Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208174 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113208174.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Ing. K. J., Q. XXXX, J. R. J., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Kollárom, Lehotského 4, Bratislava, proti žalovanej: Komerční banka a.s., Na Příkopě 33/969, Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Komerční banka a.s., pobočka zahraničnej banky, Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12Cpr/4/2013-237, zo dňa 23.1.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou (po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti uznesením č.k. 12Cpr/4/2013-165, zo dňa 28.5.2014 a zmene žaloby pripustenej uznesením na pojednávaní dňa 23.1.2015) domáhal - určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 a určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou trvá, - zaplatenia náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru od 11.1.2013 do 31.12.2014 vo výške 49.144,53 eura, - zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 eur, - zaplatenia zvyšnej časti bonusu za kalendárny rok 2012 vo výške 2.000 eur. 3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere so žalovanou (pôvodne s právnym predchodcom žalovanej) od 19.4.2010, naposledy ako analytik top corporation. Pri vzniku pracovného pomeru žalobca dňa 19.4.2010 podpísal vyhlásenie o tom, že bol oboznámený s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy ako i s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých bude prácu vykonávať, zobral na vedomie povinnosti zamestnanca pri dodržiavaní BOZP, zobral na vedomie, že v rámci svojich povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru je povinný dodržiavať príslušné ustanovenia Pracovného poriadku KBB. Žalovaná dňa 10.1.2013 „zrušila“ pracovný pomer žalobcu okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil dňa 9.1.2013 nasledovným spôsobom: - do zamestnania ráno nastúpil pod vplyvom alkoholických nápojov, - počas pracovného času naďalej požíval alkoholické nápoje, - počas pracovného času nebol schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, okrem iného aj tým, že v popoludňajších hodinách zaspal a hlasno chrápal vo WC kabínke na 3. poschodí a napriek viacerým slovným výzvam kolegov aj búchaniu na dvere WC kabínky sa nezobudil počas dvoch hodín, - nezúčastnil sa povinného školenia zamestnancov o opatreniach a postupoch pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, povinná účasť na ktorom bola všetkým zamestnancom nariadená vedením banky, a to ani jedného z dvoch možných termínov v tento deň, pričom v tento deň do zamestnania nastúpil a aj v dopoludňajších hodinách sa v priestoroch banky zdržiaval, čím nesplnil pokyn vedenia banky udelený všetkým zamestnancom, - na povinné školenie podľa predchádzajúceho bodu sa nedostavil ani po ústnej výzve jeho nadriadeného, čím nesplnil pokyn svojho bezprostredne nadriadeného, - hrubým spôsobom, bez akéhokoľvek dôvodu a neopodstatnene slovne napadol a hrubo urážal svojho bezprostredne nadriadeného ako aj vedenie banky, - opustil pracovisko pred skončením pracovného času a ani po telefonickej výzve jeho nadriadeného sa na pracovisko nevrátil. Dňa 10.1.2013 v dopoludňajších hodinách sa navyše v prítomnosti svedkov odmietol podrobiť skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. Týmto svojím konaním závažným spôsobom porušil základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce mu zo Zákonníka práce, pracovnej zmluvy, pracovného poriadku (predovšetkým článku 10, 4. odsek, písm. c) pracovného poriadku), ako aj zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 4. K doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi došlo dňa 10.1.2013 napriek tomu, že ho odmietol prevziať, čo potvrdili svedkovia J. J. a N. J., a to podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce; účinky doručenia nastanú aj v prípade, keď zamestnanec o následkoch odmietnutia nebol poučený, čo sa ale netýka predmetnej veci, nakoľko svedkovia potvrdili, že právnička žalovanej žalobcu poučila o následkoch odmietnutia prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru. 5. Žalobca mal okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné z dôvodu - že nebolo urobené formou predpísanou zákonom, pretože žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 mu oznámila, že s ním „ruší pracovný pomer“, - dodatočného menenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, - že mu bolo odňaté právo sa písomne vyjadriť k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, - že nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovanou dňa 10.1.2013 bolo urobené písomne a dôvody v ňom uvedené sú skutkovo vymedzené tak, že ich nie je možné zameniť s inými dôvodmi. Použitie pojmu „ruší pracovný pomer“ nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko žalovaná ho označila § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a je preto zrejmé, že týmto úkonom so žalobcom skončila pracovný pomer okamžite pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. K námietke dodatočného menenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že existuje rozpor medzi jeho dôvodmi a dôvodmi uvedenými v zápise o priebehu udalostí v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 spísaného o 11:30 hod. a o 14:00 hod. súd prvej inštancie uviedol, že tieto zápisy boli vyhotovené pre potreby žalovanej. Pokiaľ okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje viac dôvodov okamžitého skončenia, nespôsobuje to jeho neplatnosť a ani zmenu jeho dôvodov. Za podstatné označil súd prvej inštancie dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorých opodstatnenosť skúmal. K dodatočnému meneniu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nedošlo ani tým, že žalovaná v zápočtovom liste, v potvrdení zo dňa 10.1.2013, v časti II „Údaje o nároku a čerpaní dovolenky na zotavenie a niektoré ďalšie údaje, ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedla: „Okamžité zrušenie PP § 68 ods. 1 a) b)“. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že išlo len o chybu v písaní, ktorú žalovaná uznala, zápočtový list opravila a opravený ho doručila žalobcovi na pojednávaní dňa 10.1.2014 a za vzniknutú chybu sa mu ospravedlnila. K námietke odňatia práva písomne sa vyjadriť k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny podľa čl. 10, ods. 5 Pracovného poriadku žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že takéto nevyjadrenie nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 16 Zákonníka práce. Pokiaľ žalobca namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, tak sám uviedol, že žalovaná nemá odborovú organizáciu ani radu zamestnancov; za orgán, s ktorým mala žalovaná okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 vopred prerokovať, označil odborovú organizáciu Komerční banky a.s., Poděbradovo nám. 11-12, Prostějov, Česká republika. Z oznámenia tejto odborovej organizácie zo dňa 10.12.2013 súd prvej inštancie zistil, že tá zamestnancov žalovanej nezastrešuje. Nakoľko teda v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalovanej nepôsobila odborová organizácia, rada zamestnancov a ani zamestnanecký dôverník, mohla žalovaná podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce (účinného v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa) konať samostatne. Neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu zo dňa 10.1.2013 so zástupcami zamestnancov preto nespôsobuje jeho neplatnosť podľa § 74 Zákonníka práce. 7. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu dňa 9.1.2013 žalovaná označila 7 dôvodov (ďalej uvádzané ako body 1/ až 7/). Žalobca potvrdil, že dňa 9.1.2013 sa nezúčastnil povinného školenia zamestnancov o opatreniach a postupoch pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom ostatné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru označil za nepravdivé. Súd prvej inštancie skúmal každý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru osobitne a dospel z nasledovným záverom. 8. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 1/ (do zamestnania ráno nastúpil pod vplyvom alkoholických nápojov) žalovaná nepreukázala. Samotná žalovaná uviedla, že pri nástupe žalobcu do práce dňa 9.1.2013 nemala ešte k dispozícii prístroj na dychovú skúšku a žalobca dychovej skúške nebol podrobený. Výpoveď svedka N. J. o tom, že žalobca mal červené oči a myslel si, že bol po záťahu z predchádzajúceho dňa, nemožno vyhodnotiť tak, že žalobca dňa 9.1.2013 nastúpil ráno do zamestnania pod vplyvom alkoholických nápojov. 9. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 2/ (počas pracovného času naďalej požíval alkoholické nápoje) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďou svedkyne K. J.; potvrdila, že zo žalobcu dňa 9.1.2013 silno cítila alkohol. 10. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 3/ (počas pracovného času nebol schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, okrem iného aj tým, že v popoludňajších hodinách zaspal a hlasno chrápal vo WC kabínke na 3. poschodí a napriek viacerým slovným výzvam kolegov aj búchaniu na dvere WC kabínky sa nezobudil počas dvoch hodín) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami svedkov N. J.X., N. T., W. J. O. K. Š.. Títo potvrdili, že dňa 9.1.2013 v popoludňajších hodinách počuli v zamknutej kabínke na panskom WC na 3. poschodí chrápanie, ktoré neustalo ani napriek búchaniu na dvere WC kabínky a viacerým slovným výzvam kolegov. I keď žiaden zo svedkov priamo žalobcu pri spaní a chrápaní nevidel, počutím chrápania možno podľa súdu prvej inštancie jednoznačne dospieť k záveru, že išlo o spanie. To, že išlo o žalobcu, potvrdili uvedení svedkovia, všetko zamestnanci žalovanej, vylučovacou metódou, vzhľadom na malé priestory žalovanej nachádzajúce sa na jednom poschodí budovy na H. R.., do ktorého nemajú prístup iné osoby, ani klienti a vzhľadom na to, že kancelárie žalovanej sú presklené a otvorené, u žalovanej funguje politika otvorených dverí a zamestnanci majú o sebe prehľad. 11. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 4/ (nezúčastnil sa povinného školenia zamestnancov o opatreniach a postupoch pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, povinná účasť na ktorom bola všetkým zamestnancom nariadená vedením banky, a to ani jedného z dvoch možných termínov v tento deň, pričom v tento deň do zamestnania nastúpil a aj v dopoludňajších hodinách sa v priestoroch banky zdržiaval, čím nesplnil pokyn vedenia banky udelený všetkým zamestnancom) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďou žalobcu. Uviedol, že na školenie zabudol, bol vyťažený, v strese; okrem neho sa tohto školenia nezúčastnili ďalší šiesti zamestnanci; školenie sa dalo nahradiť, on ho už raz absolvoval a z hľadiska svojej náplne práce ho nepovažoval za potrebné. Mailovou korešpondenciou žalovanej zo dňa 2.1.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 9.1.2013 sa u žalovanej konalo povinné školenie v 2 termínoch, od 9:30 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:30 hod.; termín si mohli zamestnanci zvoliť sami; žalobca si zvolil popoludňajší termín. Podľa prezenčnej listiny zo dňa 9.1.2013 sa školenia ako jediný nezúčastnil žalobca. Podľa súdu prvej inštancie výpoveďami svedkov nebolo jednoznačne preukázané, že by sa toto školenie nedalo nahradiť. Neúčasť na povinnom školení je porušením pracovnej disciplíny, ale nie tak závažným, pre ktoré by bolo možné skončiť pracovný pomer okamžite. 12. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 5/ (na povinné školenie podľa predchádzajúceho bodu sa nedostavil ani po ústnej výzve jeho nadriadeného, čím nesplnil pokyn svojho bezprostredne nadriadeného) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďou svedka N. J.. Podrobným rozpisom hovorov mobilného telefónu používateľa J.Á. bolo preukázané, že dňa 9.1.2013 o 15:10 hod. N. J. (bezprostredne nadriadený žalobcu) telefonoval na č. XXXXXXXXXX (telefónne číslo žalobcu), pričom hovor trval 1:19 min. Žalobca tento telefonát potvrdil s tým, že ho N. J. vyzval, aby sa do práce vrátil, na čo on nevidel dôvod, pretože robotu mal urobenú, mal po pracovnej dobe, školenie trvalo od 14:00 hod. do 15:30 hod. a on z práce odišiel o 14:45 hod. 13. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 6/ (hrubým spôsobom, bez akéhokoľvek dôvodu a neopodstatnene slovne napadol a hrubo urážal svojho bezprostredne nadriadeného ako aj vedenie banky) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami svedkov N. J. a K. J.. Žalobca vo výpovedi potvrdil telefonát s N. J. dňa 9.1.2013, ktorým ho vyzval, aby sa do práce vrátil a priznal tiež výmenu názorov pri tomto rozhovore. Svedok N. J., priamy nadriadený žalobcu, vo výpovedi potvrdil, že žalobca mu pri tomto rozhovore vulgárne nadával. Svedkyňa K. J., zástupkyňa vedúcej organizačnej zložky, vo výpovedi potvrdila, že žalobca v jej kancelárii dňa 9.1.2013 napádal vedenie banky za neférový prístup ku klientom, za nespokojnosť s jej fungovaním, a keďže z neho cítila alkohol a žalobca sa k nej pri tomto rozhovore približoval, bála sa ho. 14. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 7/ (opustil pracovisko pred skončením pracovného času a ani po telefonickej výzve jeho nadriadeného sa na pracovisko nevrátil) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďou svedka N. J., výpisom z dochádzkovej knihy žalobcu za január 2013 a výsluchom žalobcu. Základný pracovný čas bol podľa čl. 11 ods. 2, 2.1. Pracovného poriadku žalovanej určený pondelok až piatok od 9:00 hod. do 15:00 hod. Žalobca dňa 9.1.2013 svoj odchod z práce do dochádzkovej knihy nezapísal. Potvrdil, že uvedený deň odišiel z práce o 14:45 hod., pretože mal urobenú robotu; o 15:10 hod. mu telefonoval N. J. a vyzval ho, aby sa do práce vrátil, na čo on nevidel dôvod, pretože robotu mal urobenú, mal po pracovnej dobe a školenie trvalo od 14:00 hod. do 15:30 hod. Samotný žalobca teda potvrdil, že v čase telefonátu prebiehalo povinné školenie do 15:30 hod., a teda že v čase výzvy bezprostredne nadriadeného nebolo po pracovnej dobe a preto bol povinný sa do práce na výzvu bezprostredne nadriadeného vrátiť. 15. Posledný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (dňa 10.1.2013 v dopoludňajších hodinách sa v prítomnosti svedkov odmietol podrobiť skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami svedkov N. J., K. J. a výpoveďou J. J., vedúcej organizačnej zložky žalovanej. K. J. O. J. J. potvrdili, že o vykonanie dychovej skúšky na alkohol žalobcu požiadala K. J.. N. J. potvrdil, že bol prítomný pri tom, ako bol žalobca vyzvaný na dychovú skúšku na alkohol. Pokladničným dokladom Lekárne sv. Alžbety - pobočka Špitálska 7, Bratislava zo dňa 9.1.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná v čase, kedy požiadala žalobcu na podrobenie sa dychovej skúške, disponovala testerom na alkohol. Keďže podľa čl. 24 ods. 2, 2.1. písm. f) Pracovného poriadku žalovanej bol žalobca povinný na výzvu zamestnávateľa podrobiť sa vyšetreniu s cieľom zistenia, či je alebo nie je pod vplyvom alkoholu, predstavuje podľa súdu prvej inštancie bezdôvodné odmietnutie podrobeniu sa tomuto vyšetreniu závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tento záver vyplýva z čl. 10 ods. 1 Pracovného poriadku žalovanej, podľa ktorého sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje najmä požívanie alkoholických nápojov na pracovisku a tiež z platnej judikatúry (R 59/1991), podľa ktorej je požívanie alkoholických nápojov na pracovisku, resp. požívanie alkoholických nápojov počas pracovného času, závažným porušením pracovnej disciplíny. Analogicky potom odmietnutie podrobeniu sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov treba považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny; v danom prípade aj s prihliadnutím na to, že výpoveďou svedkyne K. J. bolo preukázané, že dňa 9.1.2013 ako aj dňa 10.1.2013 bolo zo žalobcu silno cítiť alkohol. 16. Podľa súdu prvej inštancie nebolo pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru potrebné preukázanie všetkých 7 dôvodov okamžitého skončenie pracovného pomeru, ktorých sa žalobca dopustil dňa 9.1.2013, spolu s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého sa žalobca dopustil dňa 10.1.2013. Je postačujúce, ak sa preukáže čo i len jeden dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je tak závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorý vzhľadom na jeho charakter nie je žiaduce, aby pracovný pomer trval ďalej, čo aj len do skončenia výpovednej doby. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške dňa 10.1.2013 žalobcom, vzhľadom na okolnosti z predchádzajúceho dňa, ktoré boli použité v okamžitom skončení pracovného pomeru, je závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktoré žalovaná mohla so žalobcom platne rozviazať pracovný pomer okamžite. Súd prvej inštancie za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré žalovaná mohla so žalobcom platne rozviazať pracovný pomer okamžite, vyhodnotil aj 5 dôvodov zo dňa 9.1.2013, že - žalobca počas pracovného času naďalej požíval alkoholické nápoje, - počas pracovného času nebol schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, okrem iného aj tým, že v popoludňajších hodinách zaspal a hlasno chrápal vo WC kabínke na 3. poschodí a napriek viacerým slovným výzvam kolegov aj búchaniu na dvere WC kabínky sa nezobudil počas dvoch hodín, - sa nedostavil na povinné školenie ani po ústnej výzve jeho nadriadeného, čím nesplnil pokyn svojho bezprostredne nadriadeného, - hrubým spôsobom, bez akéhokoľvek dôvodu a neopodstatnene slovne napadol a hrubo urážal svojho bezprostredne nadriadeného ako aj vedenie banky, - opustil pracovisko pred skončením pracovného času a ani po telefonickej výzve jeho nadriadeného sa na pracovisko nevrátil. 17. Na základe uvedeného mal preto súd prvej inštancie okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo dňa 10.1.2013 dané v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) a § 70 Zákonníka práce za platné a preto žalobu v časti určenia jeho neplatnosti a trvania pracovného pomeru zamietol, rovnako ako žalobu v časti zaplatenia náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. 18. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 eur z dôvodu priamej diskriminácie pri okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 10.1.2013 a bezprostredne po ňom. Za dôvod diskriminácie označil rozpor medzi zápisom o priebehu udalostí a okamžitým skončením pracovného pomeru, keď žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru oproti zápisu pridala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, čím podľa názoru žalobcu zmenila dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Za diskrimináciu žalobca považoval aj chybný údaj o dôvode skončenia pracovného pomeru v zápočtovom liste zo dňa 10.1.2013, keď žalovaná ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla nepravdivý údaj - § 68 ods. 1 písm. a) b). Za diskrimináciu žalobca považoval aj použitie nepravdivých dôvodov skončenia pracovného pomeru a spôsob, akým bol vyvedený z budovy. Výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy zdôvodnil tým, že z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru sa už v bankovníctve nezamestná, pričom v bankovníctve sú neporovnateľne iné príjmy, ako vo vlastnej spoločnosti; určil ju s poukazom na ušlú mzdu za obdobie 1 - 1,5 roka, za ktorý čas by sa teoreticky mohol opäť v bankovníctve zamestnať. 