Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/33/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 111323930 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:111323930.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a R.. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, n.o., Palackého 1, Bratislava, IČO: 31 821 979, zastúpený JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD., advokát so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava proti žalovanému: E.. Y.. B. K., Y.., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, P., zastúpený JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32, Bratislava, o ochranu osobnosti a vzájomnú žalobu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.10.2016, č. k. 4C/195/2013-216, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v prvej časti výroku m e n í tak, že konanie o žalobe žalobcu o ochranu osobnosti sa zastavuje. Vo zvyšku, v časti náhrady trov konania žalovanému a v časti vrátenia súdneho poplatku žalobcovi sa uznesenie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zo dňa 3.10.2016 súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % a uviedol že žalobcovi po právoplatnosti uznesenia vráti prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., súdny poplatok vo výške 359,30 eur. 2. V odôvodnení uznesenia, za použitia ust. § 144, § 145 ods. 1 § 146 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, odkázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému verejného ospravedlnenia, odstránenia následkov spôsobených protiprávnymi zásahmi, zaplatenia nemajetkovej ujmy 10.000 eur a náhrady trov konania titulom ochrany osobnosti. Tiež uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 8.1.2014, podal vzájomnú žalobu, ktorou sa proti žalobcovi domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy 100.000 eur, za verejné šírenie nepravdivých údajov a náhrady trov konania. 3. Výrok napadnutého uznesenia vychádzal z podania doručeného súdu dňa 16.8.2016, ešte pred začatím pojednávania vo veci samej, ktorým vzal žalobca žalobu voči žalovanému späť v celom rozsahu, bez uvedenia osobitného dôvodu späťvzatia. O trovách konania rozhodol v súlade so zavinením strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom poukázal na to, že otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V danom prípade bolo zastavenie konania zavinené procesným úkonom žalobcu, t.j. späťvzatím žaloby bez uvedenia osobitného dôvodu späťvzatia a s ohľadom na túto skutočnosť, prináleží žalovanému aj s poukazom na konštantnú judikatúru (R 49/1993, R 49/2003) právo na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.. V rámci náhrady trov konania rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu kráteného o 6,70 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (§ 11 ods. 3,4,6, a 11 zák. č. 71/1992 Zb.), po právoplatnosti napadnutého uznesenia. 4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodu nesplnenia procesných podmienok a súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p.). Uviedol, že žalovaný sa podaním zo dňa 7.1.2014 vyjadril k podanej žalobe, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť a súčasne si vzájomnou žalobou uplatnil dlžnú sumu na mesačnej základnej mzde docenta vo výške 45.324,90 eur a zároveň žiadal zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur, za verejné šírenie nepravdivých údajov o žalovanom a náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 11.4.2014 súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného v časti o zaplatenie mzdy vo výške 45.324,90 eur vylúčil na samostatné konanie. Podaním zo dňa 16.4.2015 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe a súčasne podal vzájomnú žalobu. Ďalším podaním zo dňa 7.9.2015 navrhol vyniesť rozsudok v nasledovnom znení: „Žalobca je povinný sa na vlastné náklady verejne ospravedlniť žalovanému za nedôvodné diskriminačné konanie voči žalovanému počas pracovnoprávneho vzťahu žalovaného so žalobcom a za krivé obvinenie žalovaného z činu ohovárania žalobcu zverejnením dobre