Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/111/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012898663 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012898663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Ľ. S., I. XX, M., zastúpeného Aequitas s.r.o., Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti odporcovi: Poštová Banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, o zaplatenie 497.908,78 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26C/20/2005-293, zo dňa 15.11.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 1.716,19 eura titulom trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť Krechňák & Associates s.r.o. náhradu trov konania 10.247,40 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 15 mil. Sk, t.j. 497.908,78 eura s úrokom z omeškania 18 % ročne od 19.11.2001 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody vyplývajúcej z obchodnoprávneho vzťahu. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že zmluvou z 16.9.2003 mu bola postúpená pohľadávka od Dušana Ďurča, ktorý ju nadobudol voči odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 8.9.2003 od spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o. Uvedená spoločnosť uzatvorila za účelom prefinancovania podnikateľského projektu so spoločnosťou TUNDER s.r.o. dohodu. Na jej základe uhradil Spiritus Liquer s.r.o. sumu 15 mil. Sk (497.908,78 eura) na spoločný účet 20210208/6500 do banky odporcu. Išlo o vinkulovaný účet v zmysle zmluvy o vinkulácii. Viazanosť vložených peňazí bola dohodnutá na dobu od 29.11.2001 do 18.12.2001, avšak spoločnosť TUNDER s.r.o. požiadala banku o predĺženie vinkulácie do 21.12.2001, na čo mu banka oznámila, že predĺžiť vinkuláciu môže len na základe vyhlásenia konateľa Spiritus Liquer s.r.o., ktorý súhlas nedal, pretože v deň podania žiadosti mali byť peniaze uhradené v prospech Spiritus Liquer s.r.o., keďže k realizácii podnikateľského zámeru nedošlo. Odporca však peniaze doposiaľ na účet Spiritus Liquer s.r.o. nevrátil, pričom táto spoločnosť postúpila svoju pohľadávku voči odporcovi na p. Q. Ď. a ten na navrhovateľa. Na konateľa TUNDER s.r.o. bolo podané trestné oznámenie v spojení s uvedeným skutkom a polícia bola požiadaná o blokáciu uvedenej sumy peňazí pre podozrenie zo spáchania trestného činu, no peniaze nezablokovala. Podľa vyjadrenia odporcu peniazmi disponoval exekútor, ktorý vykonával exekúciu proti TUNDER s.r.o., ktorého návrh bol podaný 19.12.2001, kedy mali byť peniaze vrátené spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o., ktorej boli majetkom. Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Mal za preukázané, že spoločnosť TUNDER s.r.o. si založila u odporcu účet 29.11.2001, v uvedený deň požiadala o zriadenie vinkulácie a následne 17.12.2001 o jej predĺženie, pričom žiadosť doplnila ešte 18.12.2001. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca nevyplatil zloženú sumu, nakoľko 19.12.2001 mu bol doručený príkaz na zablokovanie účtu a peniaze boli odporcom vyplatené súdnemu exekútorovi. Odporca vzniesol v konaní námietku premlčania, keďže navrhovateľ pôvodne uvádzal, že v danom prípade si uplatňuje svoj nárok titulom náhrady škody v zmysle Obč. zákonníka, avšak navrhovateľ v priebehu konania upravil svoju argumentáciu a uviedol, že návrh si uplatňuje uvedeným titulom podľa Obch. zákonníka, s čím sa stotožnil aj súd prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že predmetný vzťah je z tohto titulu podriadený režimu Obch. zákonníka a vzhľadom na premlčaciu