Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/104/2016 z 25. 1. 2017

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/104/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244938
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111244938.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov
senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: JUDr. B. O.,
P. XX, W., zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o zaplatenie náhrady
škody 7.007,25 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
18C/235/2012-274, zo dňa 5.11.2015 a proti uzneseniu č.k. 18C/235/2012-313, zo dňa 15.1.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 7.007,25 eura s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP"). Ďalej súd prvej inštancie rozhodol,
že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15
ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), keď z obsahu skutkových tvrdení uvedených žalobkyňou v
žalobe mal za zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha náhrady škody titulom zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil
družstvu Prospekt investície, pri ktorom družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným
úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad PDSI v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil
o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len zákon č. 566/2001 Z.z.).
Prílohou žiadosti družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze družstva zo dňa 9.1.2003, podľa
ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z
družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu,
ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad



PDSI upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených
v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale
nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo družstvo s obchodníkom s CP
Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio
družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %
ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“)
na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za
porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej
banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa
7.5.2008, č. GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS
rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b)
zákona č. 566/2001 Z.z. NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa
§ 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,
udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného poskytovanie investičnej služby podľa § 6
ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59
ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa
§ 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní
výpovede obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 družstvo požiadalo listom zo
dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac,
že výpoveďou zmluvy sa PDSI dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s CP zabezpečoval
pre družstvo odbyt výrobkov, družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od
existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre vystupujúcich
členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm
prijatých od svojich členov. PDSI poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s CP
spôsobil družstvu pri plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20
miliónov eur. Listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s
CP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany
NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS
listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva
družstva a aj družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k
zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením PDSI zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná
finančná správa za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila družstvo listom zo
dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001
Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo PDSI zo dňa 30.7.2010, pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo družstva za rok 2009, nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na
základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

3. Vychádzal tiež zo zistenia, že NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení,
č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s CP. Rozhodnutím
zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001
Z.z. odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa
§ 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods.
2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o



rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011. NBS
oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutím
zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť PDSI o schválenie
dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie
nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila
Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným
rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o
schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície,
pričom rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1
písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011,
č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte
investície družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u družstva nastali také
zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a PDSI neurobilo žiadne kroky k náprave a k
tomu, aby stav družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej
webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. NBS
po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok,
ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie
na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava. Listom zo dňa 26.4.2007 vyzvala
NBS v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom v spojení s §
126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. družstvo o predloženie a) všeobecnej informácie o investičnej
stratégii a štruktúre aktív družstva a kto aktíva spravuje, b) štruktúry majetku družstva k 31.12.2005 a
31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné
aktíva a štruktúry záväzkov družstva, c) zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva
nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou,
akým spôsobom boli obchody vykonávané. PDSI listom zo dňa 9.5.2008 a s listom zo dňa 20.8.2007
predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006 a listom zo dňa 2.6.2008
reagovalo i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa
8.9.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov
a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre družstva zistila,
že majetok vložený do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a
DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle
prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala
prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta CI
HOLDING, a.s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby
sa v aktívach družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich
sa v skupine CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila
NBS zosúladiť štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007
a PDSI sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.
V rámci reakcie splnomocnený zástupca družstva Mgr. D. M. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami
a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne družstvo listom zo dňa
29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch
samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie
zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

4. Vo vzťahu k obchodníkovi s CP z listinných dokladov súd prvej inštancie zistil, že PDSI vo vyjadrení
zo dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície
portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník s CP riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s
CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010
v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 družstvo oznámilo obchodníkovi
s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za



závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne
obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom
zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s CP na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.
Listom zo dňa 18.5.2010 PDSI vyzvalo obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny
vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál
2010, nakoľko portfólio družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 percentnú úroveň a bolo
vo výraznej strate.

