Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1To/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010077 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614010077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 23. augusta 2016 prejednal odvolanie podané obžalovaným Ing. Mgr. A. Y., CSc., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/32/2014-314 z 29.1.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/32/2014 z 29.1.2016 vo výroku o vine v bode 1/, ako aj celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a výrok o náhrade škody. Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/32/2014 z 29.1.2016 v bode 2/ odsudzuje obžalovaného Ing. Mgr. A. Y., CSc., nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom G.- H. G. č. XX, okres Z. H. a podľa § 326 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. mu u k l a d á úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť Obci Demänovská Dolina, IČO: 00315168 škodu vo výške 5.880,72 Eur. Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného Ing. Mgr. A. Y., CSc., nar. X.X.XXXX v X., bytom G. G. č. XX, okres Z. H., o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2Pv 168/11/5505-43 z 10.3.2014 podanej v bode 1/ pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že: napriek jeho vedomosti a opakovaným upozorneniam Ing. E. Y., vykonávajúceho mandát poslanca obecného zastupiteľstva, o existencii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2008, č.k. PL. ÚS 110/2007-144, ktorým boli voľby do orgánov samosprávy Obce Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, zo dňa 2.12.2006, v ktorej vykonával mandát starostu, vyhlásené za neplatné, dňa 15.12.2008 zvolal mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva a pokračoval vo vedení mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva, aj keď už vedel, že práva a povinnosti spojené s výkonom mandátu starostu obce mu nepatria a umožnil tak osobám, ktoré vykonávali mandát poslanca obecného zastupiteľstva, a to E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G. XXX, okres Z. H. a C. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. G. XXX, okres Z. H., ako členom návrhovej komisie obecného zastupiteľstva, navrhnúť mu a spolu so Y. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. G. XX, okres Z. H., ako ďalšou osobou vykonávajúcou mandát poslanca obecného zastupiteľstva, vo forme uznesenia obecného zastupiteľstva č. 67/2008, schváliť mu odmenu vo výške 50% základného mesačného platu, aj napriek tomu, že na tento postup už nemali oprávnenie, a k prijatému uzneseniu pripojil svoj podpis a predložil ho zamestnankyni obecného úradu na realizáciu, pričom mu bola neoprávnene priznaná a vyplatená odmena v rozpore so zákonom č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v znení účinnom do 31.12.2008, v nesprávnej výške 50% súčtu platov za obdobie, za ktoré mala byť poskytnutá, čím Obci Demänovská Dolina, IČO: 00315168, Demänovská Dolina 258, okres Liptovský Mikuláš, spôsobil škodu vo výške najmenej 6.517,- Eur, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú Obec Demänosvká Dolina, IČO: 00315168 s nárokom na náhradu škody vo výške 6.517,- Eur o d k a z u j e na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Obžalovaný Ing. Mgr. A. Y., CSc. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/32/2014 z 29.1.2016 uznaný vinným v bode 1/ rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ rozsudku z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že „1/ napriek jeho vedomosti a opakovaným upozorneniam Ing. E. Y., vykonávajúceho mandát poslanca obecného zastupiteľstva, o existencii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2008, č.k. PL. ÚS 110/2007-144, ktorým boli voľby do orgánov samosprávy Obce Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, zo dňa 2.12.2006, v ktorej vykonával mandát starostu, vyhlásené za neplatné, dňa 15.12.2008 zvolala mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva a pokračoval vo vedení mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva, aj keď už vedel, že práva a povinnosti spojené s výkonom mandátu starostu obce mu nepatria a umožnil tak osobám, ktoré vykonávali mandát