Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010936 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114010936.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného G. H. a spol., pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaniach prokurátora v neprospech obžalovaných G. H., F. F., U. L., B.. H. H., C. R. a G. L. a obžalovaných G. H., F. F., U. L., B.. H. H. a C. R., proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 27.07.2016, sp. zn. 2T/62/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. mája 2017 v Bratislave, takto: r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. z r u š u j e sa v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/62/2014 z 27.07.2016 vo vzťahu k obžalovaným 2./ G. H., 3./ F. F., 4./ U. L., 5./ B.. H. Šidíkovi a aj podľa ods. 2 vo vzťahu k obžalovaným 7./ C. R. a X./ G. L.. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 27.07.2016, sp. zn. 2T/62/2014 boli obžalovaní: B. R., G. H., C. R. a G. L. uznaní za vinných z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona; F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. z účastníctva k pokračovaciemu zločinu daňového podvodu formou pomoci, podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona; G. R. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona; Q. E. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona; G.. F. T. z pokračovacieho prečinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že : I. obžalovaní G. H., B. R., v období minimálne od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2013 v Bratislave, v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, si prostredníctvom a v mene obchodných spoločností A. Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB trust, s.r.o., MB trust plus, s.r.o., E. Group s.r.o., R. s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., ktoré boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH) so sídlom v miestach patriacich do príslušnosti Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, neoprávnene v daňových priznaniach k DPH podaných, obž. R., spoločne s ďalšími obžalovanými C. R., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T. alebo prostredníctvom iných nastrčených osôb tzv. „bielych koní“ za pomoci obžalovaných F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. v lehote na podanie daňového priznania t.j. do 25. kalendárneho dňa v príslušnom mesiaci, uplatnili nároky na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach uvedených v bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888 280,94 Eur, ktoré rozdeľovala obž. R., pričom obž. R. konala tak, aby dosiahla vyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov DPH, obžalovaní mali vedomosť o tom, že v skutočnosti uvedené obchodné spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, resp. nevykonávajú činnosť, za ktorú by im reálne vznikali nároky na uplatňovanie vrátenia DPH a v žiadnom prípade v nimi deklarovanom rozsahu a za týmto účelom a) obž. F. F. po vzájomnej dohode s obž. B. R. na menovanú „kúpili“ obchodnú spol. M., s.r.o., ktorej prostredníctvom mali záujem uplatňovať nároky na vrátenie DPH, pričom za týmto účelom obž. R. zoznámil s obž. Ing. H. H., zamestnancom N. úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, rovnako ju zoznámil s účtovníčkou obž. U. L., ktorá spracovávala daňové priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia v jednotlivých obchodných spoločnostiach tvoriacich predmet skutku a taktiež ju zoznámil s obž. G. H., ako s osobou, ktorá cestou ovládaných slovenských, ako i českých obchodných spoločností zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami tak, aby fakturované sumy vrátane DPH boli v súlade s údajmi uvedenými v daňových priznaniach vymenovaných obchodných spoločnosti, u ktorých bude príslušným daňovým úradom otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH, b) obž. G. H. za vyššie opísaným účelom dodal takéto faktúry obž. B. R. pre spoločnosti A. Y. D. s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o. a obž. Q. E. prostredníctvom obž. R. pre spoločnosti F.