dobu upravenú v § 397 Obch. zákonníka nedošlo k premlčaniu nároku, ktorý bol uplatnený na súde dňa 21.11.2005 a preto námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol ďalej, že tiež odporca v priebehu konania označil za spornú aktívnu legitimáciu navrhovateľa s ohľadom na okolnosti predloženia dodatku č. 1 k zmluve o postúpení, ktorým bola upravená účinnosť tejto zmluvy, avšak dôkazy na preukázanie týchto skutočností nenavrhol a ani nedoložil a preto bol názoru, že v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, z čoho súd prvého stupňa vyvodil záver o aktívnej legitimácii navrhovateľa v konaní. Dôvodil, že predpokladom uplatnenia náhrady škody v zmysle § 373 Obch. zákonníka je kumulatívne splnenie preukázania porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade navrhovateľ za porušenie povinnosti odporcu označil skutočnosť, že tento bez súhlasu právneho predchodcu navrhovateľa predĺžil dobu vinkulácie a nezrealizoval pokyn klienta na vyplatenie peňazí; nevykonal výplatu vinkulovanej sumy aj v prípade predĺženia vinkulácie, keďže neboli stanovené žiadne osobitné podmienky na výplatu, skutočnosť, že uvedenú bankovú operáciu nenahlásil ako podozrivú finančnej polícii a že zablokoval peniaze na základe exekučného príkazu, keďže vzhľadom na svoju povinnosť odbornej starostlivosti mohol a musel vedieť, že takýmto nevykonateľným príkazom nie je viazaný. K namietanému porušeniu povinnosti odporcom spočívajúcej v predĺžení vinkulácie a nevyplatení finančných prostriedkov súd prvého stupňa uviedol, že žiadosť o vinkuláciu podanú spoločnosťou TUNDER s.r.o., vyhodnotil ako zmluvu v prospech tretieho v zmysle § 50 Obč. zákonníka, ktorá vznikla písomným pokynom majiteľa účtu a jeho akceptáciou zo strany odporcu. Tento svoj záver odôvodnil tým, že v zmluve v prospech tretieho sa vyžaduje súhlas osoby, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá a ktorý je predpokladom na to, aby nastali účinky takejto zmluvy. Do okamihu udelenia tohto súhlasu môžu účastníci zmluvy zmluvu v prospech tretieho zrušiť alebo zmeniť bez toho, aby tretia osoba mohla do toho akokoľvek zasahovať a domáhať sa plnenia, keďže do udelenia jej súhlasu ide o záväzkový zmluvný vzťah len medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom. Vychádzal z toho, že v predmetnom konaní najprv navrhovateľ tvrdil, že bola uzatvorená a podpísaná trojstranná zmluva, z ktorej by bol jednoznačne zrejmý súhlas tretej osoby, v prospech ktorej bola uzatvorená, teda spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o., s vinkuláciou; avšak toto sa nepreukázalo ani svedecky, a tiež v žiadnom z pripojených spisov sa nenachádzala trojstranná zmluva o vinkulácii medzi odporcom, Spiritus Liquer s.r.o a TUNDER s.r.o. Takáto zmluva sa nenachádzala ani medzi dokumentmi odovzdávanými advokátskou kanceláriou JUDr. R. dňa 21.5.2003 Q. Ď.. Následne navrhovateľ argumentoval tým, že jeho súhlas bolo možné dôvodiť z jeho konania, čo však súd prvého stupňa taktiež nemal nijakým spôsobom za preukázané. Poznamenal, že odporca zaslal spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o. oznámenie o zriadení vinkulácie, na ktoré spoločnosť až do listu Ing. W. N. z 18.12.2001 nereagovala, pričom samotný navrhovateľ v konaní uviedol, že toto stanovisko je právne neúčinné, nakoľko za spoločnosť Spiritus Liquer s.r.o. nemohol konať len jeden konateľ samostatne. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmluva o vinkulácii v prospech tretej osoby existovala, avšak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že Spiritus Liquer s.r.o. ako osoba, v prospech ktorej bola zmluva uzatvorená, dala súhlas s vinkuláciou. Odporca teda mohol a mal konať len na základe pokynu majiteľa účtu a preto nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti. Súd prvého stupňa mal ďalej za zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením povinnosti odporcu (že neohlásil uvedenú bankovú operáciu ako podozrivú) a spôsobenou škodou; nakoľko z interného predpisu odporcu vypracovaného v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (ďalej len „zák. č. 367/2000 Z.z.“) vyplýva, že banka mohla v zmysle interného predpisu podozrivú operáciu len pozdržať a ak by ju aj prípadne ohlásila finančnej polícii, jej postup v konaní ohľadom uvedenej transakcie je len hypotetickou úvahou bez priamej príčinnej súvislosti so škodou. Mal za to, že namietaná skutočnosť, že odporca po doručení príkazu od súdneho exekútora zablokoval predmetný účet a nevyplatil uvedené finančné prostriedky, nemôže byť z jeho strany porušením, nakoľko konal plne v zmysle povinnosti jemu uloženej v § 96 ods. 3 Ex. poriadku. Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke obsahuje príkaz, aby banka po doručení tohto dokladu zablokovala na účte povinného sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nesmie nakladať s prostriedkami na účte až do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva a zablokovanie účtu spôsobuje, že banka nesmie realizovať žiaden pohyb financií v uvedenej výške na predmetnom účte. K argumentácii navrhovateľa podotkol, že na predmetnú zmluvu o bežnom účte sa vzťahujú ustanovenia Obch. zákonníka a nie ustanovenia Obč. zákonníka, čo je vymedzené aj v úvode tejto zmluvy. Navrhovateľ namietol premlčanie obrany odporcu v prípade, ak by sa tento domáhal neplatnosti zmluvy len z dôvodu nedostatku formy a to ako reakciu na vyjadrenie odporcu, že nemá za preukázanú existenciu trojstrannej písomnej zmluvy a ak by táto mala byť podľa tvrdenia protistrany ústna, namietol nedostatok predpísanej formy a teda jej neplatnosť z tohto dôvodu, keďže dispozíciu s účtom bolo možné vykonávať len v písomnej forme. Z dôvodu, že súd prvého stupňa ustálil, že za zmluvu v prospech tretieho sa považuje žiadosť TUNDER s.r.o. o zriadenie vinkulácie, ktorá bola v písomnej forme, uvedenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Záverom konštatoval, že nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie predpokladov na uplatnenie náhrady škody, podanému návrhu nie je možné vyhovieť; na uvedenom základe v zmysle § 373, § 388 ods. 1, ods. 2, § 390, § 397, § 708 ods. 1 a ods. 2 Obch. zákonníka, § 50 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 780 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 96 ods. 3 Ex. poriadku a § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 367/2000 Z.z. návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v podrobnej špecifikácii priznal ich náhradu 10.247,40 eura. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa v súlade s právnou argumentáciou navrhovateľa vyhodnotil žiadosť o vinkuláciu podanú spoločnosťou TUNDER s.r.o. odporcovi ako zmluvu v prospech tretieho v zmysle § 50 Obč. zákonníka, ktorá vznikla písomným pokynom majiteľa účtu a jeho akceptáciou zo strany odporcu. Stotožnil sa s konštatáciou súdu prvého stupňa, že v zmluve v prospech tretieho sa vyžaduje súhlas osoby, v prospech ktorej bola uzavretá na to, aby z nej táto tretia osoba nadobudla práva; podľa jeho názoru však závery o tom, že súhlas tretej osoby s