Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225033 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113225033.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Z.. N. K., C. E. XX, E., proti žalovanému: VUIS NOVA spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Lamačská 8, Bratislava, IČO: 35 744 251, zast. správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 06. júla 2015, č.k. 25C 145/2013 - 193, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom novostavby Administratívnej budovy označovanej názvami Administratívna budova F., Q.. Administratívna budova N. H., na F. L. Č.. X, N. C., S. na S.. Č.. XXXXX/XX, T. na F. Č.. XXXX, E..Ú.. C. - K. Z. na Z. K. F. V.. Č.. X N. C.. Rozhodol tak podľa § 37 a § 39 Obč. zákonníka s odôvodnením, že žalobca sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.07.2005, v ktorej na strane predávajúceho vystupuje spoločnosť Lamačská s.r.o. a na strane kupujúceho žalovaný, ako fyzická osoba, pričom za oboch účastníkov konal žalobca v jednej osobe. Platnosťou predmetnej kúpnej zmluvy sa zaoberali súdy v konaní vedenom pod sp.zn. 1Cbi 7/2009, v ktorom sa Bratislavská investičná a obchodná s.r.o., zastúpená žalobcom, domáhala vylúčenia predmetnej stavby zo súpisu majetku úpadcu žalovaného na tom základe, že vlastnícke právo nadobudla kúpnou zmluvou z 18.11.2008 od spoločnosti Šuma Fuk s.r.o., ktorá ju mala nadobudnúť kúpnou zmluvou z 28.12.2005 od žalobcu, ktorý ju mal nadobudnúť kúpnou zmluvou z 19.07.2005 od spoločnosti Lamačská s.r.o. Z rozsudkov Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Cbi 7/2009 zo dňa 21.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava 2CoKR 43/2010 zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že súd ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 19.07.2005, od ktorej si vlastnícke právo odvodzuje žalobca, ako aj všetky tri kúpne zmluvy sú absolútne neplatné právne úkony a ani jedna zo zmlúv nebola evidovaná v katastri nehnuteľností. Uviedol, že podľa čl. I kúpnej zmluvy predmetom zmluvy je súbor stavebného materiálu funkčne usporiadaného stavebnou činnosťou do rozostavanej novostavby "Administratívnej budovy F." postavenej predávajúcim stavebníkom Lamačská s.r.o. na S..Č.. XXXXX/XX N. E..Ú.. K. Z., T. O. Č.. XX/XXXX, overeným dňa 20.02.2004 pod č. 20/2004. Novostavba je realizovaná podľa overenej projektovej dokumentácie doloženej príslušnému stavebnému úradu - jedná sa o 6-podlažnú administratívnu budovu bez súpisného čísla, postavenú bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, nezapísanú v katastri nehnuteľností, na koľko sa jedná o novostavbu. Dospel k záveru, že takto vymedzený predmet kúpy bez bližšej špecifikácie je neurčitý a nezrozumiteľný, v dôsledku čoho je tento právny úkon neplatný. Konštatoval, že dohodnutá kúpna cena v sume 1 Sk sa javí v rozpore s dobrými mravmi a naznačuje obchádzanie zákona a poukázal na to, že znalec stavbu ohodnotil na sumu 144 mil. Sk. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vložil vlastné finančné prostriedky do stavby a aj tým nadobudol vlastníctvo k stavbe, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že investoval finančné prostriedky do stavby ako fyzická osoba, keď z rozsudkov Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 20C 23/2005 zo dňa 01.07.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 8Co 284/2007 zo dňa 11.09.2008 vyplýva, že žalovaný Q. Q. B. S.. M. Q. boli zaviazaní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 5 mil. Sk, titulom pôžičky peňazí, a teda neobstojí jeho tvrdenie, že bol spoluinvestorom stavby. Ako nedôvodné posúdil aj námietky žalobcu, že žalovaný by nemal byť v konkurze, keď poukázal na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6K 15/2007 zo dňa 29.05.2007 a o vylúčenie stavby zo súpisu majetku žalovaného sp.zn. 1Cbi 6/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 1CoKR 10/010 zo dňa 15.02.2011, podľa ktorých bola žaloba zamietnutá. Konštatoval, že súd musí rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu. Poukázal aj na to, že do konania vstúpil podľa § 35 O.s.p. prokurátor, ktorý celý priebeh konania dozoruje. Ďalej poukázal na ust. § 78 ods. 3 zákona č. 7/2002 Z.z., podľa ktorého ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak učiniť u správcu alebo na súde najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku, do súpisu v Obchodnom vestníku. Žalobca podal žalobu až 5 rokov od zverejnenia v Obchodnom vestníku, a teda po zákonom stanovenej lehote. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému trovy konania nepriznal s odôvodnením, že ich nežiadal priznať. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 110/97, II. ÚS 2/09. Poukázal na uznesenie GP SR XV/2 Gn 308/11 - 20, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že Generálna prokuratúra SR označila konkurzné konanie 6K 15/2007 za nezákonné a poukázala na závažné porušenie zákonnosti. Namietal, že s touto konštatáciou Generálnej prokuratúry SR sa súd neoboznámil a poukázal na to, že vlastníctva možno pozbaviť iba zákonným spôsobom, avšak nezákonným konkurzným konaním nemožno pozbavovať vlastníctva fyzické ani právnické osoby, a teda ani jeho. Uviedol, že konkurzné konanie začalo bez platného návrhu na konkurz a konateľ aj tento neplatný návrh podaný neoprávnenou osobou vzal späť. Ak by uplatňoval svoje vlastnícke právo vylučovacou žalobou v konkurze, potvrdzovalo by to jeho legitimitu. Uviedol, že nesúhlasil s konkurzným konaním a pokladá ho v súlade s názorom Generálnej prokuratúry SR za nezákonný, a preto sa domáha určenia vlastníctva v tomto konaní. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazom argumentáciou vypracovanou A.. A.. M. M.., t.č. advokátom a dôkazy nesprávne posúdil. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dokazovanie a uspokojil sa len s písomným vyjadrením žalovaného, ktorý sa na pojednávaniach nezúčastnil, čím mu bolo znemožnené so žalovaným sa konfrontovať a bolo mu odňaté právo na spravodlivý proces. Pokiaľ v kúpnej zmluve posúdil predmet kúpy ako nedostatočne určený, poukázal na to, že rovnako bol tento predmet popísaný žalovaným v konkurznom konaní, čo súd vyhodnotil ako správne, pričom nemal preukázané, že ide o totožnú stavbu. Pokiaľ ide o ďalšie tri zmluvy iných subjektov, namietal, že tieto subjekty nie sú účastníkmi tohto konania. Namietal, že súd prvej inštancie dohodnutú kúpnu cenu hodnotil ako obchádzanie zákona, ale neuviedol, ktorý konkrétny zákon má byť obchádzaný a poukázal na to, že predmetom predaja bola stavba nikde neregistrovaná, nezapísaná, čierna, t.j. nepovolená stavba bez stavebného povolenia, v súčasnosti by zhotovenie takejto stavby mohlo byť posúdené ako trestný čin a zhotoviteľ by musel čiernu stavbu odstrániť. Náklady na odstránenie tohto predmetu kúpy boli odhadnuté na 5 mil. Sk, ktoré musí vynaložiť, aby mu zostal čistý stavený pozemok na inú novú stavbu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva zo dňa 19.07.2005 uzavretá medzi predávajúcim, a to spoločnosťou Lamačská s.r.o. a žalobcom ako kupujúcim, je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku podstatnej náležitosti vyžadovanej zákonom, a to dostatočne určité a zrozumiteľné vymedzenie predmetu kúpy. Správne pri posudzovaní platnosti tejto zmluvy vychádzal aj z rozhodnutí vydaných v konaní vedenom pod sp.zn. 1Cbi/7/2009, v ktorom súdy dospeli k záveru, že predmetná kúpna zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k stavbe, ako aj kúpne zmluvy, ktoré jej predchádzali, sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 37 a § 39 Obč. zákonníka. Uviedol, že okolnosti opakovaných prevodov stavby prešetroval okrem iného aj Úrad boja proti korupcii prezídia PZ v konaní pod sp.zn. ČVS: PPZ-107/BPK-B-2008, v súvislosti s ktorým prokurátor GP SR v uznesení č. IV Gv 16/09 z 30.11.2009 na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spoločnosť Lamačská spol. s r.o. nebola vlastníkom predmetnej stavby, ani ju nenadobudla do svojho vlastníctva kúpou a tiež, že kúpna zmluva zo dňa 19.07.2005, ktorou mala táto spoločnosť previesť stavbu do vlastníctva žalobcu, nebola nikdy predmetom konania o vklade vlastníckeho práva do katastra, nenadobudla nikdy účinnosť, na jej základe nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu stavby. K tvrdeniu žalobcu, že vlastnícke právo k stavbe nadobudol "spolufinancovaním" stavby, keď fyzickým osobám - manželom Q. poskytol formou pôžičky finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na výstavbu predmetnej stavby, poukázal na ust. § 132 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku SR nevyplýva, že by bolo možné nadobudnúť vlastníctvo veci "spolufinancovaním" formou poskytnutia pôžičky. Okrem toho manželom Q. mal poskytnúť pôžičku v sume 5 mil. Sk, pričom predmetná stavba je zapísaná do súpisu v znalecky stanovenej hodnote 144 mil. Sk. Ďalej namietal, že žalobca mal pôžičku poskytnúť manželom Q. ako fyzickým osobám, a nie úpadcovi - obchodnej spoločnosti VUIS NOVA spol. s r.o., a teda ide výlučne o vzťah pôžičky medzi fyzickými osobami, ktorý k majetku úpadcu spoločnosti VUIS NOVA spol. s r.o., zapísanému do súpisu konkurznej podstaty, nezakladá žiadne práva. Žalobca ničím nepreukázal, že ako fyzická osoba investoval prostriedky do stavby, že bol spoluinvestorom stavby. Pokiaľ žalobca namietal, že konkurzné konanie 