Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227146 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113227146.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: BLUE LINE EXPRES s.r.o., Lastomírska, 071 01 Michalovce, IČO: 44 369 883, zast.: Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, ul. M. Gorkého 1, 071 01 Michalovce proti žalovanému: BTG Logistics s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 614 840, zast.: HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. č. 1, 811 01 Bratislava o zaplatenie sumy 1.968 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/181/2013-104 zo dňa 29.6.2015 takto Hordošyová r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb 181/2013-104 zo dňa 29.6.2015 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti uplatneného nároku 1.818 eur zastavil. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,50 ročne zo sumy 834 eur od 9.6. do 12.7.2013 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.8.2013 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.968 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného na základe objednávky zo dňa 6.5.2013, č. 82011305002/113051002 a objednávky zo dňa 7.5.2013, č. 82011305003/113051541 vykonal prepravu tovaru na trase SK: Michalovce - D: Traunreut. Žalovaný uvedené faktúry doposiaľ neuhradil, a to ani po zaslaní výzvy zo dňa 15.7.2013. Podaním doručeným súdu dňa 25.6.2015 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh v časti 1.818 eur späť z dôvodu úhrady časti dlžnej sumy vo výške 984 eur dňa 5.6.2013 a vo výške 834 eur dňa 12.7.2013 zo strany žalovaného. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že miesto nakládky a miesto vykládky prevážaného tovaru leží v dvoch štátoch, preto pre tieto prepravy platí vyhl. č. 11/1975 Zb. Dohovor o CMR, podľa ktorého dohovoru súd právne posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania. K upravenej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 150 eur z titulu prepravného fakturovaného faktúrou VS 110622013 zo dňa 17.5.2013, splatnou 8.6.2013, prvoinštančný súd uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli v zmysle § 364 Obchodného zákonníka dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, keď v žalovaný rámci svojich záväzných objednávok doručených žalobcovi uviedol, že v prípade fakturácie škody z titulu nedodržanej dodacej lehoty súhlasí so zápočtom fakturovaného prepravného. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalovaný vystavil žalobcovi spolu 3 faktúry, každú vo výške 50 eur, z titulu vzniknutej škody z dôvodu omeškania žalobcu pri dodržaní dodacích lehôt. Vzhľadom na to, že vystavené 3 faktúry žalovaného mali splatnosť skoršiu ako bola splatnou faktúra žalobcu č. 110622013, mal súd prvej inštancie za to, že k úhrade uvedenej žalobcovej faktúry vo výške 150 eur došlo v zmysle § 358 Obchodného zákonníka dňom, kedy sa tieto vzájomné pohľadávky stretli, t.j. dňom 8.6.2013. Keďže k započítaniu vzájomných pohľadávok došlo momentom splatnosti predmetnej faktúry žalobcu, považoval konajúci súd vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nárok žalobcu na zaplatenie sumy 150 eur zanikol vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu a žalovaného. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou, výškou pohľadávok žalovaného a doručením faktúr žalobcovi. Uviedol, že žalovaný predložil v konaní iba faktúry, ktoré podľa názoru žalobcu neosvedčujú skutočnosť, z ktorej by nárok žalovaného vyplýval. Predložené faktúry neobsahujú dôvod vystavenia, nie je zrejmé, o akú vykládku sa jedná, za akú dobu oneskorenia vykládky sa uvedená suma fakturuje a súčasne žalovaný nepreukázal, kedy a akým spôsobom tieto faktúry doručil žalobcovi. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom nárok na zníženie ceny prepravy z titulu nedodržania dodacej lehoty. Takisto považoval žalobca za nesprávny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o započítaní podľa § 364 Obchodného zákonníka, pretože konajúci súd sa nezaoberal samotným kompenzačným prejavom, kedy k nemu došlo, akým spôsobom bol tento prejav urobený a ako a kedy bol doručený druhej strane. Žalobca ďalej vytýkal prvoinštančnému súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný ako odosielateľ nezaslal žalobcovi ako dopravcovi písomnú výhradu o prekročení dodacej lehoty do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi tak, ako to vyžaduje čl. 30 ods. 3 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Žalobca mal za to, že keďže žalovaný si túto povinnosť v uvedenej prekluzívnej lehote nesplnil, jeho nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty zo zákona zanikol, a preto je nedôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.11.2015 zopakoval, že časť pohľadávky žalobcu v zmysle faktúry č. VS 110622013 vo výške 150 eur neuhradil, nakoľko táto podľa jeho názoru zanikla započítaním nároku, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi z titulu zníženia prepravného pri