Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010319 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113010319.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Ing. Z. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 7T/26/2013 zo 16.09.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, sp.zn. 7T/26/2013 zo 16. 09. 2016 v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný: Ing. Z. X., nar.: XX. XX.XXXX v E. F., trvale bytom V. - F. U., XXX XX V. 1,adresa pre doručovanie R., s.r.o, Z. X., P. 4, P.O.V. 3, B. XX/XXXX, XXX XX Y. F. u z n á v a z a v i n n é h o, ž e od 01.07.2010 do 14.10.2015 si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyživovať iného, pričom mu táto povinnosť vyplývala zo zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 1P/220/2009-165 z 18.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava číslo konania 11 CoP/237/10-186 z 09.11.2010, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojich detí Z. X., narodeného XX.XX.XXXX, sumou vo výške 140,- Eur a C. X., narodenú XX.XX.XXXX, sumou vo výške 140,- Eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U.. G. X., narodenej XX.XX.XXXX, kde zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 30.06.2010 na maloletého Z. X. vo výške 946,85 Eur a na maloletú C. X. vo výške 946,85 Eur, súd povolil otcovi splácať v 15,- Eur mesačných splátkach na každé z detí, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2010, následne Okresný súd Bratislava I rozsudkom číslo konania 22C/293/2009-112 z 26.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu dňa 28.01.2011, určil platiť výživné na maloletého Z. Vitáriusa vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ďalej Okresný súd Bratislava I uznesením číslo konania 22C/293/2009-240 zo 17.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2012, predbežným opatrením v časti určenia výživného určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 120,- Eur mesačne od 01.06.2012, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ďalej Okresný súd Bratislava I rozsudkom číslo konania 22C/293/2009-282 z 22.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012, určil otcovi platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím zostal dlžný na výživnom k rukám MUDr. G. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v V. na ulici P. číslo XX, okrem čiastok, ktoré postupne a nepravidelne uhradil v celkovej výške 7.180,- Eur a to v mesiacoch august 2010 vo výške 140,- Eur, september 2010 vo výške 140,- Eur, október 2010 vo výške 280,- Eur, november 2010 vo výške 280,- Eur, január 2011 vo výške 170,- Eur, marec 2011 vo výške 170,- Eur, apríl 2011 vo výške 170,- Eur, máj 2011 vo výške 230,- Eur, august 2011 vo výške 230,- Eur, september 2011 vo výške 230,- Eur, december 2011 vo výške 230,- Eur, február 2012 vo výške 230,- Eur, marec 2012 vo výške 230,- Eur, apríl 2012 vo výške 230,- Eur, máj 2012 vo výške 460,- Eur, jún 2012 vo výške 230,- Eur, júl 2012 vo výške 230,- Eur, august 2012 vo výške 270,- Eur, október 2012 vo výške 540,- Eur, december 2012 vo výške 280,- Eur, január 2013 vo výške 280,- Eur, apríl 2013 vo výške 150 Eur, máj 2013 vo výške 200,- Eur, jún 2013 vo výške 100 Eur, august 2013 vo výške 100 Eur, október 2013 vo výške 60,- Eur, november 2013 vo výške 60,- Eur, január 2014 vo výške 60,- Eur, marec 2014 vo výške 60,- Eur, apríl 2014 vo výške 60,- Eur, september 2014 vo výške 50,- Eur, október 2014 vo výške 60,- Eur, november 2014 vo výške 60,- Eur, december 2014 vo výške 120,- Eur, január 2015 vo výške 100,- Eur, február 2015 vo výške 60,- Eur, marec 2015 vo výške 60,- Eur, jún 2015 vo výške 60,- Eur, júl 2015 vo výške 60,- Eur, september 2015 vo výške 60,- Eur, október 2015 vo výške 60,-Eur, marec 2016 vo výške 60,- Eur, máj 2016 vo výške 60,- Eur, júl 2016 vo výške 70,-Eur a december 2016 vo výške 140,- Eur, čím mu na bežnom a zročnom výživnom za sledované obdobie vznikol dlh vo výške 10.780,- Eur t e d a úmyselne, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. č í m s p á c h a l prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. Krajský súd v Bratislave ho za to o d s u d z u j e Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. obžalovanému sa ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze, aby podľa svojich schopností zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 10.780,-Eur. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 7T/26/2013 zo 16.09.2016 bol obžalovaný Ing. Z. X. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od 01.07.2010 doposiaľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyživovať iného, pričom mu táto povinnosť vyplývala zo zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 1P 220/2009-165 zo dňa 18.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava číslo konania 11 CoP 237/10-186 zo dňa 09.11.2010, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojich detí Z. X., narodeného XX.XX.XXXX, sumou vo výške 140,- Eur a C. X., narodenú XX.XX.XXXX, sumou vo výške 140,- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U.. G. X., narodenej XX.XX.XXXX, kde zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 30.06.2010 na maloletého Z. X. vo výške 946,85 Eur a na maloletú C. X. vo výške 946,85 Eur, súd povolil otcovi splácať v 15,- Eur mesačných splátkach na každé z detí, ktoré je povinný platiť spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2010, na čo následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom číslo konania 11 CoP 237/10-186 zo dňa 09.11.2010, právoplatným dňa 13.12.2010, rozsudok číslo konania 1P 220/2009-165 zo dňa 18.06.2010 potvrdil, následne Okresný súd Bratislava I rozsudkom číslo konania 22C 293/2009-112 zo dňa 26.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu dňa 28.01.2010, určil platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ďalej Okresný súd Bratislava I uznesením číslo konania 22C 293/2009-240 zo dňa 17.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2012, v časti výroku o výživnom, určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 120,- Eur mesačne od 01.06.2012, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením číslo konania 6Co 348/2012-249 zo dňa 30.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2012, uznesenie číslo konania 22C 293/2009-240 potvrdil, ďalej Okresný súd Bratislava I rozsudkom číslo konania 22C 293/2009-282 zo dňa 22.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012, určil otcovi platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím zostal dlžný na výživnom k rukám U.. G. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v V. na ulici P. číslo XX od 01.07.2010 do 14.10.2015, okrem čiastok, ktoré uhradil v mesiacoch august 2010 vo výške 140,- Eur, september 2010 vo výške 140,- Eur, október 2010 vo výške 280,- Eur, november 2010 vo výške 280,- Eur, január 2011 vo výške 170,- Eur, marec 2011 vo výške 170,- Eur, apríl 2011 vo výške 170,- Eur, máj 2011 vo výške 230,- Eur, august 2011 vo výške 230,- Eur, september 2011 vo výške 230,- Eur, december 2011 vo výške 230,- Eur, február 2012 vo výške 230,- Eur, marec 2012 vo výške 230,- Eur, apríl 2012 vo výške 230,- Eur, máj 2012 vo výške 460,- Eur, jún 2012 vo výške 230,- Eur, júl 2012 vo výške 230,- Eur, august 2012 vo výške 270,- Eur, október 2012 vo výške 540,- Eur, december 2012 vo výške 280,- Eur, január 2013 vo výške 280,- Eur, apríl 2013 vo výške 150 Eur, máj 2013 vo výške 200,- Eur, jún 2013 vo výške 100 Eur, august 2013 vo výške 100 Eur, október 2013 vo výške 60,- Eur, november 2013 vo výške 60,- Eur, január 2014 vo výške 60,- Eur, marec 2014 vo výške 60,- Eur, apríl 2014 vo výške 60,- Eur, september 2014 vo výške 50,- Eur, október 2014 vo výške 60,- Eur, november 2014 vo výške 60,- Eur, december 2014 vo výške 120,- Eur, január 2015 vo výške 100,- Eur, február 2015 vo výške 60,- Eur, marec 2015 vo výške 60,- Eur, jún 2015 vo výške 60,- Eur, júl 2015 vo výške 60,- Eur, september 2015 vo výške 60,- Eur, október 2015 vo výške 60,-Eur, marec 2016 vo výške 60,-Eur, máj 2016 vo výške 60,- Eur a júl 2016 vo výške 70,-Eur celkovú čiastku 15.300,- Eur. Za to bol odsúdený prvostupňovým súdom podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze, aby podľa svojich schopností zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 15.300,-Eur. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd primárne odôvodnil s poukazom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.1To/38/2016 z 01.06. 2016, ktorým bol predchádzajúci odsudzujúci rozsudok okresného súdu zo 14. 