Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113203435 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113203435.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: JUDr. A. O., J. XX/ A, I., zastúpeného Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. HAJDUČÍK, s. r. o., Ľudovíta Fullu 3, Bratislava, o zaplatenie 6.127,65 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 6C/87/2013-150, zo dňa 12.10.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.217,65 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 30.10.2012 do zaplatenia; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 367,50 eura a trovy právneho zastúpenia 1.575,60 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.2.2013 a upraveným podaním z 15.5.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.127,65 eura s príslušenstvom, keď na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/393/2009-282, zo dňa 7.4.2011, dňa 13.7.2011 uhradil žalovanému trovy konania 6.127,65 eura. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.9.2012, sp. zn. 6 Cdo 241/2011, zrušil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vzhľadom uvedené tak žalovaný disponuje bez právneho dôvodu čiastkou 6.127,65 eura, ktorú napriek výzvam žalobcu nevrátil. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 15C/40/2007-189, zo dňa 23.6.2009, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 24.047,53 eura s úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.966,97 eura od 24.4.2007 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.744,44 eura od 5.7.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 1.442,94 eura a titulom právneho zastúpenia 4.866,94 eura; vo zvyšku žalobu zamietol a konanie vo veci žalobkyne 2/ zastavil a náhradu trov konania žalobkyni 2/ nepriznal. Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Co/393/2009-282, zo dňa 7.4.2011, vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava I v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol; žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 6.127,65 eura. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.9.2012, sp. zn. 6 Cdo 241/2011 vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V nadväznosti na to Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Co/647/2012-324, zo dňa 20.12.2013, rozsudok Okresného súdu Bratislava I v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie poznamenal, že ku dňu rozhodnutia nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Obsahom rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/40/2007 tak bude aj výrok o náhrade trov konania. Na uvedenom základe konštatoval, že v danom prípade nie je sporným, že žalobca uhradil 12.7.2011 žalovanému sumu 6.130 eura (podľa správnosti 6.127,65 eura) titulom náhrady trov konania, na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/393/2009-282, zo dňa 7.4.2011 (ďalej len „ rozsudok Krajského súdu v Bratislave“), ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 241/2011, zo dňa 18.9.2012 (ďalej len „ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“). 4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcom zaplatená náhrada trov konania žalovanému podľa právoplatného súdneho rozhodnutia odvolacieho súdu (nakoľko bolo dovolacím súdom zrušené), nie je súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia (2Cz 71/1987, R 14/1991). Ďalej uviedol, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy vyplývajúcej z § 451 Občianskeho zákonníka. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Ďalej argumentoval tým, že bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré bolo následne zrušené, nakoľko odpadol právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3113/2007). Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, v tomto prípade žalovaný. Na uvedenom základe súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný získal na úkor žalobcu neoprávnený majetkový prospech, ktorý je povinný vydať a žalovanému v zmysle § 151 ods. 1, ods. 2, § 155 ods. 1 O.s.p., § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.217,65 eura. 5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že keďže povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie spočíva v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s ktorého riadnym a včasným nesplnením vzniká nárok na úroky z omeškania. V danom prípade ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 29.10.2012, t.j. po uplynutí troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a preto s poukazom na § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 30.10.2012 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému žalobcovi priznal v podrobnej špecifikácii voči žalovanému náhradu trov konania. 6. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobný návrh žalobcu je podaný predčasne a je nedôvodný. Pre správne posúdenie veci je rozhodujúce súdne konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/232/2012 o zaplatenie poistného plnenia, pretože tohto konania sa trovy týkajú. Do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý posudzuje hmotnoprávny nárok na poskytnutie plnenia z poistnej zmluvy nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.4.2014, sp. zn. 7 Cdo 85/2013, podľa ktorého, ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve a v tejto súvislosti upriamil pozornosť aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009, podľa ktorého premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako plnenia poskytnutého na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, začína plynúť až právoplatnosťou nového rozhodnutia vo veci samej o tomto plnení. Doručenie zrušujúceho rozhodnutia súdu teda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej doby. S poukazom na uvedené zhrnul, že nakoľko nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, nedošlo v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ďalej argumentoval skutočnosťou, že vo výroku uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebola uložená povinnosť žalobcovi vrátiť zaplatenú náhradu trov konania a preto nemá právny a daňový titul, aby zaplatené trovy konania vrátil. Ak by chcel Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnúť o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcom zaplatené trovy súdneho konania, malo rozhodnutie obsahovať vo výroku špeciálnu časť týkajúcu sa povinnosti vrátiť zaplatené trovy konania, inak strany sporu nemajú právnu istotu o ich právach a povinnostiach. Zo zaplatených trov konania bola naviac jeho právnym zástupcom v minulosti zaplatená štátu daň z pridanej hodnoty a bez rozhodnutia o povinnosti vrátiť trovy súdneho konania by jeho právny zástupca nemohol žiadať vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty od daňového úradu. V nadväznosti na uvedené mal za to, že do právoplatného rozhodnutia o trovách konania nemá povinnosť trovy konania vrátiť. Ďalej dôvodil, že v prípade ak by mal trovy konania vrátiť, potom by rovnaká povinnosť mala vyplývať aj štátu vo vzťahu k žalobcom zaplatenému súdnemu poplatku týkajúcemu sa dovolacieho konania. Zrušením predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odpadol dôvod poplatkovej povinnosti za podanie dovolania a štát by mal zaplatený súdny poplatok žalovanému rovnako vrátiť, kým nebude právoplatne rozhodnuté o trovách odvolacieho aj dovolacieho konania. V opačnom prípade by došlo k porušeniu ústavného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky na rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckeho práva všetkých fyzických a právnických osôb. Ďalej poznamenal, že žalobca podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky 17.6.2011 dovolanie, v ktorom žiadal predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmeniť a zaviazať žalovaného na vrátenie trov súdneho konania, prípadne zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky neuznal opodstatnenosť právneho nároku žalobcu, a teda nezmenil predmetný rozsudok; Krajskému súdu v Bratislave len uložil, aby sa dôsledne vysporiadal s vyriešením otázky, či došlo k účelnému vynaloženiu nákladov na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda žiadal len doplnenie dokazovania kvôli neúplne zistenému skutkovému stavu a nevyslovil právny názor ohľadne oprávnenosti žaloby žalobcu. Dodal, že výsledok súdneho konania vo veci samej je úplne otvorený. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Ozrejmil, že v prejednávanej veci je hmotnoprávnym nárokom vrátenie trov konania, ktoré zaplatil žalovanému na základe právoplatného rozsudku, ktorý bol neskôr zrušený; naopak, vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sa bude rozhodovať o jeho inom hmotnoprávnom nároku (nároku na poistné plnenie) a o zaplatených trovách konania sa v uvedenom konaní rozhodovať nebude. Preto vec vedená na Okresnom súde Bratislava I nesúvisí s aktuálne prejednávanou vecou. Akékoľvek rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I nebude mať vplyv na vrátenie plnenia žalovaným, ktoré je predmetom tohto konania. Z uvedeného dôvodu sú aj (žalovaným) predložené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre toto konanie irelevantné, nakoľko posudzujú iný právny základ strán sporu. Ďalej vychádzal z toho, že zrušením predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave odpadol právny dôvod, na základe ktorého plnil v prospech žalovaného. Zrušením uvedeného rozhodnutia neexistuje právny dôvod oprávnenosti prijatia predmetných finančných prostriedkov žalovaným od žalobcu. S ohľadom na uvedené vyslovil, že po zrušení rozhodnutia, na základe ktorého plnil v prospech žalovaného neexistuje legitímny nárok žalovaného zadržiavať finančné prostriedky vo vlastníctve žalovaného. Stranám sporu vzniká nárok na náhradu trov konania až právoplatným rozhodnutím súdu, nie však skôr. V tejto súvislosti vysvetlil, že ak bude úspešný vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, vznikne mu nárok na zaplatenie trov konania zo strany žalovaného vo výške, ktorá bude v predmetnom konaní vyčíslená a žalovanému vznikne povinnosť ich zaplatiť dňom právoplatnosti rozhodnutia v uvedenej veci. Podobne to bude aj v prípade, ak by bol vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I úspešný žalovaný. Žalobca bude zaviazaný zaplatiť žalovanému súdom vyčíslené trovy konania až dňom právoplatnosti rozhodnutia v uvedenej veci. Už zaplatené trovy konania žalovanému vyplývajúce z predchádzajúceho zrušeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave nebudú mať žiadny vplyv na povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému súdom vyčíslenú sumu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. Uvedeným