Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/42/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209681 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112209681.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 259,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27 Cb/72/2012 - 66 zo dňa 29.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/72/2012 - 66 zo dňa 29.04.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 259,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 16,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 427, 428, 442 ods. 1, 813 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Obč. zák.), § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 259,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.02.2011 v čase približne o 09:00 hod. došlo na Bratislavskej ulici v Trnave k poistnej udalosti tak, že od kolies motorového vozidla U.: V.-XXXEH odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle U.: D.-XXXCN, patriacom spoločnosti STOLÁRSTVO M & E KAŠŠA, s.r.o., pričom bola tejto spoločnosti spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 425,95 eur bez DPH. Vlastník motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, mal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému (poškodenej spoločnosti) poistné plnenie vo výške 259,23 eur po odpočítaní spoluúčasti 165,97 eur, prevodom na účet opravcu dňa 10.02.2011. Žalobca ďalej poukázal na § 420 ods. 1 a § 813 ods. 1 Obč. zák., pri uplatnených úrokoch z omeškania na § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 3. Žalovaný sa bránil tým, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák.. Pokiaľ ide o objektívnu zodpovednosť podľa § 427 Obč. zák., žalovaný sa domnieval, že k vzniku škody spôsobom, akým tvrdí žalobca, nedošlo a jeho nárok preto považuje za nepreukázaný. Nepostačujú pritom súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o existencii príčinnej súvislosti. Vodič vzhľadom na hmotnosť odmršteného kameňa si nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o možnosť liberácie, žalovaný uviedol, že kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd nebolo možné od prevádzateľa požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Žalovaný ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2012 uviedol, že obaja účastníci poistnej udalosti súhlasným spôsobom popísali jej priebeh v hláseniach poistnej udalosti vo svojich poisťovniach. Poistený u žalovaného v oznámení poistnej udalosti u žalovaného jednoznačne uznal, že nehodu zavinil vodič jeho motorového vozidla a súčasne uviedol, že nárok poškodeného považuje za oprávnený. Ako príčinu nehody určil osobitný stav prevádzky vozidla. Účastníci dopravnej nehody tiež spoločne spísali a podpísali správu o nehode, z ktorej je zrejmé, ako k nehode došlo aj to, kto za ňu zodpovedá. Zodpovednosť podľa § 427 Obč. zák. je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby škoda bola spôsobená motorovým vozidlom alebo plavidlom a tiež skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Osobitnou povahou prevádzky v tejto konkrétnej situácii bolo vymrštenie kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného do čelného skla za ním idúceho motorového vozidla, havarijne poisteného u žalobcu. 5. Vzhľadom na námietky žalovaného žalobca na pojednávaní dňa11.03.2014 navrhol vypočuť ako svedkov účastníkov dopravnej nehody: U. F. C. E. P.. Žalovaný sa ani na jedno pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil s tým, že navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 6. Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu žalobcu, výsluchom svedka U. F. - vodiča motorového vozidla s U.: D.-XXXCN, u predvolaného svedka E. P. doručenie nebolo vykázané a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Správou o nehode zo dňa 01.02.2011, Hlásením o spôsobenej škode poškodeným zo dňa 03.02.2011, Oznámením o poistnej udalosti škodcom zo dňa 09.02.2011, faktúrou č. 828/11/947 zo dňa 08.02.2011, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 10.02.2011, korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise. 7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 01.02.2011 o 09:00 hod. došlo na Bratislavskej ulici v Trnave k dopravnej nehode, keď od kolies motorového vozidla zn. Y. Z. R. U.: V.-XXXEH (vodič E. P. a poistník povinného zmluvného poistenia u žalovaného PROFIWOOD - HRUBJÁK s.r.o.) odletel kameň do čelného skla za ním jazdiaceho motorového vozidla zn. A. G. R. U.: D.-XXXCN (vodič U. F. a poistník havarijného poistenia u žalobcu STOLÁRSTVO M & E KAŠŠA, s.r.o.) a toto poškodil. Medzi účastníkmi dopravnej nehody (vodičmi) bola spísaná Správa o nehode. Havarijne poistený u žalobcu nahlásil žalobcovi poistnú udalosť dňa 03.02.2011 a povinne zmluvne poistený u žalovaného podal u žalovaného Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 09.02.2011, v ktorom popísal priebeh nehody („Poškodené auto išlo za firemným autom, ktoré som šoféroval. Kameň odskočil zo zadného kolesa na za mnou idúce auto.“), rozsah poškodenia vozidla („prasknutie čelného skla“) a uznal zavinenie nehody. Motorové vozidlo zn. A. G. R. U.: D.