-Z s.r.o. a E. I. s.r.o. pre tie zdaňovacie obdobia, v ktorých bola daňovým úradom otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, za rovnakým účelom dodával faktúry aj ďalším obžalovaným pre spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., G. s.r.o. a X. s.r.o., za dodané faktúry si obž. Vlček presne určil sumy, ktoré mu boli záujemcami o faktúry vyplatené, pričom vystavovanie predmetných faktúr zabezpečil cestou ovládaných slovenských spoločností O. F., s.r.o., G., spol. s.r.o., LK B., s.r.o., ako aj českých spoločností E. s.r.o. a A. T., s.r.o., c) obž. Iveta R. pre vyššie opísaný účel najmä zabezpečila zmenu sídla v spoločnosti A. Y. D. s.r.o., tiež založila obchodné spoločnosti MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., v ktorých za konateľa dosadila svojho syna obž. G. R., taktiež založila obchodnú spoločnosť E. I. s.r.o., do ktorej ako konateľa dosadila obž. Q. E., obž. R. oznamovala obž. U. L. sumy deklarované v daňových priznaniach k DPH, ktorých konkrétnu výšku zistila z informácií pracovníka daňového úradu obž. Ing. H. H., pričom jeho služby sprostredkovala aj obž. A. D., na návrh obž. L. iniciovala prevod obchodného podielu a zmenu sídla v spoločnosti R. s.r.o., obž. R. taktiež zoznámila obž. E. s obž. G. H., ako s osobou, ktorá v prípade potreby pre „jeho“ spoločnosti zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami, obž. R. rovnako prostredníctvom obž. C. R. zabezpečila prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach R. s.r.o., A. s.r.o. a M., s.r.o., obž. R. si od obž. H. zabezpečila faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami pre „vykrytie“ nadmerných odpočtov predovšetkým za zdaniteľné obdobia august 2013, október 2013 a december 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust, s.r.o. a predovšetkým za zdaniteľné obdobia január 2013, marec 2013 a október 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust plus, s.r.o., d) obž. U. L., ako účtovníčka pre všetky vyššie vymenované obchodné spoločnosti, spracovávala v mene týchto spoločností daňové priznania k DPH, odporučila obž. B. R. pre účely tejto trestnej činnosti previesť obchodný podiel v spoločnosti R. s.r.o., v prípade otvorenia daňovej kontroly vystavovala v mene uvedených obchodných spoločností rôzne faktúry, ktorými obž. R. deklarovala uskutočnené obchody a poskytnuté služby a od mesiaca január 2013 na základe žiadosti obž. R. vystavovala daňové priznania k DPH aj pre obchodné spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., pretože dovtedy si uvedené zabezpečoval obž. A. D. samostatne, e) obž. Ing. H. H., pracovník N. úradu Bratislava, daňový špecialista, poskytoval obž. B. R. informácie na základe ktorých boli obž. R. stanovené konkrétne sumy, ktoré bolo potrebné za vyššie uvedené spoločnosti deklarovať v jednotlivých daňových priznaniach k DPH tak, aby sa daňové subjekty (spoločnosti) vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, rovnako informoval obž. R. o poukázaných finančných prostriedkoch zo strany daňového úradu na účty spoločností v zmysle uplatnených nárokov na vrátenie DPH, taktiež obž. R. informoval o kontrole oprávnenosti nároku na vrátenie DPH zo strany daňového úradu vo vyššie uvedených spoločnostiach, rovnako obž. R. odporučil prevod obchodného podielu a zmenu konateľa v spoločnostiach, kde bola nariadená daňová kontrola, f) obž. A. D. pre uvedený účel zabezpečil prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o. a D. tech s.r.o. na ním nastrčené osoby, tzv. „biele kone“, využijúc ich veľmi slabé sociálne pomery, hmotnú núdzu, zneužívanie návykových látok a neznalosť právnych predpisov, od