5. Z obsahu spisu sp. zn. 19C 56/2011 súd prvej inštancie zistil, že sa týka právnej veci navrhovateľa:
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti odporcovi SR - Národná banka Slovenska
o náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eura s prísl. spôsobnej nesprávnym úradným postupom NBS
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Návrh bol súdu doručený dňa 18.4.2011 a bol odôvodnený tým, že
navrhovateľ, ktorého právnou formou je družstvo, ktoré v zmysle § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka
je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania
hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov, združoval svojich členov a ich finančné
prostriedky s cieľom zabezpečiť pre členov bezpečné a výhodné zhodnocovanie ich členských vkladov
do majetkových hodnôt a súčasne s cieľom poskytovať im členské výhody a služby. Navrhovateľ ako
vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt požiadal NBS o schválenie ponuky a NBS verejnú
ponuku majetkových hodnôt navrhovateľa schválila. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.2.2002 a
doplnený Dodatkom zo dňa 21.3.2003 a zo dňa 3.6.2008. Medzi podstatnými náležitosťami Prospektu
investície bola aj Zmluva o správe portfólia cenných papierov, nahradená Zmluvou o poradenskej
činnosti zo dňa 23.1.2004 a následne Zmluvou o riadení portfólia zo dňa 2.6.2008. Navrhovateľ namietal
nesprávny úradný postup NBS, keď NBS a) pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s CP, ktorý
vykonával pre navrhovateľa činnosť podľa Zmluvy zistiac závažné a podstatné nedostatky v činnosti
obchodníka s CP neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu zistených nedostatkov a ani
na ich zamedzenie do budúcna, pričom musela vedieť, že zistené nedostatky zasahujú do práv a
právom chránených záujmov navrhovateľa ako klienta Obchodníka s CP; b) vo vzťahu k navrhovateľovi
nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na jeho majetku, najmä navrhovateľa
neupozornila včas na riziká vyplývajúce pre navrhovateľa z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení,
aby mohol ochrániť svoje investície; c) nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP na základe
podnetu navrhovateľa z 15.4.2010, keď sa navrhovateľ dostal do zložitej situácie v súvislosti s výpoveďou
Zmluvy zo strany Obchodníka s CP, NBS neurobila opatrenia a nezasiahla a tým zbytočnými prieťahmi,
spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu navrhovateľa, d)
nereagovala na list navrhovateľa zo dňa 26.4.2010, ktorým navrhovateľ podal podnet na vyhlásenie
Obchodníka s CP za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom a spôsobila,, že navrhovateľ si
nemohol uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u Garančného fondu investícií; e)
inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Obchodníkovi
s CP vhodné opatrenia (sankcie) ktorými by zabezpečila, že Obchodník s CP by nemohol nakladať
so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa aj keď vedela, že
Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. V dôsledku nesprávneho úradného postupu
si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eura, ktorá je určená ako skutočná
škoda v sume 26.575.807,88 eura a ako ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eura. Výška skutočnej
škody 26.575.807,88 eura pozostáva zo sumy 19.649.001,52 eura, ktorú Obchodník s CP prijal od
navrhovateľa ako klienta (t.j. boli mu zverené) a predstavuje základné imanie navrhovateľa tvorené
členskými vkladmi členov, ktoré boli na bankových účtoch navrhovateľa a ktoré mal Obchodník s
CP k dispozícii na účtoch navrhovateľa na zhodnotenie podľa Zmluvy, zo sumy 1.571.920,12 eura,
ktorá predstavuje zhodnotenie 8% p.a. zo sumy 19.649.001,52 eura, zo sumy 4.958.228 eur, ktorá
pozostáva z peňažných prostriedkov prijatých navrhovateľkou a zverených Obchodníkovi s CP za
predané krátkodobé zmenky navrhovateľa v sume 1.797.145 eur a z peňažných prostriedkov prijatých
za dlhodobé zmenky navrhovateľa v sume 3.161.083 eur, zo sumy 396.658,24 eura, ktorá predstavuje
zhodnotenie 8% p.a. zo sumy 4.958.228 eur. Podľa vyjadrenia žalovanej v tejto veci bolo právoplatne
rozhodnuté tak, že súd návrh navrhovateľa zamietol.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásený
konkurz na majetok družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. P. D., ktorý podal



dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k
podnikateľskej činnosti PDSI v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje
tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že družstvo samo
nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka
s CP, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani
neuskutočňoval obchody na účet PDSI. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo
na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa
bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky,
ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom
na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo družstva vystavovalo tesne pred konkurzom.
Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,
nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,
že peniaze do družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo
vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného
pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 20.8.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie
uplatnené voči SR - NBS, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného
členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj
obchodníkovi s CP. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového
vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred
vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

