Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/192/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201313 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113201313.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s. Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, Bratislava IČO: 36 853 186, proti žalovanému AXA pojišťovna a.s. so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha, Česká republika, IČ: 281 95 604, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, práv. zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o. so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972 o zaplatenie 4.072,83 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/27/2013-180 zo dňa 23.11.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/27/2013-180 zo dňa 23.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.072,83 EUR a nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu . 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 14.1.2013, doručenou súdu dňa 15.1.2013, žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 4.072,83 EUR z titulu nevyplateného poistného plnenia v celej výške regresného nároku. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 24.11.2010 so spoločnosťou H.P. IMOBILIA, s.r.o. so sídlom Slatinská 4, 821 07 Bratislava, IČO: 35 898 046 uzatvoril ako s poisteným poistnú zmluvu č. 1050059101, ktorou bolo dojednané poistenie motorového vozidla TOYOTA Land Cruiser, EČV: K. pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti. Dňa 12.1.2011 došlo k dopravnej nehode na Hradskej ulici v Bratislave, pri ktorej došlo k poškodeniu poistného motorového vozidla v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy vodičom motorového vozidla PEUGEOT 206 CC, EČV: K.. O tomto bolo spísané Oznámenie o poistnej udalosti, žalobca z titulu poistnej udalosti vyplatil poistenému plnenie vo výške 33.164,50 EUR po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti. Keďže žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie, prešlo na žalobcu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou vo výške poskytnutého poistného plnenia 33.164,50 EUR, a to dňom vyplatenia poistného plnenia t.j. 16.2.2011. Keďže mal poškodený - poistený u žalobcu uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, uplatnil si žalobca svoj nárok priamo u žalovaného. Žalovaný na výzvu žalobcu ohľadne regresného plnenia zo dňa 10.3.2011 reagoval listom zo dňa 3.5.2011, ktorým oznámil žalobcovi výplatu náhrady škody vo výške 29.091,67 EUR. Vo zvyšku uplatneného nároku v sume 4.072,83 EUR žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, a to počnúc dňom omeškania ako deň po uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie t.j. odo dňa 19.5.2011. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.8.2015 vyplýva, že žalobou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie DPH, ktorý žalovaný odpočítal od všeobecnej hodnoty vozidla v čase nehody. Odvoláva sa na znenie ustanovenia § 2 vyhlášky č. 492/2004 Z.z., kde sa uvádza pojem všeobecná hodnota majetku ako "obvykle s DPH" z čoho vyplýva, že právna úprava počíta aj s neobvyklými prípadmi, kedy sa počíta bez DPH. Je na posúdení, či totálna škoda je taký neobvyklý prípad, že by sa pri nej mala škoda počítať bez DPH a má za to, že nejde o neobvyklú situáciu, pričom ani citovaná vyhláška žiadnym spôsobom nezvýhodňuje poškodených ako platiteľov DPH. Namietal aj platnosť Všeobecných poistných podmienok žalovaného v časti dohody s poistníkom na obmedzení výšky poistného plnenia vyplácanej poškodenému, nakoľko je to v rozpore s ustanoveniami citovanej vyhlášky. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. 3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vyslovil názor, že na prejednávanú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 37 Zákona o DPH, nakoľko sa nejedná o poskytovanie poisťovacej služby medzi poisťovňami, na ktoré by sa vzťahovalo oslobodenie od DPH, ale ide o plnenie medzi poisťovňami vo forme náhrady škody, pričom je nutné si uvedomiť, že sa jedná o totožný návrh ako má poistený voči poisťovni (§ 813 OZ) t.j. nárok na náhradu škody. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 12 zákona č. 8/2008 Z.z. a uviedol, že od dane je oslobodená poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania zaistenia, ktorá je vymedzená v zákone o poisťovníctve. Konštatoval, že zo zákonného vymedzenia poisťovacej činnosti vyplýva, že plnenie medzi poisťovňami vo forme náhrady škody nie je poisťovacou činnosťou. Vyslovil názor, že náhrada škody poskytnutá od žalovaného musí kopírovať výšku skutočnej škody, ktorej výpočet stanovuje vyhláška č. 492/2004 Z.z. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke v celom rozsahu a v súvislosti s tým nezistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi právo na úrok z omeškania nepriznal, a preto rozsudok v tejto časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Následne sa súd druhej inštancie nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol s odôvodnením, že pre prípad regresného návrhu ide o plnenie medzi poisťovňami, ktoré je v zmysle ustanovenia § 37 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ako poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovateľskej činnosti oslobodená od DPH, preto nevznikol nárok na vyplatenie predmetnej sumy predstavujúcej DPH v rámci regresného poistného plnenia, a preto predmetný rozsudok vo zvyšnej časti zrušil. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 1, § 261 ods. 1, 9, § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka , podľa § 442 ,§ 788 ods.1,§ 790 písm. a/, § 797 ods.1,§ 806, § 813 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla, podľa ust. § 2 ods. 1, § 37 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku . 5. Súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu vzťahu založeného poistnou zmluvou. Nesporné bolo, že žalobca vyplatil poistné plnenie ako uplatnenú výšku náhrady škody v sume 33.164,50 EUR, ako rozdiel hodnoty motorového vozidla v čase poistnej udalosti znížený o hodnotu zvyškov motorového vozidla a spoluúčasť. Pasívna legitimácia na strane žalovaného vznikla momentom plnenia žalobcu poškodenému. Povinnosť žalovaného plniť v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 PZP nastala, čo nebolo sporné, žalovaný plnil v prospech žalobcu, avšak v rozsahu menšom ako žiadal žalobca. Dôvodom nevyplatenia celého nároku bol titul uplatnenia nároku vo výške 4.072,83 EUR, predstavujúceho sumu DPH z hodnoty motorového vozidla, ktoré bolo totálne zničené pri poistnej udalosti. Súd prvej inštancie v kontexte vyjadreného právneho názoru súdu druhej inštancie postupoval pri posudzovaní daného stavu tak, že vyhodnotil judikáty predložené žalovaným vrátane poistených podmienok vo vzťahu k uplatnenému nároku ako irelevantné, riešiace odlišný právny a skutkový stav - vo veci išlo o poškodenie MV. Za podstatné súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že pri náhrade škody z titulu regresného plnenia sa voči poisťovni poškodeného uhrádza všeobecná hodnota vozidla ako skutočná škoda v súlade s ustanovením § 2 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, kde sa uvádza pri všeobecnej hodnote majetku "obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty". Vo veci žalovaný argumentoval ustanovením čl. 13 Poistných podmienok žalovaného Auto GO "Poistné plnenie, ktoré poskytuje poisťovateľ, v zásade neobsahuje daň z pridanej hodnoty (DPH). V prípade platiteľa DPH, výška poistného plnenia pri totálnej škode a krádeži vozidla zahŕňa i DPH (pokiaľ poistenie bolo dohodnuté na poistnú sumu vrátane DPH)" a v čl. 8 bod 11 Všeobecných poistných podmienok žalobcu sa uvádza "Ak je poistený platiteľom DPH, poskytne mu poisťovňa plnenie bez DPH." Uvedené sa vzťahuje na plnenie voči poistenému, čo však nie je regresným nárokom. Predmetom regresného plnenia je plnenie uhradené poisťovňou poškodenému z titulu poistnej udalosti, teda náhrada škody spôsobnej poistnou udalosťou. Vo svojej podstate nejde o nový nárok ako nárok z nového právneho vzťahu, ale o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody. V tomto kontexte žalobca plní poistné plnenie osobe poškodeného, ktorému bolo poistné plnenie poskytnuté ako platcovi DPH vrátane DPH, vychádzajúc z výšky hodnoty vozidla a výšky škody určenej žalobcom. Aplikáciou ustanovenia § 813 OZ v prejednávanej