januára XXXX obž. D., z dôvodu svojho dlhodobého odcestovania do Thajska, zabezpečil podávanie daňových priznaní k DPH za tieto spoločnosti obž. C. R., taktiež nastrčené osoby - „biele kone“ založili podnikateľské účty na tieto obchodné spoločnosti v rôznych bankových inštitúciách, a „biele kone“ vyberali z účtov peniaze poukázané ako nadmerný odpočet DPH, g) obž. C. R. ako konateľ spoločností G. s.r.o. a X. s.r.o., zabezpečoval pre obž. A. D. osoby, na ktoré prevádzali obchodné podiely v spoločnostiach O. W. E. s.r.o. (M. H.), Y. W. R., s.r.o. (M. R., I. L.), BA M. E. s.r.o. (D. R.), O. s.r.o. (C. E., E. I.), G. s.r.o. (W. E.) a X. s.r.o. (Y. G.), podával od januára 2013 za tieto obchodné spoločnosti daňové priznania k DPH, obž. R. ďalej zabezpečil vyberanie finančných prostriedkov z účtov od nastrčených osôb - „bielych koní“ a tiež ich sám vyberal, sprostredkoval v priebehu roka 2013 prevod obchodných podielov a zmenu konateľov v obchodných spoločnostiach R. s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o. a začiatkom roka 2014 aj u spol. O. s.r.o., na nastrčené osoby - „biele kone“, II. obž. G. L. po vzájomnej dohode a podnete od obž. B. R. zabezpečil v roku 2012 prevod obchodných podielov s vymenovaním za konateľa A. L. v spol. A. s.r.o. a tak isto D. Q. v spol. M., s.r.o., ktorí pôsobili ako tzv. „biele kone“, následne spracovával daňové priznania k DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia tak, aby sa tieto daňové subjekty vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, prostredníctvom „bielych koní“ zabezpečil zriadenie účtov na menované obchodné spoločnosti v peňažných ústavoch a vyberanie finančných prostriedkov z účtov, z ktorých polovicu odovzdával obž. R., pričom obž. L. nemal vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak vedel, že sa jedná o fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch uvedených spoločností, pretože tieto boli nečinné a nemohli tak dosahovať deklarované nároky na vrátenie DPH, za zdaňovacie obdobia od júla 2012 do marca 2013, kedy obž. Kriška upustil od spolupráce s obž. R. a táto od uvedeného času prevzala riadenie uvedených spoločností, III. obž. G. R., po vzájomnej dohode so svojou matkou obž. B. R. konateľ v spoločnostiach MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., ktoré sama obž. R. založila pre vyššie opísaný účel uplatňovania si nadmerných odpočtov DPH, pričom daňové priznania k DPH vypracovávala na žiadosť obž. R. obž. U. L. tak, že v nich vykázala takú konkrétnu výšku nadmerného odpočtu, ktorú jej určila obž. R. tak, aby sa tieto spoločnosti vyhli kontrolám zo strany daňového úradu, obž. R. na pokyn svojej matky obž. R. zriadil v bankových inštitúciách účty na tieto spoločnosti a vybraté peniaze z neoprávnene uplatnených nadmerných odpočtov DPH poskytol obž. R., pričom obž. R. nemal vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak plne si bol vedomý svojej nezákonnej činnosti, ako aj finančných prostriedkov prichádzajúcich na účty uvedených spoločností, hoci tieto nevyvíjali žiadnu obchodnú činnosť, resp. takú, ktorá by mohla reálne viesť k vzniku nárokov na uplatnenie si vrátenia DPH v uvedených obdobiach a rozsahoch, IV. obž. Q. E., po vzájomnej dohode s obž. B. R. a na základe jej podnetu zabezpečil prevod obchodných podielov v spol. E. I. s.r.o., ktorej sa stal aj konateľom, a zabezpečil si generálnu plnú moc na konanie za spol. F.