7. Z vykonaného dokazovania pre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa ako veriteľka prihlásila
svoju pohľadávku voči družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.
3K/95/2010 vo výške 5.295,71 eura, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom
rozsahu popretá a vedie sa o nej incidenčné konanie pod sp. zn. 6Cbi/50/2011, ktoré nie je právoplatne
skončené. Vyslovil, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. patrí k forme objektívnej
zodpovednosti štátu, za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú: existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že
úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v
spôsobe vedenia konania. Uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup
je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu
konkrétneho rozhodnutia. Konštatoval, že súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia
štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom
určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo
zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a
obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a
zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona
a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému
postupu NBS spočívajúcemu v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu
investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorení zakázanie činnosti družstva
súd prvej inštancie poznamenal, že dohľad NBS nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. PDSI bolo oprávnené vypracovať
podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície, ktorý bol na základe
žiadosti družstva schválený úradom. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani
hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa §



128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona
zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície
počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z
peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od
1.6.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č.
566/2001 Z.z.). NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené
aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006, pričom boli zistené nedostatky v
oblasti dodržiavania prospektu investície. Z uvedeného vyvodil, že podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v
relevantnom znení účinnom v roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť
sankciu za nedodržiavanie prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť
v predmetnom období nebola vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl.
2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej
úpravy.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala
primárne na družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť
ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán PDSI nesplnil povinnosť a o nových významných
skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s
určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti
družstva. Štatutárny orgán družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie
Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená
do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001
Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do
15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie
jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste
samom v dňoch 20.4. až 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie
však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť
Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala družstvo na predloženie žiadosti o
schválenie dodatku Prospektu investície. Podotkol, že ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010,
č. OPK-5664/1-5/2010, PDSI predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky
náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, pričom rovnaké nedostatky
mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé,
že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a na uvedenom základe súd prvej
inštancie v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

9. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s CP; preto v priamej príčinnej súvislosti
s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie žalobkyni. Žalobkyňa totiž nebola podľa neho v žiadnom
záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe
zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a
povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie
a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu



dohliadaného subjektu, v danom prípade družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon družstvu neukladal povinnosti v
oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku
družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície,
avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť družstvu sankciu, pretože
povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2
Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky
a nezrovnalosti v činnosti PDSI prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa
24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Mal za to, že NBS v danom období
(po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj
majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

10. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup žalovanej spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči družstvu,
mal súd prvej inštancie za to, že z listinných dôkazov, rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške
500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007) vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie
zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala, pričom
nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný
a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o
uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah
medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu
kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu. V tomto smere potom
nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen družstva mala aktívne a včas
zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým"
a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s
družstvom. Poukázal na skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný postup,
ktorého by sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým
je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobkyni vznikla škoda. V priamej
príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným obchodníkom s CP by
mohla vzniknúť prípadne škoda len družstvu, čo je však subjekt odlišný od žalobkyne a preto i prípadný
nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP je v danom prípade
právne irelevantný, pretože na strane žalobkyne by ani nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom žalovanej spočívajúcom v zanedbaní dohľadu
na obchodníkom s CP a preto sa súd prvej inštancie ani prípadným jeho nesprávnym úradným postupom
nezaoberal. Sumarizáciou vyššie uvedeného mal za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným
subjektom - družstvom nezanedbala a nedopustila sa nesprávneho úradného postupu.

11. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu, ako v odôvodnení
konštatoval súd prvej inštancie, je preukázanie vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi
vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V tejto súvislosti poznamenal, že
žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy vo výške 7.007,25 eura. Žalobkyňa sa stala
členom PDSI, vystupovala pod poradovým číslom člena 12173 a vložila do družstva členský vklad.
Žalobkyňa dňa 18.6.2010 požiadala družstvo o zrušenie členského podielu. Podľa potvrdenia o zániku
členstva zo dňa 23.2.2011 jej vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.710,78
eura a s tým, že družstvo odovzdalo žalobkyni vlastnú zmenku ID 2989 na sumu 5.295,71 eura. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zrejmé, že uznesením Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do
funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia družstva boli vyzvaní na prihlásenie
pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Žalobkyňa si formou prihlášky prihlásila voči
PDSI pohľadávku v sume 5.295,71 eura, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu
popretá a žalobkyňa sa obrátila na súd incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jej pohľadávky,
konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6Cbi/50/2011, ktoré nie ešte právoplatne