10.2015 zrušený a vec bola vrátená na doplnenie dokazovania prvostupňovému súdu s poukazom na vytýkané nedostatky a chyby s tým, že viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Poukázal na výpoveď svedkyne, poškodenej U.. G. X., že obžalovaný okrem čiastky vo výške 70,- Eur v mesiaci júl ( 2016) neuhradil žiadnu čiastku a že sa oboznámil aj s jej podaním zo 06. 07. 2016, keď zistil, že obžalovaný za mesiac október 2015, marec 2016 a máj 2016 uhradil časť výživného vo výške 180,- Eur a že obžalovaný C.. Z. X. sa na hlavnom pojednávaní k prejednávanej veci, po obsahovej stránke, bližšie nevyjadril. Podľa prvostupňového súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný C.. Z. X. si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a to po dlhší čas od júla 2010 do rozhodnutia súdu, okrem čiastok uvedených vo výrokovej časti rozsudku, čo bolo preukázané doloženými listinnými dôkazmi svedkyňou - poškodenou U.. G. X., konkrétne prehľadom platieb zaznamenanými v bankových výpisoch a čo v podstate nebolo ani rozporované obžalovaným. K obhajobným argumentom obžalovaného o jeho výdavkoch na maloleté deti počas realizovaného styku uviedol, že tieto neobstoja, nakoľko išlo o bežné výdavky súvisiace s obvyklými potrebami a nepredstavovali tak plnenie si vyživovacej povinnosti nad rámec a preto súd nevidel dôvod započítavať náklady tohto druhu do bežného výživného. Napokon príspevky na dovolenky, na pobyty v táboroch a podobne súd účelovo viazané na konkrétnu aktivitu a teda sa nezapočítavajú do bežného výživného a nemožno ich ani vyhodnotiť mimoriadne výdavky presahujúce bežný rámec výdavkov. Pokiaľ sa týka nepriaznivej finančnej situácie obžalovaného, ohľadne jeho podnikateľských aktivít, súd zdôraznil, že pri skúmaní zavinenia obžalovaného z trestného činu zanedbania povinnej výživy, ak je alebo v čase naplnenia tejto skutkovej podstaty súkromným podnikateľom, nie je možné vychádzať len zo zistenia, že nemá pohotovostné finančné prostriedky. Osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že mu podnikateľská činnosť dočasne neprináša zisky v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti. Rovnako tak nie je priliehavá ani argumentácia obžalovaného ohľadne spôsobu výchovy maloletých detí ich matkou, prípadne podozrenia o neúčelnom využívaní súdom určeného výživného. V tomto smere má obžalovaný právne možnosti zakotvené v zákone o rodine v podobe podania návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností. To isté platí i pre tvrdenia obžalovaného o alikvotnom podieľaní sa matky maloletých detí na ich výživnom. Napokon obžalovaný nemá iné vyživovacie povinnosti a nemá maloleté deti zverené v osobnej starostlivosti, pričom samotný výkon zverených detí finančne presahuje súdom určené výživné. Nie je oprávnením povinného rodiča, aby si svojou voľnou úvahou upravoval výšku vyživovacej povinnosti v nižšej sume ako je určená súdom, ibaže by jestvovali objektívne skutočnosti nezávislé od vôle povinného rodiča. Súd však také okolnosti v svetle prejednávaného prípadu nevzhliadol. Súd upravil skutok predĺžením času jeho spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením sumy dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby až do rozhodnutia súdu odpočítanú o obžalovaným zrealizované platby. Následne súd ohľadne určovania druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života obžalovaným pred spáchaním trestného činu, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a preto postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu s prihliadnutím i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy zhodne s obsahom zákonného ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri posúdení všetkých okolností prípadu, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného a trestnú sadzbu, ktorá je v prípade prerokúvaného prečine určená vo výmere 1 až 5 rokov, (po úprave prostredníctvom § 38 ods. 3 Tr. zák. 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov) je podľa názoru súdu primeraná a všetky základné zásady určené Trestným zákonom vystihujúca, pôsobiť na obžalovaného podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky s určení skúšobnej doby v trvaní 3 roky s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze, aby obžalovaný podľa svojich schopností zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné. Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný C.. Z. X., ktoré ku dňu konania a rozhodovania odvolacieho súdu ničím bližšie neodôvodnil a to ani napriek tomu, že bol prvostupňovým súdom, na pokyn odvolacieho súdu vyzvaný, aby v zmysle § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. odôvodnil svoje odvolanie. Obžalovaný len e-mailom z 10.01.2017 reagoval na túto výzvu podaním, ktoré nebolo ani v súlade s § 62 ods. 1 Tr. por., teda potvrdené písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní (podľa § 62 ods. 1 Tr. por. podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná). Napokon obžalovaný len v tomto podaní uviedol, že sa mu jedná o ochranu jeho cti vo vzťahu k mal. deťom a kompletnú revíziu celej kauzy a že nesúhlasí, aby sa odvolacie konanie konalo bez jeho prítomnosti, žiadal o komunikáciu súdu s ním len mailovou korešpodenciou na ním uvedenú adresu a aby mu súd obratom oznámil meno a kontaktné údaje (telefón, e-mail) na vecne príslušnú osobu, ktorá zodpovedá za správu tejto kauzy na KS BA. Ďalej namietal, že nemal možnosť nahliadnuť do spisu a preštudovať ho, bez čoho nie je možné podať vecné a kvalifikované odvolanie a preto žiadal o toto umožnenie a o elektronické zaslanie verzií zápisníc z hlavného pojednávania. Toto podanie obžalovaného bolo prvostupňovým súdom zaslané na prípadné vyjadrenie k nemu ako prokuratúre, tak aj poškodenej, avšak ani jedna procesná strana to nevyužila ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu. Napokon obžalovaný naštudoval spis na Okresnom súde Bratislava I v dňoch 20.01.2017, v čase od 09.00 hod do 10.00 hod. a 27.01.2017 od 10.00 hod do 12.00 hod., pričom si spis odfotografoval vlastným fotoaparátom. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave dňa 08.03.2017, na ktorom boli prítomné všetky predvolané a upovedomené procesné strany, poškodená uviedla, že obžalovaný jej nezaplatil dlžné výživné a od ostatného pojednávania na okresnom súde jej zaplatil 30.12.2016 titulom výživného na obe deti 140,- eur. a odvtedy nič. Následne obžalovaný uviedol, že je ochotný a schopný do budúceho verejného zasadnutia zaplatiť dlžné výživné, ktoré mu bolo odvolacím súdom ustálené na sumu 10.780,- Eur a z toho dôvodu bolo verejné zasadnutie odročené na 12.04.2017 za týmto účelom, umožniť obžalovanému zaplatiť titulom účinnej ľútosti dlžné výživné. Dňa 04.04.2017 obžalovaný na Krajský súd v Bratislave zaslal e-mailom podanie, v ktorom žiadal o zaslanie presného zoznamu tých finančných položiek, ktoré tvoria sumu dlžného výživného a zápis z pojednávania z 08.03.2017, nakoľko v zmysle § 62 ods. 1 Tr. por. toto podanie nebolo potvrdené písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, súd na jeho základe nekonal. Na nasledujúcom verejnom zasadnutí 12.04.2017 poškodená U.. G. X. na otázku, či obžalovaný zaplatil dlžné výživné vo výške 10.780,- Eur uviedla, že obžalovaný jej nezaplatil nič. Obžalovaný C.. Z. X. v konečnom návrhu uviedol, že má ekonomické vzdelanie, že v celom konaní sa „hádžu“ rôzne sumy a preto mu nie je zrejmé, prečo by mal zaplatiť titulom určeného výživného 10.780,- Eur, že on má tiež svoje výpočty a žiada, aby bol spod obžaloby oslobodený a chce vedieť, prečo dlhuje na výživnom 10.780,- Eur. Poškodená U.. G. X. uviedla, že žiada, aby bol potvrdený prvostupňový rozsudok. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania a aj takéto chyby v danom prípade zistené boli. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. D. súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní už všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., avšak tieto okresný súd nie dostatočne a výpočtovo nesprávne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Zo spisového materiálu vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I podala 16.04.2013 na Okresný súd Bratislava I obžalobu na obžalovaného Ing. Z. X., ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 7T/26/2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Následne Okresný súd Bratislava I vydal 04.02.2014 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Tr. zák., na rovnakom skutkovom základe ako v podanej obžalobe a odsúdil ho podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil podľa § 49 ods.1 písm. a/, 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť a prikázal obvinenému zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný podal proti tomuto trestnému rozkazu odpor, prvostupňový súd vyhlásil prvý odsudzujúci rozsudok vo veci 14.10.2015, ktorý však uznesením Krajského súdu v Bratislave z 01.06.2016, sp. zn. 1To/38/2016 bol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto rozhodnutí bolo presne uvedené, reagujúc aj na odvolacie námietky obžalovaného, v čom prvostupňový súd pochybil a v akom rozsahu má doplniť dokazovanie. Okresný súd sa riadil týmito pokynmi a opätovne predvolal obžalovaného a matku mal. detí, ako poškodenú, na ktorom poškodená uviedla, že obžalovaný jej titulom výživného uhradil v júli 2016 sumu 70,- Eur., ale viac nič a súčasne doručila súdu aj písomný výpočet uhradených platieb titulom výživného na obe mal. deti (č.l. 413-414), ktoré súd aj oboznámil, obžalovaný k veci v podstate nevypovedal, len žiadal, aby mohol nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so zápisnicami z hlavných pojednávaní a že v dohľadnej dobe chce realizovať podanie na civilný súd a následne, keď žiadna z procesných strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania, súd vyhlásil predmetný odsudzujúci rozsudok. S poukazom na dôvody predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu, k zmene v dôkaznej situácii došlo len v tom, že obžalovaný od ostatného odvolacieho konania uhradil k rukám matky mal. detí, okrem sumy 70,- eur v júli 2016, po prvostupňovom rozsudku obžalovaný ešte uhradil sumu 140,- Eur dňa 30.12.2016. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je výnimočný v tom, že môže byť obžalovaným páchaný aj po podaní obžaloby práve pre tento trestný čin. Vyplýva to z ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zák., podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný je otcom mal. detí Z. X., nar. XX.XX.XXXX a C. X., nar. 06.06.2004, na ktoré mu nielen zo zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva vyživovacia povinnosť, ale aj právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, jednak rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, číslo konania 1P/220/2009-165 z 18.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava číslo konania 11 CoP/237/10-186 z 09.11.2010, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojich detí Z. X. sumou vo výške 140,- Eur a C. X. sumou vo výške 140,- Eur, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U.. G. X., kde zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 30.06.2010 na maloletého Z. X. vo výške 946,85 Eur a na maloletú C. X. vo výške 946,85 Eur súd povolil otcovi splácať v 15,- Eur mesačných splátkach na každé z detí, ktoré bo povinný platiť spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2010, následne aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava I číslo konania 22C/293/2009-112 z 26.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu dňa 28.01.2011, určil platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ďalej uznesením Okresného súdu Bratislava I číslo konania 22C/293/2009-240 zo 17.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2012, predbežným opatrením v časti určenia výživného mu určil povinnosť platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 120,- Eur mesačne od 01.06.2012, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ďalej rozsudkom Okresného súdu Bratislava I číslo konania 22C/293/2009-282 z 22.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012, určil mu platiť výživné na maloletého Z. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na maloletú C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí odvolací súd presne rozviedol, v čom spočívala vyživovacia povinnosť obžalovaného a v akej výške a v akom období, teda opakujúc, obžalovaný bol právoplatne súdnymi rozhodnutiami zaviazaný k povinnosti platiť výživné na svoje dve mal. deti od mesiaca júl 2010 vo výške 310,- Eur , teda mesačne 2 x 155,- Eur ( mesačne 140,- Eur +15,- Eur na každé dieťa) až do 01.06.2012, nakoľko uznesením Okresného súd Bratislava I č. k. 22C/293/2009 - 240 zo dňa 17. 07. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 31. 08. 