19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. preukázala, že zásadu rovnakého zaobchádzania pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 a ani bezprostredne po ňom neporušila. Opakovane uviedol, že zápis o priebehu udalostí v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru vypracovaný žalovanou je jej interným záznamom; pokiaľ okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 obsahuje viac dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, neznamená to, že žalovaná pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s uvedením dôvodu skončenia pracovného pomeru v zápočtovom liste zo dňa 10.1.2013 (§ 68 ods. 1 písm. a) b)) súd prvej inštancie uviedol, že išlo o chybu v písaní, ktorú žalovaná v priebehu konania uznala a na pojednávaní dňa 10.1.2014 doručila opravený zápočtový list, pričom sa za vzniknutú chybu žalobcovi ospravedlnila. Uvedenou chybou v písaní tak žalovaná neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Navyše podľa § 75 ods. 3 Zákonníka práce mohol žalobca po zistení tejto chyby požiadať žalovanú o opravu a v prípade jej neopravenia podať žalobu o opravu. Žalobca ale zistenú chybu žalovanej neoznámil a jej opravu nežiadal. O tejto chybe sa okrem žalobcu a jeho nového zamestnávateľa, ktorým podľa vyjadrenia žalobcu je spoločnosť AK two spol. s.r.o. Krasno, v ktorej je konateľom a spoločníkom, nikto nedozvedel a preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť k žiadnej nemajetkovej ujme žalobcu. Žalobca problémy pri získavaní ďalšieho zamestnania z tohto dôvodu nepreukázal, neuviedol žiadneho zamestnávateľa, ktorý by s ním z uvedeného dôvodu odmietol uzavrieť pracovný pomer a ani neuviedol, ktorému zamestnávateľovi tento zápočtový list predložil. Pokiaľ žalobca za diskrimináciu považoval použitie nepravdivých dôvodov skončenia pracovného pomeru, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nešlo o nepravdivé dôvody a preto žalovaná pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 zásadu rovnakého zaobchádzania neporušila. Žalobca za diskrimináciu označil aj hrubý spôsob, akým bol po okamžitom skončení pracovného pomeru vyvedený z budovy právničkou žalovanej a Petrom J. o 9:15 hod., a to aj z garáže, ktorá patrí inému vlastníkovi, kde si riadne platí nájom. Na preukázanie tohto tvrdenia však nenavrhol žiaden dôkaz. Výsluchom svedka Petra J., ktorý hrubý spôsob vyvedenia žalobcu z budovy odmietol, žalovaná preukázala, že zásadu rovnakého zaobchádzania ani po okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 neporušila. Pokiaľ žalobca namietal, že skutočným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo to, že bol pre žalovanú nevhodný človek, že vedúca jej organizačnej zložky sa pozná s významnými klientmi banky a nechcela, aby niektoré informácie boli uvedené v zložkách, ktoré posielal do Prahy, tak súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním (výpoveďami svedkov N. J., W. J., N. T., K. Š. O. T. R.) preukázané, že vedúca organizačnej zložky J. J. nemala prístup s oprávnením zasahovať do bankových systémov určených na hodnotenie klientov žalobcom; štandardne dávala svoje stanoviská do úverových zložiek, pričom takýto postup nebol svedkami hodnotený ako neobjektívny; bolo bežné, že nadriadený dával pripomienky k práci podriadených; je to bežná prax a táto povinnosť jej dokonca vyplývala z § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 483/2001 Z.z. Žalovaná tak preukázala, že zásadu rovnakého zaobchádzania pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 ani takto neporušila. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu diskriminácie zamietol. 20. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zvyšnej časti bonusu za kalendárny rok 2012 vo výške 2.000 eur mal súd prvej inštancie inštrukciou žalovanej (16-018, verzia 001-Mzdový poriadok zamestnancov Komerčnej banky a.s., pobočky zahraničnej banky (BDSK) článok 6-Variabilné odmeňovanie, ods. 6.2. písm. a)) preukázané, že bonusy sú nenárokovanou motivačnou zložkou odmeňovania zamestnancov nad rámec základnej mzdy a príplatkov. Podľa výpovede vedúcej organizačnej zložky J. J. sa bonus vypláca až po skončení kalendárneho roka. V roku 2012 sa výnimočne časť bonusu za kalendárny rok 2012 vyplácala pred Vianocami v roku 2012 a jej zvyšok až po okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu. Výška bonusu sa každoročne menila a o jeho priznaní rozhodovalo predstavenstvo Komerční banky a.s. v Českej republike. Z dôvodu, že bonus je nenárokovou zložkou odmeňovania zamestnancov žalovanej, o ktorom rozhoduje žalovaná, súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti zamietol. 21. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.; žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila. 22. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vôbec neprihliadal na jeho vyjadrenia, ale jednostranne a v plnej miere sa priklonil k niektorým aj keď vzájomne protichodným výpovediam svedkov žalovanej (predovšetkým J. a J.). Ide pritom len o nepodložené a nepreukázateľné tvrdenia svedkov, ktoré sú v rozpore s jeho tvrdeniami a v niektorých prípadoch aj v rozpore s tvrdeniami iných svedkov. Všetci svedkovia sú zamestnancami žalovanej a ich objektívnosť je narušená vzhľadom na ich závislosť od žalovanej. Rozhodujúci svedkovia (J. a J.) boli ku dňu predmetného skončenia pracovného pomeru vedúcimi zamestnancami žalovanej, pričom J. spolu s J. a Z. iniciovala okamžité skončenie pracovného pomeru. Dokazovanie v predmetnej veci je založené len na svedeckých výpovediach, pričom ich jednotlivé časti sú vo viacerých prípadoch len vytiahnuté z kontextu celého okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaná nepodložila jednotlivé dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru žiadnymi relevantnými dôkazmi. 23. Žalobca zotrval na tom, že pri skončení pracovného pomeru sa žalovaná dopustila formálnych a hmotnoprávnych nedostatkov. Listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaná totiž vyhotovila v rozpore s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože nepoužila terminológiu v ňom uvedenú. S poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce je právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Súd prvej inštancie vyhodnotil záznamy žalovanej ako záznamy vyhotovené pre jej potreby a nie ako dôkazy, hoci tak urobiť mal. Z predložených záznamov vyplýva, že žalovaná dodatočne menila dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Listinu, ktorou žalovaná oznamuje, že „V.X. W. N. N.“, preto považoval za právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou zákonom, pretože v rozpore s ním definovala v listine vôľu okamžite skončiť pracovný pomer, ako aj z dôvodu dodatočného menenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. 24. Poukázal na skutočnosť, že napriek tvrdeniu žalovanej, že si odmietol prevziať listinu vyhotovenú už 9.1.2013 o okamžitom skončení pracovného pomeru, tak v predloženej listine zo dňa 10.1.2013 sa uvádza, že v tento deň sa odmietol podrobiť skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. Skutočnosť, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru v znení, v akom ju žalobca údajne odmietol prevziať, bola vyhotovená žalovanou až dodatočne a to po odchode žalobcu z pracoviska dňa 10.1.2013, vyplýva aj z výpovedí svedkov (J., J.), ktorí nevedeli povedať, prečo je v listine okamžitého skončenia pracovného pomeru záverečný odsek týkajúci sa skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov zo dňa 10.1.2013. Žalovaná mala pre žalobcu pripravenú len Dohodu o skončení pracovného pomeru a žalobca nikdy osobne nevidel v tom čase písomné vyhotovenie listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru, preto žalobca túto listinu podpísať ani nemohol. Za dôkaz pravdivosti uvedeného považoval žalobca i skutočnosť, že svedkovia okamžitého skončenia pracovného pomeru „si nevedeli spomenúť“, či svoj podpis k listine pripojili v prítomnosti alebo neprítomnosti žalobcu a to pred alebo po jeho odchode z pracoviska. Ak mala žalovaná pripravenú listinu zo dňa 9.1.2013, ktorú mal žalobca dňa 10.1.2013 odmietnuť prevziať, potom nastali právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru v okamihu odmietnutia prevzatia listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru. Následné údajné odmietnutie skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov je potom právne irelevantné, pretože žalobca v predmetnom čase už v zmysle zákona nebol zamestnancom žalovanej a nebol povinný podrobiť sa takejto skúške. Zo zápisu žalovanej jednoznačne vyplýva, že údajná skúška sa mala uskutočniť až potom, čo mal žalobca odmietnuť prevziať predmetnú listinu o skončení pracovného pomeru. Pretože doručená listina obsahuje aj bod o odmietnutí podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholu a tiež dodatočný bod o požívaní alkoholických nápojov žalobcom počas pracovného času dňa 9.1.2013, žalovaná menila dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. 25. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého odmietnutie podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov dňa 10.1.2013 je závažné porušenie pracovnej disciplíny, žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nevyhodnotil v dostatočnej miere dôkazy svedčiace v jeho prospech. Žalovaná predmetný dôvod a dodatočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru účelovo zakomponovala do listiny až po opustení pracoviska žalobcom a potom, čo žalobca odmietol pristúpiť k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru. Verbálne útoky, urážky a zastrašovania žalovanej adresované žalobcovi sú plne reflektované v skutočnosti, že žalovaná klamlivo uviedla na zápočtovom liste, že žalobca bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu. Žalovaná nikdy nevyzvala žalobcu, aby sa podrobil skúške na zistenie požitia alkoholu, o čom svedčia úplne rozporuplné a protichodné tvrdenia svedkov. Zatiaľ čo J. uviedla, že na skúšku na zistenie alkoholu mala trubičky v krabičke, ktorú držala v ruke, tak J. uviedla, že J. mala k dispozícií malé zariadenie s digitálnym displejom a inak ho popísať nevie. J. uviedol, že nevie, kde sa trubičky nachádzali; J. ich preto nemohla držať v ruke, ako klamlivo uviedla. J. ako očitý svedok udalosti nevie, kto mal vyzvať žalobcu na skúšku, čo zodpovedá skutočnosti, pretože žalobca na skúšku nebol vyzvaný. Z uvedených rozporných výpovedí vyplýva, že skúška na zistenie požitia alkoholu nebola žalobcovi nariadená a navyše k nej malo dôjsť až potom, čo žalobca mal odmietnuť prevziať listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pracovníci žalovanej neboli na vykonanie skúšky oprávnení, pretože nezodpovedajú za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku. Expertný pracovník žalovaného pre BOZP nebol k údajnej skúške vôbec prizvaný. Poukázal na § 12 ods. 2 písm. l) veta druhá zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná disponovala testerom na alkohol a to predložením pokladničného dokladu zo dňa 9.1.2013. Tento doklad sa však vzťahuje k zakúpeniu testu na alkohol a nie testeru (prístroja) na alkohol a predmetný pokladničný blok nie je na meno žalovanej. Nie je teda vôbec preukázané, že to bola žalovaná, ktorá mala test na alkohol zakúpiť. Predloženie tohto dokladu o zakúpení testu na alkohol dňa 9.1.2013 v popoludňajších hodinách neznamená automaticky, že žalovaná dňa 10.1.2013 skutočne testerom na alkohol disponovala a tester sa nachádzal na pracovisku, a že žalovaná ho bola pripravená použiť. Rovnako nebolo preukázané, či test na alkohol zakúpený v lekárni je hodnoverným meradlom spôsobilým zákonným spôsobom dokázať požitie alkoholických nápojov. Preukázateľne rozporuplné vyjadrenie vedúcich pracovníkov žalovanej svedčia podľa žalobcu o tom, že žiadne zariadenie na zistenie požitia alkoholu sa dňa 10.1.2013 v kancelárií žalobcu nenachádzalo. Žalovaná viackrát uviedla, že J. položila žalobcovi otázku „P. T. I. A.?