Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/180/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207369 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112207369.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ú. XX, Skalka nad Váhom, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Janáčovou, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, proti žalovanej K. W., P..B.. M. J. X., so sídlom Štefánikova 17, v Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 27.11.2013, č.k. 25C/55/2012-334 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 27.11.2013, č.k. 25C/55/2012-334, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12.851,50 eur a trovy konania vo výške 1.911,16 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I sumu 771,- eur ako súdny poplatok za návrh na začatie konania. 2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), § 5 ods. 1, 2 a 5, § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) a § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 7.3.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 15.421,80 eur s príslušenstvom titulom zvýšenia sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako spolujazdec utrpel zranenia pri dopravnej nehode dňa 2.4.2008 na ceste 11/507 v kat. území obce Nemšová - Kľúčové, keď v čase dopravnej nehody bol vodičom motorového vozidla zn. Audi TT Cupé 1,8, EČV: C., vinník dopravnej nehody J.. V. V., ktorý pri nehode zahynul. Motorové vozidlo bolo poistené u žalovanej poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, vzťahujúcou sa na povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel ťažké poranenia, a to polytraumu s následnou kómou vigile, opuch a otras mozgu, úraz disekujúcej aneuryzmy hrudnej aorty, ktorý bol operačne riešený, mal početné zlomeniny ľavého stehna, ľavého predkolenia, ľavého zápästia a nosových kostí. Pri dopravnej nehode nastalo u žalobcu i poúrazové ochrnutie nervov ľavého ramenného pletenca - dolný typ a poúrazové ochrnutie lýtkové nervu vľavo. Žalobca utrpel i krvácanie do medzihrudia a za orgány brušnej dutiny, na ktoré zranenia bol opakovane hospitalizovaný a operovaný. Absolvoval rehabilitácie v zariadeniach V., B..T..Y.., Š. - Č., na fyziatricko rehabilitačnom oddelení FN Trenčín a v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, avšak naďalej u neho pretrváva chôdza s náznakom bocianej chôdze na ľavú dolnú končatinu, prítomná je atrofia svalu v oblasti stehna, ťažké ochrnutie ľavej hornej končatiny, pri ktorej sa mierne obnovila citlivosť na prstoch, prsty sú však v drápovitom postavení. Psychologické vyšetrenia u žalobcu potvrdili ťažké poškodenie mozgu po úraze, s prítomnosťou 36% deteriorácie intelektových schopností, jeho osobnosť je organicky zmenená, premorbídne dobre diferenciovaná, má sklon k impulzívnejšiemu reagovaniu a povrchným kontaktom s realitou. Žalobcovi bol priznaný počnúc od 19.2.2009 invalidný dôchodok a konštatovaná miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75%. V čase dopravnej nehody mal žalobca 17 rokov, navštevoval druhý ročník Strednej odbornej školy v Trenčíne, odbor mechanik - nastavovač, v dôsledku úrazu ročník nedokončil, mal prerušené štúdium a musel prestúpiť na Strednú odbornú školu podnikania v Trenčíne, keďže v dôsledku poranenia ruky nemohol rysovať a absolvovať odbornú prax. Žalobca uviedol, že napriek intenzívnej rehabilitácii, EEG biofeedback terapii je nútený absolvovať doučovania z matematiky, slovenského a anglického jazyka, má problémy vykonávať základné domáce a hlavne kuchynské práce, nemôže hrávať golf, ktorý hrával na veľmi slušnej úrovni a je odkázaný na pomoc svojich rodičov. Z dôvodu problémov s priestorovou orientáciou si nebude môcť spraviť vodičský preukaz. Žalobca mal za to, že poškodenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode sú trvalé a zanechali na ňom preukázateľne nepriaznivý vplyv. Z tohto dôvodu požiadal žalovanú listom zo dňa 29.4.2010 o odškodnenie na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia, vyčísleného počtom bodov 3.555 na sumu 51.406 eur, podľa znaleckého posudku č. 56/2010 vypracovaného V.. V. X.. Žalovaná pristúpila k výplate poistného plnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 51.406,- eur dňa 24.9.2010, v ďalšom však návrh žalobcu zo dňa 23.5.2011 na uzavretie dohody o vyrovnaní v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. odmietla. Žalobca sa domáhal, aby súd rozhodol o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 30%, ktoré zvýšenie v číselnom vyjadrení predstavuje žalovanú istinu a priznal mu i úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne počnúc od 24.6.2011 do zaplatenia. 3. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že po ukončení šetrenia škodovej udalosti dňa 22.9.2010 žalobcovi vyplatila poistné plnenie v sume 51.406,- eur, v súlade so závermi znaleckého posudku č. 56/2010 vypracovaného MUDr. Miroslavom Götzlom. Žalovaná nesúhlasila so žalobcom navrhovaným zvýšením sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%, o ktoré žalobca požiadal listom zo dňa 23.5.2011, majúc za to, že súdny znalec v znaleckom posudku č. 56/2010 zvýšil bodové hodnotenie v položke 253 - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ťažká deteriorácia až na dvojnásobok, t.j. na 2000 bodov, zohľadniac tak obmedzenia alebo stratu možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré utrpel žalobca v mladom veku, a predmetné zvýšenie bodového hodnotenia považovala žalovaná za postačujúce. Žalovaná sa domnievala, že je na mieste krátiť náhradu škody na zdraví za spoluzavinenie žalobcu na škodovej udalosti, keďže nebolo zrejmé, či žalobca v čase dopravnej nehody bol ako spolujazdec pripútaný bezpečnostným pásom. Pripútanie by s veľkou pravdepodobnosťou dokázalo zabrániť alebo aspoň zmierniť následky vonkajšieho mechanického násilia na telo žalobcu, a tým by malo vplyv i na rozsah a charakter poškodení a následkov na zdraví žalobcu. To, že si žalobca sadol na miesto spolujazdca, vedľa vodiča V. V., ktorého dostatočne dôverne nepoznal, nemal vedomosť o jeho vodičských schopnostiach a súhlasil s ponukou prevezenia sa v motorovom vozidle, vyhodnotila žalovaná ako neuvážený krok žalobcu. Žalobca upustil od bežných pravidiel opatrnosti, riskoval so svojim životom a zdravím, a tak nedodržal obvyklú mieru opatrnosti v rámci povinnosti predchádzania škodám. Žalovaná z týchto dôvodov navrhla krátiť náhradu škody z titulu škody na zdraví v rozsahu 25% až 30%, teda v takej výške, v akej sa žalobca domáhal zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.V priebehu konania žalovaná upustila od svojho vyjadrenia k žalobe v časti uplatňovania spoluzodpovednosti žalobcu na vzniku škodovej udalosti a nenamietala spoluzavinenie žalobcu. Za primerané považovala zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia len o 10% z dôvodu, že žalobca nie je imobilný, nie je pripútaný na lôžko, je zapojený do vzdelávacieho procesu, v ktorom vykazuje zlepšujúcu sa tendenciu. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené lekárskym posudkom V.. V. X. č. 56/2010 počtom bodov 3.555. Žalovaná tento posudok plne akceptovala a nerozporovala ho, pričom nerozporovala ani výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod v sume á 14,46 eur a žalobcovi vyplatila dňa 24.9.2010 sumu 51.406,- eur ako náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou v konaní ostala otázka rozsahu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keď žalobca žiadal navýšenie o 30% základného ohodnotenia, kým žalovaná považovala za postačujúce len 10%- tné zvýšenie. 5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v rozsahu 25%. Uviedol, že žalobca ostal v dôsledku dopravnej nehody v mladom veku 17 rokov invalidným, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% a je považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom. Z lekárskych správ, správ posudkového lekára Sociálnej poisťovne a správ zo špecializovaných vyšetrení žalobcu vyplýva, že u neho ide o stav trvalý, s prognózou bez podstatnejších zmien. Pretrváva ochrnutie ľavej hornej končatiny pre poškodenie nervov v oblasti ramenného pletenca, v popredí je hrubá porucha jemnej motoriky ľavej ruky, hypotrofia svalstva, jeho chôdza je hemiparetická, sťažená so zakopávaním. Zároveň žalobca trpí únavovým syndrómom, organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy s prítomnou deterioráciou intelektových schopností stredného stupňa, jeho osobnosť je výrazne organicky zmenená, má výrazný sklon k impulzívnemu