Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/462/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113203799 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113203799.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanému: K. U., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. XXXX/X, F., o zaplatenie sumy 62,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. septembra 2014, č. k. 16C/40/2014-51, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 34,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 34,47 eur odo dňa 22.05.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1,70 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6,00 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca (pod obchodným menom H. F. L. E..L..) a žalovaný ako jeho klient uzavreli dňa 22.09.2006 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsahom bola zmluva o zriadení účtu typ účtu C. I. Ú., č.ú. XXXXXXXXXX, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty s denným limitom 10.000,- Sk, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný nepožiadal o poskytnutie služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Zo zmluvy však vyplýva, že v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie bankou, dôjde povolením čerpaniu peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte v čl. II bod 1 Zmluvy k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania s tým, že výšku a účinnosť debetného limitu oznámi banka majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky. Súčasťou zmluvy boli tiež Obchodné podmienky, ktoré sa žalovaný zaviazal dodržiavať. Poukázal na skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 31.05.2008 žalovanému oznámil, že odo dňa 01.01.2008 eviduje na účte XXXXXXXXXX/XXXX nepovolený debetný zostatok vo výške 579,34 Sk (19,23 eur) a vyzval ho, aby do 20 dní zostatok na účte doplnil minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšenú o sankčný úrok stanovený v zmluve o účte, v zmysle Sadzobníka poplatkov v sadzbe 20,00% p.a. Listom zo dňa 13.05.2009 značka: XXXXX/XXXX H. - XXX/XX/XXXX žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu, že odo dňa 01.01.2008 je na jeho účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška bola 30,49 eur/918,54 Sk, odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte dňom doručenia oznámenia v súlade s príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok H. F. L. E..L.. s tým, že dňom doručenia odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku v lehote troch dní od doručenia oznámenia. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 30.04.2009 mal preukázané, že podľa predchádzajúceho výpisu zo dňa 31.03.2009 bol zostatok na účte -26,75 eur (805,87 Sk) a ku dňu 30.04.2009 vo výške -30,49 eur (918,54 Sk), keď debetný zostatok -26,75 eur sa zvýšil o sumu -3,74 eur. Z výpisu z účtu zo dňa 21.05.2009 zistil, že podľa predchádzajúceho výpisu zo dňa 30.04.2009 bol zostatok na účte -30,49 eur (-918,54 Sk) a ku dňu 21.05.2009 vo výške 0,00, keď zvýšený debetný zostatok -34,47 eur (od 21.05.2009 zvýšený o sumu -3,98 eur = -30,49 + -3,98) bol k 21.05.2009 vyrovnaný zatvorením účtu. Takto ustálený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 269 ods. 2, § 708 ods. 1,2, § 715 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 48 ods. 1,2, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, so zreteľom na obsah Sadzobníka poplatkov H. F. L. a.s., dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie 34,47 eur, ako i v časti súvisiacich úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,00 % ročne (§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), od 22.05.2009 do zaplatenia, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy (§ 517 ods. 2 OZ). Poukázal na to, že i keď zmluva o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka) patrí k absolútnym obchodným zmluvám, a teda sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jej účastníkov (§ 261 ods. 3), v danej veci došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa obsahu spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto na ňu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o odstúpení od zmluvy, keď ani zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že by boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté právne dôsledky odstúpenia od zmluvy odchylne od § 48 ods. 2 a § 47 Občianskeho zákonníka. Postupujúc podľa týchto ustanovení dospel k záveru, že nakoľko žalobca listom zo dňa 13.05.2009 písomne odstúpil od zmluvy, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, a žalovaný je preto žalobcovi v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť to, čo podľa zmluvy dostal, teda celkovo istinu 34,47 eur, predstavujúcu debetný zostatok na účte. Nie je však povinný uhradiť mu aj ďalšie nároky, teda ani sankčný úrok z debetného zostatku na účte, keďže zmluva, ktorá je základom pre tento nárok v dôsledku odstúpenia od počiatku zanikla. Zároveň však konštatoval, že ak by aj žalovaný mal byť povinný na základe obsahu zmluvy žalobcovi vrátiť nielen to, čo podľa zmluvy dostal, ale splniť aj ďalšie nároky, a to najmä úroky, bola by táto zmluvná podmienka podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože sa odchyľuje od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom nejde o individuálne dojednanú podmienku, keďže je súčasťou všeobecných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo sankcií aj napriek ich zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, totiž zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka o dôsledku odstúpenia od zmluvy. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že v časti o zaplatenie sumy 28,04 eur, t.j. sankčných úrokov vo výške 20 % p. a. žaloba nebola podaná dôvodne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a žalobcovi priznal vychádzajúc z miery jeho úspechu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 10,28 % (55,14 % - 44,86 %), teda náhradu trov konania trovy konania vo výške 1,70 eur (10,28 % zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur) a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby spolu vo výške 6,02 eur (10,28 % zo sumy 58,37 eur), všetko po zvýšení o DPH 20 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi ním a žalovaným patrí medzi tzv. absolútne obchody, a preto bolo nevyhnutné daný právny vzťah, resp. účinky odstúpenia od zmluvy, posúdiť podľa Obchodného zákonníka, a podľa čl. I, bod 2,6,23 a 36 VOP. Na základe toho, že účet žalovaného dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III bod 23 VOP, v súlade s čl. III bod 36 VOP listom zo dňa 13.5.2009 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu príslušného debetného zostatku, pričom dňom odstúpenia zanikli všetky zmluvy o poskytovaní produktov a služieb viažucich sa k predmetnému zrušenému účtu. Nakoľko však žalovaný napriek uvedenému debetný zostatok nevyrovnal, vznikol mu nárok aj na zaplatenie sankčného úroku - zmluvnej pokuty, vo výške 20 % p.a., a to za obdobie od 22.5.2009 (deň nasledujúci po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu) do zaplatenia, v prejednávanej veci uplatnený iba do podania žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu). Poukázal na to, že právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexná, a preto, keď v prípade danej zmluvy ide o tzv. absolútny obchod, nemožno účinky odstúpenia od zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že kogentný charakter ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa sa uplatní iba vo vzťahu k ustanoveniam príslušnej zmluvy, nie však vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, a preto všetky svoje nároky uplatnil v súlade s platnou právnou úpravou. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej) časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vo výroku vecne správny. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutej časti všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca v napadnutej časti domáhal zaplatenia sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 34,47 eur, zo správnych skutkových záverov vyvodil aj správny právny záver, že žalobca na zaplatenie tejto sumy nemá nárok. 6. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že predmetnú zmluvu, uzavretú medzi sporovými stranami, je nevyhnutné podľa obsahu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o odstúpení od zmluvy. 7. V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 12.3.2009, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a to ani v prípade, ak by sa na daný právny vzťah (inak) mala použiť právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, vedúca k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave. 8. V preskúmavanej veci je nepochybné, že dôsledky odstúpenia od zmluvy, tak ako si ich na základe formulárovej zmluvy vymienil žalobca, zhoršujú postavenie žalovaného oproti právnej úprave odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, a preto takáto úprava nemôže žalovaného v pozícii spotrebiteľa zaväzovať. Správne v tomto smere poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov, napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto, keď dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretej medzi stranami sporu, sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia upravené v Občianskom zákonníku, je potrebné vychádzať z ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda z toho, že predmetná zmluva sa zrušila od počiatku, a preto momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z takéhoto vzťahu ako z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca; ktorý od zmluvy odstúpil dobrovoľne a na základe vlastného uváženia; preto nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie predmetného sankčného úroku, uplatneného naviac za obdobie od 22.5.2009 (deň nasledujúci po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu) do podania žaloby, teda za dobu po zániku zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy. 9. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol proti žalovanému nárok na zaplatenie sankčného úroku vo výške 20 % ročne z dlžnej sumy 34,47 eur za obdobie od 22.5.2009 (deň nasledujúci po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu) do podania žaloby v preskúmavanej veci, a preto žaloba v tejto (odvolaním žalobcu napadnutej) časti nebola podaná dôvodne. 10. Nedôvodná je námietka žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď vychádzal z účinkov odstúpenia od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o bežnom účte, uzatvorená medzi ním a žalovaným, patrí medzi tzv. absolútne obchody, a preto bolo nevyhnutné daný právny vzťah, resp. účinky odstúpenia od zmluvy, posúdiť podľa Obchodného zákonníka. Ako už odvolací súd uviedol, v danej veci je nepochybné, že daný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, a preto, bez ohľadu na skutočnosť, že ide o zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku, je nevyhnutné posúdiť vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď v opačnom prípade by sa žalovaný ako spotrebiteľ ocitol v menej výhodnom postavení, čomu je potrebné zabrániť aplikáciou právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ktorá je pre žalovaného výhodnejšia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právne závery vyslovené rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015 vo veci sp. zn. 3MCdo 14/2014, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, ako právna úprava chrániaca spotrebiteľa (napr. v prípadoch duálnej úpravy odstúpenia podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka), odôvodňuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Naviac, i z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I. ÚS 402/2013) vyplýva, že nepripustenie aplikácie občianskoprávnej úpravy o odstúpení od zmluvy na právne vzťahy upravené Obchodným zákonníkom, ktoré majú spotrebiteľský charakter, treba považovať za ústavne nekonformné. Pokiaľ v tomto smere žalobca na podporu svojej argumentácie poukazoval na právne závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1M Obdo V 2/2007, odvolací súd tieto závery aktuálne považuje za neudržateľné, keď boli prekonané neskoršou rozhodovacou praxou všeobecných súdov i Ústavného súdu SR, na ktorú poukázal vyššie; a s ktorej závermi sa stotožňuje. 11. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne posúdil otázku účinkov (právnych následkov) odstúpenia žalobcu od zmluvy a v nadväznosti na to i otázku existencie nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sporných sankčných úrokov, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku; ktorým podanú žalobu vo zvyšku zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).