“; uvedené však nemožno považovať za nespochybniteľnú výzvu žalovanej na vykonanie skúšky na požitie alkoholu. Z lingvistického hľadiska ide o opytovaciu vetu a nie rozkazovaciu alebo dokonca výzvu. V kontexte okamžitého skončenia pracovného pomeru sa jednalo o provokáciu, pretože predmetná otázka bola použitá až potom, ako bol so žalobcom právoplatne skončený pracovný pomer, o čom žalovaná žalobcu informovala. Žalovaná sa pred súdom prvej inštancie vôbec nevenovala ďalšiemu priebehu udalostí, napr. akým spôsobom, resp. akým slovným spojením mal žalobca odmietnuť predmetnú skúšku a kto a kde mal v spise listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 10.1.2013, pretože táto je odlišná od listiny zo dňa 9.1.2013, ktorú mala spísať JUDr. Z.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že priebeh skončenia pracovného pomeru bol veľmi krátky, len niekoľko minút a žalobca bol bezprostredne vyzvaný opustiť pracovisko. 26. Podľa súdu prvej inštancie je postačujúce, ak sa preukáže čo len jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je tak závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorý vzhľadom na jeho charakter nie je žiaduce, aby pracovný pomer trval, čo aj len do skončenia výpovednej doby. Uvedený názor nie je správny, keď týmto právnym názorom súd prvej inštancie pripustil dodatočnú zmenu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný by mal dokázať pravdivosť všetkých dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny; v opačnom prípade žalovaný bezdôvodne rozširuje okruh dôvodov, pre ktoré mohol okamžite skončiť pracovný pomer, pričom pri nepreukázaní niektorých z dôvodov sa jedná o hrubé ohováranie a osočovanie žalobcu. 27. K bodu 2/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že k tak závažnému bodu, akým je požívanie alkoholických nápojov zamestnanca počas pracovného času, neuviedol súd prvej inštancie žiadne iné vyjadrenie a neprihliadol na skutočnosti, ktoré svedčili v prospech žalobcu. Nevzal do úvahy, že žalovaná nikdy neuviedla, aké alkoholické nápoje, kde počas pracovnej doby dňa 9.1.2013 a v akom rozsahu mal žalobca požívať. Ani jeden zo svedkov netvrdil, že videl žalobcu požívať alkoholické nápoje, pričom podľa žalovanej ich malo byť viac. Žalovaná nikdy nepredložila žiaden dôkaz o údajnom požívaní alkoholických nápojov žalobcom počas pracovnej doby. V prípade tvrdenia svedkyne J., že zo žalobcu cítila silno alkohol, ide len o jej subjektívne, ničím nepotvrdené a klamlivé tvrdenie, ktoré je v rozpore s tvrdením ostatných svedkov a tvrdením žalobcu, že alkohol počas pracovnej doby nepožil. Jej vyjadrenie nemožno považovať za dôkaz o to viac, že ide o vedúceho zamestnanca žalovanej, ktorý inicioval okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že akýkoľvek vnem je prevažne subjektívneho charakteru a nemusí byť z neho vyvodený objektívny záver s ohľadom na objekt vnemu o to viac, že samotná J. uviedla, že medzi alkoholikmi sa nepohybuje, alkohol nepožíva a nemá skúšku z toxikológie. Jej svedectvo je navyše v úplnom rozpore so svedectvom J., ktorý mal so žalobcom spoločnú uzamykateľnú a uzatvárateľnú kanceláriu. J. výslovne uviedol, že zo žalobcu alkohol necítil. Niektorí svedkovia žalovanej videli v predmetný deň žalobcu v popoludňajších hodinách, pričom ani jeden z nich neuviedol, že si myslí, že by žalobca bol pod vplyvom alkoholu alebo sa správal neštandardne, tak ako to J. výslovne uviedla. Samotná žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca pravdepodobne požíval alkoholické nápoje počas pracovnej doby. Nejedná sa tak o istotu žalovanej, ale len o nepodložený dohad. Podľa žalobcu je J. úplne neobjektívny a zaujatý svedok, keď nepravdivo uviedla, že počas rozhovoru medzi ňou a žalobcom sa žalobcu bála a musela čakať na riaditeľku J., pretože ostatní zamestnanci boli na školení, že nemohla pravdepodobne vôbec počuť údajné tvrdenia žalobcu adresované J., nepravdivo vypovedala v otázke prerokovania jednotlivých bodov skončenia pracovného pomeru, výslovne neuviedla pravdu ohľadom údajnej skúšky na alkohol, neuviedla pravdu, že právnička upozornila žalobcu na to, že keď odmietne vykonanie dychovej skúšky, bude sa to považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo je opätovne v rozpore so svedectvom J., podľa ktorého žalovaná by nič nemenila ohľadom skončenia pracovného pomeru so žalobcom s ohľadom na dychovú skúšku. Žalobca záverom k bodu 2/ okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že v prílohe č. 15 a v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013 nie je predmetný dôvod vôbec uvedený, hoci sa vzťahuje ku dňu 9.1.2013, čo potvrdzuje jeho nepravdivosť, neopodstatnenosť a predovšetkým dodatočné vykonštruovanie. 28. Bod 3/ okamžitého skončenia pracovného pomeru mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami svedkov J., T., J. O. Š.. K predmetnému bodu však poskytol svedeckú výpoveď i svedok T. R., ktorého výpoveď je v rozpore s výpoveďami uvedených svedkov. R. uviedol, že počul čudné zvuky pripomínajúce pokazený ventilátor a nie chrápanie ako uviedli ostatní svedkovia. Žiaden zo svedkov nikdy netvrdil, že žalobca nebol počas pracovného času schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov. Žiaden svedok nepotvrdil, že by sa žalobca na toalete zdržoval nepretržite po dobu 2 hodín. Svedkovia naopak uviedli, že sa jednalo iba o veľmi krátke zastávky, ktoré je možné považovať za úplne bežné, dvere boli podľa svedkov zamknuté a nemohli vidieť do vnútra kabínky. Svedkovia neobývali spoločnú kanceláriu so žalobcom a ani jediný z nich dňa 9.1.2013 nevidel žalobcu vchádzať, ale ani vychádzať z toalety, resp. z kabínky. Ani jeden zo svedkov žalovaného tak nevedel dôveryhodne potvrdiť, že žalobca kabínku v predmetný deň v popoludňajších hodinách vôbec použil. Svedecká výpoveď R. je v úplnom rozpore s výpoveďou J., ktorý uviedol, že na toalete bol len raz asi 5 minút a chrápajúceho sa pokúšal zobudiť. Svedok R. uviedol, že sa na toalete stretol práve s J., avšak nepotvrdil, že by sám alebo spolu s J. vstúpili do kabínky a už vôbec nie, že bola zamknutá a že sa ju pokúsili otvoriť a chrápajúceho zobudiť. J. uviedol, že sa pokúsil chrápajúceho zobudiť dva razy (posledný raz tesne pred školením v popoludňajších hodinách okolo 14:00 hod.). Rozhovor medzi žalobcom a J. sa uskutočnil pred 14:00 hod. a predtým ako sa vrátil J. na pracovisko popoludňajších hodinách. J.Á. telefonicky kontaktovala žalobcu na jeho pevnú linku a následne sa uskutočnil rozhovor medzi ňou a žalobcom po 12:00 hod. a určite pred 14:00 hod., ako tvrdí žalobca a ako uviedla aj J.. Viacerí svedkovia videli žalobcu na pracovisku aj v dopoludňajších hodinách a preto J. nemusel hľadať žalobcu na toalete tesne pred školením o 14:00 hod., ako to pravdepodobne klamlivo uvádza. Svedkovia sa pri identifikácii chrápajúceho v podstate odvolávajú na vylučovaciu metódu, pričom vychádzajú z premisy, ktorou je identifikácia počtu osôb mužského pohlavia s prístupom na toaletu na 3. poschodí. Predovšetkým J., T.J. O. X. Š. prekvapivo zhodne uvádzajú výrazne poddimenzovaný počet osôb mužského pohlavia - 8 až 12 u žalovanej; správny počet mužov je cca 15 mužov s prístupom k týmto toaletám. T. uviedol, že celkový počet zamestnancov žalovaného je iba 30, pričom v skutočnosti je ich až cca 38. T. ďalej klamlivo uviedol, že išiel na toaletu z dôvodu potreby pred popoludňajším školením, pričom samotného školenia sa zúčastnil v dopoludňajších hodinách, ako to vyplýva z predloženej prezenčnej listiny. Š. uviedol, že na toaletu zavolal J. a spolu s ním klopali na dvere, usilovali sa ich otvoriť a spiaceho zobudiť, čo sa im nepodarilo a preto odišli. J. však uviedol, že na toalete bol sám a budil len raz. Ide tak o evidentný rozpor vo svedeckých výpovediach a niektorí zo svedkov evidentne klamal. Pretože všetci svedkovia mali absolvovať školenie dopoludňajších hodinách, ktoré končilo cca o 12:00 hod. je vzhľadom na obedňajšiu prestávku pravdepodobné, že ani jeden z nich sa na pracovisku nenachádzal nepretržite v čase od 12:00 hod. do 14:00 hod. Žalobca ďalej uviedol, že pri zohľadnení pôdorysu budovy je nemožné, aby akýkoľvek zamestnanec disponoval prehľadom o mieste a pobyte všetkých ostatných zamestnancov žalovanej a už vôbec nie je v čase obeda, školenia alebo keď sa sám venuje pracovným povinnostiam. Na predmetnom poschodí sa nachádza niekoľko samostatných a uzamykateľných kancelárií, do ktorých nie je možné vidieť bez toho, aby zamestnanci opustili miesto svojho pracoviska. Zamestnanci tak vôbec nemusia mať o sebe prehľad tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Žalovaná svojvoľne pozmenila a doplnila svedeckú výpoveď svedkov podľa dvoch zápisov o priebehu udalostí v tom zmysle, že ju doplnila o údajnú skutočnosť, ktorú zakomponovala do predmetnej listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru, že žalobca spal a chrápal na WC v dôsledku požitia alkoholických nápojov. Predmetní svedkovia pritom nikdy netvrdili, že by kedykoľvek žalobcu videli požívať alkoholické nápoje v pracovnej dobe, alebo že by žalobca javil známky požitia alkoholických nápojov. 29. K bodu 4/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že školenia sa nezúčastnil, čo nikdy nepopieral, pretože naň zabudol z dôvodu vyťaženosti a stresu. Nejednalo sa o zámer, ale o ľudské pochybenie. Email zo dňa 2.1.2013 o školení bol odoslaný 37 zamestnancom žalovanej. Počet zamestnancov, ktorí boli nahlásení na predmetné školenie bol 34 a podľa prezenčnej listiny sa školenia zúčastnilo len 31 zamestnancov žalovanej. Žalovaná tak neuvádza pravdu, keď tvrdí, že žiadni jej zamestnanci nemali dňa 9.1.2013 dovolenku a všetci zamestnanci v počte 37 sa mali zúčastniť predmetného školenia, nakoľko ho nebolo možné opakovať. Otázkou ostáva, kde bolo ďalších 6 zamestnancov žalovanej okrem žalobcu v čase školenia. Školenie realizovali interní zamestnanci žalovanej z Prahy a svedkovia pripustili, že za ústretovosti manažmentu žalovanej sa dalo nahradiť. Žalovaná uviedla, že zvyšní zamestnanci absolvovali školenie elektronicky. 