-XXXCN bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu. Na motorové vozidlo zn. Y. Z. R. U.: V.-XXXEH, ktorým bola škoda spôsobená, sa v čase dopravnej nehody vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené u žalovaného. Poškodený dal auto opraviť do zmluvného servisu AUTO - IMPEX spol. s r.o., Vlčie hrdlo 68, Bratislava. Servis po vykonaní opravy - výmene čelného skla - vystavil faktúru č. 828/11/947 zo dňa 08.02.2011, splatnú 22.02.2011 v sume 511,14 eur s DPH, 425,95 eur bez DPH. Následkom predmetnej dopravnej nehody bola teda na motorovom vozidle zn. A. G. R. U.: D.- XXXCN spôsobená škoda v celkovej výške 425,95 eur bez DPH. 8. Žalobca pri odpočítaní spoluúčasti v sume 165,97 eur a nelikvidných položiek v sume 0,75 eur (žiarovka) poukázal z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 259,23 eur prevodom na účet servisu dňa 10.02.2011. 9. Súd poukázal na § 813 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo podľa uvedeného zákonného ustanovenia z poškodeného na žalobcu právo na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný bol preto žalobcom vyzvaný na refundáciu vyplateného poistného plnenia listom zo dňa 10.02.2011. Žalovaný reagoval listom zo dňa 28.03.2011, v ktorom odmietol refundovať uhradenú škodu na vozidle po vykonanom šetrení, nakoľko bolo zistené, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti. 10. Podľa súdu bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k odmršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného ako škodnej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodná udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom je liberácia zároveň viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola príčinou škody, hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol alebo nemohol odvrátiť. Odmrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke, nakoľko k odmršteniu kameňa prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je faktom, že na vozovke sa kamienky nachádzajú, avšak keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, práve pre takýto prípad sa uzatvárajú poistné zmluvy. 11. Poistná zmluva bola platne a účinne uzavretá, došlo k poistnej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle v dôsledku udalosti majúcej pôvod v prevádzke dopravného prostriedku bez existencie liberačných dôvodov, súd preto považuje nárok žalobcu jednoznačne za preukázaný a zaviazal žalovaného na zaplatenie spôsobenej škody vo výške žalovanej istiny. 12. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v uvedenom období vo výške 1 %. 14. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 15. Súd ďalej podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie omeškania od 13.04.2011 do zaplatenia - žalovaný listom zo dňa 28.03.2011 ukončil šetrenie, 15 - dňová lehota uplynula 12.04.2011, do omeškania sa teda žalovaný dostal od 13.04.2011; žalobca si však uplatnil úroky z omeškania už od 29.03.2011, súd preto v prevyšujúcej časti čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol. 16. Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaného § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti náhradu trov konania v sume 16,50 eur zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku z návrhu. 17. Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 259,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.04.2011 do zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“): - písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), - písm. b) konanie a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a - písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. V odôvodnení súd poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Súd vyslovil presvedčenie o tom, že má za preukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. V prípade odmrštenia kameňa od kolies vozidla si však údajný škodca vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Už vôbec však nemôže zaregistrovať to, že odmrštený kameň trafil čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla. Rovnako poškodený v poškodenom aute môže zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemôže vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla údajného škodcu, môže to len predpokladať. Tento predpoklad je viac než sporný na ceste, kde sa počas dňa nachádzajú aj iné motorové vozidlá. V konečnom dôsledku samotný súd konštatoval, že od vodiča poškodeného motorového vozidla nemožno chcieť, aby zaregistroval spod ktorého konkrétneho motorového vozidla kameň odletel a rovnako od vodiča motorového vozidla spod ktorého kameň odletel nemožno chcieť, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného motorového vozidla. Súd však aj napriek tomuto konštatovaniu vyslovil presvedčenie o tom, že má za preukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Takto teda ten, kto nemohol byť očitým svedkom vzniku škody (údajný škodca), môže len reprodukovať predpoklady o vzniku škody vyslovené poškodeným. Zároveň poukázal na to, že súd výsluch údajného škodcu ani nevykonal. Tvrdenia poškodeného však musia byť opreté aj o iné dôkazy, ak sa majú preukázať jeho nároky, vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.). Právny názor súdu je nesprávny z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ako jeden z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane škodcu. 