veci ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. Všetky práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. So zreteľom na uvedené nie je možné aplikovať ustanovenie § 37 zákona o DPH, nakoľko sa nejedná o poskytovanie poisťovacej služby medzi poisťovňami, na ktorú by sa vzťahovalo oslobodenie od DPH, ale ide o plnenie medzi poisťovňami vo forme náhrady škody, pričom ide o totožný nárok ako má poistený voči poisťovni (ustanovenie § 813 OZ) t.j. nárok na náhradu škody, teda náhrada škody poskytnutá od žalovaného musí kopírovať výšku skutočnej škody. Prechod práva na náhradu škody na poistiteľa je limitovaný len výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. CSP. Žalovaný je toho názoru, že v prípade ak poistený je platcom DPH, ktorý pri kúpe motorového vozidla mal nárok na uplatnenie odpočtu DPH (bez ohľadu na to, či odpočet DPH skutočne aj uplatnil), je poisťovateľ za účelom likvidácie škodovej udalosti a výplaty poistného plnenia, v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu prípadu (tzn. totálna škoda na motorovom vozidle poškodeného) oprávnený poistenému poskytnúť poistné plnenie bez DPH, pretože inak bude poškodenému plnené nad rámec zákona, tzn. bez právneho titulu. Pri výplate poistného plnenia sa uhrádza teda skutočná škoda a v prípade, že poistený je platiteľom dane z pridanej hodnoty, je bežnou praxou riešiť aj otázky súvisiace s DPH, resp. s uplatňovaním práva na odpočítanie DPH na poistený majetok, a to s cieľom predchádzať možnému vzniku poistných podvodov. Daň z pridanej hodnoty sa nepovažuje za ujmu na majetku, ktorá by mala byť nahradená ako skutočná škoda v prípade, že poškodený subjekt je registrovaným platcom DPH (mal možnosť si na vstupe uplatniť odpočet dane z pridanej hodnoty a poisťovateľ mu vyplatil poistné plnenie s DPH); uvedený záver potvrdzuje aj judikatúra súdov, pričom poukazuje na skutočnosť, že skutkový základ nižšie uvedeného judikátu (oprava vozidla) nič nemení na podstate uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 3039/2011, zo dňa 31.10.2013 .Skutočnosť, že žalobca na základe vlastných interných postupov likvidácie škodovej udalosti a v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy (havarijné poistenie) poistné plnenie vyplatil poškodenému s DPH (tzn. 29 091,67 EUR + 4 072,83 EUR DPH) nezakladá nárok na to, aby takto poskytnuté poistné plnenie nad rozsah skutočnej škody bolo v plnom rozsahu predmetom regresného nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a právneho posúdenia veci dospel k protichodným záverom, z čoho vyplývajú nižšie uvedené skutočnosti: - žalovaný riadne a včas vyplatil žalobcovi výšku skutočnej škody; - súd prvej inštancie právne opomenul posúdiť po daňovej stránke skutočnosť marginálne súvisiacu s určením výšky skutočnej škody, tzn. aký vplyv má posúdenie subjektu poškodeného ako registrovaného platcu DPH na určenie výšky skutočnej škody: - súd prvej inštancie si v rámci odôvodnenia rozhodnutia odporuje, a to pri výklade ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka s výkladom a posúdením poistných podmienok strán sporu v uvedenej veci; - súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ustanovenie § 813 Občianskeho zákonníka, s čím súvisí aj opomenutie skutočnosti, že výška regresného nároku na náhradu škody sa posudzuje v limitoch poskytnutého poistného plnenia, ale v nadväznosti na určenie presnej výšky skutočnej škody: - z logického a systematického výkladu ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka vyplýva, že regresný nárok na náhradu skutočnej škody nevyhnutne nekopíruje výšku poskytnutého poistného plnenia najmä ak bolo poskytnuté vo väčšej výške ako je skutočná škoda. Rozsudok súdu prvej inštancie je zároveň arbitrárny a v rozpore s právom na riadny proces, súčasťou ktorého je aj náležité odôvodnené rozhodnutie, a teda konanie zároveň trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca ,ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní namieta, že poškodený bol platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH"), v dôsledku čoho mal reálnu možnosť uplatniť odpočet DPH. Z tohto dôvodu údajne nejde o nárok, ktorý by mal žalovaný vyplatiť žalobcovi