30. K bodu 5/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že dôvod vrátenia sa na pracovisko mu nebol nikdy prezentovaný. J. najskôr na pojednávaní dňa 26.3.2014 uviedol dôvod „C. H. T., O. I. A. N. C. O. N. I. A. I.“ a neskôr „C. H., O. I. C. A. N. O. U. I. Š.“. J. tak uviedol 2 rôzne dôvody, pre ktoré by sa mal žalobca vrátiť na pracovisko a preto je pravdepodobné, že v skutočnosti neuviedol žiaden dôvod alebo si na telefonický rozhovor presne nespomína. Podľa žalobcu je úplne nelogické a vysoko nepravdepodobné, aby bol vyzvaný na povinné školenie v čase cca o 15:10 hod., pretože predmetné školenie začalo o 14:00 hod. a skončilo o 15:30 hod. Samotný návrat na pracovisko by vyžadoval približne 20 minút, t.j. žalobca by už určite nemohol školenie absolvovať. 31. K bodu 6/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že jeho preukázanie výpoveďami svedkov J. O. J. je nepodložené, nepreukázateľné a predovšetkým zo strany J. klamlivé. J. ani vedenie žalovanej neurazil. Súd prvej inštancie nemal preukázané a zdokumentované, presne akými slovnými spojeniami mal žalobca slovne napadnúť a hrubo urážať svojho bezprostredne nadriadeného ako aj vedenie banky. Žalobca nepoužil žiadne vulgarizmy, ako to tvrdí J.. J. nebola schopná pred súdom prvej inštancie konkretizovať, ako mal žalobca napadnúť a hrubo urážať vedenie banky. Uviedla, že počas rozhovoru s ňou žalobca napádal vedenie banky za neférový prístup ku klientom aj zamestnancom, pričom používal vulgárne výrazy. Vôbec však neuviedla, že údajné vulgárne výrazy boli adresované vedeniu banky alebo že by mal žalobca vedenie žalovanej uraziť. Žalobca vedenie žalovanej (J., JUDr. Z.) v predmetný deň 9.1.2013 nestretol ani ho nevidel a preto ho nemohol slovne napadnúť a uraziť, a to ani v hypotetickej rovine. Ani samotná J. nevie, ako ju mal žalobca údajne slovne napadnúť. 32. K bodu 7/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že na návrat na pracovisko bol vyzvaný až po skončení riadnej pracovnej doby po 15:00 hod., pričom skoršie odchody z pracoviska, resp. neskoršie príchody, boli u žalovanej úplne bežné a zaužívané. Dôvod na vrátenie sa na pracovisko mu nebol nikdy prezentovaný a údajný dôvod vrátenia sa na pracovisko z dôvodu absolvovania školenia je nepravdivý. Nemohlo sa tak jednať o nesplnenie pokynu nadriadeného, keďže žalobca už na pracovisku nebol a nemal povinnosť prijímať akékoľvek pokyny a úlohy a svojou absenciou nemohol žalovanej spôsobiť žiadnu škodu a už vôbec nie škodu značného rozsahu. 33. Žalobca ďalej uviedol, že sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy z dôvodov pri skončení pracovného pomeru a bezprostredne po ňom, pričom je presvedčený, že žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania vzhľadom na nasledovné: a) žalovaná mu neumožnila ani neponúkla možnosť písomnou formou vyjadriť sa k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny, hoci takú povinnosť mala podľa čl. 10 ods. 5 Pracovného poriadku; žalovaná predmetným konaním bezdôvodne rozšírila rozsah svojich práv na úkor žalobcu a podľa názoru žalobcu konala tak úmyselne; b) žalovaná neprerokovala jednotlivé dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom a ani ich žalobcovi neprezentovala; c) žalovaná uviedla a zakomponovala jediné písomné svedectvo ako jeden z bodov do listiny okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom ho svojvoľne a bez vedomia svedkov pozmenila a to pridaním závažného tvrdenia o neschopnosti práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov počas pracovnej doby v neprospech žalobcu; d) žalobca považuje jednotlivé dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru za vykonštruované a nepravdivé; e) žalovaná donútila žalobcu opustiť pracovisko dňa 10.1.2013 a donútila ho opustiť aj podzemnú garáž, ktorej mal žalobca zaparkované súkromné motorové vozidlo, pričom nájomné si riadne a v plnej výške platil u inej spoločnosti; žalobca bol donútený opustiť podzemnú garáž v sprievode JUDr. Z. O. J.; predmetným konaním žalovaná porušila jedno zo základných ľudských a občianskych práv, ktorým je sloboda pohybu; súdu prvej inštancie na preukázanie uvedeného predložil Zmluvu o podnájme nebytových priestorov, z ktorej vyplýva, že nebytové priestory mal v riadnom podnájme; zo zápisu o priebehu udalostí vyplýva, že bol vyzvaný opustiť priestory žalovanej ako aj vyviezť alebo nechať si vyviezť svoje súkromné motorové vozidlo; je preukázané, že ho sprevádzali dvaja zamestnanci (J. a JUDr. Z.), a preto išlo o nátlak; f) žalovaná sa dopustila hrubého nátlaku a šikany pri skončení pracovného pomeru svojim konaním, ktorým ho nútila k podpísaniu ponižujúcej Dohody o skončení pracovného pomeru, pričom listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru nemala vyhotovenú; na strane žalovanej sa predmetného skončenia zúčastnili až 4 vedúci zamestnanci a žiaden nezávislý svedok z radov zamestnancov; o tom, že žalovaná mu nedala možnosť vyjadriť sa k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny, svedčí veľmi krátky priebeh udalosti dňa 10.1.2013; o tom, že žalovaná plánovala v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyvíjať na žalobcu nátlak a šikanu svedčí i to, že požiadala zamestnanca J., aby sa zdržiaval v blízkosti kancelárie J. z údajnej obavy pred reakciou žalobcu; g) žalovaná žalobcovi nikdy riadne nedoručila listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru napriek výzve žalobcu; žalobca nemohol odmietnuť prevziať listinu, pretože táto nebola v čase skončenia pracovného pomeru vyhotovená; h) žalovaná menila dátum a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pre deň 9.1.2013 a 10.1.2013 už opísaným spôsobom. 34. V súvislostiach bezprostredne nasledujúcich po okamžitom skončení pracovného pomeru sa žalovaná podľa žalobcu dopustila priamej diskriminácie a porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a to tým, že na zápočtovom liste žalovaná ako jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla aj preukázateľne nepravdivý údaj § 68 ods. 1 písm. a). Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že išlo iba o chybu a podľa jeho názoru sa jednalo o zámer žalovanej znevýhodniť žalobcu pri hľadaní nového zamestnania. Nepravdivá informácia na zápočtovom liste by mala byť vyhodnotená v celom kontexte okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je pravdou, že žalobca nežiadal žalovanú o opravu, pretože žalovaná mu napriek jeho písomnej výzve v elektronickej forme a predloženej súdu prvej inštancie odmietla doručiť závažnejší dokument, ktorým je listina o okamžitom skončení pracovného pomeru. Klamlivo vyplnený zápočtový list je potrebné posudzovať v kontexte okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom a s ohľadom na vývoj situácie pri skončení a bezprostredne po skončení pracovného pomeru. Žalobca zotrval na tom, že skutočným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru s ním bola jeho nezávislá analytická práca finančného analytika, ktorá prekážala vedúcej organizačnej zložky J.. Táto síce dávala svoje stanoviská do úverových zložiek, ale na selektívnej báze a v niektorých prípadoch aj po predchádzajúcich korektúrach, ktoré sa týkali aj finančnej analýzy, ktorá mala byť nezávislá. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že preukázateľne informoval žalovanú o zásahoch do nezávislého hodnotenia klientov. Bezprostredne po skončení rozhovoru s J. žalovaná iniciovala a vyhotovila okamžité skončenie pracovného pomeru. 35. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že žalobca nešpecifikoval, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 68 a § 70 Zákonníka práce na rozhodnutie v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a tieto aj správne vyložil, keď skúmal, či sa tvrdené skutočnosti naozaj stali a ak áno, či predstavovali závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako správne aplikoval § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., keď nechal žalovanú preukázať, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Ďalej uviedla, že žalobca nešpecifikoval konkrétne, ktoré skutkové zistenia a prečo sú podľa neho nesprávne alebo nepravdivé alebo nedostatočne zistené. Žalobca sa snaží narušiť chronologickú líniu predmetných udalostí v snahe vyvolať dojem z údajného následného pozmeňovania dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, neodôvodnene spochybňuje objektívnosť aj schopnosť svedkov vypovedať, spochybňuje svedecké výpovede vôbec ako dôkaz a vyvodzuje rôzne iné prekvapivé závery; zároveň ignoruje, že najzásadnejšia skutočnosť, že žalovaná vyzvala žalobcu na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie alkoholu a že žalobca odmietol, od začiatku nie je medzi stranami sporná, keďže žalobca ju sám uvádza v žalobe aj v odvolaní. Poukázala na skutočnosť, že žalobca neponúka žiadny alternatívny kontext, v ktorom sa mohli odohrať udalosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za pravdivé skutkové zistenia, ani neuviedol, ako inak správne by sa dali a mali interpretovať hlavné tvrdenia svedkov. Samotný žalobca v žalobe počas konania pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní uviedol slová, ktoré minimálne museli predstavovať výzvu žalovanej na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie alkoholu a ktoré podľa tvrdenia žalobcu odzneli ráno dňa 10.1.2013. Ak by aj žiadne ďalšie slová v miestnosti v tom čase nedozneli, slová „P. T. I. A., N. J.?“ vyslovené p. J. v prítomnosti ďalších dvoch nadriadených žalobcu určite napĺňajú význam výzvy od zamestnávateľa pre zamestnanca na podrobenie sa dychovej skúške. Žalobca tak ani v odvolaní nespochybňuje zistený skutkový stav, že minimálne tieto slová v miestnosti odzneli, a teda že bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu. V súvislosti so spochybnením objektívnosti všetkých svedkov žalovaná uviedla, že uvádzané dôvody údajnej zaujatosti neobstoja, nakoľko svedkovia predmetných udalostí nemohli nebyť v pracovnoprávnom pomere so žalovanou, pretože jednak k udalostiam došlo v pracovnom čase v zázemí na pracovisku žalovanej a jednak išlo o pracovnoprávny úkon, ktorý sa štandardne a nielen u žalovanej vždy deje v prítomnosti nadriadených zamestnancov. 