KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava30. 5. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/82/2016 z 30. 5. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2017, sp. zn. 3Cob/82/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1113201313.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/82/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201313
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113201313.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a
členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej A Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Wüstenrot
poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanému AXA pojišťovna a.s.,
Lazaretská 13/B, Praha, Česká republika, IČO: 28 195 604 o zaplatenie 4.072,83 EUR s príslušenstvom
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/27/2013-104 zo
dňa 5.10.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/27/2013-104 zo
dňa 5.10.2015 v zamietajúcej časti týkajúcej sa 9,25%-ho p.a. úroku z omeškania zo sumy 4.072,83
EUR od 19.5.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej
inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 4.072,83 EUR s 9,25% p.a. úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia a súčasne rozhodol,
že nepriznáva náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej
inštancie uviedol, že poistnou zmluvou mal súd za preukázanú existenciu vzťahu založeného poistnou
zmluvou. Mal za nesporné, že žalobca vyplatil poistné plnenie ako uplatnenú výšku náhrady škody
33.164,50 EUR ako rozdiel hodnoty motorového vozidla v čase poistnej udalosti znížený o hodnotu
zvyškov motorového vozidla a spoluúčasť. Konštatoval, že pasívna legitimácia na strane žalovaného
vznikla momentom plnenia žalobcu poškodenému. Povinnosť žalovaného plniť v zmysle ustanovenia
§ 15 ods. 1 PZP nastala, čo nebolo sporné, žalovaný plnil v prospech žalobcu avšak v rozsahu
menšom ako žiadal žalobca. Dôvodom nevyplatenia celého nároku bol titul platenie nároku vo výške
4.072,83 EUR, predstavujúceho sumu dane z pridanej hodnoty z hodnoty motorového vozidla, ktoré bolo
totálne zničené pri poistnej udalosti. Uviedol, že predmetom regresného plnenia je plnenie uhradené
poisťovňou poškodenému z titulu poistnej udalosti, teda náhrada škody spôsobenej poistnou udalosťou.
Ďalej uviedol, že plní poistné plnenie osobe poškodeného, ktorému bolo poistné plnenie poskytnuté ako
platcovi DPH vrátane DPH vychádzajúc z výšky hodnoty vozidla a výšky škody určenej žalobcom. Pre
prípad regresného nároku ide o plnenie medzi poisťovňami, ktoré je v zmysle ustanovenia § 37 zákona
č. 222/2004 Z.z. o DPH ako poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovateľskej činnosti
oslobodená od DPH. Z tohto dôvodu má súd za to, že žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie sumy
DPH v rámci regresného poistného plnenia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Žalovaný vo veci mal plný úspech, avšak trovy konania si neuplatnil a zo súdneho
spisu nevyplynul jeho nárok na trovy konania. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.



2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Nestotožnil
sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie a vyslovil názor, že na prejednávanú vec nie je možné
aplikovať ust. § 37 Zákona o DPH, nakoľko sa nejedná o poskytovanie poisťovacej služby medzi
poisťovňami, na ktorú by sa vzťahovalo oslobodenie od DPH ale ide o plnenie medzi poisťovňami vo
forme náhrady škody, pričom je nutné si uvedomiť, že sa jedná o totožný návrh ako má poistený voči
poisťovni (§ 813 Obč. zák.), t.j. nárok na náhradu škody, ako to napokon konštatoval súd prvej inštancie.
Poukázal na § 2 ods. 12 zák. č. 8/2008 Z.z. a uviedol, že od dane je oslobodená poisťovacia a
zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania zaistenia, ktoré je vymedzené v zákone o poisťovníctve.
Konštatoval, že zo zákonného vymedzenia poisťovacej činnosti vyplýva, že plnenie medzi poisťovňami
vo forme náhrady škody nie je poisťovacou činnosťou. Vyslovil názor, že náhrada škody poskytnutá od
žalovaného musí kopírovať výšku skutočnej škody, ktorej výpočet stanovuje vyhl. č. 492/2004 Z.z.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke v celom rozsahu a
v súvislosti s tým nezistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu.

6. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu
škody voči tretej osobe na poistiteľa. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému
subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného
vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege
okamihom vyplatenia plnenia poistenému. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že prechod práva na
náhradu škody voči zodpovestného subjektu na poistiteľa je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ
vyplatil poistenému. Teda nárok, ktorý prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokom
prechádza na poisťovňu ak uhradila poškodenému aj tieto úroky. V prejednávanej právnej veci z obsahu
spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nahradil svojmu poistenému (poškodenému) výlučne hodnotu
nákladov na opravu poškodeného vozidla bez úrokov. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k
záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne keď žalobcovi právo na úrok z omeškania nepriznal
a preto rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení síce správne uviedol, že v prejednávanej právnej veci nejde o
nárok z nového právneho vzťahu ale o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody,
následne však žalobu zamietol s odôvodnením, že pre prípad regresného návrhu ide o plnenie medzi
poisťovňami, ktoré je v zmysle ust. § 37 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH ako poisťovacia a zaisťovacia
činnosť vrátane sprostredkovateľskej činnosti oslobodená od DPH a preto nevznikol nárok na vyplatenie
predmetnej sumy, predstavujúcej DPH v rámci regresného poistného plnenia. Tak ako už odvolací
súd uviedol vyššie v prejednávanej veci ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu
škody voči tretej osobe na poistiteľa. Všetky práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného
zo zodpovednestného vzťahu voči tretej osobe. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s
názorom odvolateľa, že na prejednávanú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 37 zák. o DPH,
nakoľko sa nejedná o poskytovanie poisťovacej služby medzi poisťovňami, na ktorú by sa vzťahovalo
oslobodenie od DPH, ale ide o plnenie medzi poisťovňami vo forme náhrady škody, pričom ide o totožný
nárok ako má poistený voči poisťovni (§ 813 Obč. zák.), t.j. nárok na náhradu škody, teda náhrada škody
poskytnutá od žalovaného musí kopírovať výšku skutočnej škody. Prechod práva na náhradu škody
na poistiteľa je limitovaný len výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Nakoľko súd prvej
inštancie posúdiac vec nesprávne po právnej stránke nezistil dostatočne skutkový stav pre posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku, odvolací súd vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1113201313)