-Z s.r.o., pričom za neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia vyberal finančné prostriedky z účtov oboch spoločností, z ktorých polovicu odovzdával obž. R. pričom obž. E. nemal vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R. a raz s obž. H., avšak vedel, že sa jedná o fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch uvedených spoločností, pretože tieto boli nečinné a nemohli tak dosahovať deklarované nároky na vrátenie DPH, V. obž. G.. F. T. po vzájomnej dohode s obž. B. R. a na základe jej podnetu, zabezpečil v roku 2013 prevod obchodného podielu v spol. OSC, s.r.o. na svojho kamaráta G.. K. E., ktorý bol vymenovaný aj, ako konateľ, obž. G.. T. zabezpečil prostredníctvom G.. K. E. zriadenie účtu na túto spoločnosť v peňažnom ústave, ako aj výber finančných prostriedkov z tohto účtu, pričom polovicu finančných prostriedkov z neoprávnene uplatnených nadmerných odpočtov, odovzdal obž. R., obž. G.. T. nemal vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak vedel, že sa jedná o fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch uvedenej spoločnosti, pretože táto bola nečinná a nemohla tak dosahovať deklarované nároky na vrátenie DPH a následne si obžalovaní osobne, alebo prostredníctvom iných osôb neoprávnene uplatnili nároky na vrátenie DPH prostredníctvom spoločností: 1. obž. B. R. za A. Y. D. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, IČO: XX XXX XXX, za obdobie od mesiaca marec 2012 do mesiaca júl 2013 v celkovej sume 100 099,40 Eur, 2. obž. B. R. za M., s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca január 2012 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 105 601,05 Eur, 3. obž. G. R. za MB trust, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca október 2012 do mesiaca január 2013 a od mesiaca marec 2013 do mesiaca september 2013, v celkovej sume 59 971,47 Eur, 4. obž. G. R. za MB trust plus, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca jún 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej sume 21 050,98 Eur, 5. obž. Q. E. za E. I. s.r.o. so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca máj 2013 do mesiaca september 2013 a za mesiace november 2013 a december 2013 v celkovej sume 18 076,99 Eur, 6. obž. C. R. za R. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca september 2013 do mesiaca november 2013 v celkovej sume 9 222,76 Eur, X. obž. G. L. za A. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca apríl 2012 do mesiaca jún 2013 v celkovej sume 105 296,85 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od mesiaca apríl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 86 496,65 Eur , 8. obž. G. L. za M., s.r.o., so sídlom R., N. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2013 v celkovej sume 93 114,65 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 51 797,45 Eur), 9. obž. A. D. a obž. C. R. za O. W. E. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca júl 2013, v celkovej sume 71 779,37 Eur, 10. obž. A. D. a obž. C. R. za Y. W. R., s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie mesiace júl 2012 a august 2012, od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013, za mesiace máj 2013, júl 2013 a za mesiace september 2013 a október 2013 v celkovej sume 45 280,12 Eur, 11. obž. C. R. za BA M. E. s.r.o., so sídlom R., J.C. T. XXXX/XX, B.: XXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie mesiacov apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume 9 994,78 Eur, 12. obž. A. D. a obž. C. R. za O. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013 a za mesiac máj 2013 v celkovej sume 52 010,33 Eur, 13. obž. C. R. za G. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiace január 2013, apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume 47 541,64 Eur, 14. obž. C. R. za X. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca január 2012 do mesiaca marec 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiac apríl 2013 v celkovej sume 44 234,79 Eur, 15. obž. A. D. a obž. C. R. za D. I. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie mesiacov február 2012 a marec 2012 a od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 v celkovej sume 40 823,40 Eur, 16. obž. A. D. a obž. C. R. za palmer tech s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a mesiac apríl 2013 v celkovej sume 43 918,43 Eur, 17. obž. Q. E. za F.