36. Žalovaná záverom vyjadrenia poukázala na dezinterpretáciu slov svedkov a uvádzanie presného opaku skutočností, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov zo strany žalobcu, keď napr. žalobca tvrdí v odvolaní, že „T. J. B., Ž. X. na T. U. A. N. N. N. Š., N. I. Š. I. U. C. A. H.P., O. T. C. U. N. N. Q.“. Z predloženej prezenčnej listiny pritom vôbec nevyplýva, či sa p. T. zúčastnil dopoludňajšieho alebo popoludňajšieho termínu školenia. Pôvodne sa síce zapísal na dopoludňajší termín, avšak počas svojej výpovede viackrát uviedol, že školenia sa zúčastnil popoludní. 37. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 28.10.2015 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že námietka nesprávneho právneho posúdenia veci sa týka dodatočného menenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a nedoručenia listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru. Poukázal na zápis o priebehu udalostí, z ktorého vyplýva, že žalovaná písomne vyhotovila okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 9.1.2013 na základe udalostí z uvedeného dňa, pričom následne mal žalobca odmietnuť prevziať predmetný dokument v prítomnosti svedkov, čím nastali právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nakoľko listina o okamžitom skončení pracovného pomeru predložená súdu prvej inštancie obsahuje aj dva dodatočné body o požívaní alkoholických nápojov počas pracovnej doby dňa 9.1.2013 a o odmietnutí podrobiť sa skúške zo dňa 10.1.2013, žalovaná menila dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Legitímnosť zmeny dôvodu skončenia pracovného pomeru pripustil aj súd prvej inštancie. Skutočnosť, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru nebola žalobcovi nikdy riadne doručená, vyplýva priamo zo záznamu o priebehu udalostí a nepriamo zo všetkých svedeckých výpovedí. Z dôkazu vyplýva, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru (obsahujúca dva vyššie uvedené body) nebola k okamihu skončenia pracovného pomeru vyhotovená a preto ju žalobca nemohol prevziať. Ani svedkovia nevedeli vysvetliť, prečo listina obsahuje záverečný odsek a nevedeli si spomenúť, kedy, kde a či v prítomnosti žalobcu mali pripojiť svoj podpis o údajnom odmietnutí predmetnej listiny. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie minimálne pripustil, ak nie priamo uznal skutočnosť, že žalobcovi bolo odňaté právo písomne sa vyjadriť k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny; uvedené nespochybnila ani žalovaná. Žalovaná tak evidentne porušila zásadu rovnakého zaobchádzania pri skončení pracovného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že zástupkyňa vedúcej J. nebola oprávnená na výzvu na zistenie požitia alkoholických nápojov, pretože nezodpovedala za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku. Externý pracovník žalovanej pre BOZP (I.), ktorý jediný mohol žalobcu legitímne vyzvať na predmetnú skúšku, k nej nebol vôbec pozvaný. Žalovaná podľa žalobcu evidentne porušila § 12 ods. 2 písm. l) veta druhá zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku, alebo vo vnútornom predpise. Žalovaná preto bola povinná predmetné ustanovenie kodifikovať do svojho pracovného poriadku; súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť neprihliadol. Žalobca záverom namietol obvinenie, že spochybnil objektívnosť všetkých svedkov. Spochybnil objektívnosť rozhodujúcich svedkov (najmä J.). Poukázal na evidentné rozpory vo svedeckých výpovediach, ktoré žalovaná nevie alebo nechce vysvetliť. 38. Žalovaná v odvolacej duplike zo dňa 11.2.2016 na repliku žalobcu v súvislosti s námietkou nesprávnych skutkových zistení uviedla, že žalobca počas konania nikdy neuviedol, že by v predmetný deň a v predmetnom čase došlo na pracovisku k nejakým iným skutkovým udalostiam alebo že by sa dychovej skúške podrobil; naopak žalobca viackrát nepriamo pripustil, že bol vyzvaný na podrobenie sa skúške. Dôkazy navrhnuté žalovanou preukázali skutočnosť, že žalobca bol vyzvaný na podrobenie sa skúške na požitie alkoholických nápojov a že toto žalobca odmietol. Odmietnutie podrobeniu sa dychovej skúške na zistenie nedovoleného požitia alkoholu musí byť rovnako spoločensky závažné, ako prípadný pozitívny výsledok takej skúšky. Právo banky ako zamestnávateľa vyzvať svojich zamestnancov na podrobenie sa takej skúške (najmä ak zamestnávateľ má opodstatnené obavy, že došlo k nedovolenému požitiu alkoholických nápojov) musí byť považované za primeraný výkon takého práva. 39. Žalobca v podaní zo dňa 25.5.2016 uviedol, že podľa zápisu o priebehu udalostí mal odmietnuť prevziať listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru pred údajným odmietnutím vykonania dychovej skúšky na alkohol dňa 10.1.2013 a preto listina o okamžitom skončení pracovného pomeru nie je identická s tou, ktorú mal odmietnuť prevziať. Pretože okamihom odmietnutia prevzatia listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru nastali právoplatné účinky skončenia pracovného pomeru, žalovaná menila dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zo záznamu ďalej vyplýva, že boli vyhotovené dve listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru - prvá originálna, ktorú mal žalobca odmietnuť prevziať, a druhá modifikovaná s pridaním dvoch najzávažnejších tvrdení o požívaní alkoholických nápojov počas pracovnej doby dňa 9.1.2013 a o odmietnutí podrobiť sa skúške na požitie alkoholických nápojov dňa 10.1.2013, ktorá bola žalobcovi predložená až po výzve jeho právneho zástupcu. Žalobca upozornil, že údajná skúška na alkohol je vykonštruovaná a žalovaná nikdy nemala v úmysle vyzvať ho na podrobenie sa takej skúške. Svedčí o tom o.i. skutočnosť, že dvaja najvýznamnejší predstavitelia žalovanej (J. O. J.) uviedli dva rozdielne prístroje na vykonanie dychovej skúšky. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o viacnásobnom závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobcom v najvýznamnejších bodoch (požívanie alkoholických nápojov pred a počas pracovnej doby dňa 9.1.2013 a údajné slovné urážky voči vedeniu žalovanej). Opätovne uviedol, že svedecké výpovede sú v podstatných bodoch nekonzistentné, inak nepotvrdené a niekedy sa aj vzájomne vylučujú. 40. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 219 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. 41. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 42. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. 43. Vo všeobecnosti možno uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažným spôsobom) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b) a § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. 44. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. 45. Z listiny zo dňa 10.1.2013, podľa ktorej žalovaná podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. okamžite „ruší“ pracovný pomer so žalobcom, je jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi s tým, že ako jeho dôvod je uplatnené závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zo skutkového vymedzenia tohto dôvodu je zrejmé, v akých konaniach žalobcu žalovaná vzhliadla závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobcom v odvolaní namietané nepoužitie terminológie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (t.j. použitie pojmu “ruší“ miesto „končí“) nemá žiaden vplyv na platnosť uvedeného právneho úkonu z hľadiska jeho formy, keď žalovaná dodržala písomnú formu v zmysle § 70 Zákonníka práce. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaná v rozpore s oznámením, že okamžite ruší pracovný pomer, definovala v listine vôľu okamžite skončiť pracovný pomer. Aj keď je okamžité skončenie pracovného pomeru presným terminologickým označením jedného zo spôsobov skončenia pracovného pomeru (§ 59 ods. 1 písm. c), § 68 ods. 1 Zákonníka práce), použitý pojem „ruší“ vychádza z predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorej bolo jedným zo spôsobov rozviazania pracovného pomeru okamžité zrušenie pracovného pomeru (§ 42 ods. 1, písm. c), § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 65/1965 Zb.), umožňujúce zamestnávateľovi rozviazať pracovný pomer rovnako pri špecifikovanej intenzite porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňou použitý pojem „ruší“ tak nie je pojmom, ktorý by spochybňoval právne posúdenie použitého spôsobu skončenia pracovného pomeru žalobcu. Napokon aj samotný žalobca sa už v podanej žalobe domáhal o.i. určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. 46. Žalobca ďalej v odvolaní namietol skutočnosť, že listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru v znení, v akom ju údajne odmietol prevziať, bola vyhotovená žalovanou až po jeho odchode z pracoviska dňa 10.1.2013; žalovaná mala mať pre neho pripravenú len dohodu o skončení pracovného pomeru a on osobne nevidel v tom čase podpísané vyhotovenie listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru a preto túto listinu ani podpísať nemohol. Uviedol, že ak mala žalovaná pripravenú listinu zo dňa 9.1.2013, ktorú mal 10.1.2013 odmietnuť prevziať, účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali v okamihu odmietnutia prevzatia listiny. Podľa zápisu o priebehu udalostí sa údajná skúška mala uskutočniť až po tom, čo mal odmietnuť prevziať predmetnú listinu. Nakoľko listina obsahuje aj bod o odmietnutí podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholu a tiež bod o požívaní alkoholických nápojov žalobcom počas pracovného času dňa 9.1.2013, žalovaná menila dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. 47. Predmetom konania je o.i. určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013, ktoré obsahuje 7 bodov závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého konania sa mal žalobca dopustiť dňa 9.1.2013 a 1 bod závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého konania sa mal žalobca dopustiť dňa 10.1.2013. V prípade existencie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013, ktoré by bolo doručované žalobcovi dňa 10.1.2013 a ktoré by žalobca odmietol prevziať, by došlo ku skončeniu pracovného pomeru bez ďalšieho dňom 10.1.2013 na základe takéhoto právneho úkonu, nakoľko žalobca neplatnosť skončenia pracovného pomeru takýmto okamžitým skončením neuplatnil na súde v dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce. Posudzovanie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 by potom bolo bezpredmetné. Žalovaná však existenciu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013 netvrdila a nakoľko žalobca jeho existenciu nepreukázal, súd prvej inštancie sa správne zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013. 