reagovaniu. V dôsledku poškodenia zdravia je síce mobilný, nie je odkázaný na vozík, prípadne lôžko, avšak pretrvávajúce ochrnutia dolnej a hornej ľavej končatiny, ako aj poškodenie centrálnej nervovej sústavy žalobcovi sťažujú bežný život, najmä v porovnaní so životom, aký viedol predtým. Žalobca sa pred dopravnou nehodou venoval športovým aktivitám, najmä golfu, ktorý hrával síce na amatérskej úrovni, avšak s možnosťou účasti na golfových turnajoch, venoval sa futbalu, hokeju, zimným športom, čo po dopravnej nehode už praktizovať nemôže. V dôsledku úrazu a poškodenia ľavej ruky musel žalobca prehodnotiť i svoje budúce profesijné zameranie, prestúpil zo Strednej odbornej školy v Trenčíne, kde študoval odbor mechanik nastavovač na Strednú odbornú školu podnikania v Trenčíne, na ktorej absolvoval dňa 23.5.2013 maturitnú skúšku. Jeho intelektové schopnosti sa podľa výsledkov správy zo psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia v Súkromnom centre špeciálnopedagogického poradenstva v Žiline zo dňa 17.4.2010 síce zlepšili vo všetkých sledovaných parametroch, avšak i napriek tomu sa úroveň jeho intelektových schopností nachádza naďalej v pásme podpriemeru. Aktuálny intelektový výkon žalobcu sa pohybuje na hornej hranici inferiority - celkové IQ je 79, verbálne IQ je 83 a názorové IQ je 77, na dobrej úrovni sú všeobecné vedomosti a schopnosť verbálnej generalizácie, avšak najvýraznejšie nedostatky sa týkajú oblasti adekvátneho prispôsobenia sa v bežných sociálnych situáciách, v schopnosti plánovať a predvídať, narušené je logické myslenie, schopnosť koncentrácie pozornosti, ako aj vizuálno-motorická koordinácia. Žalobca dokáže vykonávať niektoré činnosti, ako sú základné sebaobslužné úkony (umytie, učesanie, jedenie, hygienické potreby), avšak vzhľadom na ochrnutie a tzv. drápovité postavenie ľavej ruky a intelektové schopnosti v pásme podpriemeru určitým spôsobom vyžaduje v bežnom živote pomoc ľudí, v súčasnosti najmä jeho rodičov. 6. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prihliadol na následky, ktoré u neho dopravná nehoda zanechala, na jeho vek, obmedzené možnosti uplatnenia v živote a v spoločnosti a dospel k názoru, že hodnota zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 25-násobok základného bodového ohodnotenia je v tomto smere postačujúca, a to aj vo vzťahu k predpokladanému vývoju. Sumu prináležiacu žalobcovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v peňažnom vyjadrení súd prvej inštancie určil vo výške 12.851,50 eur (25% zo sumy 51.406 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnoteného počtom bodov 3.555) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Žalobca sa popri žalovanej istiny domáhal priznania i úroku z omeškania vo výške 9,25% z uplatnenej sumy zvýšenia spoločenského uplatnenia, počnúc od 24.06.2011 do zaplatenia, dôvodiac, že žalovaná mohla na základe novozavedeného inštitútu uzatvoriť so žalobcom dohodu o urovnaní a mohla tak plniť dobrovoľne v lehote 3 mesiacov od podania žaloby dňa 23.5.2011. Keďže toto plnenie neposkytla, dostala sa do omeškania. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil a zamietol jeho návrh na priznanie príslušenstva uplatňovanej istiny. Mal za to, že v prípade, keď sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, môže súd prikročiť k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia, a to až do výšky 50%. Povinnosť žalovanej plniť sumu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu základného bodového ohodnotenie nastáva teda až v dôsledku súdneho rozhodnutia, v ktorom súd určí rozsah a dobu plnenia. Až uplynutím tejto doby, určenej na splnenie priznaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, by sa žalovaná mohla dostať do omeškania, za predpokladu, že by plnenie žalobcovi neposkytla. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu ohľadne omeškania žalovanej s úhradou žalovanej sumy a jeho počiatku, keď mal za to, že zákon predpokladá možnosť účastníkov uzavrieť dohodu o vyrovnaní. Vzhľadom na to, že ide o dohodu, t.j. dvojstranný právny úkon, na jej uzavretí sa musia podieľať obe zmluvné strany, a to vyjadrením slobodnej a vážnej vôle. V prípade, že jedna zo strán, v danom prípade žalovaná, nevyužije možnosť stanovenú zákonom, návrh na uzavretie dohody neakceptuje a dohodu nepodpíše, nemôže byť za to sankcionovaná povinnosťou platiť úrok z omeškania, keďže zákon jej povinnosť uzavrieť dohodu neukladá. 