2012, súd nariadil predbežné opatrenie, ktoré v časti výroku o výživnom, určil obžalovanému povinnosť platiť výživné na mal. Z. X. vo výške 120,- Eur mesačne a na mal. C. X. vo výške 120,- Eur mesačne od 01. 06. 2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/348/2012 - 249 zo dňa 30. 08. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 10. 2012, bolo predmetné uznesenie potvrdené len na základe odvolania matky mal. detí a to čo do úpravy styku otca s deťmi. Preto toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo nadbytočne uvedené aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Obžalovaný bol teda ďalším vyššie uvedeným právoplatným a aj vykonateľným súdnym rozhodnutím zaviazaný k povinnosti platiť výživné na svoje dve mal. deti od 01.06.2012 vo výške po 120,- Eur + povinnosť platiť zročné výživné určené predchádzajúcim súdnym rozhodnutím po 15,- Eur na každé dieťa zostala naďalej, teda mesačne 2 x 135,- Eur (120,- Eur. +15,- Eur na každé dieťa) až do 12.12.2012, nakoľko ďalším rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C/293/2009 - 282 zo dňa 22. 10. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2012 súd schválil rodičovskú dohodu, v časti určenia povinnosti obžalovaného platiť výživné na mal. Z. X. vo výške 140,- Eur mesačne a na mal. C. X. vo výške 140,- Eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorá trvá až doposiaľ. Ďalej bolo preukázané, najmä z výpovedí matky maloletých detí, poškodenej U.. G. X., že obžalovaný výživné v zmysle uvedených súdnych rozhodnutí uhrádzal len nepravidelne a to v mesiacoch august 2010 vo výške 140,- Eur, september 2010 vo výške 140,- Eur, október 2010 vo výške 280,- Eur, november 2010 vo výške 280,- Eur, január 2011 vo výške 170,- Eur, marec 2011 vo výške 170,- Eur, apríl 2011 vo výške 170,- Eur, máj 2011 vo výške 230,- Eur, august 2011 vo výške 230,- Eur, september 2011 vo výške 230,- Eur, december 2011 vo výške 230,- Eur, február 2012 vo výške 230,- Eur, marec 2012 vo výške 230,- Eur, apríl 2012 vo výške 230,- Eur, máj 2012 vo výške 460,- Eur, jún 2012 vo výške 230,- Eur, júl 2012 vo výške 230,- Eur, august 2012 vo výške 270,- Eur, október 2012 vo výške 540,- Eur, december 2012 vo výške 280,- Eur, január 2013 vo výške 280,- Eur, apríl 2013 vo výške 150 Eur, máj 2013 vo výške 200,- Eur, jún 2013 vo výške 100 Eur, august 2013 vo výške 100 Eur, október 2013 vo výške 60,- Eur, november 2013 vo výške 60,- Eur, január 2014 vo výške 60,- Eur, marec 2014 vo výške 60,- Eur, apríl 2014 vo výške 60,- Eur, september 2014 vo výške 50,- Eur, október 2014 vo výške 60,- Eur, november 2014 vo výške 60,- Eur, december 2014 vo výške 120,- Eur, január 2015 vo výške 100,- Eur, február 2015 vo výške 60,- Eur, marec 2015 vo výške 60,- Eur, jún 2015 vo výške 60,- Eur, júl 2015 vo výške 60,- Eur, september 2015 vo výške 60,- Eur, október 2015 vo výške 60,- Eur, marec 2016 vo výške 60,-Eur, máj 2016 vo výške 60,- Eur, júl 2016 vo výške 70,-Eur a december 2016 vo výške 140,- Eur, teda celkovo doposiaľ uhradil titulom výživného sumu 7.180,- Eur V tejto súvislosti je však potrebné opätovne uviesť, že pre prvostupňový súd v predmetnom konaní a aj pre odvolací súd bolo podstatným ustálenie doby, do ktorej bolo určené neplatenie dlžného výživného a to do 14.10.2015, nakoľko ako proti prvému odsudzujúcemu rozsudku zo 14.10.2015, tak aj druhému, predmetnému, teraz prejednávanému zo 16.09.2016, vždy podal odvolanie len obžalovaný, takže neskoršie obdobie nebolo možné obžalovanému, v prípade ďalšieho neplatenia výživného priznať, nakoľko tomu bráni zásada zákazu reformatio in peius. Pre odvolací súd z vyššie uvedeného vyplývalo, že prvostupňový súd, pokiaľ vyhlásil predmetný odsudzujúci rozsudok, síce správne sa zaoberal aj nezaplateným výživným len ku dňu svojho rozhodnutia, teda za obdobie od 01.07.2010 do 14.10.2015 a v súlade s pokynmi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a aj odstránil zrejmé chyby predchádzajúceho rozsudku, avšak opätovne zo skutkovej vety, ktorá bola zbytočne podrobne rozpísaná a neprehľadná, nebolo zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd dospel k výslednej sume dlžného výživného 15.300,- Eur. Vychádzajúc z tvrdení U.. G. X., ktorá podrobne uviedla a aj dokladovala od obžalovaného jednotlivé