viditeľného, ničím neprekrytého článku v denníku Nový čas, v denníku SME, v tlačovej agentúre TASR, v tlačovej agentúre SITA a na viditeľnej a ľahko dostupnej tabuli viditeľne tučným a hrubým písmom pri vchode do budovy rektorátu žalobcu a na prvej strane internetového portálu žalobcu, portálu tvnoviny, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku s nasledovným znením „N. E.. Y.. B. K., Y.. Y. Y. L. E.. Y.. B. K., Y.. T. L. Š. O. D. T. Y. T.. D., V..N.. P., O. O., Š.I. N. D. I. L. Š. O. D. T. Y. T.. D.P. V..N.., P., E..X..A.. R.. L. Q., E.., T. O. T. L. T.. D., V..N.., P., E. Q. V. E. O. E.. Y.. B. K., Y.., N. D. Q. N.L., Č. V. E. X. T. Q. O. E. O.A. Ľ. Y., N. A. D. Ľ. E. E.. Y.. B. K., Y.., za Č.N. T. R. L. Š. O. D. T. Y. T.. D., V..N.., P., N.C.. Ž. J. Y. O. Ž. T. XX.XXX F. B. V.X. V. E. C., Q. N. Ž. D. Q. Ž.R. V., V. Y. L. N. Ž. D. B. E. X E. N. Y. I.. Ž.D. T. Y. Y. C. L. I. L. V. D. O. B., V. D. O. B. D. V. D. O.V. I. L. K. X R. N. V. Y. B. I.. Ž. J. Y. X. Ž. V.Á. za J. C.. Ž. J. Y. V. Ž.R. trovy Q. D. D. trovy Y. O., L. K. X E. N. Y. B. I..“. 5. Žalovaný dal do pozornosti, že podaním zo dňa 11.10.2016 na základe výzvy súdu zo dňa 4.8.2016 oznámil, že v platnosti zostáva jeho posledný návrh, ktorý podal na súd dňa 8.9.2015 a ktorým dochádza k čiastočnému späťvzatiu, oproti pôvodnému protinávrhu doručenému súdu dňa 8.1.2014. Zdôraznil, že nesúhlasí so zastavením súdneho konania aj keď žalobca stiahol svoju žalobu. Konanie na základe vzájomnej žaloby žalovaného je antidiskriminačným sporom, na ktorý sa vzťahuje špeciálna úprava zakotvená v ust. § 307 a nasl. C.s.p.. Poukázal aj na to, že z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie akceptoval existenciu dvoch žalôb v tom istom konaní, nakoľko vec tých istých sporových strán označuje ako konanie o ochranu osobnosti a o vzájomnú žalobu, za žalobcu a aj za žalovaného sa preto považujú obidve strany sporu, a teda obidvaja majú záujem na výsledku konania. Súdu prvej inštancie žalovaný ďalej vytkol, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný súd, ktorý mal vec postúpiť miestne príslušnému, Okresnému súdu Bratislava II. Tým, že konal vecne nepríslušný súd na konanie a konanie v celosti zastavil, žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. 6. Žalovaný ďalej vyslovil názor, že súd prvej inštancie nemôže zastaviť konanie len na podnet žalobcu, pretože takýto postup odporuje úprave zakotvenej v C.s.p.. Podania žalovaného zo dňa 7.1.2014, zo dňa 16.4.2015 a zo dňa 7.9.2015 sú v zmysle jeho podania zo dňa 11.10.2016 vzájomnou žalobou, ktorá je upravená ust. § 147 C.s.p.. Legislatívna úprava umožňuje žalovanému uplatňovať jeho práva voči žalobcovi v prebiehajúcom konaní, a teda ich nemusí uplatňovať samostatnou žalobou v inom konaní, takáto žaloba sa nezapisuje do registra samostatne ako nová vec, ale sa pripojí k veci v ktorej sa už začalo súdne konanie. Z uvedeného vyplýva, že aj keď žalobca zobral svoju žalobu späť, súd zastaví konanie len vtedy, ak s tým súhlasí aj žalovaný. Nakoľko žalovaný podal vzájomnú žalobu mal súd prvej inštancie najprv zisťovať jeho súhlas a až potom o späťvzatí rozhodnúť. Žalovaný podaním zo dňa 11.10.2016 oznámil súdu, že nesúhlasí so zastavením konania a žiadal o pokračovanie v konaní. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že pri zastavení konania postupoval len s poukazom na ustanovenie § 144 a nasl. C.s.p. a neprihliadal na ust. § 146 ods. 1 veta prvá C.s.p., vychádzal iba z podania žalobcu, nevyhodnotil ho vo vzájomných súvislostiach so vzájomnou žalobou žalovaného z rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa § 389 C.s.p. prípadne, aby súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil postupom podľa § 376 C.s.p.. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vyslovil prekvapenie s postojom žalovaného vyjadrenom v odvolaní proti napadnutému uzneseniu, pričom poukázal na vyhlásenie zo dňa 16.8.2016 v ktorom žalovaný prehlásil, že nebude pokračovať v podávaní žalôb proti žalobcovi ani proti Y.. L. Q., E.. V tomto súčasne prehlásil, že ak toto vyhlásenie poruší, zaväzuje sa do 30 dní vrátiť plnú sumu, ktorá mu bola poskytnutá na realizáciu jeho projektu „Komunitné centrum + Stredisko osobnej hygieny“ pre osoby bez domova, osoby, ktoré sa vrátili z výkonu väzby, trestu odňatia slobody alebo protidrogovej či protialkoholickej liečby. Následne žalobca dňa 26.9.2016 uzatvoril so žalovaným satisfakčnú mimosúdnu dohodu o urovnaní. Žalobca ďalej poznamenal, že po tom, ako žalovanému poskytol dňa 16.8.2016 finančné prostriedky na projekt, žalovaný v ten istý deň podal späťvzatie žaloby v právnej veci vedenej pod sp. zn. 7C 36/2016, vedenej na Okresnom súde Bratislava I. Žalobca vzhľadom na znenie ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. najmä na druhú vetu tohto ustanovenia, navrhol konanie zastaviť. 8. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca sa mylne domnieva, že podaním odvolania žalovaný porušil svoje záväzky uvedené vo vyhlásení zo dňa 16.8.2016, v ktorých sa jeho prejavená vôľa nevzťahuje na jeho účasť v tomto súdnom konaní. Uviedol, že súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby procesne zodpovedajúcim postupom neskúmal názor žalovaného a zastavením konania nedošlo k účinnému zastaveniu obidvoch paralelne prebiehajúcich konaní. Na to, aby bolo konanie zastavené v celosti nestačí zastaviť len konanie vedené na návrh žalobcu, ale aj konanie o vzájomnej žalobe, ktoré si vyžaduje súhlas žalovaného v konaní o vzájomnej žalobe, v postavení žalobcu. Žalovaný trvá na tom, že Okresný súd Bratislava I nie je príslušný a k zastaveniu konania malo dôjsť až po predchádzajúcom vyjadrení žalovaného, na ktoré ho súd nevyzval. Argumentácia žalobcu založená na aktuálnych pomeroch strán sporu nesúvisí so zastavením konania, nakoľko v predložených dokumentoch neexistuje dohoda o postupe v existujúcich súdnych konaniach a v satisfakčnej mimosúdnej dohode o urovnaní nie je uvedené, ktorých súdnych konaní a v akom rozsahu sa dotýka a nezrozumiteľný je bod 1 a bod 3 písm. a/ a d/ v článku II. Uviedol, že zo strany žalobcu doteraz nedochádzalo k plneniu záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania aj za toto vyjadrenie. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalovaným. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), ktorý v konaní postupoval aj v zmysle platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom do 30.6.2016. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 357 písm. a/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 13. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. 14. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 15. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 C.s.p. alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa § 147 ods. 1, 2, 3, 4 C.s.p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. 17. Podľa § 307 C.s.p. antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. 18. Podľa § 310 C.s.p. nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je antidiskriminačným sporom, súd vylúči na samostatné konanie. 19. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojej žaloby celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho žalobe (alebo jej časti) nebude súdom meritórne rozhodnuté (por. § 144, 145 ods. 1,2 C.s.p.). Pretože späťvzatie žaloby môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (v sporovom konaní) alebo iných subjektov, na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatné strany sporu zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva a spoločenstva vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu, je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých. 20. Ak teda vzal žalobca žalobu späť, je súd povinný pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať ostatné subjekty aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia a aby, ak so späťvzatím žaloby nesúhlasia, uviedli vážne dôvody, pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia (nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je účinný v prípadoch uvedených v § 145 ods. 3 C.s.p.). Súd musí žalovanému vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu žalobcu vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania možno predpokladať, že žalovaný neprejaví nesúhlas so späťvzatím žaloby. Súhlasom alebo nesúhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby môže byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu späť. 21. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Procesný poriadok ktorý vyžaduje, aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a určito, zohľadňuje zároveň, že pri podaní žaloby, t.j. na začiatku procesu posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú - ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec; práve preto pripúšťa procesnú možnosť, aby žalobca za konania so súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil (§ 139 a nasl. C.s.p.). Uvedená možnosť nemení nič na povinnosti žalobcu, vymedziť vždy petit žaloby spôsobom dostatočne presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je predmetom konania. Ani vo vyššie spomenutých prípadoch, kedy žalobcovi určité dôvody subjektívnej alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení žalobného návrhu, nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti žalobného petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o čom sa koná; to, čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade nemôže byť určené až dodatočne výsledkami súdneho dokazovania (vrátane dokazovania znaleckým posudkom). 22. Žalobca môže za konania so súhlasom súdu žalobu meniť (§ 139 C.s.p.). Zmenenú žalobu treba ostatným subjektom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (§§ 139-143 C.s.p.). Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene kvantitatívnej alebo kvalitatívnej. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať situáciu, keď žalobca požaduje niečo iné ako v pôvodnej žalobe. Za kvantitatívnu zmenu žaloby v zmysle §§ 139-143 C.s.p. treba považovať niečo iné (aliud), alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. V prípade, že žalobca žiada kvantitatívne menšie plnenie, než v pôvodnej žalobe, nejedná sa o zmenu žaloby podľa §§ 139-143 C.s.p. ale sa posúdi ako čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 145 ods. 2, 3 C.s.p.. 23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou o ochranu osobnosti doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.10.2013 domáhal voči žalovanému ospravedlnenia za verejne publikované nepravdivé tvrdenia o žalobcovi s povinnosťou zabezpečiť na vlastné náklady v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku, na portáloch tvnoviny.sk, sme.sk, ta3.com, aktualne.atlas.sk. spravy.pravda.sk ako aj v TASR- SLOVAKIA, uverejnenia ospravedlnenia žalovaného v nasledujúcom znení: „J., E.. Y.. B. K., Y.., T. B. L. N.C. za R. B. N. L. Š. O. D. T. Y. T.. D., V..N.., Q. T. V. na Y.. N. V. P. R. B. N. B., Ž. R. E. D. Š. pre R. I. Y.Ô.. I. T. V. S. R. B., Ž. R. C. L. D. E. I. C. O.É. Y. na Č. E. D. Ž. R. E. V. R..“. Žalobca sa ďalej domáhal priznania práva uverejniť výrok rozsudku v tlači ako aj v rozhlasovom vysielaní v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že žalovaný je povinný hradiť žalobcovi náklady za jeho uverejnenie. Ďalším výrokom žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 10.000 eur v lehote 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia a na náhradu trov konania. 24. Dňa 8. 1. 2014 doručil žalovaný vyjadrenie, v ktorom žalobcu označil ako: E.. X.. A.. Y.. R.. L. Q., E..T.. štatutárny zástupca, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, n.o., Palackého ul. č. 1, 811 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 821 979, v ktorom žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a žalobcu zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy na základnej mesačnej mzde docenta vo výške 45.324,90 eur, nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur za verejné šírenie nepravdivých údajov o žalovanom, zaplatenie trov konania, ktoré žalovanému vzniknú v tomto konaní a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Túto žalobu v časti o zaplatenie dlžnej sumy na mesačnej základnej mzde docenta vo výške 45.324,90 eur, vylúčil súd prvej inštancie pre nedostatok splnenia podmienok na spojenie veci, na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 4C 126/14. 