8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), keď rozhodnutie v časti o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia záviselo od úvahy súdu a v ostatnej časti žalobného návrhu mal žalobca neúspech v nepatrnej časti (úroky z omeškania). O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vo výške 771 eur na účet Okresného súdu Bratislava I, rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže žalobca je zo zákona od platenia súdnych poplatkov oslobodený. 9. Trovy konania súd prvej inštancie vyčíslil v celkovej výške 1 911,16 eur, keď pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty predmetu 12 851,50 eur, t. j. zo sumy, ktorá bola žalobcovi priznaná. Nepriznal trovy právneho zastúpenia v celkovej sume za 1 úkon právnej služby a to účasť na pojednávaní súdu zo dňa 18. 2. 2013, pričom priznal odmenu len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny a znížil režijný paušál zo sumy 7,63 eur za úkon právnej služby prevzatie zastúpenia na režijný paušál 7,41 eur. 10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný proti výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 851,50 eur proti výroku o náhrade trov konania vo výške 1 911,16 eur a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. K priznanej sume žalobcovi vo výške 12 851,50 eur, ktorá suma predstavuje náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 25 %, žalovaný vyslovil nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie a poukázal na ustanovenie § 10 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. V znaleckom posudku č. 56/2010 znalca V.. V. X. znalec bral do úvahy aj predpokladaný vývoj následkov poškodenia na zdraví žalobcu, keď pri položke 253 zvýšil bodové ohodnotenie na dvojnásobok, t. j. na 2000 bodov. Podľa žalovaného súd v konaní o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je povinný skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie pred vznikom škody a aké sú tieto predpoklady a možnosti poškodeného po poškodení jeho zdravia. Sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť v každom prípade primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Žalovaný mal za to, že s poukazom na vek žalobcu nie je vylúčená jeho účasť na jednotlivých oblastiach života, avšak zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 25 % by bolo možné akceptovať iba vtedy, ak by bol žalobca mimoriadne spoločensky aktívnym v oblasti športového, umeleckého alebo kultúrneho života. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je možné interpretovať tak, že uznanie invalidity je jediným dôvodom, hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 12. Zároveň žalovaný mal za to, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď v predmetnej veci dňa 27. 11. 2013 sa konalo pojednávanie, na ktorom zástupkyňa žalobcu predložila súdu písomné doklady a to vyšetrenie žalobcu, lekárske správy z roku 2012, neurologické vyšetrenia z roku 2012 a z roku 2013 za účelom preukázania intelektuálneho úpadku žalobcu, pričom právna zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že žiada o odročenie pojednávania, pričom k lekárskym správam by sa následne písomne vyjadrila. Súd tejto žiadosti nevyhovel a riadne pokračoval v pojednávaní predmetnej veci. Po dodatočnom oboznámení sa s obsahom lekárskych správ a s výsledkami štúdia žalobca, žalovaný má za to, že u žalobcu nedošlo k takým vážnym zmenám v jeho živote, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25 %. Už v znaleckom posudku bola zohľadnená aj porucha priestorovej orientácie žalobcu a následne z lekárskych správ je zrejmé, že k ďalším obmedzeniam u žalobcu nedošlo. Žalobca má za to, že pokles IQ, na ktoré zástupca žalobcu poukázal, nie je až taký radikálny, aby odôvodnil zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Výška IQ človeka nie je statická, ale sa v priebehu života mení. 13. