Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/67/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226048 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112226048.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: F.. X. J., Z.. X. X. XXXX, B. B., X. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Dobrovodským, advokátom so sídlom v Bratislave, Česká č. 7, proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, zastúpenej JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Nám. Biely Kríž č. 7 a 2/ F.Z. A., Z.. X. X. XXXX, B. F., Q. X, o zaplatenie 34.200,20 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. júla 2014, č. k. 9C/151/2012-123, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania a postúpení veci na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni - pobočka Bratislava p o t v r d z u j e. Napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 1.138,12 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku zamietajúcej časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 50 %. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou za pracovný úraz, utrpený dňa 4. 3. 2010, domáhal v celkovej sume 34.200,20 € (pri zohľadnení plnenia poskytnutého žalovaným 1/) priznania sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku F.. E. V. za základné ohodnotenie (375 bodov) a dvojnásobné zvýšenie celkového základného ohodnotenia (372,5 bodov). Podľa posudku psychiatra F.. F. Š. základné ohodnotenie uplatňoval vo výške 450 bodov spolu so zvýšením 50 % podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. Rovnaké zvýšenie požadoval aj za priznané bolestné. 2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v časti týkajúcej sa základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 375 bodov a v časti dvojnásobného zvýšenia v rozsahu 372,5 bodov (všetko podľa posudku F.. E. V.), a v časti 450 bodov (podľa posudku F.. F. Š.) konanie pre nedostatok právomoci súdu zastavil a rozhodol o postúpení veci žalovanému 1/. Vo zvyšku, týkajúcom sa 50 % zvýšenia bolestného ako aj 50 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobu zamietol. 3. V odôvodnení uviedol, že žalovaný 2/ ako vodič, ktorý zavinil zrážku vozidla záchrannej dopravnej zdravotnej služby, v ktorom sa nachádzal žalobca, nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže v čase dopravnej nehody plnil svoje pracovné povinnosti a pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale ten, za koho túto činnosť vykonával (§ 420 ods. 2 OZ). V časti zvýšenia bolestného o 50 % súd posúdil žalobu ako neopodstatnenú, keď zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pripúšťa zvýšenie súdom len vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V časti 50 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že sa v jeho prípade jedná o prípad osobitného zreteľa. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobca v čase úrazu bol v dôchodkovom veku, v dôsledku úrazu sa nestal bezvládnym, ochrnutým, neschopným vykonávať bežné denné činnosti, prípadne nebol plne odkázaný na pomoc inej osoby vo všetkým potrebách. Pred úrazom žil bežným spôsobom života a nebol angažovaný vo verejnom alebo športovom živote. 4. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že si nekriticky osvojil tvrdenia žalovaných. Poukázal na skutočnosť, že znalec F.. E. V. priznal zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o polovicu, keď v súvislosti s úrazom pracovnú schopnosť úplne stratil (neschopnosť resuscitácie pacienta masážou srdca) a pokiaľ by úraz neutrpel, napriek dovŕšeniu dôchodkového veku by ako lekár urgentnej medicíny a anesteziológie naďalej pracoval. Uviedol tiež, že napriek dlhšiemu časovému odstupu od úrazu stále pociťuje meravenie prstov, čo mu spôsobuje ťažkosti pri umývaní, varení, holení, a trpí poruchami spánku, potivosťou a nesústredením. 5. Žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť. Uviedol, že žalobca síce napadol odvolaním všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie, avšak k dôvodom zastavenia konania sa vôbec nevyjadril. Zastával názor, že v právomoci súdu bolo rozhodovať len o zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. 6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods. 1 CSP, § 379, § 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcu vypočul a dospel k záveru, že odvolanie je odôvodnené len čiastočne. 8. Ako bolo uvedené v odseku 1. odôvodnenia, žalobca uplatňoval v konaní v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia žalovanou 1/ neakceptované bodové ohodnotenie podľa posudku F.. E. V. a F.. F. Š., v prípade posudku F.. V. i zvýšenie ohodnotenia na dvojnásobok. V tejto časti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku právomoci vo veci konať a vec správne postúpil žalovanému 1/ bez ohľadu na to, že žalovaný 1/ o sťažení spoločenského uplatnenia už rozhodol. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú dávky nemocenského poistenia, o ktorých rozhoduje a koná podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný, a to v zmysle § 13 ods. 3 písm. h/, § 99 ods. 1 a 2 a § 178 ods. 1 písm. a/ bod 3. Pokiaľ žalovaný 1/ v rámci správneho konania podľa tohto zákona nepriznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa posudku F.. Š. v celom rozsahu a podľa posudku F.. E. V. v rozsahu, predstavujúcom rozdiel medzi lekárom určeným základným bodovým ohodnotením 745 bodov ku akceptovaných 375 bodov a nepriznaným dvojnásobným zvýšením podľa § 10 ods. 4, tento nárok bolo možné preskúmavať len na základe správneho súdnictva v konaní podľa V. časti v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku. 9. Pokiaľ žalobca požadoval mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v časti bolestného je žaloba neopodstatnená. Prijatím zák. č. 437/2004 Z. z. (na rozdiel od predchádzajúceho stavu podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.) prichádza do úvahy mimoriadne zvýšenie súdom len pri sťažení spoločenského uplatnenia. 10. Pokiaľ žalobca požadoval 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré môže priznať výlučne súd v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., súd považuje odvolanie za čiastočne opodstatnené. 11. Je nepochybné, že žalobca dňa 4. 3. 2010 ako lekár urgentnej medicíny a anesteziológie vo veku 63 rokov utrpel úraz horných končatín pri plnení svojich pracovných povinností vo vozidle zamestnávateľa. 12. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zák. č. 437/04 Z. z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa ako napr. uznanie invalidity, možno náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Zvýšenie pritom vychádza zo žalovaným 1/ priznaného základu sťaženia spoločenského uplatnenia. 13. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca trpí v dôsledku úrazu obmedzenou hybnosťou oboch zápästí vo všetkých smeroch. Toto postihnutie mu bránilo jednak v poskytnutí masáže srdca a zavedení dýchacej trubice (pokusy na cvičnej figuríne), jednak mu spôsobovalo ťažkosti pri bežných činnostiach ako umývanie riadu, holenie, odomykanie, nosenie bremien a pod. Úraz zanechal i psychické následky ako nespavosť, potivosť, problémy pri šoférovaní. V júli 2015 utrpel NCMP s ochrnutím ľavej strany tela a potrebou celodennej asistencie. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi prináleží zvýšenie už priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 %. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že za dôvod hodný osobitného zreteľa zákon považuje uznanie invalidity. Následky, ktoré úraz spôsobil v pracovnej sfére žalobcu, predstavujú podľa posudku F.. E. V. na č. l. 31 i podľa správy L.. F.. Q. V. na č. l. 11 spisu úplnú stratu pracovnej schopnosti žalobcu k vykonávanej práci, čo je relevantným kritériom pre posudzovanie invalidity podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 71). Dovŕšenie dôchodkového veku vylučuje priznanie invalidného dôchodku (§ 70 ods. 1), a teda uznania invalidity žalovaným 1/. Pre účely posúdenia opodstatnenosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia okolnosť straty pracovnej schopnosti u osoby v dôchodkovom veku opodstatňuje aplikáciu § 5 ods. 5 i bez uznania invalidity, inak by išlo o diskrimináciu takýchto osôb v porovnaní s ostatnými poškodenými. Je pritom celkom zrejmé, že žalobca dal výpoveď z pracovného pomeru práve zo zdravotných dôvodov a nebyť úrazu mohol ešte i po dovŕšení 63 rokov veku v práci naďalej pokračovať. Vzhľadom na vek, kedy žalobca úraz utrpel i na ďalšie ťažkosti v bežných životných činnostiach, považoval odvolací súd za primerané zvýšenie v rozsahu 20 %, čo predstavuje 1.138,12 €. V takomto rozsahu preto odvolací súd zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) a žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie zvýšenej náhrady v uvedenom rozsahu. 15. Súd prvej inštancie rozhodol tiež vecne správne, keď žalobu voči žalovanému 2/ zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie. Pasívne legitimovaný v konaní je žalovaný 1/, ktorý svoju pasívnu legitimáciu v konaní ani nespochybňoval. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku. 17. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, avšak výška peňažného plnenia závisela od úvahy súdu, odvolací súd mu vo vzťahu k žalovanému 1/ priznal náhradu trov celého konania v rozsahu 50 %. 18. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu nevznikli žiadne. 19. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).