25. Dňa 20. 4. 2015 doručil žalovaný „doplnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.1.2013, k žalobnému návrhu žalobcu a návrh znenia antidiskriminačného petitu,“ v ktorom sa domáhal ospravedlnenia zo strany žalobcu, uverejneného v denníku Nový čas, Sme, v tlačovej agentúre TA SR, na internetovom portáli tvnoviny a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 40.000 eur. 26. Podaním označeným ako „vzájomný návrh odporcu na vydanie rozsudku v súdnom konaní Okresného súdu Bratislava I, pod spis. značkou 4C/195/2013 - § 97 ods. (1) Občiansky súdny poriadok, “ zo dňa 7.9.2015, žiadal žalovaný vyniesť rozsudok v znení: „Žalobca je povinný sa na vlastné náklady verejne ospravedlniť žalovanému za nedôvodné diskriminačné konanie voči žalovanému počas pracovnoprávneho vzťahu žalovaného so žalobcom a za krivé obvinenie žalovaného z činu ohovárania žalobcu zverejnením dobre viditeľného, ničím neprekrytého v denníku Nový čas, v denníku SME, v tlačovej agentúre TASR, v tlačovej agentúre SITA a na viditeľnej a ľahko dostupnej tabuli viditeľne tučným a hrubým písmom pri vchode do budovy rektorátu žalobcu a na prvej strane internetového portálu žalobcu, portálu TVNOVINY do 5 dní od právoplatnosti rozsudku s nasledovným znením „N. E.. Y.. B. K., Y..“. Počas pracovnoprávneho vzťahu E.. Y.. B. K., Y.. s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. Bratislava, zastúpenej zriaďovateľom, štatutárnym orgánom a rektorom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o. Bratislava Dr.h.c. R.. L. Q., E.., systematicky zo strany VŠZaSP sv. Alžbety, n.o. Bratislava dochádzalo k neoprávnenej diskriminácií zamestnanca doc. Y.. B. K., Y.., ohováraniu a krivému obviňovaniu, čím následne došlo hrubým spôsobom k zásahu do základných ľudských práv, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti doc. Y.. B. K., Y.., za čo sa mu Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o., Bratislava ospravedlňuje. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 80.000 eur titulom náhrady nemajetkovej diskriminačnej ujmy, krivého obviňovania žalovaného a kvôli žalobcovým nekalostiam, nemožnosti pracovať v odbore žalovaného a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému sa priznáva právo uverejniť výrok rozsudku v národnej a zahraničnej tlači, národnej a zahraničnej televízií a národnom a zahraničnom rozhlase v lehote 5 mesiacov od nadobudnutia tohto rozsudku. Žalobca je povinný hradiť žalovanému náklady za jeho uverejnenie. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania ako aj trovy právneho zastúpenia v lehote 5 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 27. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému nárok z titulu ochrany osobnosti a naopak žalovaný svojou vzájomnou žalobou a jej zmenami (v počte tri), si nárok uplatňuje titulom diskriminácie jeho osoby, ako príslušníka rómskeho etnika. O vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 7.1.2014, v ktorej žalobcu označil ako E.. X.. A.. Y.. R.. L. Q., E.., štatutárny zástupca, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, n.o., Palackého ul. č. 1, 811 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 821 979, t.j. s označením iného subjektu ako je žalobca, doručenej prvoinštančnému súdu dňa 8.1.2014, ako reakcie na podanú žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal vyplatenia mzdy vo výške 45.324,90 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur za verejné šírenie nepravdivých údajov, rozhodol konajúci súd tak, že uznesením zo dňa 11.4.2014, vylúčil vzájomnú žalobu v časti o zaplatenie dlžnej sumy na mesačnej základnej mzde docenta vo výške 45.324,90 eur na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 4C 126/2014. O návrhu na zmenu petitu vzájomnej žaloby, doručenom prvoinštančnému súdu dňa 20.4.2015, ktorou sa žalovaný domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 40.000 eur, súd prvej inštancie nerozhodol a rovnako postupoval aj po doručení návrhu na ďalšiu zmenu petitu vzájomnej žaloby, dňa 8.9.2015, ktorou sa žalovaný domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 80.000 eur ako aj uverejnenia výroku rozsudku v národnej a zahraničnej tlači, televízii a rozhlase, keď žalovaného vyzval na oznámenie, či toto jeho podanie je čiastočným späťvzatím alebo rozšírením žaloby v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy na sumu 180.000 eur. Na uvedenú výzvu súdu, doručenú dňa 4.1.2016, žalovaný nereagoval a až na ďalšiu výzvu konajúceho súdu, doručenú dňa 11.8.2016, reagoval podaním doručeným súdu dňa 24.8.2016, t.j. po doručení späťvzatia žaloby žalobcom, dňa 16.8.2016, a vo vyjadrení požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 15 dní, z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní, ktoré môžu viesť k zastaveniu konania. 28. Uznesením zo dňa 3.10.2016, č.k. 4C 195/2013-216, súd prvej inštancie konanie zastavil a odôvodnenie svojho postupu v uznesení obmedzil len na odôvodnenie náhrady trov konania. 29. Účelom inštitútu vzájomnej žaloby je to, aby súd konajúci o žalobe v sporovom konaní v súlade so zásadou hospodárnosti konania prejednal v rovnakom konaní i vzájomnú žalobu žalovaného, a to vždy okrem prípadov, v ktorých to Civilný sporový poriadok nepripúšťa (napr. z dôvodov odlišnej vecnej príslušnosti, z dôvodov osobitnej miestnej príslušnosti atď.). Základné princípy, na ktorých je postavený inštitút vzájomnej žaloby sú, že uplatnená vzájomná žaloba je žalobou podľa § 127 C.s.p. (predtým § 79 O.s.p.), teda musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon na perfektnosť žaloby kladie. Od momentu, keď je súdu doručená vzájomná žaloba sa pôvodný žalovaný považuje za žalobcu a pôvodný žalobca za žalovaného (§ 147 ods. 3 C.s.p.). Teda žalovaný (žalobca v konaní o vzájomnej žalobe) je povinný zaplatiť súdny poplatok, naopak, žalovaný (pôvodný žalobca) je povinný sa k žalobe vyjadriť. Prebiehajú tak vlastne dve paralelné konania, ktoré majú úplne samostatný osud. Rozhodnutie o jednom z nich nijako neprejudikuje rozhodnutie o druhom nároku. Je rovnako bez významu, či sa o vzájomnej žalobe rozhodne časovo skôr alebo časovo neskôr ako o pôvodnej žalobe. Jediným rozhodujúcim kritériom je tu zásada procesnej ekonómie, teda hospodárnosti konania. Vecou konajúceho súdu je i to, či vzájomnú žalobu vylúči na samostatné konanie alebo nie, po posúdení toho, či by tu boli alebo neboli splnené podmienky na spojenie vecí (§ 147 ods. 4 C.s.p., č.k. II. ÚS 285/2010-43). Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe, jej zmene a späťvzatí. 30. Z obsahu spisu ako aj zo samotného uznesenia o zastavení konania vyplýva, že súd prvej inštancie vo svojom procesnom postupe nepochybil, keď konanie o žalobe žalobcu po jej späťvzatí žalobcom doručenom pred začatím predbežného prejedania sporu podľa § 168 C.s.p., resp. pred prvým pojednávaním vo veci, zastavil. V preskúmavanej veci nejde o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahov medzi stranami sporu, v ktorých majú legitimáciu na začatie konania obe sporové strany, tzv. iudicium duplex, ani o prípad, keď musí súd prihliadať aj na všetky právne dôvody a záujmy, na závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré by konanie nemohol zastaviť (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obo 81/2010). V uvedenej veci takýmto dôvodom nie je ani vzájomná antidiskriminačná žaloba, ako sa žalovaný mylne domnieva, zdôrazňujúc ust. § 307 v spojení s ust. § 310 C.s.p., ktoré akcentuje osobitosť procesného režimu antidiskriminačných sporov, za účelom zabezpečenia účinnej právnej ochrany strane sporu, ktorá sa súdnou cestou domáha nápravy, pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a v ktorých prípadoch je povinnosťou súdu vylúčiť takýto nárok na samostatné konanie. Úkonom späťvzatia žaloby žalobcom, v postavení dominus litis, pred začatím pojednávania vo veci samej, kedy je nesúhlas žalovaného právne irelevantný, sa skutkový a ani právny stav v ním podanej vzájomnej žalobe nemení a jeho vzájomná žaloba zostane samostatným predmetom konania, v ktorom bude súd prvej inštancie v prvom rade po ustálení subjektu, voči ktorému táto žaloba smeruje, ustálení jej petitu po všetkých vykonaných zmenách o ktorých súd prvej inštancie nerozhodol, a postupom podľa príslušných procesných i hmotnoprávnych ustanovení vzťahujúcich sa na jej antidiskriminačný charakter, pokračovať. 