48. Pokiaľ žalobca namietol rozpor medzi zápisom o priebehu udalostí zo dňa 10.1.2013, spísaného o 11:30 hod. a okamžitým skončením pracovného pomeru a v tejto súvislosti skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhodnotil zápisy ako záznamy vyhotovené pre potreby žalovanej a nie ako dôkazy, tak odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie hodnotil zápisy o priebehu udalostí ako dôkazy listinou v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. a v súlade s § 132 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že tieto zápisy boli vyhotovené pre potreby žalovanej, pričom samotné boli a sú pre skončenie pracovného pomeru žalobcu irelevantné. 49. V zápise o priebehu udalostí zo dňa 10.1.2013, spísaného o 11:30 hod. sa uvádza, že na základe špecifikovaných skutočností (body 1/, 3/-7/ okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013) sa žalovaná rozhodla bezodkladne pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom s tým, že boli pripravené dve alternatívne skončenia pracovného pomeru, a) písomné okamžité zrušenie pracovného pomeru na základe § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a b) písomná dohoda o skončení pracovného pomeru na základe § 60 ods. 1 Zákonníka práce, pričom však z dôvodu skoršieho a svojvoľného opustenia pracoviska žalobcom dňa 9.1.2013 mu nebolo možné odovzdať ani jeden z dvoch možných dokumentov. Dňa 10.1.2013 sa pristúpilo k odovzdaniu možných dokumentov žalobcovi na jeho výber v priestore jeho kancelárie, pričom žalobca odmietol prečítať, prevziať a/alebo podpísať ktorýkoľvek z dokumentov. Zároveň bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov, čo žalobca odmietol. Krátko na to bola do jeho kancelárie prizvaná aj p. Z., ktorá žalobcu upozornila na účinky odmietnutia prevzatia písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru; napriek tomu žalobca odmietol ktorýkoľvek z dokumentov prevziať a/alebo podpísať. 50. Zo samotného zápisu potom nemožno dospieť k záveru o doručovaní/doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013 žalobcovi. Ak aj takéto okamžité skončenie pracovného pomeru vyhotovené bolo, nebolo dňa 9.1.2013 doručované. Dňa 10.1.2013 je v opise priebehu udalostí časovo stotožnené odovzdávanie oboch možných dokumentov s odmietnutím ich prečítania, prevzatia a/alebo podpísania žalobcom na jednej strane a výzva na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s jej odmietnutím žalobcom na druhej strane. Nebolo preto možné pri hodnotení dôkazov vychádzať len zo samotného zápisu o priebehu udalostí, ale bolo ho potrebné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, ako správne postupoval súd prvej inštancie. Svedkyňa J. uviedla, že dňa 10.1.2013 za jej prítomnosti a prítomnosti p. J. vyzvala p. J. žalobcu v jeho kancelárii na dychovú skúšku, ktorú žalobca odmietol; po odmietnutí dychovej skúšky mu ponúkla dve alternatívy skončenia pracovného pomeru (dohodou alebo okamžitým skončením), ktoré boli pripravené vopred písomne; žalobca odmietol dohodu a odmietol aj prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru; po privolaní právničky mu táto vysvetlila účinky tohto odmietnutia. Svedkyňa J. uviedla, že dňa 9.1.2013 sa dohodli, že žalobcovi nasledujúci deň pripravia dve alternatívy skočenia pracovného pomeru; v uvedený deň žalobca prišiel do práce pod vplyvom alkoholu, ktorý z neho bolo silno cítiť; vyzvala ho na vykonanie dychovej skúšky, čo žalobca odmietol; žalovaná mu dala na výber skončenie pracovného pomeru dohodou alebo okamžité skončenie pracovného pomeru; žalobca odmietol čokoľvek podpísať; pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru bola prítomná aj p. J., p. J. a právnička; z logiky veci vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo spísané po odmietnutí dychovej skúšky. Svedok J. uviedol, že dňa 10.1.2013 spoločne s riaditeľkou a p. J. išli za žalobcom a požiadali ho o vykonanie dychovej skúšky, čo žalobca odmietol; mali pripravené dve alternatívy skončenia pracovného pomeru; žalobca odmietol čokoľvek podpísať; následne prišla aj právnička a poučila žalobcu o účinnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru aj v prípade odmietnutia jeho doručenia. Uvedení svedkovia teda jednoznačne opísali priebeh udalostí dňa 10.1.2013 tak, že najprv bol žalobca vyzvaný na podrobenie sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov a po jej odmietnutí žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru. Výpovede svedkov tak spresňujú horeuvedené časové stotožnenie odovzdávania oboch možných dokumentov s odmietnutím ich prečítania, prevzatia a/alebo podpísania žalobcom na jednej strane a výzvy na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s jej odmietnutím žalobcom na druhej strane v zápise o priebehu udalostí. Na uvedenom základe tak nie sú na mieste pochybnosti o existencii dvoch rôznych vyhotovení a doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca svoje tvrdenie o účelovom zakomponovaní odmietnutia podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov do listiny až po opustení pracoviska žalobcom a potom, čo žalobca odmietol pristúpiť k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru, nepreukázal. Zo strany žalovanej potom nešlo o rozširovanie ani menenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré by bolo v rozpore s § 70 Zákonníka práce. 51. Žalobca ďalej namietol skutočnosť, že žalovaná ho nikdy nevyzvala, aby sa podrobil skúške na zistenie požitia alkoholu; o uvedenom mali svedčiť úplne rozporuplné a protichodné tvrdenia svedkov. Samotný žalobca však ako v žalobe, tak aj vo výpovedi uviedol, že p. J. mu dňa 10.1.2013 adresovala slová “N. J., P. T. I. A.“. Uvedené v spojení s opisom udalosti zo strany svedkov J., J. a J. potvrdzuje existenciu dôvodu uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, že dňa 10.1.2013 v dopoludňajších hodinách sa žalobca v prítomnosti svedkov odmietol podrobiť skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. Odchýlky vo výpovediach uvedených svedkov, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, nemožno považovať vzhľadom na plynutie času za rozhodujúce pre hodnotenie týchto výpovedí ako nepravdivých; v podstatných častiach, t.j. vo výzve žalobcovi, aby sa podrobil skúške na zistenie požitia alkoholu, v okolnostiach, čase a mieste výzvy a v jej odmietnutí žalobcom sa výpovede svedkov zhodujú. 52. Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný v zmysle § 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z. nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce; v zmysle § 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z. podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise. Z uvedených ustanovení je zrejmá ako povinnosť zamestnávateľa kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, ako aj povinnosť zamestnanca nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov do práce a podrobiť sa vyšetreniu na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu. Zamestnávateľ má uviesť v pracovnom poriadku okruh zamestnancov a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu. Podľa čl. 24 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku žalovanej je zamestnanec povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ (spravidla priamy nadriadený zamestnanec) alebo príslušný orgán štátnej správy s cieľom zistenia, či nie je zamestnanec pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov. Nakoľko bol žalobca vyzvaný podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov p. J., zástupkyňou riaditeľa pobočky zahraničnej banky, za prítomnosti p. J., riaditeľky obchodnej divízie Slovensko, vedúcej pobočky zahraničnej banky a p. J., priameho nadriadeného žalobcu, nie je dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že uvedení neboli oprávnení na vykonanie skúšky (išlo o vedúcich zamestnancov a o priameho nadriadeného žalobcu, t.j. osobu v súlade s Pracovným poriadkom žalovanej). 53. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, ktoré sa týkajú testu na alkohol (či ho žalovaná dňa 9.1.2013 zakúpila, či ním žalovaná dňa 10.1.2013 disponovala, či sa nachádzal na pracovisku, či bola pripravená ho použiť, či test zakúpený v lekárni je hodnoverným meradlom), sú pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantné vzhľadom k preukázanému bezdôvodnému odmietnutiu žalobcu podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. 54. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je postačujúce preukázanie čo i len jedného z uvedených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tento záver, a teda nepreukázanie ďalšieho prípadne ďalších uvádzaných dôvodov, nepredstavuje a nepripúšťa dodatočnú zmenu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako namietol žalobca. O dodatočnú zmenu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru by totiž išlo v prípade, ak by zamestnávateľ po daní a doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru už uvedený dôvod menil. 55. V súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nepreukázania dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 2/, 3/, 5/ - 7/ odvolací súd úvodom uvádza, že záverečným štádiom v priebehu procesného dokazovania je hodnotenie výsledkov získaných vykonaným dokazovaním. Hodnotenie dôkazov predstavuje myšlienkovú činnosť súdu (sudcu), pri ktorej sa vykonané dôkazy posudzujú z hľadiska zákonnosti procesného postupu pri ich zadovažovaní a vykonaní, ich závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a nakoniec z hľadiska ich pravdivosti, resp. hodnovernosti. Pri hodnotení dôkazov sa uplatňuje zásada (princíp) voľného hodnotenia dôkazov, ktorá bola v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vyjadrená v § 132 O.s.p. Uvedené ustanovenie však malo širší dosah než len úpravu tejto zásady. Vyplývala z neho, okrem povinnosti hodnotiť dôkazy podľa úvahy súdu, aj povinnosť hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Táto úprava vychádzala z toho, že jednotlivé dôkazy nemožno mechanicky zaraďovať vedľa seba, nakoľko by tým boli ignorované súvislosti medzi jednotlivými dôkazmi. Po zhodnotení každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho zákonnosti, závažnosti a pravdivosti, resp. hodnovernosti, tak súd musel všetky vykonané dôkazy zhodnotiť z hľadiska ich vzájomných vzťahov a súvislostí. 56. Súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s § 132 O.s.p., keď najmä hodnotením dôkazov (predovšetkým výpovedí svedkov) vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru o preukázaní dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 2/, 3/, 5/ - 7/. Napadnutý rozsudok následne odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. 57. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie ohľadom preukázania dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 2/ - 7/ uvádza nasledovné skutočnosti. Pokiaľ svedkyňa J. uviedla, že z dychu žalobcu poobede dňa 9.1.2013 silno cítila alkohol, tak uvedené nie je v úplnom rozpore s výpoveďou svedka J.X., podľa ktorého mal žalobca v uvedený deň červenšie oči a preto si myslel, že je po záťahu z predchádzajúceho dňa; zo samotnej skutočnosti, že svedok J. zo žalobcu alkohol necítil (avšak svedok z červených očí žalobcu dedukoval, že bol opitý), nemožno potom vyvodiť záver o nepreukázaní dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného pod bodom 2/. Pri uvedenom je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že kým podľa svedkyne J. táto bola v bezprostrednej blízkosti žalobcu, keď tento sa k nej približoval (a ktorý stretnutie so svedkyňou dňa 9.1.2013 vo výpovedi potvrdil), svedok J. žiadny bezprostredný kontakt so žalobcom netvrdil; sedel s ním iba v kancelárii. Nemožno opomenúť výpoveď svedkyne J., ktorej svedkyňa J. v priebehu školenia oznámila situáciu ohľadom žalobcu; svedkyňa J. následne zo školenia odišla a bola svedkyňou J. informovaná, že žalobca bol opitý a bolo z neho cítiť alkohol; mala okrem toho aj informácie od kolegov, že žalobca pred tým spal opitý na záchode. Svedok J. uviedol, že mu počas školenia volal nadriadený z Prahy a pýtal sa, že čo sa deje so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že ide o taký sled navzájom logicky nadväzujúcich udalostí, že pri nepreukázaní dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného pod bodom 1/ je potom v spojení s preukázaním dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 3/-7/ správny záver súdu prvej inštancie aj o preukázaní dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného pod bodom 2/. Tieto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené pod bodmi 2/ až 7/ sa totiž logicky a vo vzájomnej nadväznosti dopĺňajú a takto vzájomne sa aj preukazujú. 58. K námietke týkajúcej sa hodnovernosti svedkyne J., ktorú uviedol žalobca pri spochybňovaní dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného pod bodom 2/ odvolací súd uvádza, že výpoveď svedkyne nemožno označiť za nehodnovernú len z dôvodu, že bola vedúcim zamestnancom žalobcu, resp. že iniciovala okamžité skončenie pracovného pomeru. V predmetnej veci obsah výpoveď svedkyne korešpondoval s obsahom výpovedí ďalších svedkov. Nespokojnosť žalobcu či jeho nesúhlas s obsahom výpovede svedkyne potom nemá vplyv na posúdenie hodnovernosti svedkyne (uvedené sa týka aj jeho námietok voči svedkyni J.). 59. Aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 3/ bol preukázaný logickou nadväznosťou skutočností zistených vykonaným dokazovaním. Žalobca sa síce v odvolaní zaoberá dĺžkou trvania pobytu svedkov na WC a ich nemožnosťou vidieť do vnútra kabínky s tým, že ani jeden svedok nevedel dôveryhodne potvrdiť, že dňa 9.1.2013 žalobca kabínku vôbec použil, nesúladom svedkami uvedených časov, nesúladom svedkami uvedeného počtu zamestnancov žalovanej, pôdorysom poschodia a nemožnosťou disponovania prehľadom o všetkých zamestnancoch, avšak v priebehu konania neopísal prehľad svojich činností dňa 9.1.2013 a neuviedol, kde sa v poobedňajších hodinách nachádzal. Vo výpovedi uviedol iba, že o 11:50 hod. odišiel na obed a vrátil sa o 12:45 hod.; časový úsek od 12:45 hod. do 14:45 hod., kedy mal odísť z práce, nešpecifikoval; časové údaje uvádzané žalobcom však ostali iba v rovine jeho tvrdení. V konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je v prípade popretia pravdivosti uvádzaných dôvodov zo strany zamestnanca na zamestnávateľovi, aby túto preukázal. V predmetnej veci však bolo v záujme žalobcu podať vlastné vysvetlenie ohľadom času a priestoru, v akom sa pohyboval a uvedené preukázať. Výpoveďami svedkov preukázaná skutočnosť, že na WC niekto spal a chrápal v zamknutej kabínke, v spojení s nemožnosťou zastihnutia žalobcu svedkyňou J. na pracovisku s malým počtom kancelárií a zamestnancov (na ktorom sa žalobca mal podľa svojho tvrdenia nachádzať) a súčasné preukázanie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 2/ a 4/-7/ potom bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 3/. 60. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 4/ žalobca nespochybnil ani v podanom odvolaní. Skutočnosť, že niektorí zamestnanci žalovanej sa školenia nezúčastnili, čo dal do pozornosti, existenciu uvedeného dôvodu nevyvracia. 61. V súvislosti s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeným pod bodom 5/ žalobca potvrdil telefonát so svedkom J., avšak s tým, že tento mu telefonoval, aby sa vrátil do práce, pričom nespomínal dôvod, prečo sa do práce má vrátiť. Svedok J. vo výpovedi uviedol, že telefonicky vyzval žalobcu, aby sa vrátil do práce a zúčastnil sa školenia; na otázku žalobcu, či si svedok myslí, že je štandardný postup volať mu na súkromný mobil, aby prišiel do práce po pracovnom čase svedok odpovedal že áno, nebolo po pracovnom čase a prebiehalo povinné školenie. Výzvu na návrat žalobcu do práce potvrdili aj svedkyne J. a J.; nakoľko v uvedenom čase prebiehalo školenie, výzvu na návrat do práce možno stotožniť s výzvou na dostavenie sa na školenie. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 5/ tak bol jednoznačne preukázaný. 62. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 6/ bol preukázaný výpoveďami svedkov J. O. J. tak, ako to odôvodnil súd prvej inštancie. Vzhľadom na všetky ostatné preukázané skutočnosti ohľadom udalostí zo dňa 9.1.2013 nemožno spochybniť uvedený dôvod námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nemal preukázané a zdokumentované, presne akými slovnými spojeniami mal napadnúť a hrubo urážať bezprostredne nadriadeného a vedenie banky; jediným dôkazným prostriedkom, ktorý by presne „zdokumentoval“ slovné spojenia použité žalobcom, by totiž bol len zvukový záznam telefonického hovoru. 63. K dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 7/ žalobca v podanom odvolaní uviedol, že na návrat do práce bol vyzvaný po skočení pracovnej doby po 15:00 hod. Skutočnosť, že pracovisko opustil pred skončením pracovného času, však nesporoval. Vzhľadom k trvaniu školenia, ktorého žalobca bol povinný sa zúčastniť, do 15:30 hod., je preukázaný aj uvedený dôvod okamžitého skočenia pracovného pomeru. 64. V konaní tak bolo preukázané, že žalobca viacnásobne porušil pracovnú disciplínu, keď porušil povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) vo všetkých preukázaných dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru; porušil povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, využívať pracovný čas na prácu a z pracoviska odchádzať až po skončení pracovného času, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený (§ 81 písm. a), b), c) Zákonníka práce) vo všetkých preukázaných dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru; porušil povinnosť nepožívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce (§ 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z.) v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodom 2/ a 3/; porušil povinnosť podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu (§ 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z.) v dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru týkajúceho sa dňa 10.1.2013. 65. Odvolací súd sa potom stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc zo spôsobu a intenzity porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, za ktorej k porušeniu došlo, vyhodnotil označené dôvody okamžitého skočenia pracovného pomeru za závažné porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovali okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. 66. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol aj porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, tak skutočnosti uvedené v 33. odseku tohto rozsudku pod písm. c), d), f), g) a h) sa týkajú dania a doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu na určenie jeho neplatnosti, tieto skutočnosti nemôžu obstáť ako argument preukazujúci porušenie namietanej zásady žalovanou. V neumožnení vyjadrenia sa písomnou formou k porušeniu pracovnej disciplíny a v neprerokovaní dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru (uvedených v 33. odseku tohto rozsudku pod písm. a) a b)) ani odvolací súd nevzhliadol porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a to vzhľadom na okolnosti dania a doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru; vzhľadom na odmietnutie podrobenia sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov je požiadavka žalobcu na umožnenie vyjadrenia sa písomnou formou k porušeniu pracovnej disciplíny a na prerokovanie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru neprimeraná. Skutočnosti uvedené v 33. odseku tohto rozsudku pod písm. e) ohľadom nátlaku na žalobcu preukázané neboli, ako uviedol aj súd prvej inštancie; samotná skutočnosť, že žalobca bol pri opustení pracoviska a odchode do garáže sprevádzaný dvomi zamestnancami žalovanej, nepredstavuje porušenie slobody pohybu a ani zásady rovnakého zaobchádzania. 67. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa uvedenia nepravdivého údaju na zápočtovom liste odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. 68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).