6K 15/2007 je od počiatku nezákonné, namietal s poukazom na právoplatné rozhodnutia vydané v konkurznom konaní, že otázky vyhlásenia konkurzu a ustanovenia správcu nie sú otázkami, ktoré by mal súd riešiť v tomto konaní pred rozhodnutím vo veci samej, ako otázky predbežnej povahy. Otázkou zákonnosti vyhlásenia konkurzu a zastavenia konkurzného konania sa zaoberali už viaceré súdy so záverom, že o právoplatne vyhlásenom konkurze, vrátane ustanovenia správcu, je rozhodnuté v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 6K/15/2007, zastavenie konkurzného konania a zrušenie konkurzu je možné len s dôvodov a za podmienok podľa zákona č. 7/2005 Z.z., pričom takéto dôvody a podmienky nie sú dané, iný ako konkurzný súd nie je oprávnený vo veciach vyhláseného konkurzu konať a svojím rozhodnutím meniť právoplatné rozhodnutie konkurzného súdu, ani iným spôsobom ho ovplyvniť. Návrh žalobcu na zrušenie konkurzu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K/15/2007-3131 zo dňa 10.01.2013, právoplatným dňa 18.01.2013. Taktiež poukázal na rozhodnutia vydané v konaní sp.zn. 1Cbi/9/2011 o určenie neplatnosti vyhlásenia konkurzu, vo veci neplatnosti právnych úkonov správcu vedenej pod sp.zn. 1Cbi/8/2011 a neplatnosti návrhu na vyhlásenie konkurzu vedeného pod sp.zn. 2Cbi/9/2011, ktorými boli návrhy žalobcu právoplatne zamietnuté. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom novostavby Administratívnej budovy, označovanej názvami Administratívna budova F., resp. Administratívna budova N. H., na F. L. Č.. X N. C., S. na S..Č.. XXXXX/XX, T. na F. Č.. XXXX, E..Ú.. C. - K. Z. na Z. K. F.K. V.. Č.. X N. C.; vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 37 a § 39 Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 19.07.2005, od ktorej žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k stavbe, je neplatným právnym úkonom z dôvodu nedostatočnej určitosti a zrozumiteľnosti vymedzenia predmetu kúpy. Svoje zistenia a závery vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu súd prvej inštancie aj v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., resp. 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu (príslušné ustanovenia Obč. zákonníka) uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, a jeho odôvodnenie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď v zmysle ustálenej judikatúry súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí sa vysporiadať so všetkými otázkami a argumentmi strany, ale len s takými, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska právneho významu pre posúdenie veci. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán. Vzhľadom na to nedôvodne žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov. 6. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníctva k novostavbe Administratívnej budovy označovanej názvami Administratívna budova F., resp. Administratívna budova N. H., na F. L. Č.. X N. C., S. na S..Č.. XXXXX/XX, T. na F. Č.. XXXX, E..Ú.. C. - K. Z. na Z. K. F. V.. Č.. X N. C., správne súd prvej inštancie vychádzal z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.07.2005 medzi predávajúcim Lamačská spol. s r.o., zastúpenej žalobcom, a zároveň uzatvorenej žalobcom ako kupujúcim, od ktorej žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k predmetnej stavbe. N. Č.. P.. predmetnej zmluvy je jej predmet vymedzený ako súbor stavebného materiálu funkčne usporiadaného stavebnou činnosťou do rozostavanej novostavby "Administratívnej budovy F." postavenej predávajúcim stavebníkom Lamačská spol. s r.o. na S..Č.. XXXXX/XX N. E..Ú.. K. Z., T. O. Č.. XX/XXXX X. M. XX.XX.XXXX S. Č.. XX/XXXX s tým, že novostavba je realizovaná podľa overenej projektovej dokumentácie doloženej príslušnému stavebnému úradu - jedná sa o 6-podlažnú administratívnu budovu bez súpisného čísla, postavenú bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, nezapísanú v katastri nehnuteľností, nakoľko sa jedná o novostavbu. Vzhľadom na takto špecifikovaný predmet kúpnej zmluvy súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný, v dôsledku čoho je predmetná kúpna zmluva neplatným právnym úkonom, keď tento záver súdu prvej inštancie je zhodný so záverom súdov, uvedeným v právoplatných súdnych rozhodnutiach, vydaných v konaniach, v ktorých sa súdy zaoberali platnosťou predmetnej kúpnej zmluvy a z ktorých aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať pri skúmaní platnosti predmetnej zmluvy. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1Cbi/7/2009, v ktorom sa Bratislavská investičná a obchodná s.r.o. Bratislava ako žalobca domáhala vylúčenia predmetnej stavby zo súpisu majetku žalovaného ako úpadcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozsudkom zo dňa 21.01.2010 č.k. 1Cbi/7/2009-319, keď dospel k záveru, že predmet zmluvy špecifikovaný v zmluve zo dňa 19.07.2005, ako aj v ďalších zmluvách, a to zo dňa 28.12.2005 a 18.11.2008, ako súbor stavebného materiálu - hnuteľných vecí usporiadaných do rozostavanej 6-poschodovej novostavby na pozemku špecifikovanom v zmluve, nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na dostatočne zrozumiteľné a určité definovanie predmetu kúpy a nezodpovedá ani faktickému stavu veci, keď v čase uzatvorenia zmlúv sa na pozemku zastavanom novostavbou administratívnej budovy nenachádzal súbor hnuteľných vecí, ale v zmysle § 119 ods. 2 Obč. zákonníka sa tam nachádzala len nehnuteľnosť, a to novostavba, ktorá nemala povahu súboru hnuteľných vecí, ale povahu rozostavanej stavby bez súpisného čísla a bez stavebného povolenia a podľa znaleckého posudku vyhotoveného v roku 2004 bola v štádiu pred dokončením. Vzhľadom na to posúdil predmetné kúpne zmluvy ako absolútne neplatné právne úkony podľa § 37 a § 39 Obč. zákonníka. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý rozsudkom zo dňa 27.09.2012 č.k. 2CoKR/43/2010-726 potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, pričom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že predmet zmluvy je špecifikovaný neurčito, nezrozumiteľne a evidentne v rozpore s faktickým stavom, ďalej, že predmetné kúpne zmluvy nikdy neboli evidované v katastri nehnuteľností, nebolo začaté konanie podľa § 22 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z., na základe týchto zmlúv nebol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra, pričom zdôraznil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností a tento režim platí aj pre rozostavané stavby a stavby neoznačené súpisným číslom. Stotožnil sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že všeobecne je neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich zásad a princípov, ako aj obchodných zvyklostí, aby nehnuteľný majetok v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún, resp. eur, sa prevádzal za kúpnu cenu stanovenú vo výške symbolickej 1 Sk, a to ani za predpokladu, že ide o nehnuteľnosti nepovolené, bez súpisného čísla a na cudzom pozemku. Dospel k záveru, že predmetné kúpne zmluvy obchádzajú zákon, sú s ním v rozpore, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto ich posúdil ako absolútne neplatné právne úkony podľa § 37 a § 39 Obč. zákonníka. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 21.11.2012, a preto je potrebné z týchto rozhodnutí vychádzať pri posudzovaní platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, keďže táto otázka bola v uvedenom konaní vyriešená. Vzhľadom na to odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, uvedené v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal len z vyjadrenia žalovaného, ktorý sa nezúčastnil pojednávania, a preto nemal možnosť sa s ním konfrontovať, keď uvedeným postupom nebolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces a taktiež nevykonaním navrhnutých dôkazov, pokiaľ poukazoval na argumentáciu vypracovanú A.. A.. M. M.., keď táto bola obsiahnutá v podnete na uplatnenie pôsobnosti generálnej prokuratúry podľa § 19 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v spojení s § 35 ods. 2 písm. f/ O.s.p. vstupom prokurátora do konkurzného konania, vedeného Okresným súdom Bratislava I v právnej veci žalobcu VUIS NOVA spol. s r.o. sp.zn. 6K/15/2007 a týkala sa návrhu na zastavenie konkurzného konania, a ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu bola bez právneho významu pre posúdenie platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to aj vzhľadom na vyriešenie tejto otázky v inom konaní právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. Námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti konkurzného konania odvolací súd taktiež posúdil ako irelevantné pre posúdenie platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k stavbe, a aj ako nedôvodné vzhľadom na to, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.05.2008 sp.zn. 6K/15/2007, ktorým vyhlásil súd konkurz na majetok dlžníka VUIS NOVA spol. s r.o. nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2008 a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté o návrhoch žalobcu na zrušenie konkurzu, o určenie neplatnosti vyhlásenia konkurzu, ktoré návrhy boli právoplatne zamietnuté a vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v konkurznom konaní nemožno preskúmavať v tomto konaní, v ktorom sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k stavbe. 7. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).