31. Na margo námietky o nedostatku miestnej príslušnosti konajúceho súdu (i keď odvolateľ, zrejme omylom uvádza aj vecnú), odvolací súd dáva do pozornosti, že otázku, ktorý súd je na konanie miestne príslušný, upravovali ust. § 84 až 89 O.s.p. ( platného v čase začatia konania a teda aj rozhodovania o miestnej príslušnosti). Platilo, že žalobu bolo možné podať na súd, v obvode ktorého má žalovaný bydlisko, resp. právnická osoba sídlo (§ 84 až 86 O.s.p.). Okrem takto určeného súdu bolo žalobu možné podať aj na niektorý zo súdov podľa ust. § 87 O.s.p. (napr. súd, v obvode ktorého má žalovaný stále pracovisko a pod.). Žalobca mal možnosť výberu a bolo len na jeho vôli, na ktorý z takto určených súdov žalobu podá. Pre určité druhy konania bola však miestna príslušnosť upravená osobitne, v ust. § 88 O.s.p., tzn. že len súd v ňom uvedený, bol miestne príslušný na konanie vo veci. Ak mal žalovaný pochybnosť o tom, či žaloba bola podaná na miestne príslušnom súde, mohol vzniesť námietku miestnej nepríslušnosti tohto súdu, ktorá ale bola prípustná najneskôr pri prvom úkone mu patriacom, za ktorý sa považuje napr. podanie odporu proti platobnému rozkazu, prednesenie žaloby na začiatku prvého pojednávania vo veci, podanie vyjadrenia a pod. Na to, aby súd mohol skúmať či už všeobecnú miestnu príslušnosť (§ 84 a nasl.) alebo osobitnú miestnu príslušnosť alternatívnu (§ 87), musela byť splnená jedna z podmienok, a to že žalobca vystupuje v rôznych veciach ako žalobca. Aby nedochádzalo k zneužívaniu situácie v tom zmysle, že by niektoré subjekty opakovane a sústavne podávali žaloby na miestne nepríslušný súd a spoľahli sa pritom na to, že miestnu nepríslušnosť žalovaný nenamietne, je daná možnosť súdu v takýchto prípadoch ex officio v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať svoju miestnu nepríslušnosť. Samozrejme, správny procesný postup vyžaduje, aby miestnu príslušnosť súd skúmal skôr, ako začne konať vo veci samej. Musí ísť o prípady, keď miestnu nepríslušnosť namieta žalovaný. Za týchto okolností ide o tzv. prejav prejednacieho princípu, v zmysle ktorého procesná diligencia (zodpovednosť) za vedenie sporu je na sporových stranách. V prípadoch, keď zákonodarca dal žalovanému možnosť namietnuť miestnu nepríslušnosť, tak bude nepochybne správnym záverom to, že žalovaný má túto možnosť, t. j. uplatniť námietku miestnej nepríslušnosti súdu, najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patri. Ak túto svoju zákonnú možnosť nevyužil, dochádzalo ku konvalidácii miestnej nepríslušnosti súdu a konanie uskutočnil v podstate miestne nepríslušný súd. K uvedenej modelovej situácii došlo aj v prejednávanej veci, keď sa miestna príslušnosť súdu netýkala ani jednej z alternatív uvedených v ust. § 88 O.s.p., žalobca nevystupoval na konajúcom súde v rôznych veciach ako žalobca a žalovaný miestnu nepríslušnosť nenamietol pri svojom prvom úkone, t.j. vo vyjadrení zo dňa 7.1.2014, došlo ku konvalidácii miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I. 32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vyhodnotil ako vecne správne a v časti výroku o trovách konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi ho podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Prvú časť výroku uznesenia pre formálnu nesprávnosť jeho znenia, ktoré síce zodpovedá prejavu späťvzatia žaloby žalobcom, ale nekorešponduje s procesnou situáciou vzniknutou podanou vzájomnou žalobou žalovaným, ktorý späťvzatie vzájomnej žaloby súdu nedoručil, v zmysle ust. § 388 zmenil v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia. 33. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).