uzavretím zmluvy o vinkulácii v jej prospech nebol udelený, sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Uviedol, že na pojednávaní konanom 1.7.2011 bol ako svedok vypočutý B. T., ktorý pracoval pre Spiritus Liquer s.r.o., ktorý jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil, že dohoda o vinkulácii, bez ohľadu na jej formu, bola uzavretá za účasti všetkých troch strán, t.j. TUNDER s.r.o., Spiritus Liquer s.r.o. a odporcu. Z celej výpovede tohto svedka jasne vyznelo, že odporca mal od počiatku vedomosť o tom, ako a z akých dôvodov má celá transakcia prebehnúť. Ďalej uviedol, že ako svedok bol vypočutý Dušan Ďurčo, ktorý bol v predmetnom čase konateľom Spiritus Liquer s.r.o., pričom aj z jeho výpovede vyplýva, že celá transakcia bola realizovaná s vedomím odporcu o jej podmienkach a dohodnutých plneniach. Uvedené potvrdzuje aj jeho podanie ešte z 21.12.2001 na Okresnú prokuratúru Bratislava V. Zdôraznil, že súd prvého stupňa bez akéhokoľvek odôvodnenia dospel k záveru, že existencia trojstrannej dohody o vinkulácii nebola preukázaná ani svedecky, hoci je to v priamom rozpore s výpoveďami dvoch svedkov; žiadnym spôsobom nespochybnil dôveryhodnosť ktoréhokoľvek zo svedkov, napriek tomu ich výpovede pri rozhodovaní neprijal a nimi tvrdené skutočnosti nepovažoval za preukázané. Upozornil na časovú a vecnú súvislosť konaní zúčastnených osôb, ktorej priebeh opísal nasledovne: 1/ dňa 29.11.2001 bola uzavretá zmluva o bežnom účte medzi Spiritus Liquer s.r.o. a odporcom, za odporcu konala vedúca expozitúry Karin Králiková, 2/ súčasne pri tej istej vedúcej expozitúry bola uzavretá aj zmluva o bežnom účte medzi TUNDER s.r.o. a odporcom, 3/ spoločnosťou Spiritus Liquer s.r.o. bol odporcovi udelený príkaz na úhradu sumy 497.908,78 eura (15 mil. Sk) z novozaloženého účtu spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o. v prospech novozaloženého účtu spoločnosti TUNDER s.r.o. so splatnosťou 30.11.2001, 4/ TUNDER s.r.o. podala odporcovi žiadosť o zriadenie vinkulácie. Uviedol, že všetky tieto konania sa udiali bezprostredne po sebe, v tej istej pobočke odporcu a s tou istou pracovníčkou odporcu, vedúcou expozitúry. Ako náhle bol zrealizovaný príkaz na úhradu prostriedkov v prospech novozaloženého účtu spoločnosti TUNDER s.r.o., odporca vydal a zaslal Spiritus Liquer s.r.o. oznámenie o vinkulácii vkladu. Vyslovil názor, že v zmysle ustáleného výkladu § 50 Obč. zákonníka platí, že prejavenie súhlasu tretej osoby so zmluvou v jej prospech je prejavom vôle, pri ktorom nie je predpísaná žiadna forma - možno ho teda vykonať akokoľvek, a to aj konkludentným činom, napr. prijatím alebo poskytnutím plnenia. Nie je pritom vylúčené, aby tretia osoba prejavila súhlas už pri uzatvorení zmluvy a stala sa tak oprávnenou osobou (veriteľom) od uzavretia zmluvy. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že súhlas spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o. so zriadením vinkulácie nebolo možné odvodiť z konania tejto spoločnosti, pretože takýto záver je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Mal za to, že svedkovia jednoznačne potvrdili, že celá transakcia sa realizovala medzi súčasne prítomnými osobami zo spoločnosti TUNDER s.r.o., Spiritus Liquer s.r.o. a odporcom a celý priebeh konaní, ku ktorým došlo, jednoznačne preukazuje existenciu súhlasu všetkých zúčastnených osôb s jej priebehom. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Spiritus Liquer s.r.o. nemala žiadny iný dôvod pre zaslanie sumy 497.908,78 eura (15 mil. Sk) okrem následného zriadenia vinkulácie v jej prospech. Pri prevode tejto sumy v prospech spoločnosti TUNDER s.r.o. bol uvedený konštantný symbol (0)558 a žiadny bližší popis (príslušný konštantný symbol zodpovedá „ostatným finančným platbám“). Poznamenal tiež, že v prípade ak by odporca nemal vedomosť o týchto skutočnostiach, tak by ako povinná osoba podľa zák. č. 367/2000 Z.z., ale aj v zmysle vlastného programu (interného predpisu), mal povinnosť hlásiť transakciu ako neobvyklú, čo však neuskutočnil. Práve preto považoval obranu odporcu v tom, že súhlas spoločnosťou Spiritus Liquer s.r.o. nebol udelený, za účelovú a zavádzajúcu. Túto obranu mal za v priamom rozpore aj so skutočnosťou, že odporca konal voči spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o., a to okrem iného aj písomným Oznámením o vinkulácii vkladu z 5.12.2001; ak by súhlas tretej osoby nebol udelený, tak odporca na takýto postup nemal dôvod, ale ani oprávnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že 1/ súhlas spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o., ako tretej osoby so zmluvou o vinkulácii bol udelený, čo preukázali najmä svedecké výpovede ako aj konanie jednotlivých účastníkov transakcie, najmä zaplatenie 497.908,78 eura na účet spoločnosti TUNDER s.r.o., 2/ odporca o udelení predmetného súhlasu od počiatku vedel, pretože podmienky boli určené za súčasnej prítomnosti spoločnosti TUNDER s.r.o., Spiritus Liquer s.r.o. a odporcu, 3/ z konania odporcu nepochybne vyplývala vedomosť o udelení súhlasu spoločnosťou Spiritus Liquer s.r.o. s vinkuláciou vkladu, a teda nárok navrhovateľa uplatnený v konaní je v celom rozsahu oprávnený a dôvodný. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žiadnu svoju povinnosť pri dotknutých transakciách neporušil a postupoval výlučne podľa zákona, zmluvy o bežnom účte a pokynov majiteľa účtu. Argumentoval tým, že nemal dôvod uprednostňovať jedného zo svojich klientov; z dotknutých transakcií pre neho ako banku nemohol vyplynúť žiaden pozitívny ani negatívny následok. Súčasne nemal ani právnu možnosť postupovať inak ako postupoval a práve akýkoľvek iný postup by mohol založiť jeho zodpovednosť (ako banky) voči majiteľovi účtu alebo iným osobám. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa ohľadne súhlasu s vinkuláciou a uviedol, že vinkuláciou bol založený právny vzťah výlučne medzi majiteľom účtu (TUNDER, s.r.o.) a odporcom; zdôraznil, že jeho právny názor, rovnako ako právne posúdenie súdom prvého stupňa smerujú k tomu istému výsledku (výroku) t.j. k zamietnutiu návrhu a vzhľadom na túto skutočnosť, považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a jeho iné právne posúdenie veci sa tak týka len časti dôvodov, o ktoré súd prvého stupňa opieral napadnutý rozsudok. K odvolacej námietke navrhovateľa, že existencia súhlasu Spiritus Liquer s.r.o. bola v konaní preukázaná uviedol, že z vykonaného dokazovania závery, ktoré navrhovateľ prezentoval vôbec nevyplývajú. Išlo o štandardný postup, ktorý použil v nadväznosti na pokyn o zriadenie vinkulácie majiteľom dotknutého účtu. V pokyne majiteľa účtu na zriadenie vinkulácie boli uvedené aj údaje osoby, v prospech ktorej boli peňažné prostriedky vinkulované. Z tejto skutočnosti nemožno bez ďalšieho „dedukovať“ súhlas so zriadením vinkulácie zo strany Spiritus Liquer s.r.o. Zastával tak názor, že nie je zrejmé, prečo by oznamoval uvedenej spoločnosti zriadenie vinkulácie osobitným listom, ak by tá vyslovila súhlas s jej zriadením, už v prítomnosti všetkých zúčastnených, ako to „dedukoval“ navrhovateľ. Za nedôvodnú považoval aj jeho argumentáciu o konkludentnom vyslovení súhlasu s vinkuláciou. Spoločnosť Spiritus Liquer s.r.o. nekonala konkludentne, ale výslovne. Uviedol, že listom z 18.12.2001 - ešte pred uplynutím lehoty pôvodnej vinkulácie - ho požiadala „o definitívne ukončenie vinkulácie k 21.12.2001 a prevod prostriedkov vo výške vinkulácie na účet spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o.