19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 20. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 toho istého paragrafu rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 21. Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje § 428 Obč. zák. možnú liberáciu prevádzateľa nasledovne: 22. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.), avšak Obč. zák. v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na: - škody bez možnosti liberácie - vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a - škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, sú však spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. 23. Nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§ 428 Obč. zák. veta prvá), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.) je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke (§ 428 Obč. zák. veta prvá). Logicky je potom škody všeobecne potrebné rozlišovať v dvoch korelačných dvojiciach definičných znakov: A1: Škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.) a A2: Škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.) per negationem) B1: Škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá Obč. zák.) B2: Škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá Obč. zák. per negationem) 24. Ďalej odvolateľ uviedol, že okolnosti majúce pôvod v motorovom vozidle sú okolnosti vnútorné, okolnosti, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho prevádzky. Súčasťou prevádzky motorového vozidla sú len tie okolnosti a veci, ktoré vymedzujú motorového vozidla voči iným druhom dopravných prostriedkov, resp. veciam, t.j. súčasti vozidla, ktoré nie je možné od vozidla odpojiť bez toho, aby vozidlo stratilo svoje vlastnosti, ktoré robia jeho prevádzku možnou. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom a škody vzniknuté z okolností ako napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. 25. Kameň ležiaci na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky. Skutočnosť, že je odmrštený kolesom vozidla ju tiež súčasťou prevádzky nerobí. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky (§ 427 OZ) na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak by sa však napr. uvoľnilo samotné koleso a v dôsledku krútiacej sily motora prenášanej na os kolesa odletelo z motorového vozidla a samo koleso spôsobilo škodu, ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. 26. Ostatné okolnosti, t.j. okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Aby bolo možné hovoriť o zodpovednosti za škodu podľa § 427 Obč. zák. musí byť škoda spôsobená za spolupôsobenia vonkajších okolností, t.j. okolností nemajúcich pôvod v prevádzke a osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.). 27. Ak by teda súd posúdil kameň na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bol odmrštený krútiacou silou kolesa, subsumoval (nepreukázaný) skutkový stav na nesprávnu právnu normu (§ 428 Obč. zák. veta prvá), čím vec nesprávne právne posúdil. 28. Taktiež poukázal na § 428 Obč. zák. (...škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať), kde zákon hovorí, že sa prevádzateľ zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť, z čoho implicitne vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa za istých okolností zodpovednosti za škodu zbaví napriek tomu, že škodu spôsobil a zodpovedá za ňu. Tento korektív vlastne obmedzuje možnosť liberácie tým, že neumožňuje liberovať škody, ktorým mohol prevádzateľ, resp. vodič objektívne zabrániť. 29. V zásade sa teda prevádzateľ podľa druhej vety § 428 Obč. zák. môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ad 1.) Bod 1 je splnený, ak by sa nad všetky pochybnosti (ÚS 177/08 - odkazujeme na odpor voči platobnému rozkazu) v konaní preukázalo, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného. Ad 2.) Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Ad 3.) Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilie, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom (čo nebolo preukázané), máme za to, že od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historicky výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne (Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). 30. Do úvahy tu však pripadá i nedodržanie bezpečnej vzdialenosti vozidla žalobcu od vozidla údajného škodcu (čo však v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov nebolo možné zistiť) a spoluzavinenie žalobcu podľa § 441 OZ porušením § 4 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. 31. Vzhľadom na to je vodič (a s ním rovnako prevádzateľ) liberovaný zo zodpovednosti za škodu. Rovnako nespravodlivé je potom požadovať od poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 zákona zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Poisťovňa v takomto prípade nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného. 32. Účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. 33. Súd sa v odôvodnení predmetného rozhodnutia náležité nevyporiadal s námietkami žalovaného proti uplatneným úrokom z omeškania. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie NSSR vo veci 5 Cdo 142/2009. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie (§ 11 ods. 6 písm. b/ zákona o PZP), nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP veta po spojke alebo). 34. Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou, a v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP veta za spojkou „alebo“ sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, priznalo by sa žalobcovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo. 35. Až keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania, a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania osobitným návrhom. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudkom podľa § 223 O. s. p. v spojení s § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu sa zamieta alebo alternatívne uznesením podľa § 221 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatňuje trovy odvolacieho konania, ak takéto trovy vzniknú. 36. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že v súdnom konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného, nakoľko ani poistený ani poškodený si vraj vzhľadom na hmotnosť kameňa nemôžu byť vedomí jeho odmrštenia. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že v čase vzniku poistnej udalosti bola slabá premávka, išlo o jednoprúdovú cestu, po ktorej išli obe motorové vozidlá pomerne pomaly a poškodený sám videl ako kameň odletel do jeho čelného skla spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poistený žalovaného taktiež dobrovoľne uznal spôsobenie poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku, a preto vyššie uvedené tvrdenie žalovaného nie je v danej veci právne relevantné. 37. Žalovaný v súdnom konaní nepreukázal, ktorým konkrétnym kameňom bola poistná udalosť spôsobená, a preto jeho tvrdenia o údajnej nízkej hmotnosti, prípadne o malých rozmeroch kameňa, sú len nepreukázanými subjektívnymi tvrdeniami žalovaného. 38. Podľa žalobcu v danom prípade je na skutkový stav potrebné aplikovať ustanovenie § 427 Obč. zák., podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Z ustanovenia § 428 Obč. zák. vyplýva, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Žalovaný sa v podanom odvolaní snaží vnútiť záver, že vymrštenie kameňa spod kolies idúceho motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Toto tvrdenie však odporuje tak logickému výkladu príslušnej právne normy, ako aj zaužívanej súdnej praxi, ktorá zaujala stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Záverom sa žalovaný snaží docieliť zrušenie napadnutého rozhodnutia aspoň z procesných dôvodov a zároveň spochybňuje náš nárok na úroky z omeškania, keď tvrdí, že nie je povinný uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 39. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmá osobitosť úrokov z omeškania, ktorá je viazaná na nesplnenie povinností podľa ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda na bezodkladné začatie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti buď skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. 40. Zavedenie 3 - mesačnej lehoty pre likvidáciu škodovej udalosti v zákone č. 381/2001 Z. z. vychádza zo 4. smernice o poistení motorových vozidiel, ktorou sa malo podstatne zosilniť postavenie poškodeného v oblasti vymožiteľnosti jeho práva na náhradu škody. Ak by sme vychádzali z výkladu žalovaného, právo poškodeného na náhradu škody by bolo naopak značne oslabené, nakoľko poisťovateľ by nebol sankciovaný za neoprávnené neposkytnutie poistného plnenia, pričom nepochybne je rizikom poisťovateľa, ak odmietne plniť z dôvodu, že k poistnej udalosti nedošlo. Ak sa v súdnom konaní preukáže opak, následkom tejto skutočnosti je potom povinnosť poisťovateľa plniť nielen poistné plnenie, ale aj úrok z omeškania. 41. V súdnom konaní neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe už v priebehu jeho vyšetrovania poistnej udalosti. Ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, musel by dospieť k záveru, že je povinný poskytnúť poistné plnenie v stanovenej lehote a v požadovanom rozsahu. Keďže žalovaný v rozpore so zákonom odmietol poistné plnenie poskytnúť, musí byť za takýto postup sankciovaný práve úrokom z omeškania. 42. Vzhľadom na uvedené má za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, postupom súdu prvého stupňa neprišlo k naplneniu žiadneho žalovaným uvádzaných dôvodov, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 43. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 44. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 45. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 46. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, ako poistiteľovi zaplatiť mu istinu 259,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.04.2011 titulom náhrady škody, ktoré právo prešlo z poškodeného na žalobcu v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. a § 14 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v dôsledku vyplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia. Dňa 01.02.2011 v čase približne o 09:00 hod. došlo na Bratislavskej ulici v Trnave k poistnej udalosti tak, že od kolies motorového vozidla U.: V.