poslanca obedného zastupiteľstva, a to E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. G. XXX, okres Z. H. a C. F., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom G. G. XXX, okres Z. H., ako členom návrhovej komisie obecného zastupiteľstva, navrhnúť mu a spolu so Y. J., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom G. G. XX, okres Z. H., ako ďalšou osobou vykonávajúcou mandát poslanca obecného zastupiteľstva, vo forme uznesenia obecného zastupiteľstva č. 67/2008, schváliť mu odmenu vo výške 50 % základného mesačného platu, aj napriek tomu, že na tento postup už nemali oprávnenie, a k prijatému uzneseniu pripojil svoj podpis a predložil ho zamestnankyni obecného úradu na realizáciu, pričom mu bola neoprávnene priznaná a vyplatená odmena v rozpore so zákonom č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v znení účinnom do 31.12.2008, v nesprávnej výške 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré mala byť poskytnutá, čím Obci Demänovská Dolina, IČO: 00315168, Demänovská Dolina 258, okres Liptovský Mikuláš, spôsobil škodu vo výške najmenej 6.517,- Eur, 2/ dňa 3.12.2010, ako osoba vykonávajúca mandát starostu Obce Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, v rozpore so znením úpravy § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v znení účinnom do 31.5.2011 a § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov, uložil zamestnankyni obecného úradu povinnosť bankovým prevodom, na účet vedený v jeho prospech, realizovať platbu 5.88,72 Eur, titulom, funkčného obdobia a vzniku nároku na odstupné z rozpočtu obce, pričom výšku odstupného nesprávne určil a jeho výplatu nechal vykonať predčasne a bez oprávnenia alebo zákonného splnomocnenia, čim Obci Demänovská Dolina, IČO: 00315168, Demänovská Dolina 258, okres Liptovský Mikuláš, spôsobil škodu vo výške najmenej 5.880,72 Eur“. Za to mu súd podľa § 326 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku v skúšobnej dobe. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti výkonu povolania alebo funkcie v orgánoch obecnej samosprávy vo výmere 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť obci Demänovská Dolina, IČO: 00315168, škodu vo výške 12.398,35 Eur. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Jančiho. Ku skutku uvedenom pod bodom 1/ v napadnutom rozsudku uviedol, že tento nie je trestným činom. V prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde nebola v rozhodnom čase 15.12.2008 preukázaná jeho vedomosť o existencii právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) o neplatnosti volieb do orgánov samosprávy. Obžalovaný zvýraznil, že v čase údajného spáchania trestného činu obsah predmetného rozhodnutia ústavného súdu nepoznal. V tejto súvislosti analyzoval jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal pritom najmä na výpoveď svedka Doc. JUDr. V. O., ktorý ho v konaní na ústavnom súde zastupoval. V ďalšej časti odvolania sa zaoberal právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutí, ako i ustanoveniami o základných právach a slobodách osôb. Podrobným spôsobom rozviedol skutočnosti, ktoré sa týkali stíhaného trestného konania a vyznačenou doložkou právoplatnosti nálezu ústavného súdu. Zároveň uviedol, že svojím konaním nikoho neuviedol do omylu, respektíve nevyužil omyl iného. Podaným odvolaním obžalovaný spochybnil aj uznanú vinu z trestného činu uvedeného pod bodom 2 napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru trestnoprávnu zodpovednosť vylučuje výpoveď svedkyne D. J.. Táto svedkyňa v priebehu trestného stíhania vysvetlila spôsob, akým bolo vypočítané namietané odstupné starostu. Obžalovaný uviedol, že odstupné starostu mu bolo vyplatené za volebné obdobie od 2.12.2006 do 27.11.2010 a to za situácie spájania či zlučovania celkového času výkonu funkcie pre účely výpočtu odstupného. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti znenie ustanovenia § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v platnom znení. Na základe uvedeného ustanovenia o odstupnom starostu nerozhoduje obecné zastupiteľstvo. Samotné nesprávne vypočítanie odstupného nemôže byť dôvodom na jeho trestné stíhanie. Takéto tvrdenie odôvodnil aj aplikáciou zásady ultima ratio. V konkrétnom prípade sa jedná o občianskoprávny spor. V prípade, že by krajský súd dospel k záveru o jeho vine, navrhol prehodnotiť výšku uloženého trestu. Uložený trest napadnutým rozsudkom okresného súdu považoval za neprimerane prísny a tento odporuje všeobecným zásadám pre ukladanie trestov. Uložený miernejší trest, by podľa názoru obžalovaného taktiež účinne zabezpečil jeho nápravu. V zmysle týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alternatívne, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol o jeho oslobodení spod podanej obžaloby. Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o podanom odvolaní, obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu zotrval na jeho dôvodoch a navrhol, aby ho odvolací súd spod podanej obžaloby oslobodil. Zo stíhanej trestnej činnosti sa cítil byť nevinným. Intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote ustanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného bolo sčasti dôvodné, a to aj z iných, ako ním namietaných skutočností. Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, krajský súd v odvolacom konaní považoval za potrebné zvýrazniť, že obžalovaný stíhanú trestnú činnosť tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel. Na svoju obhajobu uviedol totožné argumenty ako tie, ktoré boli obsahom podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Svoje konanie považoval za legálne a bez rozporov s príslušnými právnymi predpismi. Zistené pochybenia, ktoré sa mu kládli za vinu v trestnom konaní, nenapĺňali zákonné znaky skutkových podstát stíhaných trestných činov. V priebehu trestného stíhania boli vypočutí zainteresovaní svedkovia, medzi ktorých patrili E. F., D. J., Y. J., C. F., Ing. E. Y., Doc. JUDr. V. O., CSc., E. Z. a Y. Y.. Obsah týchto výpovedí bol podrobne uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Spisový materiál vzťahujúci sa na trestné stíhanie obžalovaného ďalej obsahoval množstvo listinných dôkazov, ktoré dokumentovali zasadnutie obecného zastupiteľstva Obce Demänovskej Doliny v inkriminovanom čase, ako aj vyplatenie odchodného Ing. Mgr. A. Y., CSc. Zrušenie volieb do orgánov samosprávy potvrdzoval odpis Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 11. 2008 číslo konania PL. ÚS 110/2007 - 144. Spisový materiál obsahoval aj zvukový záznam o priebehu mimoriadneho obecného zastupiteľstva konaného dňa 15.12.2008 v Obci Demänovská Dolina. Krajský súd v odvolacom konaní predmetné dôkazy vyhodnotil s iným skutkovým a právnym záverom, ako tým, ktorý bol uvedený v bode 1/ napadnutého rozsudku a súvisiacimi výrokmi ohľadne právnej kvalifikácie konania obžalovaného, uloženého trestu a náhrady spôsobenej škody. V trestnom stíhaní obžalovaného neboli podľa názoru krajského súdu zistené a objasnené také skutočnosti, ktoré by v konečnom hodnotení odôvodňovali jeho odsúdenie aj pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a to na skutkovom základe, ako to v bode 1/ napadnutého rozsudku ustálil okresný súd. Takéto tvrdenie je odôvodnené spôsobom zvolania, priebehu, ako i záveru posudzovaného mimoriadneho obecného zastupiteľstva Obce Demänovská Dolina z 15.12.2008. V tejto súvislosti krajský súd zistil, že podľa zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ako aj Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného pod číslom 114/1993 Z.z., v znení neskorších predpisov, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL.ÚS 110/2007-144 z 26.11.2008, ktorým boli voľby do orgánov samosprávy Obce Demänovská Dolina vyhlásené za neplatné, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2008, t.j. v deň konania mimoriadneho obecného zastupiteľstva. Podľa výpovede advokáta obžalovaného svedka Doc. JUDr. V. O. CSc., ktorý ho v konaní pred ústavným súdom zastupoval, bol relevantný nález ústavného súdu do jeho kancelárie doručený v popoludňajších hodinách dňa 15.12.2008. Uvedený svedok nemal vedomosť o konaní mimoriadneho obecného zastupiteľstva a to toho istého dňa v ranných hodinách, a preto z týchto objektívnych dôvodov nemohol existenciu právoplatného a vykonateľného nálezu oboznámiť osobe obžalovaného. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva z 15.12.2008 (č.l. 26 spisu) navyše nevyplýval ani čas jeho konania. Písomné oznámenie bývalého poslanca Ing. E. Y. (č.l. 27) adresované obžalovanému, ako aj ostatným poslancom o predmetnom náleze, bolo podľa názoru krajského súdu v súvislosti s jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou v zmysle citovanej právnej úpravy o ústavnom súde irelevantné. Oznámenie uvedeného svedka z 15.12.2008 taktiež neobsahovalo presný čas a z jeho obsahu bola odvolaciemu súdu zrejmá len tá skutočnosť, že obžalovanému a ďalším poslancom toto doručil po schválení uznesenia č. 67/2008 o odmene Ing. Mgr. A. Y., CSc. Podľa § 221 ods.1, ods. 2 Tr. zák. trestného činu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. V zmysle ustálenej právnej praxe, páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. Pri využití niečieho omylu sa jedná o prípad, že páchateľ síce svojím konaním omyl nevyvolal, ale vedomý si jeho existencie uvedený omyl využil vo svoj prospech. Z listinných dôkazov, ako aj zabezpečenej zvukovej nahrávky, ktoré dokumentovali priebeh zasadnutia mimoriadneho obecného zastupiteľstva z 15.12.2008, mal krajský súd preukázané, že poslanci zastupiteľstva na základe predchádzajúcich diskusných príspevkov, a to najmä poslanca Ing. E. Y. mali dostatočnú vedomosť o existencii nálezu ústavného súdu o vyhlásení volieb do orgánov samosprávy za neplatné. Táto informácia bola predmetom aj širokej publikácie zo strany väčšiny médií v Slovenskej republike, a to krátko po vyhlásení nálezu ústavného súdu z 26.11.2008. Z týchto dôvodov sa krajský súd nestotožnil s tvrdením obžaloby, ako i napadnutého rozsudku , podľa ktorého obžalovaný využil omyl dotknutých poslancov pri konaní mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva a hlasovaní o schválenej odmene. V priebehu trestného stíhania obžalovaného, naopak nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že tento ako starosta obce v posudzovanom prípade konal po oboznámení sa s právoplatným a vykonateľným nálezom ústavného súdu. Z formulácie skutku uvedeného v podanej obžalobe, zo skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa v bode 1/, ako i z dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvého stupňa nie je zrejmé kto a čím mal uviesť poslancov miestneho zastupiteľstva do omylu, a aký omyl poslancov miestneho zastupiteľstva potom obžalovaný využil. Skutková veta obžaloby popisuje len priebeh časti inkriminovaného zasadnutia miestneho zastupiteľstva bez popisu deja, ktorý by napĺňal znaky žalovaného prečinu v bode 1/ obžaloby. Táto skutočnosť mala pritom podstatný vzťah k zavineniu obžalovaného stíhaného pre trestný čin podvodu. Konaním obžalovaného podľa záverov odvolacieho súdu preto neboli naplnené zákonné znaky žalovaného trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Tr. zák. Uvedený záver druhostupňového súdu podporuje aj postup prokurátora v prípravnom konaní. Trestné stíhanie hlasujúcich poslancov obecného zastupiteľstva E. F. a Y. J. stíhaných pre trestný čin podvodu § 221 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. pri ich vedomosti o existencii nálezu ústavného súdu z 26.11.2008 prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 2Pv 271/11-31 z 15.12.2011, zastavil v zmysle ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Pre tieto skutočnosti krajský súd považoval v tejto časti napadnutého rozsudku odvolanie obžalovaného za dôvodné a po jej zrušení, rozhodol o jeho oslobodení spod podanej obžaloby v bode 1/ podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom Vzhľadom k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, krajský súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. rozhodol aj tom, že poškodenú Obec Demänovská Dolina s nárokom na náhradu škody vo výške 6.517,- Eur odkazuje na občianske súdne konanie. Pokiaľ sa týka skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, právne kvalifikovaného ako prečiny porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. krajský súd v rozhodovacej činnosti okresného súdu nezistil procesné a ani iné pochybenia. Prvostupňový súd konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval, a to po riadnom objasnení skutkových okolností žalovaných