realizácii predchádzajúcich objednávok definovaných vo faktúrach vystavených žalovaným (objednávka č. 82011201009/990128515, objednávka č. 82011201010/990128776 a objednávka č. 82011206008/990141128), nakoľko žalobca nevykonal prepravu včas, čím porušil dohodnuté zmluvné podmienky prepravy. Žalovaný ďalej poukázal na čl. 17 ods. 1 dohovoru o CMR a uviedol, že za dodržanie dodacej lehoty zodpovedal žalobca, ktorý mal okrem iného aj bezodkladne telefonicky oznámiť žalovanému prípadné omeškanie, ktoré pri preprave vznikne. Z dôvodu nedodržania dodacej lehoty vystavil žalovaný z titulu zníženia ceny prepravy žalobcovi faktúru č. 2012/126 na sumu 50 eur, splatnú dňa 14.1.2013, faktúru č. 2013/0023 na sumu 50 eur, splatnú dňa 10.4.2013 a faktúru č. 2013/0024 na sumu 50 eur, splatnú dňa 10.4.2013. Žalovaný ďalej zdôraznil, že medzi ním a žalobcom už dlhodobo existuje obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého je vykonávaná medzinárodná cestná nákladná preprava tovaru, pričom podmienky výkonu, ako aj spôsob dojednávania a uzatvárania prepravnej zmluvy je medzi zmluvnými stranami dlhodobo zaužívaný. Okrem toho bola medzi zmluvnými stranami zaužívaná aj prax týkajúca sa práve započítania pohľadávok z dôvodu omeškania pri preprave nákladu. Vzhľadom na tieto okolnosti má žalovaný za to, okrem toho, že započítanie výslovne vyplýva z objednávok žalovaného nenamietaných žalobcom a potvrdených žalobcom podpisom nákladných listov, že žalobca si musel byť a bol vedomý skutočnosti, že v prípade omeškania prepravy bude zo strany žalovaného vystavená faktúra na sumu 50 eur, ktorá bude následne započítaná na prepravné fakturované žalobcom. Ďalej sa žalovaný vyjadril k inštitútu započítania odkazujúc na § 580 Občianskeho zákonníka, § 358 a § 364 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 6. Podaním zo dňa 2.12.2015 žalovaný založil do spisu listiny týkajúce sa realizácie objednávky zo strany žalovaného na prepravu nákladu, ako aj náložné a dodacie listy, ktoré podľa mienky žalovaného preukazujú, že v týchto prípadoch, z titulu ktorých si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi za omeškanie pohľadávku 150 eur, naozaj došlo zo strany žalobcu k omeškaniu s dodaním tovaru do miesta určenia. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podaného odvolania podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 9. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie sumy 150 eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia ceny za prepravu tovaru zamietol, keď mal za to, že žalobcom uplatnený nárok zanikol započítaním s pohľadávkou žalovaného vo výške 150 eur, ktorá mala vzniknúť omeškaním prepravy nákladu žalobcom. 10. V konaní je nepochybné, že na právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu sa vzťahujú ustanovenia vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), teda aj čl. 30 ods. 3, podľa ktorého nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. Citované ustanovenie upravuje reklamácie, teda stanovuje zákonom predpokladané podmienky pre úspešnosť oprávneného. 11. Odvolací sú pri posudzovaní predmetnej veci dospel k názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil nesprávny právny záver, keď sa nezaoberal existenciou pohľadávky žalovaného, ktorú si započítal voči pohľadávke žalobcu, konkrétne nebolo predmetom skúmania, či žalovaný splnil predpoklady reklamácie podľa čl. 30 ods. 3 dohovoru o CMR. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že v konaní pred prvoinštančným súdom neboli zo strany žalovaného predložené žiadne relevantné doklady, ktoré boli podkladom pre vystavenie faktúr žalovaného titulom omeškania žalobcu s prepravou nákladu. Tieto boli predložené až v rámci odvolacieho konania, na ktoré však odvolací súd nemohol prihliadať, keďže išlo o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli použité pred súdom prvej inštancie a neboli splnené zákonné podmienky § 205a O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 12. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti pre absenciu náležitého odôvodnenia nepreskúmateľné, odvolací súd ho v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie sa bude zaoberať existenciou pohľadávky žalovaného vo výške 150 eur, a to aj v kontexte s čl. 30 ods. 3 dohovoru o CMR. Pokiaľ ide o argumenty žalovaného týkajúce sa započítania uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu, tie možno považovať za správne, avšak v tomto štádiu konania za predčasné. V súvislosti so započítaním je v danom prípade potrebné vysporiadať sa predovšetkým s existenciou pohľadávky žalovaného z titulu omeškania prepravy nákladu žalobcom a súčasne so splnením podmienok stanovených v čl. 30 ods. 3 dohovoru o CMR na uplatnenie daného nároku. 13. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP, pričom v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania zohľadní aj skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.818 eur späť. 14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).