-Z s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca august 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej výške 9 742,30 Eur, 18. obž. Mgr. F. T. za O. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 10 521,63 Eur, Za to boli odsúdení: 1/ obž. Iveta R. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu jej podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jej správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov. Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd jej uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. B. R. aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /dvadsaťtisíc eur/ s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky; 2/ obž. Miroslav H. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. G. H. aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /dvadsaťtisíc eur/ s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky. 3/ obž. Ľuboš F. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; 4/ obž. U. L. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd jej výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jej správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd jej uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane; 5/ obž. B.. H. H. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky a podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane. Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. Ing. H. H. aj peňažný trest vo výmere 3.000,- EUR /tritisíc eur/ s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ mesiace. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd obž. B.. H. H. uložil aj trest zákazu činnosti a to výkonu zamestnania štátneho zamestnanca a podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. súd určil dobu trestu zákazu činnosti na 3 /tri/ roky; 6/ obž. Roman D. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane; 7/ obž. C. R. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. 8/ obž. Marek L. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky. Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane. 9/ obž. Michal R. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky. Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane. 10/ obž. Q. E. podľa § 277a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane. 11/ obž. G.. F. T. podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.000,- EUR /dvetisíc eur/ s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace. Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu, hneď po jeho vyhlásení podali odvolanie obžalovaní Miroslav H. a C. Baláž (č.l. 6289). Následne dňa 05.08.2016 podal odvolanie prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, v neprospech obžalovaných G. H., F. F., U. L., B.. H. H., A. D., C. R. a G. L., u všetkých len proti výroku o treste (č.l.6393). Dňa 11.08.2016 podali odvolanie obžalovaní A. D. (6395-6396) a Ing. H. H. (č.l.6397-6405), dňa 10.08.2016 obžalovaná U. L. (6419) a 11.08.2016 obžalovaný F. F. ( č.l. 6420-6421). Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podané odvolanie písomne odôvodnil 03.10.2016 (č.l. 6513-6515). Úvodom poukázal, že v predmetnej trestnej veci bolo vykonané komplexné a rozsiahle dokazovanie, z ktorého nad akúkoľvek pochybnosť vyplynulo, že v prípade žalovaných skutkov sa jedná o trestné činy a týchto sa dopustili práve obžalovaní. Má za to, že okresný súd dospel v prípade každého obžalovaného k výroku o vine na základe zákonne do spisu zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní, ako aj zákonne a procesne vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Výrok o vine odzrkadľuje u každého obžalovaného jeho podiel na páchanej trestnej činnosti, napriek konštatovanému, má za to, že rozsudok v napadnutej časti, týkajúcej sa výrokov o trestoch obžalovaných Vlčeka, Töröka, L., B.. H., R. a