručenia príloh žaloby súdom, ani žalobcom (ktorý jej ich podľa vlastného vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 12.9.2014 doručil) mala žalovaná možnosť oboznámiť sa s nimi dňa 11.8.2014, kedy jej zástupca nahliadol do spisu. Skutočnosť, že zástupca žalovanej bol v termíne pojednávania predvolaný na pojednávanie na inom súde, neznemožňovala aspoň samotnej žalovanej zúčastniť sa pojednávania, pričom ona samotná svoju neúčasť nijako neospravedlnila. Nebol teda daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016). 16. Odvolací súd sa vecne v prvom rade zaoberal namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Žalobca ju odvodzuje od svojho postavenia správcu bytového domu podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z., v ktorom vlastní žalovaná byt. Žalobca vykonáva (a už v čase začatia konania vykonával) správu predmetného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010. Predmetná zmluva je súčasťou spisu, pričom z obsahu spisu tiež vyplýva, že ju podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. 27 zo 46 vlastníkov, ako uvádza žalobca, čím sa v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení stala záväznou pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Platnosť a záväznosť zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 zakladá aktívnu legitimáciu správcu (žalobcu) v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v tomto konaní, ktorého predmetom je vymáhanie nedoplatkov za plnenia podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. 17. Pre posúdenie existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu v predmetnom konaní nie je podstatné, či správcom i v čase vzniku nedoplatkov bol žalobca alebo iný subjekt, resp. ako (na základe čoho) žalobca v čase vzniku nedoplatkov vykonával správu. Aj v prípade, že by bytový dom nemal v dobe vzniku nedoplatkov žiadneho správcu, správca aktuálny v čase podania žaloby má zo zákona právo i povinnosť vymáhať akékoľvek nedoplatky podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. Nie je preto podstatné zaoberať okolnosťami prechodu práv a povinností v súvislosti so zmluvou o predaji podniku z pôvodného správcu MEDIAL BYT družstvo na terajšieho správcu, ako aj otázkami súvisiacimi s predmetom činnosti správcu podľa a predmetom zmluvy o výkone správy. Pre úplnosť však napriek tomu odvolací súd uvádza, že námietky žalovanej týkajúce vyššie uvedených okolností nie sú dôvodné. Odvolací súd má za preukázané, že došlo k prevodu všetkých práv a povinností súvisiacich so správou predmetného bytového domu z družstva MEDIAL BYT na terajšieho žalobcu zmluvou o predaji podniku. Pri predaji podniku dochádza k prevodu podniku ako celku, teda vrátane všetkých práv a povinností viaznucich na prevádzanom podniku. Rovnako predmet činnosti správcu ako podnikateľského subjektu počas celej doby výkonu správy umožňoval správcovi vykonávať správu domu podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je podstatné len doslovné znenie predmetu činnosti, kde z podstaty veci nemôže byť uvedený úplne vyčerpávajúci opis každej činnosti, ktorú podnikateľský subjekt vykonáva, ale jeho význam, ktorý je nutné chápať ako zovšeobecnenie, resp. skrátený opis podstatnej činnosti podnikateľského subjektu a je ho potrebné vykladať vzhľadom na v čase sa meniacu právnu úpravu výkonu správy. Rovnako je dostatočne zrozumiteľne určený i predmet prechádzajúcej zmluvy o výkone správy č. 263/2000 zo dňa 1.8.2000 v jej čl. 1, ktorý rovnako nemusí, a ani nemôže obsahovať vyčerpávajúci opis všetkých práv a povinností upravených danou zmluvou. 18. Odvolací súd sa ďalej zaoberal podstatou argumentácie žalovanej, ktorá namietala nesprávnosť jednotlivých vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu a to z dôvodu nesprávne zohľadnenej plochy bytu žalovanej, resp. v užšom zmysle nesprávne vypočítanej vykurovanej plochy bytu. Navyše namietala, že rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie malo byť v prípade predmetného bytového domu vykonané nie na základe podlahovej plochy bytu, ale podľa obstavaného objemu bytov, nakoľko v predmetnom bytovom dome sa nachádzajú miestnosti s rôznou konštrukčnou výškou. 19. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla skutočne v § 6 upravuje rozpočítanie množstva dodaného tepla v pomere obostavaného objemu bytu a nebytových priestorov konečného spotrebiteľa k celkovému obostavanému objemu všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania pre prípad, že v objekte nie sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov a súčasne jednotlivé byty a nebytové priestory majú rozdielnu konštrukčnú výšku jednotlivých miestností. Oproti tomu však zákon č. 182/1993 Z. z., ako predpis vyššej právnej sily než vyhláška, umožňuje v zmluve o výkone správy upraviť okrem iného i zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi (§ 8a ods. 1 písm. d/), pričom zákona vlastníkov, resp. správcu neobmedzuje pri výbere konkrétneho spôsobu rozpočítania nákladov. Podľa čl. II bod 4 písm. c/ zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 sa dodávka tepla v bytovom dome a NP rozúčtuje podľa podlahovej plochy bytu a NP, vrátane plochy zasklenej loggie, pokiaľ sa v nej nachádza vykurovacie teleso. Zároveň predmetné ustanovenie pod podmienku vyhotovenia a dodania projektu s uvedeným obstavaným objemom jednotlivých miestností v bytoch a NP ustanovuje spôsob rozúčtovania podľa pomeru obostavaného objemu bytu a NP k celkovému obostavanému objemu všetkých bytov a NP vrátane plochy zasklenej loggie, teda podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Napokon predmetné ustanovenie upravuje vyúčtovanie skutočných nákladov v prípade montáže pomerových rozdeľovačov v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. 20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že projekt vymedzujúci obstavanú plochu jednotlivých miestností v bytoch a nebytových priestoroch nebol vypracovaný, preto v zmysle čl. II bod 4 písm. c/ zmluvy o výkone správy nebolo možné pristúpiť k rozúčtovaniu nákladov na vykurovanie podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. 21. Pokiaľ ide o plochu bytu, odvolací súd má za preukázané, že plocha bytu č. 7 na Kozej ulici č. 25 v Bratislave patriaceho žalovanej bez loggie je 85,54 m2. Žalovaná v konaní neprezentovala žiaden dôkaz, ktorým by udávanú plochu bytu spochybnila. Pokiaľ argumentovala evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu podľa vyhlášky č. 60/1964 Zb., podľa jeho obsahu sa zohľadňovala plochy bytu v celkovom rozsahu 80,95 m2, v predmetnej listine uvedený rozpis plochy bytu však nezahŕňa celú rozlohu bytu v zmysle terajších predpisov (§ 2 ods. 7 zákon č. 182/1993 Z. z.), t.j. neobsahuje plochu kúpeľne a WC. Takto vymedzená plocha bytu je preto nepoužiteľná pre rozpočítanie nákladov sa dodávku tepla, či iných plnení a služieb. 22. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd i argumentáciu žalovanej týkajúcu sa údajného samostatného vykurovania časti plochy bytu žalovanou. Z fotografií, ani zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by žalovaná mala v byte vlastné kúrenie (na fotografiách sa zjavne nachádza iba bojler), avšak aj keby skutočne žalovaná prevádzkovala vlastné vykurovanie svojho bytu, v zmysle čl. II bod 4 písm. c/ zmluvy o výkone správy, ani žiadneho iného ustanovenia predmetnej zmluvy, takúto okolnosť by pri vyúčtovaní nebolo možné zohľadniť. Odvolací súd má za to, že v bytovom dome so spoločným vykurovaním v zásade nie je možné pri vyúčtovaní zohľadňovať akékoľvek dodatočné vykurovacie či výhrevné telesá. Ich účinok by mohol byť prirodzene zohľadnený iba v prípade, že by bola meraná skutočná spotreba tepla pomerovými rozdeľovačmi. 23. Neopodstatnenou bola tiež námietka žalovanej, že žalobca do jej vyúčtovania poplatkov za služby spojené s užívaním bytu zahrnul poplatky súvisiace s údržbou a revíziou komína, ktorý žalovaná nevyužíva, resp. ním nedisponuje. Žalovaná nepreukázala, že by jej tieto náklady boli osobitne vyúčtované. Hradené boli z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda i žalovaná, pričom z tohto fondu sa hradia všetky náklady súvisiace s prevádzkou, údržbou a opravami bytového domu, bez ohľadu na to, či z vynaloženia prostriedkov v konkrétnom prípade bude mať každý jeden vlastník priamy úžitok. 24. Napokon odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná ani nepreukázala, že by pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (1 M Cdo 11/2008). Odvolací súd nezistil, že by žalovaná voči žalobcovi mala akúkoľvek pohľadávku spôsobilú na započítanie. Ňou tvrdené bezdôvodné obohatenie sa žalobcu na jej úkor nesprávnym účtovaním nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu založené na nesprávnom zohľadnení veľkosti jej bytu a účtovaní nákladov súvisiaci s údržbou a revíziou komína, resp. akýchkoľvek ďalších nákladov nepreukázala. Žalovaná tiež ničím nepreukázala, že by vykonala samotný právny úkon započítania pohľadávok adresovaný žalobcovi. Pre platné započítanie nepostačuje len konštatovanie adresované súdu, že žalovaná započítala svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. 25. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou vyhovel žalobe, ako aj pokiaľ išlo o výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol správne podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.6.2016, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).