prijaté platby z titulu výživného na mal. deti, ktoré napokon obžalovaný ani nerozporoval, vychádzajúc z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, týkajúcich sa uloženej povinnosti obžalovanému platiť na svoje mal. deti Z. a C. X. výživné je zrejmé, že obžalovaný bol zaviazaný platiť mesačne na mal. Z., nar. nar. XX.XX.XXXX a C. X., nar. XX.XX.XXXX na každé po 140,- Eur mesačne od 01.09.2009 a zročné výživné od 01.09.2009 do 30.06.2010 na obe mal. detí po 946,85 súd mu povolil splácať v 15 eur. mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2010 rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 1P/220/2009 - 165 zo dňa 18. 06. 2010, ktoré rozhodnutie bolo vykonateľné 26.07.2010 v časti výživného a nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 12. 2010 na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP/237/10 - 186 zo dňa 09. 11. 2010. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný titulom výživného na obe dve mal. deti doposiaľ uhradil sumu 7.180,- Eur a to aj so započítaním sumy 140,- Eur zaplatenej obžalovaným po vyhlásenom prvostupňovom rozsudku 30.12.2016. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd uznal obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným voči svojim dvom mal. deťom Z. a C. od 01.07.2010 do vyhlásenia prvého rozsudku, teda do 14.10.2015. Keďže správne mal obžalovaný na základe vyššie uvedených súdnych rozhodnutí určenú povinnosť platiť výživné za žalované obdobie od 01.07.2010 do 14.10.2015 celkovo zaplatiť 19.290,- Eur, ale ak vzhľadom na pôvodne nesprávne určenú celkovú sumu výživného 17.960,- Eur, v novom konaní mohol súd vychádzať len z tejto sumy ( zásada zákazu reformátio in peius) a mohol a mal tak k dátumu vyhlásenia prvého rozsudku (14.10.2015) odpočítať celkovú sumu zaplateného výživného (v čase svojho rozhodovania), teda 7040,- Eur, čím by výsledná suma dlžného výživného tak činila sumu 10.920,- Eur. Preto odvolací súd musel pri takýchto úvahách rovnako postupovať a keďže obžalovaný ešte po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zaplatil 30.12.2016 titulom výživného 140,- Eur, celková suma zaplateného výživného k dátumu rozhodného pre ukončenie predmetnej doby neplatenia výživného 14.10.2015 bola suma 7.180,- Eur, rozdiel medzi povinným zaplatením výživného za obdobie od 01.07.2010 do 14.10.2015 sumy 17.960,- Eur a zaplatenej sumy 7.180,- Eur je výsledná suma dlžného výživného 10.780,- Eur. Napokon odvolací súd umožnil obžalovaného titulom účinnej ľútosti uvedenú sumu zaplatiť a obžalovaný aj prejavil snahu a preto súd aj odročil verejné zasadnutie, čo však obžalovaný nevyužil a takto stanovené dlžné výživné nezaplatil. Napokon odvolací súd už v predchádzajúcom svojom rozhodnutí nielenže podrobne vysvetlil postup pri uvedených výpočtoch, súčasne aj poučil obžalovaného o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 Tr. zák., že svoju vyživovaciu povinnosť môže dodatočne splniť skôr, než sa súd odoberie na záverečnú poradu, nakoľko podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu a podľa § 285 písm. f/ Tr. por. potom súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla. Na základe vyššie uvedených úvah potom odvolací súd sám rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom upravil skutkovú vetu v zmysle vykonaných dôkazov a čiastočne aj upravil až nadbytočne komplikované znenie skutkovej vety prvostupňového rozsudku. Nakoľko obžalovaný v podstate terajšie odvolanie ničím bližšie neodôvodnil, na predchádzajúce odvolacie námietky už odvolací súd reagoval vo svojom rozhodnutí z 01.06.2016 a preto v plnom rozsahu na ne poukazuje, bez potreby opakovania rovnakých právnych názorov a úvah. Opakovane len dodáva, že objektom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je nárok na výživu a tento je založený na príslušných ustanoveniach Zákona o rodine. Toto ustanovenie sa totiž vzťahuje iba na taký druh vyživovacej povinnosti, ktorá plynie priamo zo Zákona o rodine. Z uvedeného ďalej vyplýva, že sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu. V prípade, že by civilný súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti a o jej rozsahu, orgány činné v trestnom konaní, resp. súd by v rámci posúdenia predbežnej otázky určil existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti sám a samostatne. Ak však v danej veci existuje rozhodnutie civilného súdu o otázke výživného a jej rozsahu, orgány činné v trestnom konaní a súd z tohto vychádzajú, avšak iba za situácie, že by sa v rámci konania nepreukázala existencia podstatných zmenených pomerov, či na strane povinného alebo oprávneného. V danom prejednávanom prípade však takáto zmena zistená nebola. Právne nerozhodná je taktiež skutočnosť, ak povinný (v tomto prípade obžalovaný) plnil v tzv. naturálnej forme, t.j. kupovaním stravy, odevu, obuvi, hračiek, návštev kina, kúpalísk, športových potrieb, vianočných darčekov, školských pomôcok, platením úhrad spojenými s návštevou u zubára, s užívaním bytu a mobilných telefónov a podobne. V spisovom materiáli sa nachádza množstvo listinných dôkazov, ktoré predložil obžalovaný a ktorý týmto sa snažil preukázať plnenie svojej vyživovacej povinnosti v tzv. naturálnej forme. Ak však existuje rozhodnutie súdu o existencii vyživovacej povinnosti a jej rozsahu, je obžalovaný primárne povinný plniť takúto vyživovaciu povinnosť v rozsahu a spôsobom určeným v takomto rozsahu. Napokon v tomto smere úvahy okresného súdu v napadnutom rozsudku boli správne uvedené a taktiež si ich odvolací súd osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Podľa § 207 ods.1 Tr. zák. kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený. Senát krajského súdu preto obžalovaného uznal za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. tak po stránke subjektívnej ako i po stránke objektívnej, nakoľko ako trestne zodpovedný subjekt najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom Z. X., narodenom XX.XX.XXXX a C. X., narodenej XX.XX.XXXX, pričom takto konal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák., teda rovnako, ako postupoval už prvostupňový súd, nakoľko pochybil len v nesprávnom výpočte dlžnej sumy dlžného výživného. Prvostupňový súd nepochybil nielen pri právnej kvalifikácii skutku a ale ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktorý ukladal tak, aby zodpovedalo kritériám uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák. s cieľom splniť účel trestu tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., základná sadzba je daná rozpätím 1 rok až 5 rokov. Správne postupoval už súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Nakoľko bol obžalovaný uznaný za vinného z vyššie uvedeného prečinu, správne okresný súd postupoval s vyššie uvedenými zásadami pre ukladanie trestu, keď aj prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa §37 Tr. zák., čím pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je teda v jeho prípade daný 1: 0. Ak bola takto určená prevaha poľahčujúcich, podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. rozpätie trestnej sadzby odňatia slobody 1 až 5 rokov, určené v § 207 ods. 3 Tr. zák. sa znižuje o jednu tretinu, na rozpätie 1rok až 3 roky a 8 mesiacov a pri takto upravenej sadzbe trest odňatia slobody dva roky uložený okresným súdom je v polovici zákonnej trestnej sadzby, v súlade so zákonom a s takto uloženým trestom sa stotožnil aj senát odvolacieho súdu a preto mu ukladal trest rovnaký. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, uložením trestu v danej výmere. V súlade so zákonom bol a aj podľa odvolacieho súdu je aj podmienečný odklad výkonu trestu s určením skúšobnej doby na 3 roky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest splní svoj výchovný účel, ako aj účel trestu uvedený v § 34 ods.1 Tr. zák. a zabezpečí spravodlivé a zákonné potrestanie obžalovaného bez toho, aby mal čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby a zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Rovnako, ako prvostupňový súd, aj odvolací súd uložil obžalovanému podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze, aby podľa svojich schopností zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné, ktoré v zmysle vyššie uvedených zistení a ustálenej viny určil vo výške 10.780,-Eur. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol rozsudkom tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom tak rozhodol na základe odvolania obžalovaného, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá, že odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.