L., je nezákonný, neodzrkadľujúci riadne vykonané dôkazy, je arbitrárny a teda nepreskúmateľný. Namietal, že okresný súd sa v odvolaním napadnutej časti rozsudku nevysporiadal so všetkými významnými a do úvahy prichádzajúcimi zistenými skutočnosťami potrebnými pre objektívne rozhodnutie, ako ich predpokladá ustanovenie § 34 Tr. zák. a na to nadväzujúce ďalšie ustanovenie upravujúce ukladanie trestov. U obžalovaného G. H. poukázal na vykonané dôkazy, keď bolo zistené, že práve obžalovaný H. mal nezameniteľné postavenie pri páchaní vyšetrovanej daňovej trestnej činnosti a to zabezpečovaním faktúr a dodacích listov, cestou ním riadených obchodných spoločností pre jednotlivé spoločnosti uvedené v skutkovej vete, za odplatu. Na základe jeho konania, resp. osôb, ktoré riadil bolo dlhodobo spätne deklarovať fiktívnu podnikateľskú činnosť jednotlivých obchodných spoločností pred daňovým úradom, ktorý následne vyplácal obchodným spoločnostiam neoprávnene uplatnené nároky na vrátenie DPH bez toho, aby vzniklo akékoľvek podozrenie o ich dôvodnosti a oprávnenosti. D. konanie obžalovaného Vlčeka veľkou a rozhodujúcou mierou, v spojení s konaním obžalovaného F. napomohli k objasneniu stíhanej trestnej činnosti, kedy začali tlačiť na obžalovanú R., aby im prinášala väčší finančný profit z páchanej trestnej činnosti, ktorá pod vplyvom jednotlivých, obžalovanými vyvolávaných okolností a vyhrážok, začala spolupracovať s OČTK a napomohla tak odhaliť a objasniť vyšetrovanú trestnú činnosť, ako aj usvedčiť jej páchateľov. H. k tomu považuje uložený trest obžalovanému G. H. za príliš zhovievavý a navrhol, aby mu bol odvolacím súdom zmenený výrok o treste a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia, peňažný trest 30 000,-Eur a trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti v sume 12 355,-Eur, ktorá bola u neho nájdená a zrejmé, že pochádza z jeho trestnej činnosti, nakoľko počas celého trestného konania nezdokladoval legálny zdroj svojich príjmov, ani odkiaľ mali zaistené finančné prostriedky pochádzať. U obžalovaného F. F. poukázal na dokazovanie, z ktorého vyplýva, že ani pôsobenie obžalovaného F. nie je zanedbateľné pri páchaní stíhanej trestnej činnosti, nakoľko bez jeho pomoci by obžalovaná R. iba veľmi nepravdepodobne, tak úspešným spôsobom a po tak dlhý čas vedela jednak samostatne, ale aj s ostatnými obžalovanými páchať daňovú trestnú činnosť a že spolu s obžalovaným H. vyvíjali tlak na obžalovanú R. a že obaja menovaní obžalovaní si veľmi dobre uvedomovali, že nefigurujú v žiadnej z obchodných spoločností a rovnako sa priamo nestretávajú so žiadnymi ďalšími obžalovanými a práve s týmto vedomím začali naliehať na obžalovanú R., aby im prinášala z trestnej činnosti, na ktorej sa spolu s ňou podieľali, ešte viac finančných prostriedkov, ako dovtedy. Preto trest obžalovaného F. F. považuje za neprimerane nízky a nie sú u neho dôvody na mimoriadne zníženie trestu a navrhol, aby mu bol odvolacím súdom zmenený výrok o treste a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia a peňažný trest 20 000,-Eur, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný mal po celý čas finančný prospech zo stíhania trestnej činnosti. U obžalovanej U. L. poukázal na záznamy z telekomunikačnej prevádzky ako aj, že najužšie komunikovala s obžalovanou R. ohľadne stíhanej trestnej činnosti a v tejto jej svojimi odbornými znalosťami a vedomosťami z daňovej oblasti výrazne po celú dobu napomáhala, za čo mala aj finančný profit a že ani v jej prípade neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu. Naopak, boli u nej splnené podmienky aj na uloženie peňažného trestu a trestu zákazu činnosti, popri treste odňatia slobody. Hoci bola paušálne odmeňovaná obžalovanou R., za každé vypracované daňové priznanie pre DPH pre jednotlivé spoločnosti, si tak bola plne vedomá, že predmetné obchodné spoločnosti, buď