“ Mal tak za to, že neporušil ani svoje povinnosti z vinkulácie, keď dohodnuté peňažné prostriedky zablokoval na základe príkazu na začatie exekúcie, doručeného 19.12.2001. Podľa podmienok vinkulácie sa na úkony spojené s vinkuláciou vyžadoval súhlas iba a práve Ing. W. N. (žiadosť o zriadenie vinkulácie a dodatok k žiadosti z 18.12.2001). Ak by mala platiť navrhovateľova argumentácia o tom, že spoločnosť Spiritus Liquer s.r.o. vyslovila s vinkuláciou konkludentný súhlas (a iba do 18.12.2001), nemal za zrejmé, či a ako aj tento súhlas udelili obaja konatelia spoločnosti; za situácie, kedy jeden z konateľov výslovne súhlasil s predĺžením vinkulácie do 21.12.2001, považoval závery navrhovateľa za nesprávne. K tvrdenému porušeniu povinností odporcu v súvislosti s hlásením neobvyklej obchodnej operácie uviedol, že nebolo zrejmé, ako navrhovateľ dospel k záveru, že si túto povinnosť nesplnil (a o ktorú operáciu malo vôbec ísť). Dokazovanie ohľadom uvedenej otázky nebolo vykonané a nebolo ani potrebné, nakoľko navrhovateľ v tomto smere nesplnil svoju procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku (§ 79 O.s.p.). Zastával tak názor, že navrhovateľ neosvedčil ani príčinnú súvislosť medzi všeobecne tvrdeným porušením jeho povinností a vznikom uplatneného nároku. Pre úplnosť uviedol, že všetky dotknuté transakcie boli podrobne vyhodnocované orgánmi činnými v trestnom konaní (vrátane finančnej polície - výpoveď svedka JUDr. W. R. na pojednávaní z 27.9.2011) na základe trestného oznámenia spoločnosti Spiritus Liquer s.r.o. Nebolo pritom zistené, že by v súvislosti s nimi došlo k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu a trestné konanie bolo napokon zastavené na základe podnetu samotného oznamovateľa. Mal tak za zrejmé, že navrhovateľ ani v tomto smere žiadne svoje povinnosti neporušil. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). S poukazom na súdom prvého stupňa správne vyhodnotenie neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom ohľadom skutočností, z existencie ktorých pre seba vyvodzoval priaznivé právne dôsledky, neboli navrhovateľom uvádzané skutočnosti v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré navrhovateľ opakovane uvádzal vo svojom odvolaní a bližšie sa nimi nezaoberal, nakoľko súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi; dostatočne sa vysporiadal so svedeckými výpoveďami B. T. X. Q. Ď., keď v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že existencia trojstrannej dohody o vinkulácii nebola preukázaná ani svedecky. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si súd urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Poznatky, ktoré získa zhodnotením obsahu svedeckej výpovede, sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. V prejednávanej veci nemožno súdu prvého stupňa vyčítať spôsob, akým hodnotenie dôkazov vykonal (výsledky jeho hodnotenia dôkazov zodpovedajú pravidlám logického myslenia, do úvahy vzal iba skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), preto nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na nesprávne zhodnotenie svedeckých