trestných činov. V súvislosti s obsahom a namietanými skutočnosťami podaného odvolania krajský súd dospel k záveru, že vykonaným trestným stíhaním bolo protiprávne konanie obžalovaného dostatočne preukázané. Obžalovaný aj podľa názoru odvolacieho súdu v konkrétnom prípade porušil zákonom určené povinnosti pri správe cudzieho majetku, ako i právomoci verejného činiteľa. Takéto tvrdenie je odôvodnené existenciou zákonov o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest č. 253/1994 Z.z. a o majetku obcí č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 253/1994 Z.z. účinného 3.12.2010 po zániku mandátu starostu, okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise z dôvodu skončenia funkčného obdobia, patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce, ktoré v závislosti od času výkonu funkcie je štvornásobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu tri roky. Obžalovaný vykonával funkciu starostu obce od 15.5.2009 do 22.12.2010, t.j. 1 rok 7 mesiacov a 7 dní. Napriek tejto skutočnosti dňa 3.12.2010 uložil zamestnankyni obecného úradu previesť na účet vedený v jeho prospech sumu 5.880,72 Eur a to z titulu zákonného odstupného. Krajský súd mal teda na základe týchto skutočností jednoznačne preukázané, že obžalovaný vydal v inkriminovanom čase pokyn, v zmysle ktorého mu bolo vyplatené z finančných prostriedkov obce neoprávnené odstupné. Odstupné bolo obžalovanému v zmysle správnych záverov okresného súdu vyplatené aj vo väčšej sume, ako to umožňovala relevantná a aktuálna právna úprava. Svojím konaním obžalovaný zároveň porušil aj § 7 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Orgány obce a organizácie sú ďalej podľa tohto ustanovenia povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím. Obžalovaný svojím konaním spôsobil v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. inému väčšiu škodu. Takýmto konaním naplnil všetky zákonné znaky (v bode 2/ napadnutého rozsudku) žalovaných trestných činov. V tejto časti rozsudku krajský súd ďalej odkazuje na podrobné dôvody napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Krajský súd s prihliadnutím na oslobodenie obžalovaného v bode 1/ napadnutého rozsudku prehodnotil aj druh a výšku uloženého trestu v prvostupňovom konaní. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Obžalovaný bol stíhaný pre prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Zákonom ustanovená trestná sadzba pre prečin podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. bola v rozmedzí 2 až 5 rokov, pričom pri prečine podľa § 237 ods. 2 Tr. zák. bola ustanovená v rozmedzí 1 až 5 rokov. Z uvedeného je teda zrejmé, že krajský súd bol obžalovanému povinný uložiť úhrnný trest podľa trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Tr. zák., a to za vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.). U osoby obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, ako aj jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., v zmysle ktorej spáchal viac trestných činov. Krajský súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takáto výmera trestu zodpovedala všeobecným zásadám pre ukladanie trestov uvedeným v § 34 Tr. zák., podľa ktorých, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V čase rozhodovania krajského súdu o druhu a výmere trestu sa na obžalovaného hľadelo akoby nebol odsúdený a z miesta trvalého bydliska bol hodnotený kladne. Trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, preto zodpovedá zákonným požiadavkám ako individuálnej, tak i generálnej prevencie trestu. Odvolací súd zároveň podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. rozhodol o tom, že výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Takýto postup krajského súdu zodpovedá citovaným ustanoveniam Trestného zákona, a to vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu. Nakoľko krajský súd v bode 2/ napadnutého rozsudku dospel k záveru o vine obžalovaného, zároveň rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. o jeho povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť Obci Demänovská Dolina, IČO: 00315168 škodu vo výške 5.880,72 Eur. Na základe týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.