nevykonávajú vôbec žiadnu podnikateľskú činnosť alebo ju vykonávajú v rozsahu, ktorý ani z ďaleka nepostačuje na vznik oprávneného nároku na vrátenie DPH. Preto prokurátor navrhol zmeniť výrok o treste a uložiť jej nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia, peňažný trest 20 000,-Eur a trest zákazu činnosti vykonávať účtovnú a poradenskú činnosť v účtovníctve po dobu minimálne 5 rokov. K obžalovanému Ing. H. H. prokurátor uviedol, že svojou činnosťou nezameniteľným a veľmi významným spôsobom napomáhal v stíhanej trestnej činnosti obžalovanej R. a teda prostredníctvom nej aj ostatným obžalovaným, pričom uvedené nekonal bezodplatne, ale poberal od obžalovanej Beňovej za svoju pomoc finančný profit. Po celý čas od vznesenia obvinenia obžalovaný H. tvrdil, že nemal možnosť ovplyvniť kritéria výberu daňových subjektov určených na daňovú kontrolu, čo mu však ani nebolo kladené za vinu a týmto účelovým tvrdením iba odvádzal pozornosť od pravej podstaty jeho trestnej činnosti, ktorá spočívala v pomoci k trestnej činnosti obžalovanej R. za odplatu. Svojou činnosťou v rámci daňového úradu zbieral informácie, ktoré následne spracovával a v zmysle svojich dlhoročných skúseností vyhodnocoval a následne posúval obžalovanej R. pre účely úspešného páchania daňovej trestnej činnosti a to po dlhšiu dobu. Jednalo sa o informácie na základe ktorých bolo možné určovať sumy neoprávnene uplatnených nárokov na vrátenie DPH do daňových priznaní pre DPH za jednotlivé obchodné spoločnosti bez toho, aby tieto vzbudili podozrenie a dostali sa tak do zoznamu subjektov určených na daňovú kontrolu. Rovnako sa jednalo o informácie, či bol neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie DPH zaslaný na účet obchodnej spoločnosti, ktorá si ho uplatnila alebo nastal nejaký problém, ktorý je potrebný odstrániť, resp. inak vyriešiť. Taktiež informácie ohľadne toho, či je obchodná spoločnosť, v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie DPH, zaradená do zoznamu subjektov určených na kontrolu, pričom práve tieto informácie napomáhali obžalovanej Beňovej získať potrebný čas na následné zabezpečovanie daňových dokladov ( faktúr, dodacích listov a pod.) od obžalovaného H. alebo obžalovanej L., poprípade čas na zbavenie sa obchodnej spoločnosti jej prepísaním na tzv.„ bieleho koňa“, prostredníctvom obžalovaného R.. Dokazovaním bolo nespochybniteľne preukázané, že za túto svoju pomoc dostával obžalovaný B.. H. od obžalovanej R. finančné prostriedky v nezanedbateľných sumách, čoho dôkazom je aj nájdená finančná čiastka v jeho kancelárii, v sume 25 000,-Eur (jednalo sa o 50 ks bankoviek v hodnote 500,-Eur) a je zrejmé, že tieto finančné prostriedky nepochádzali zo zamestnaneckého platu obžalovaného a jeho tvrdenie, že pochádzajú z prenájmu bytu, vyhodnotil ako lživé a účelové, keď najskôr tvrdil, že sa jedná o dlhoročné úspory a pred vyhlásením rozsudku začal tvrdiť, že pochádzajú z prenájmu bytu, čo doložil aj nájomnou zmluvou. Takéto tvrdenia vyhodnotil ako nevierohodné, nakoľko v prípade, že by naozaj pochádzali z prenájmu, nebol dôvod, aby to neuviedol a nedoložil ihneď po jeho zadržaní a zaistení finančných prostriedkov, ako aj následne počas celého prípravného a súdneho konania, ale nechal si to až na úplný záver dokazovania. Za ťažko uveriteľné považuje, že by nájom bytu bol vyplácaný v bankovkách s nominálnou hodnotou 500,-Eur, ako boli nájdené u obžalovaného v kancelárii. Vzhľadom k tomu považuje trest uložený obžalovanému H. H. za neprimerane nízky, pričom nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď použil u neho ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko sa jedná o osobu s absolútne špecifickým postavením v rámci stíhanej trestnej činnosti a vďaka jeho zásadnej pomoci bolo možné túto úspešne páchať bez povšimnutia po dlhší čas a za nezanedbateľné považuje, že obžalovaný si opísaným