výpovedí svedkov B. T. X. Q. Ď., vyčítajúc súdu prvého stupňa, že ich výpovede nevzal do úvahy, odvolací súd poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, ktoré poznatky súd prvého stupňa získané výsluchom svedka JUDr. W. R. a z listín považoval za rozhodujúce, a to, že tento svedok nepotvrdil existenciu trojstrannej dohody o vinkulácii, nakoľko takáto zmluva nebola medzi dokumentmi odovzdávanými advokátskou kanceláriou JUDr. W. R. svedkovi Q. Ď. a takáto trojstranná vinkulačná zmluva sa nenachádzala ani v žiadnom z pripojených spisov (vrátane trestného spisu); s tým súvisiaci záver súdu prvého stupňa (aj v spojitosti s poznatkami plynúcimi z iných dôkazov), že navrhovateľ nepreukázal existenciu takejto zmluvy, bol potom výsledkom hodnotenia aj svedeckých výpovedí B. T. a Q. Ď.. Na ďalšie zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že zmluvou o bežnom účte zo dňa 29.11.2001 uzavretou v zmysle § 708 ods. 1, ods. 2 Obch. zák., si spoločnosť TUNDER s.r.o. zriadila u odporcu bežný účet, na ktorý bola po vzájomnej dohode s právnym predchodcom navrhovateľa (Spiritus Liquer s.r.o.), bezhotovostne prevedená suma 15 mil. Sk; neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre zriaďovanie a vedenie bežných účtov v Poštovej banke, a.s. V zmysle čl. III bod 2 zmluvy s prostriedkami na účte mohol disponovať majiteľ účtu a oprávnené osoby. Písomnou žiadosťou z 29.11.2001 adresovanou odporcovi a na vedomie právnemu predchodcovi navrhovateľa, požiadala spoločnosť TUNDER s.r.o. (ako majiteľ účtu) o zriadenie vinkulácie na predmetnom účte, od 29.11.2001 do 18.12.2001, v sume 15 mil. Sk, v prospech Spiritus Liquer s.r.o. Urobila tak v súlade s čl. 3 bod 5 písm. e) obchodných podmienok, v zmysle ktorých na žiadosť majiteľa účtu mohla banka vinkulovať peňažné prostriedky na účte v prospech tretích osôb. V danom prípade tak v zmysle obchodných podmienok zmluvy o bežnom účte išlo predovšetkým o dispozíciu majiteľa účtu, t.j. spoločnosť TUNDER s.r.o. s predmetnou vinkuláciou. Podľa požiadaviek vinkulácie peňažných prostriedkov určených majiteľom účtu, bola možnosť predčasného zrušenia vinkulácie podmienená písomným súhlasom konateľa Spiritus Liquer s.r.o. Ing. W. N. a po uplynutí vinkulácie (18.12.2001) mala banka uvedené financie previesť na účet právneho predchodcu navrhovateľa, vedený taktiež u odporcu. Odvolací súd vychádzajúc z nastavenia podmienok vinkulácie zdôrazňuje, že majiteľovi účtu nič nebránilo vinkulovať peňažné prostriedky na účte v prospech Spiritus Liquer s.r.o. aj na dlhšiu dobu, ako do 18.12.2001. Písomným oznámením z 5.12.2001 odporca upovedomil Spiritus Liquer s.r.o. o zriadení vinkulácie. Dňa 17.12.2001 bola odporcovi doručená písomná žiadosť majiteľa účtu o predĺženie vinkulácie do 21.12.2001; v zmysle Dodatku k tejto žiadosti, doručeného odporcovi 18.12.2001, bol odporca požiadaný o automatický prevod vinkulovaných prostriedkov opäť v prospech Spiritus Liquer s.r.o. a podľa nových podmienok vinkulácie majiteľa účtu, už nie len predčasné zrušenie, ale aj predĺženie a akékoľvek iné zmeny vinkulácie peňažných prostriedkov mali byť podmienené písomným súhlasom konateľa Spiritus Liquer s.r.o. Ing. W. N.. Odporcovi bolo dňa 18.12.2001 doručené aj písomné stanovisko Spiritus Liquer s.r.o. z 18.12.2001 (t.j. jeden deň po tom, kedy došlo k predĺženiu vinkulácie) s podpisom jej konateľa Ing. W. N.P.; vyjadril v ňom zásadný nesúhlas s predĺžením vinkulácie do 21.12.2001 argumentujúc, že prostriedky mali byť spätne prevedené na ich účet 18.12.2001 ako majetok