Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/140/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232005 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113232005.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: W. T. - STAUR, 013 04 Dolná Tižina č. 258, IČO: 34 935 011, zast.: JUDr. Peter Rybár, advokát, A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina proti žalovanému: RECLAIM, a.s., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 46 076 760, zast.: JUDr. Martin Babčaník, advokát, Alžbetin Dvor 1348, 900 42 Miloslavov o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/187/2013-64 zo dňa 22.1.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/187/2013-64 zo dňa 22.1.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.9.2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 5.8.2013, sp. zn. II/2012-3231. Žalobca namietal neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu podľa § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, ako aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, nedostatok formy a zjavnú neurčitosť a vyjadrenie tak, ako je uvedené v čl. 9.2. zmluvy o úvere. 3. Prvoinštančný súd k argumentácii žalobcu týkajúcej sa zverejnenia rokovacieho poriadku SRS dňa 7.12.2005, ako aj k námietke voči stálemu rozhodcovskému súdu, ktorý sa údajne nevysporiadal s námietkami žalobcu súvisiacimi s rozhodcovskou doložkou, uviedol, že skutočnosť nezverejnenia rokovacieho poriadku, resp. jeho zverejnenia po podpísaní zmluvy o úvere vrátane rozhodcovskej doložky nemá vplyv resp. relevantnosť k platnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko zo zákona o rozhodcovskom konaní sú dané formálne a materiálne požiadavky ustanovením § 3 a 4. Povinnosť vydať a zverejniť štatút a rokovací poriadok má zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom ako sankcia za nesplnenie uvedených povinností je nemožnosť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. Konajúci súd ďalej uviedol, že rokovací poriadok bol zverejnený dňa 7.12.2005, to znamená, že v čase podania žaloby dňa 10.8.2012, vedenia rozhodcovského konania a vydania rozhodcovského rozsudku dňa 5.8.2013 bola povinnosť zverejniť uvedené dokumenty splnená. Na základe uvedeného potom konštatoval, že neboli porušené predpoklady pre riadne konanie stáleho rozhodcovského súdu, ani nebola daná prekážka nemožnosti konať. 4. K námietke neplatnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie uviedol, že účastníci majú možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok, a to vo forme rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného konštatoval, že uvedená rozhodcovská doložka má zákonom vyžadované formálne náležitosti podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetná rozhodcovská doložka je obsiahnutá v zmluve o úvere podpísanej obidvomi zmluvnými stranami, na základe ktorej žalobca ako dlžník aj plnil časť úveru veriteľovi. V kontexte uvedeného poukázal konajúci súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010. 5. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom neurčitosti právneho úkonu. Uviedol, že určitosť právneho úkonu je jednou z náležitostí platného právneho úkonu uvedená v § 37 Občianskeho zákonníka ako podmienka týkajúca sa prejavu konajúcej osoby. V danej veci mal súd prvej inštancie za to, že dotknuté dojednanie učinené zmluvnými stranami je určité. Ohľadne nedodržania zásady zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi, konajúci súd považoval za irelevantné s ohľadom na dohodnutie si rozhodcovskej doložky, pričom neskúmal porušenie uvedenej zásady v ďalšom, nakoľko súd nemôže v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zasahovať do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. V súvislosti s obsahovými náležitosťami rozhodcovskej doložky poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2004, sp. zn. Obdo V 73/2003. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Zotrval na názore, že so žalobcom, resp. veriteľom žiadnu rozhodcovskú zmluvu nikdy neuzatvoril. Poukázal na čl. IX. bod 9.2 a uviedol, že toto dojednanie nemá náležitosti platnej rozhodcovskej zmluvy, a to pre neurčitosť a zmätočnosť z dôvodu, že zo súhlasu dlžníka nie je zrejmé, ktorý stály rozhodcovský súd by mal spory riešiť a tento súd nie je ani výslovne pomenovaný. Ďalej vytýkal prvoinštančnému súdu, že tento sa nezaoberal ďalším dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým žalobca v konaní argumentoval, a to, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný. V závere odvolania požiadal žalobca o oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne navrhol prerušiť konanie v súlade s jeho návrhom zo dňa 1.3.2016. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil ďalšie konanie. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.4.2016 uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere č. 1755/2004 zo dňa 10.12.2001 je platne uzavretou rozhodcovskou doložkou, nakoľko spĺňa obsahové aj formálne náležitosti. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodcovského rozsudku žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval dôvody, ktoré by mali mať za následok nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku. Okrem uvedeného uviedol, že táto námietka nebola súčasťou žalobného návrhu zo dňa 18.9.2013 a prvýkrát ju žalobca uviedol na pojednávaní konanom dňa 22.1.2016, a to taktiež bez konkretizácie, v čom vidí nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súčasne žalobca ponechal úvahe konajúceho súdu, či sa bude danou námietkou zaoberať. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 10. Žalobca v podanom odvolaní namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu podľa § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť rozhodcovskej doložky uzavretej v zmluve o úvere č. 1755/2004 zo dňa 10.12.2001. Navyše je nutné poznamenať, že žalobca v podanej žalobe síce cituje § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, avšak žiadne bližšie skutkové okolnosti, ktoré by mali mať za následok neplatnosť dotknutej rozhodcovskej doložky pre rozpor s § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, neuvádza. S poukazom na uvedené je potrebné považovať záver prvoinštančného súdu ohľadom platnosti rozhodcovskej doložky za správny. 11. K dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. odvolací súd uvádza, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že „rozhodcovský súd sa pred vydaním rozhodcovského rozsudku dostatočne nezaoberal všetkými okolnosťami a nedošlo z jeho strany k vyjasneniu podstatných skutočností predložených žalobcom súvisiacimi s rozhodcovskou doložkou“. Je nutné konštatovať, že žalobca svoje vyššie uvedené tvrdenie bližšie nekonkretizoval, teda neuviedol podstatné skutočnosti, s ktorými sa rozhodcovský súd nedostatočne zaoberal, a preto táto námietka nemohla byť podrobená hlbšiemu prieskumu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že žalobca sa s právnym názorom rozhodcovského súdu nestotožňuje a domnieva sa, že jeho práva boli porušené tým, že mu rozhodcovský súd nedal konkrétnu odpoveď na všetky námietky, ešte nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodcovského rozsudku. Inak povedané, to, že rozhodcovský súd nerozhodol v súlade s očakávaním žalobcu ešte neznamená, že došlo k porušeniu zásad spravodlivého súdneho konania (totožne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 470/2012). 12. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).