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, zároveň si žalobca uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal 25 % -né zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že žalobca utrpel úraz vo veku 17 rokov, keď okrem fyzického poškodenia (ochrnutie dolnej končatiny so zakopávaním a hornej končatiny ... postavením prstov, keď žalobca nezovrie ruku - tzv. opičia ruka), zároveň žalobca trpí únavovým syndrómom, organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy, prítomnou deterioráciou intelektových schopností stredného stupňa, keď jeho osobnosť je výrazne organicky zmenená a má výrazný sklon k impulzívnemu reagovaniu. Zdôraznil, že najvýraznejšie nedostatky sa týkajú oblasti adekvátneho prispôsobenia sa v bežných sociálnych situáciách, v schopnosti plánovať a predvídať, narušené je logické myslenie, schopnosť koncentrácie pozornosti, ako aj vizuálno-motorická koordinácia. Tieto skutočnosti boli všetky opísané v psychologickom vyšetrení zo dňa 14. 5. 2013, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Sociálna poisťovňa určila pre žalobcu mieru poklesu jeho zárobkovej činnosti na 75 %. Žalobca je držiteľom preukazu zdravotne ťažko poškodený so sprievodom, keď žalobcovi sprievod momentálne zabezpečujú rodičia, hlavne matka. Žalobca je odkázaný do konca života na pomoc druhého človeka. Zároveň zástupca žalobcu uviedol, že žalobca po úraze musel prestúpiť na inú strednú školu, pred úrazom sa žalobca intenzívne zaoberal hlavne golfom, bol držiteľom zelenej karty, čo mu umožňovalo zúčastňovať sa golfových turnajov na tzv. greene. Venoval sa futbalu, hokeju a zimným športom, čo po úraze už nie je možné. Uviedol, že o všetkých skutočnostiach, ako sa žalobca môže uplatniť v pracovnom, rodinnom a spoločenskom a športovom živote, žalobca uviedol na pojednávaniach zo dňa 8. 4. 2013 a 27. 11. 2013, pričom tieto skutočnosti zároveň žalobca podložil listinnými dôkazmi a samotným výsluchom žalobcu a jeho matky. Žalovaný v odvolaní žiadnym iným spôsobom nespochybnil prisúdené zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. 14. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa žalovaný písomne nevyjadril, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovaným prevzaté dňa 31. 1. 2017. 15. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379, §380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 17. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP), z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP) 19. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a to v jeho napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12 851,50 eur vrátane trov prvostupňového konania. 20. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý vyslovil nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď poukázal na ustanovenie § 10 zákona č. 437/2004 Z. z. s tým, že u ž v znaleckom posudku, ktorý vypracoval V.. X., znalec bral do úvahy aj predpokladaný vývoj následkov poškodenia na zdraví žalobcu, odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä na str. 9 a 10 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie vec právne posúdil okrem iného i s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1, 2 a ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorých sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie správne určil v prvom rade lekárskym posudkom doktora V.. V. X.C. pod č. 56/210 v počte bodov 3 555, apoukázal najmä na ustanovenie § 5 ods. 5 citovaného zákona, v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dôkazov podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (procesný právny predpis platný do 30. 6. 2016) dospel k správnemu právnemu a skutkovému záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Správne pristúpil po vykonaní dokazovania k ustáleniu rozsahu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Záver súdu prvej inštancie, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 25 %, považuje odvolací súd za správne. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že už v znaleckom posudku znalec vzal v úvahu i predpokladaný vývoj následkov poškodenia na zdraví žalobcu, keď zvýšil bodové hodnotenie pri položke č. 253 na dvojnásobok, t. j. na 2000 bodov. Súd prvej inštancie prihliadol najmä na znalecký posudok, na lekárske správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, keď u žalobcu pretrváva ochrnutie dolnej ľavej končatiny, ako aj poškodenie centrálnej nervovej sústavy, žalobca trpí okrem iného i únavovým syndrómom, organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy s prítomnou deterioráciou intelektových schopností stredného stupňa, jeho osobnosť je výrazne organicky zmenená, žalobca je v dôsledku úrazu odkázaný v bežnom živote na pomoc iných ľudí, v súčasnosti najmä jeho rodičov. Odvolací súd poukazuje na podrobné a dostatočné odôvodnenie tých oprávnených, dôvodných skutočností, na ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal v úvahy pri rozhodovaní o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia a v rozsahu 25-ich %. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má nárok na prežitie svojho života formou a kvalitou podľa jeho vlastných predstáv a možností prihliadnuc pritom najmä na trvalé následky na zdraví žalobcu, ktoré výrazne ovplyvňujú jeho spôsob života, prihliadnutím na obmedzené možnosti uplatnenia v živote a v spoločnosti žalobcu. 21. K námietke žalovaného, že ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je možné interpretovať tak, že uznanie invalidity je jediným dôvodom, hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd uvádza, že uznanie invalidity samozrejme nie je jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie takejto náhrady, napriek tomu odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je okrem iného i uznanie invalidity, súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. V danom prípade súd prvej inštancie náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil len o 25 %, samotný žalovaný v priebehu konania nenamietal existenciu trvalých následkov poškodenia zdravia žalobcu, nenamietal ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, dokonca žalovaný uznal navýšenie základného ohodnotenia o 10 % oproti žiadosti žalobcu o navýšenie základného ohodnotenia 30 %. Súd správne ustálil dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu tak, ak oje to uvedené v napadnutom rozhodnutí. 22. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keď na žiadosť zástupcu žalovaného súd prvej inštancie neodročil pojednávanie a žalovaná sa nemala možnosť vyjadriť k lekárskym správam, ktoré predložil zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27. 11. 2013, odvolací súd udáva nasledovné: z obsahu spisu odvolací súd má za preukázané, že na vytýčenom pojednávaní dňa 27. 11. 2013 zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvej inštancie založil do spisu listinné doklady zo strany právneho zástupcu žalobcu a to fotokópiu vysvedčenia o maturitnej skúške z 23. 5. 2013, vysvedčenie z 10. 5. 2013. fotokópie správ z psychologického vyšetrenia z 13. 12. 2010, z 22. 2. 2012, správy z neurologickej ambulancie V.. E. z 1. 3. 2012 a z 2. 4. 2013, správy z psychologickej ambulancie zo 14. 5. 2013 a júla 2013, ktoré súd prvej inštancie krátkou cestou v jednom vyhotovení doručil právnemu zástupcovi žalovaného a zároveň oboznámil priamo na pojednávaní ich obsah. K predloženým listinným dôkazom sa zástupca žalovaného na pojednávaní vyjadril, pričom zo zápisnice o pojednávaní jednoznačne vyplýva, že zástupca žalovaného nežiadal o poskytnutie možnosti oboznámiť sa s obsahom zápisníc z výsluchu žalobcu a svedkyne dožiadaným súdom, zo zápisnice z pojednávania tiež nevyplýva, že by právny zástupca žalovaného žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že sa chce k lekárskym správam následne písomne vyjadriť. Súd prvej inštancie priamo na pojednávaní oboznámil obsah spisu, obsah do spisu založených listinných dôkazov tak , ako to vyplýva z č. listu 315 a č. listu 316, pričom ani jedna strana sporu, vrátane ich právnych zástupcov nemala vrátane k oboznámeným listinným dôkazom žiadne pripomienky, zhodne konštatovali, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a viac k veci nemajú čo dodať. Neobstojí preto odvolacia námietka žalovaného, že v konaní pred súdom prvej inštancie, strane sporu - žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ,takéto skutočnosti nevyplývajú z obsahov spisu a ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. 11. 2013. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil, keď odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 24. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto má žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).