Spiritus Liquer s.r.o. Odporcu však (v súlade s Dodatkom k žiadosti o predĺženie vinkulácie) požiadal o definitívne ukončenie vinkulácie k 21.12.2001, t.j. žiadosťou o definitívne ukončenie vinkulácie k 21.12.2001 právny predchodca navrhovateľa súhlasil aj s jej predĺžením do 21.12.2001. Dňa 19.12.2001 bol odporcovi doručený Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na základe ktorého mal odporca (po doručení príkazu) zablokovať sumu v celkovej výške vymáhanej pohľadávky 20.367.500,- Sk z účtu povinného TUNDER s.r.o. Odporca po odstránení nedostatkov predmetného príkazu na začatie exekúcie súdnym exekútorom, previedol 10.1.2002 finančné prostriedky 20.367.500,- Sk z účtu povinného na účet určený exekútorom. Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov odporcu vyplýva, že odporca vykonávajúci činnosti banky v zmysle zák. č. 21/1992 Zb. o bankách neporušil žiadnu zo svojich povinností pri vedení bežného účtu spoločnosti TUNDER s.r.o. v súvislosti s vinkuláciou peňažných prostriedkov, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa odporca riadil v plnom rozsahu ustanoveniami zmluvy o bežnom účte a konal iba v rámci pokynov majiteľa účtu; so zreteľom na skutočnosť, že pokiaľ dôjde k zablokovaniu účtu na základe exekučného príkazu, banka v prípadoch bankovej vinkulácie nemôže niesť za tieto finančné prostriedky žiadnu zodpovednosť a účet zablokuje (§ 96 ods. 3 Ex. poriadku) je odvolací súd názoru, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu ani jeho povinností podľa ustanovení Ex. poriadku. Vinkulácia peňažných prostriedkov v prospech tretích osôb nie je takou skutočnosťou, ktorá by v zmysle § 61 ods. 1 Ex. poriadku bránila exekúcii pohľadávky. Právny predchodca navrhovateľa, ktorému patrili finančné prostriedky prevedené na bankový účet spoločnosti TUNDER s.r.o., si mal dostatočne uvedomiť, že poukázanie finančných prostriedkov na cudzí účet, aj napriek ich následnej vinkulácii v jeho prospech, nesie v sebe vždy riziko možnej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (§ 94 a nasl. Ex. poriadku); ak sa aj právny predchodca navrhovateľa stal obeťou podvodu ako tvrdí navrhovateľ, za prípadne vzniknutú ujmu mu odporca nezodpovedá. Správne tiež súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody v zmysle § 373 Obch. zákonníka ani z dôvodu, že nenahlásil bankovú operáciu (aj keď nie je celkom zrejmé, ktorá z dotknutých bankových operácii mala spĺňať znaky neobvyklej obchodnej operácie) ako neobvyklú podľa zák. č. 367/2000 Z.z. s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením povinnosti odporcu a škodou; správne poukázal na skutočnosť, že ak by odporca aj nejakú z bankových transakcií nahlásil finančnej polícii, jej ďalší postup vo vzťahu ku ktorejkoľvek bankových operácií by predstavoval len hypotetické úvahy a domnienky, bez priamej príčinnej súvislosti so škodou. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania 1.716,19 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia (zastupovanie právnym zástupcom Krechňák & Associates s.r.o.), vyčíslených v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013; za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd z 20.3.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30.6.2013) uplatnená odmena predstavuje 1.422,53 eura a režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 1.430,16 eura, s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 286,03 eura; celkové trovy právneho zastúpenia 1.716,19 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.