skončené. Mal za to, že žalobkyňa sa ako bývalá členka družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu
a z ktorého jej v dôsledku vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, sa prioritne
musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, nakoľko družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii
dlžníka/povinného. Žalobkyňa si aj svoj nárok voči PDSI uplatnila a to formou prihlášky v konkurznom
konaní vyhlásenom na majetok družstva. Uviedol, že v čase jeho rozhodovania, teda v rozhodujúcom
čase v zmysle § 154 O.s.p., však žalobkyňa nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv
voči družstvu, nakoľko konanie o incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu -
družstvu nie je doposiaľ právoplatne skončené. Naviac z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu
- družstva zo dňa 27.12.2013 mal za zrejmé, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené,
keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu
uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči SR - Národnej banke
Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni Chartis Europe, členom predstavenstva
Družstva, obchodníkovi s CP, a okrem toho, vedie i konania za účelom prinavrátenia majetkového
vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred
vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými úkonmi. Z uvedeného vyvodil, že toho
času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - družstva, s ktorým bola žalobkyňa v záväzkovom vzťahu
a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní
titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
ani nemohol ustáliť, či vôbec a v akej výške žalobkyni vznikla škoda a ktoré okolnosti sú rozhodné aj
pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Poznamenal, že v
tomto smere bol návrh žalobkyne podaný predčasne a tiež v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo
1404/2004, podľa, ktorých nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č.
514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je
daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č.
514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. V súvislosti s žalobkyňou uvádzaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009 poznamenal, že predmetné rozhodnutie nie je možné
aplikovať v danej veci s poukazom na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu, z ktorého je
zrejmé, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne
konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky žalobkyne ako prípadného veriteľa v rozsahu,
v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. Záverom skonštatoval, že o vzťah
príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy,
ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané,
že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. Žalobkyňou označené
konanie i v prípade preukázania nesprávneho úradného postupu by však podľa názoru súdu prvej
inštancie nebolo možné považovať bez ďalšieho, za konanie v dôsledku ktorého by žalobkyni prináležal
nárok na náhradu ňou uplatnenej škody, nakoľko medzi žalobkyňou uvádzanou škodou a vytýkaným
(nepreukázaným) nesprávnym postupom neexistuje ani príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie na
uvedenom základe tak dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu predpokladov
zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné
splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, keď v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup, nebol preukázaný vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a
vytýkaným nesprávnym úradným postupom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej zamietol návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p. konštatujúc, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o žalobkyňou položených otázkach
nie je nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol
aj z dôvodu, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvej inštancie; žalobkyňa nežiadala o výklad
platnosti právneho aktu Európskej únie a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť sa so žiadosťou na
Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal z dôvodu, že
si náhradu trov konania výslovne neuplatnila.



13. Proti rozsudku v časti zamietnutia návrhu vo veci samej podala odvolanie žalobkyňa a žiadala
rozsudok v napadnutej časti zmeniť, žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody
7.007,25 eura s prísl., alternatívne žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie.

14. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvej inštancie vytkla neúplné zistenie skutkového stavu veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j.
že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala z garancie NBS ako
orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla predpokladať,
že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa
jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií
nedefinoval. Postup NBS bol preto z jej pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska
stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad
činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdila ako úplne irelevantný, ak nemohol
o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Za obzvlášť nepochopiteľný
považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko
ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti
dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci
dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie
zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

15. Vychádzala z toho, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007)
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria
k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania žalovaná
tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní
povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný
dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj
o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré
mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobkyne. Poukázala na
skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo
výpoveďou svedka Ing. N. U., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o
rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo
strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s.r.o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve
spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. D. Č., vtedajší
predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že
celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, akciová
spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči
obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov



a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti
družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do PDSI,
pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že
dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011,
potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala
porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

16. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006.

17. Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. od
31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Mala tiež za to, že
existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju
pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože
je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu.
Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť
už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného
vyvodila, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a
to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru
žalovanej a súdu prvej inštancie) povinný jej dané plnenie vrátiť. Záverom v odvolaní poukázala na
závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010
a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že ním vyžiadané listinné
dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1
O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené žalobkyňou alebo ním. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav
veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na súde
prvej inštancie už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach.
Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a právne
podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody. K námietke o
riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že súd prvej inštancie oboznámil (vykonal) jednotlivé
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.



19. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 26.1.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

20. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny
a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

23. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

24. Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1
druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom
prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela
zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície.
Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009
na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) cit.
zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto
tieto neexistujúce povinnosti PDSI nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva žalobkyňa.
NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle
ustanovení §§ 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. Je potrebné poukázať i na to, že žalobkyňa si musela
byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013;
§ 126 až 130 boli z cit. zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z.
účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu žalovanej v



zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu
žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť.

26. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim
do základných práv žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa
vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

27. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a
iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP
obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI,
ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého
finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). V danom
prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím,
že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Žalobkyňa si ako členka družstva, ktoré za týmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP
túto činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou,
spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,
pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j.
riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
družstva voči žalobkyni.

28. Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvej inštancie poznamenáva, že ani prípadný
nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho
konania pre úspech žalobkyne v konaní právne významný, pretože na strane žalobkyne nemohlo dôjsť
k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným
postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a ani podľa
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže žalobkyňa v rozhodnom období nebola
(a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho
úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité.
Napriek uvedenému sa však s námietkou žalobkyne, o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie
je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný
rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo
výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila
obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady
škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa
týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.



29. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákon č.
514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

30. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazovala žalobkyňa, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok
sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja
odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený
rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa
môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej
inštancie i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

31. K námietke žalobkyne, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca
na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že
návrh na začatie konania, následné podania žalobkyne a vyjadrenie sa žalovanej boli vzájomne
účastníkom súdom prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci
samej. Zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 5.11.2015 jednoznačne vyplýva, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
spise, vrátane písomných vyjadrení účastníkov. Uvedené znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné
pochybenie súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu
rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

32. Napadnutým uznesením č.k. 18C/235/2012-313, zo dňa 15.1.2016, súd prvej inštancie uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť v lehote desať dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur s poukazom
na položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov.

33. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietla, že predmetom konania je nárok na
náhradu škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie ktoré
sa začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho
poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj
poplatku uvedeného v položke 7a. Poukázala na zásadné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Co/128/2014, zo dňa 29.4.2014 v skutkovo a právne totožnom prípade, v ktorom odvolací súd uviedol,
že ... vecné oslobodenie v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé



konanie, teda aj na podanie odvolania. Vzhľadom na to, že konanie o náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. bolo začaté do 31.09.2012, teda v čase, keď bolo toto konanie vecne oslobodené od
súdnych poplatkov a v zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, sa vecné oslobodenie vzťahuje na
celé konanie, súd prvého stupňa nepostupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubil
súdny poplatok za podané odvolanie, keďže konanie sa začalo 30.12.2011.

34. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že ani toto odvolanie nie je dôvodné.
35. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

36. Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej
sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

37. Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).

38. V predmetnej veci sa žalobkyňa návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 30.12.2011
domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom
zo dňa 5.11.2015. Žalobkyňa podala odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 7.12.2015.

39. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,
dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu
podania poplatkového úkonu. Ak teda podala žalobkyňa odvolanie po 1.10.2012, vznikla jej povinnosť
zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase
podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je v rovnakej sadzbe
ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

40. Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie
konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od
seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

41. Ak žalobkyňa v odvolaní poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/128/2014,
zo dňa 29.4.2014, odvolací súd sa s ním nestotožňuje a jeho právny názor podporuje stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 zo dňa 3. decembra 2015 k
otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo
konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého ak bolo odvolanie (dovolanie) podané
po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna



úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30.
septembrom 2012.

42. Z týchto dôvodov, ak súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie proti rozsudku podané dňa 7.12.2015, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).