v rámci regresu (§ 813 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti žalovaný už počas konania na súde prvej inštancie odkazoval na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14,11,2006, sp. zn, 25Cdo 1952/2006 a uznesenia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.10.2013, sp. zn, 25Cdo 3039/2011. Žalobca zdôrazňuje , že skutkový stav v prezentovaných rozhodnutiach bol zjavne odlišný od skutkového stavu v posudzovanej veci. Z namietaných rozsudkov vyplýva, že v oboch prípadoch došlo k poškodeniu motorového vozidla (nie k jeho zničeniu) a k vzniku daňovej povinnosti na strane servisu, ktorý vykonával opravu vozidla. Keďže DPK bola bežnou súčasťou ceny diela, predstavovala pre poškodeného časť nákladov, ktorú musel vynaložiť na uvedenie poškodenej vecí do pôvodného stavu. Ak si však poškodený môže DPH odpočítať, nie je dôvod na to, aby bola súčasťou poistného plnenia. V posudzovanom prípade však nevznikol poškodenému nárok na odpočet DPH. Samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet, ako nesprávne uvádza žalovaný, Takáto možnosť prichádza do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Argumentácia žalovaného je preto irelevantná. 9. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza , že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. Judikáty predložené žalovaným vrátane poistených podmienok vo vzťahu k uplatnenému nároku považuje odvolací súd za irelevantné, riešiace odlišný právny a skutkový stav. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 13. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému. Teda nárok, ktorý prislúchal poškodenému prechádza na poisťovňu ak uhradila poškodenému plnenie. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nahradil svojmu poistenému (poškodenému) výlučne hodnotu nákladov na opravu poškodeného vozidla . So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na prejednávanú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 37 zák. o DPH, nakoľko sa nejedná o poskytovanie poisťovacej služby medzi poisťovňami, na ktorú by sa vzťahovalo oslobodenie od DPH, ale ide o plnenie medzi poisťovňami vo forme náhrady škody, pričom ide o totožný nárok ako má poistený voči poisťovni (§ 813 Obč. zák.), t.j. nárok na náhradu škody, teda náhrada škody poskytnutá od žalovaného musí kopírovať výšku skutočnej škody. Prechod práva na náhradu škody na poistiteľa je limitovaný len výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Odvolací súd zároveň konštatuje, že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet . V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku "Na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty." Keďže Vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, nie je dôvod na to, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a odmietol žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu. Vyhláška výslovne uvádza že do všeobecnej hodnoty majetku sa nezapočítava DPH len v prípade, ak ide o typ vozidla, ktorý sa ako nový nepredával v žiadnej z krajín Európskej únie. V takom prípade znalec určí východiskovú hodnotu vozidla na základe poslednej predajnej ceny nového vozidla v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpočíta DPH a prípadne aj iné dane, ak tvoria súčasť ceny v krajine pôvodu vozidla. Takto získaná suma v pôvodnej mene sa prepočíta na eurá k dátumu ohodnotenia. Pokiaľ takéto vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe cla, pripadne iným povinným poplatkom, znalec tieto poplatky zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH, pripočíta ju k východiskovej hodnote vozidla. Okrem vyššie identifikovanej výnimky obsahuje vyhláška v súvislosti s DPH už iba povinnosť znalca uviesť, či vypočítaná východisková hodnota, všeobecná hodnota resp. reprodukčná obstarávacia hodnota je s DPH alebo bez DPH. To znamená, že vyhláška považuje za obvyklý výpočet s DPH. Je zrejmé, že zákonodarca uvažoval o výnimkách skôr v intenciách zamedzenia dvojitého zdanenia, ako v úmysle znížiť plnenie škodcu o uplatnenú DPH. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne keď žalobcovi právo na plnenie priznal. 14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).