Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/373/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227964 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112227964.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Š. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. Č.. XX, G. Š., zastúpeného KRAUS & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Jasovská č. 23, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu škody, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. mája 2015, č. k. 19C/80/2012-188, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadnej zo strán sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému podľa § 18 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy obhajoby v trestnom konaní (3.298,37 €), ktoré skončilo zastavením, pretože skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, predstavoval jeho nutnú obranu. Vo zvyšku (náhrada nemajetkovej ujmy, cestovné, daň z príspevku na bývanie, úhrada zdravotného poistenia z tohto príspevku, poistenie a rôzne druhy sankčných úrokov či poplatkov v dôsledku neschopnosti splácať úver, spolu vo výške predstavujúcej rozdiel medzi 38.651,09 € a priznanou škodou) žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že tvrdená škoda nebola preukázaná, resp. nie je v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. 2. V časti, v ktorej žalobe vyhovel (náklady na obhajobu v trestnom konaní) súd uviedol, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Do úvahy preto prichádza odškodnenie z dôvodu nezákonného rozhodnutia (§ 3 písm. a/), nie titulom nesprávneho úradného postupu. Keďže skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako nutná obrana, viedol k zastaveniu trestného stíhania, uznesenie o vznesení obvinenia treba považovať za nezákonné rozhodnutie. V príčinnej súvislosti s týmto žalobcovi vznikli náklady na obhajobu, ktoré priznal v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a s ustanovením § 18 ods. 3 zákona. Preto v časti trov žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Žalobcom predložený rozpis nákladov (vecná škoda) považoval za bez vypovedacej hodnoty. Dospel tiež k záveru, že predložené výpisy z účtov, upomienky a pod. nepreukazujú existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a trestným konaním. Poukázal pritom na ustanovenie § 65 ods. 10 zák. č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého už dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania mohli byť doplatené rozdiely v služobnom plate žalobcu, a tým minimalizované jeho (nepreukázané) majetkové škody. 4. Za nepreukázaný vyhodnotil tiež tvrdený zásah do osobnostných práv žalobcu v miere, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 17 ods. 3 zákona a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy (uplatnenej vo výške 30.000 €). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že trestné stíhanie netrvalo ani jeden rok, žalobca naďalej žije v spoločnej domácnosti s bývalou manželkou a ich dcérou, v bydlisku požíva dobré meno (v zmysle aktuálnej správy o povesti obce) a pozitívne je hodnotený i vojenským útvarom, v ktorom je zaradený. 5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu. 6. Žalobca napadol rozsudok v jeho zamietajúcej časti, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že súd viedol dokazovanie v neprospech žalobcu, ktorý vyúčtované náklady obhajoby uhradil v rozsahu, ako mu boli vyúčtované. Mal za to, že zníženie platu a postavenie mimo služby vojaka bolo jasne v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Tvrdil, že orgány činné v trestnom konaní postupovali vo veci svojvoľne, arogantne a z pozície nadradenosti. Za preukázané považoval i ostatné náklady (ods. 1), vzniknuté v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Napokon namietal, že pozitívne hodnotenie obcou neodôvodňuje nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy. 7. Žalovaný podal odvolanie voči vyhovujúcej časti rozsudku, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia, resp. vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že v napadnutej časti rozsudok súdu nie je dostatočne odôvodnený, keď napriek jeho obrane v zmysle záverov Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 163/13-50 zo dňa 13.11.2013 súd prvej inštancie k nálezu nezaujal žiadne stanovisko. Podľa záverov ústavného súdu bez ďalšieho nemožno považovať za nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, ak neskôr bolo trestné stíhanie zastavené. Zdôraznil, že v zmysle § 206 ods. 1 Tr. por. bola dostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť pre vznesenie obvinenia voči žalobcovi pre skutok, ktorý mu bol kladený za vinu. Napokon k zastaveniu trestného stíhania došlo až na základe výsledkov vyšetrovania po vznesení obvinenia, ktoré prokurátor vyhodnotil ako nutnú obranu žalobcu proti útoku svedka S.. 8. Žalobca navrhol vo vyhovujúce časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Mal za to, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol nezákonný, keď sa vôbec nezaujímali o dôkazy, svedčiace v prospech žalobcu. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia boli splnené všetky zákonné predpoklady a sťažnosť bola ako nedôvodná zamietnutá. Bez ďalšieho preto nemožno považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné. 10. Odvolací súd prejednal odvolanie oboch strán sporu v rozsahu a dôvodov v odvolaniach vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolania nie sú opodstatnené. 11. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti trov obhajoby, odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu je založené na ustálenej judikatúre slovenských súdov, v zmysle ktorej v prejednávanej veci prichádza do úvahy uplatnenie náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia, nie pre nesprávny úradný postup. 12. Obdobne v zhode s ustálenou praxou súdov súd prvej inštancie dospel k záveru, že s ohľadom na výsledok trestného konania je potrebné uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné. Zastavenie trestného stíhania, pri ktorom sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvinením, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/03 Z.z. (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 1.11.2010 sp. zn. 4M Cdo/15/09). 13. Súd prvej inštancie správne ustálil rozsah trov obhajoby, keď v súlade s § 18 ods. 3 zákona vychádzal z právneho predpisu, pojednávajúceho o výške tarifnej odmeny (vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov). 14. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nedostatok argumentácie súdu vo vzťahu k ním predloženému Nálezu ÚS sp. zn. II ÚS 163/13-50, podľa názoru odvolacieho súdu závery ústavného súdu v náleze (predovšetkým na str. 24 odôvodnenia) generálne nespochybňujú judikatúru súdov v otázke dôsledkov zastavenia trestného stíhania vo vzťahu k aplikácii zák. č. 514/2003 Z.z. Judikatúra (ods. 12) predstavuje isté zjednodušenie, keď je minimálne otázna kompetencia civilného súdu hodnotiť splnenie zákonných predpokladov pre vydanie toho - ktorého rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, vrátane uznesenia o vznesení obvinenia, t. j. o danosti dostatočne odôvodneného záveru orgánu činného v trestnom konaní, že čin spáchala určitá osoba (§ 206 ods. 1 Tr. por.), a to predovšetkým v prípadoch, keď na trestný súd nebola podaná obžaloba, ako je tomu i v prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu ani neúspešné podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nevylučuje, že trestné stíhanie voči obvinenému nemalo byť vedené. Napokon v príslušnom trestnom stíhaní vyšetrovateľ začal trestné stíhanie súčasne so vznesením obvinenia voči žalobcovi (uznesenie zo dňa 13.5.2010, sp. zn. ČVS: ORP- 288/OVK-ZH-2010) ešte pred podaním akéhokoľvek vysvetlenia žalobcom. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti (§ 387 ods. 1 CSP). 16. Za nedôvodné považoval i odvolanie žalobcu voči zamietajúcej časti, keď sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. 17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď z výsluchu svedkov (G.. S. S. G. M. G. G. G.), ako aj z pozitívnej správy obce o povesti žalobcu a vojenského útvaru vyvodil, že žalobca, stíhaný na slobode od mája 2010 do mája 2011, nepreukázal splnenie mimoriadnych okolností, ktoré by v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že dostatočných zadosťučinením pre žalobcu je teda samotné konštatovanie porušenia jeho práv. 18. Pokiaľ žalobca ako náhradu škody uplatňoval sankčné poplatky, úroky z omeškania, škodu z titulu predania vozidla pod cenu a pod., súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Jeho špecifikácia tvrdenej vecnej škody nie je stotožniteľná s predloženými listinnými dôkazmi typu výpisy z účtov, upomienky z banky a pod. Zo žaloby, jej doplnenia a predložených listinných dôkazov existencia škody v uplatnenej výške nevyplýva, resp. tvrdená škoda nie je v príčinnej súvislosti (napr. predaj vozidla pod cenu). 19. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok prvej inštancie i v jeho zamietajúcej časti (§ 387 ods. 1 CSP). 20. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania, v ktorom obe strany nedosiahli úspech, odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP). 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).