rozhodnutím vznikne žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vyčíslených vo vyššie uvedenej veci, avšak nezbaví ho to povinnosti vrátiť žalobcovi plnenie zo zrušeného predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I môže nastať aj situácia, že stranám sporu sa náhrada trov konania neprizná. Ani v tomto prípade nebude mať takého rozhodnutie vplyv na povinnosť žalovaného vrátiť plnenie prijaté od žalobcu na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré bolo zrušené. Záverom zdôraznil, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si musí voči žalovanému uplatniť bez ohľadu na záver rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, inak sa mu tento nárok premlčí v dvojročnej lehote po právoplatnosti predmetného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.3.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 10. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku; na vec náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 151 ods. 1, ods. 2, § 155 ods. 1 O.s.p., § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vysvetlil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby spočívajúce v tom, že bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré bolo následne zrušené, nakoľko odpadol právny dôvod [vo väzbe na závery ustálenej rozhodovacej praxe, že zaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo dovolacím súdom zrušené, nie je súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia (2Cz 71/1987, R 14/1991)] aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. 11. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka). 12. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). 13. Záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vo všeobecnosti nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká mimozmluvne za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazaný na splnenie subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí; stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (pravda, v niektorých prípadoch bude tvoriť právnu skutočnosť zakladajúcu bezdôvodné obohatenie protiprávne, prípadne aj zavinené protiprávne správanie obohateného). Znak „bezdôvodnosti“ obohatenia nie je výlučne otázkou výkladu; ustanovenia § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka vymedzujú prípady bezdôvodného obohatenia taxatívne spôsobom, ktorý výkladu neponecháva veľký priestor. Jeho právna úprava neplní sankčnú (a tým ani preventívnu) funkciu a jeho pôsobenie je čisto reparačné a sledujúce morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného (porovnaj ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňuje ponechať si neprislúchajúci prospech dokonca ani v prípade, že ten, komu prináleží nie je známy). 14. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (otázka naplnenia ktorej skutkovej podstaty rezonuje v preskúmavanej veci), dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.11.2011, sp. zn. 5 MCdo 17/2009). 15. V konaní bolo nepochybne preukázané, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 18.9.2012, sp. zn. 6 Cdo 241/2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/393/2009-282, zo dňa 7.4.2011, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 6.127,65 eura zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalobca uhradil žalovanému 6.127,65 eura titulom náhrady trov konania práve na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorý bol neskôr zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká najskôr na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má konštitutívnu povahu. Rozhodnutie o trovách konania (nárok na náhradu trov konania) je totiž ako procesný nárok spravidla závislý na rozhodnutí vo veci samej. V tomto prípade platí, že ak nenadobudne rozhodnutie vo veci samej právoplatnosť, nemožno hovoriť ani o vzniku práva na náhradu trov konania. Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania pred súdom spravidla vzniká (na rozdiel od hlavného záväzku, ktorý bol predmetom súdneho konania) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po relevantnom vyhodnotení vyššie uvedených skutočností možno dospieť k jednoznačnému záveru, že nakoľko nárok na náhradu trov konania vychádza z procesného práva - a teda právny dôvod plnenia v danom prípade nespočíva v hmotnom práve - zrušením rozsudku Krajského súdu v Bratislave zanikol právny dôvod na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, lebo ďalej neexistoval právoplatný rozsudok ukladajúci povinnosť na náhradu trov konania. Odvolací súd na uvedenom základe v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ bolo rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania zrušené, právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol a ten, kto trovy konania zaplatil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia; nová pohľadávka na náhradu trov konania vznikne až na základe ďalšieho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 16. Odvolacie námietky žalovaného, ktoré by mohli mať z hľadiska právneho posúdenia veci nejaký význam, sú vyvrátené podrobnou právnou argumentáciou odvolacieho súdu použitou na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 11 až 15 tohto odôvodnenia a preto sú v ich súhrne irelevantné. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).