-XXXEH odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle U.: D.-XXXCN, patriacom spoločnosti STOLÁRSTVO M & E KAŠŠA, s.r.o., pričom bola tejto spoločnosti spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 425,95 eur bez DPH. Vlastník motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, mal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému (poškodenej spoločnosti) poistné plnenie vo výške 259,23 eur po odpočítaní spoluúčasti 165,97 eur, prevodom na účet opravcu dňa 10.02.2011. Medzi účastníkmi dopravnej nehody bola spísaná Správa o nehode. Havarijne poistený u žalobcu nahlásil žalobcovi poistnú udalosť dňa 03.02.2011 a povinne zmluvne poistený u žalovaného podal u žalovaného Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 09.02.2011, v ktorom popísal priebeh nehody. 47. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 48. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla jeho vlastník), vždy zodpovedá za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. 49. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Hranice okolností, ktoré môže, či nemôže vodič predvídať, nemožno vyvodiť hypoteticky, ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej situácie, ktorá môže byť charakterizovaná celou radou faktorov. 50. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované, že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (najmä v dôsledku rýchlosti vozidla). Za stret prevádzok sa považuje aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). Z vyššie uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa o tom, že okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. 51. Podľa § 428 Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 52. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 53. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že kameň ležiaci na vozovke, nemá pôvod v prevádzke, nakoľko súdna prax pojem „prevádzky“ v záujme ochrany poškodených osôb vykladá veľmi široko, a preto medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď sú skryté, napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla a pod., a ako už uviedol odvolací súd vyššie škoda, ktorá je spôsobená vymršteným kameňom spod kolesa idúceho motorového vozidla je jednoznačne škodou spôsobenou okolnosťou, majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. 54. Odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2004 z 3. júna 2014, podľa ktorého „za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“ 55. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky; nakoľko pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov, ale aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný ako poisťovateľ, u ktorého si uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu, je povinný za (zodpovedného) poisteného plniť. 56. Skutočnosť, že súd nevypočul v konaní ako svedka vodiča vozidla, ktoré spôsobilo škodu E. P., neznamená, že súd nemal spôsobenú škodu vozidlom škodcu preukázanú. Odvolací súd dodáva, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže spôsob hodnotenia, či už jednotlivých dôkazov alebo ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva, okrem iného, i zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo ale neznamená, že súd môže dôkazy hodnotiť svojvoľne, keď práve naopak, v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vždy uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Správny bol preto postup súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede poškodeného U. F., z Oznámenia o poistnej udalosti škodcom zo dňa 09.02.2011 ako aj zo Správy o nehode zo dňa 01.02.2011 s poukazom na skutočnosť, že žalovaný žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť nimi opísaného priebehu poistnej udalosti preukazovali, nepredložil, pričom opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že k vzniku škody nedošlo, resp. nemohlo dôjsť takým spôsobom, ako účastníci dopravnej nehody, tvrdili. Účastníci dopravnej nehody spoločne spísali a podpísali správu o nehode, z ktorej je zrejmé, ako k nehode došlo, aj to, kto za ňu zodpovedá. Zodpovednosť podľa § 427 Obč. zák. je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Svedeckou výpoveďou U. F. bolo preukázané, že v čase vzniku poistnej udalosti bola slabá premávka, išlo o jednoprúdovú cestu, po ktorej išli obe motorové vozidlá pomerne pomaly a poškodený sám videl ako kameň odletel do jeho čelného skla spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poistený žalovaný taktiež dobrovoľne uznal spôsobenie poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku. Opak žalovaný ničím nepreukázal. 57. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa úroku z omeškania, odvolací súd má za to, že súd rozhodol správne. Žalovaný bol v omeškaní s plnením náhrady škody, preto mal žalobca právo požadovať od neho úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením úroku z omeškania súdom. Preto mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. 58. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal právo náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 60. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).