spôsobom zvyšoval svoj životný štandard, čo by sa malo odzrkadliť aj v uloženom peňažnom treste, nakoľko peňažný trest v sume 3 000,-Eur považuje v jeho prípade za symbolický. Naviac namietal, že u neho prichádza do úvahy aj trest prepadnutia veci, finančnej hotovosti 25 000,-Eur, nakoľko nejestvuje pochybnosť, že finančné prostriedky nájdené v kancelárii obžalovaného pochádzajú od obžalovanej Beňovej za pomoc v stíhanej trestnej činnosti. Navrhol preto odvolaciemu súdu zmeniť výrok o treste a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia, peňažný trest 20 000,-Eur, trest zákazu činnosti pôsobiť v štátnozamestnaneckom pomere po dobu minimálne 7 rokov a trest prepadnutia veci, finančnej hotovosti v sume 25 000,-Eur. U obžalovaného C. R. poukázal na jeho priznanie a oľutovanie trestnej činnosti, avšak vzhľadom na zabezpečené dôkazy a objasnený skutkový stav je toho názoru, že nie je možné jeho priznanie a oľutovanie považovať za úprimné, ako to vyžaduje Trestný zákon, nakoľko sa priznal k svojej trestnej činnosti pod ťarchou dôkazov, pričom v jeho výpovediach je badať účelovosť a špekulatívnosť. Nijakým spôsobom sa nepodieľal na objasnení stíhanej trestnej činnosti a jediná osoba, ktorú usvedčoval, okrem seba, bola obžalovaná R., ktorá v tom čase svoju trestnú činnosť už dávno priznala a popísala. Výlučne uvádzal skutočnosti, o ktorých neboli pochybnosti a snažil sa prezentovať nepravdivé skutočnosti (uvádzanie zosnulej osoby A. T.), za účelom vyvinenia, resp. aspoň zmiernenia viny ostatných obžalovaných (s výnimkou obž. R.), najmä obž. D.. I keď uložený nepodmienečný trest odňatia slobody by bolo možné považovať za dostatočný, poukázal na jeho rozsiahlu a dlhodobú trestnú činnosť, ako aj spôsob zháňania „bielych koní“ do jednotlivých obchodných spoločností a riadenie týchto sociálne slabých osôb za účelom úspešného páchania trestnej činnosti. Obžalovaný žiadnym vierohodným spôsobom nedokázal vysvetliť a dokladovať legálny zdroj svojich príjmov a jeho tvrdenie, že všetky finančné prostriedky získané trestnou činnosťou použil pre vlastnú potrebu (utratil za alkohol a prehral v hazardných hrách) vyznieva veľmi nedôveryhodne. Nie je teda zrejmé, akými úvahami sa riadil súd, keď obžalovanému R. neuložil jednak peňažný trest a aj trest prepadnutia veci a to zaistených finančných prostriedkov (500,-eur, 305,90,-Eur a 30 000,-CZK). Navrhol preto, aby bol obžalovanému C. R. odvolacím súdom zmenený výrok o treste a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia, peňažný trest 20 000,-Eur a trest prepadnutia veci, finančnej hotovosti v sume 500,-Eur, 305,90 Eur a 30 000,- CZK. Vo vzťahu k obžalovanému G. L. prokurátor poukázal na jeho priznanie a úprimné oľutovanie, ale vzhľadom na trest odňatia slobody, ktorý mu bolo možné uložiť podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. na sedem až dvanásť rokov a že kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu vyplýva z celkového rozsahu neoprávnene uplatnených nárokov na vrátenie DPH, spoločne s obžalovanou R. za spol. ROQIS, s.r.o. v sume 86 496,65 Eur a spol. M., s.r.o. v sume 51 797,45 Eur, spolu 138 294,10 Eur (veľký rozsah) a že nezanedbateľnou skutočnosťou je aj vrátenie sumy 13 589,10 Eur v prospech štátneho rozpočtu, ešte v čase pred podaním obžaloby, pričom zostáva vrátiť 124 705,- Eur, od uvedeného momentu už nevrátil žiadnu sumu v prospech štátneho rozpočtu, ale deklaroval svoj úmysel tak urobiť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k tomu prokurátorovi nie je zrejmé, prečo súd v rozsudku konštatoval, že obžalovaný pokračuje vo vracaní neoprávnene vylákaných finančných prostriedkov v prospech štátneho rozpočtu a o uvedené tvrdenie pritom opiera dôvodnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ako aj neuloženie peňažného trestu. Rovnako tak mu nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru, že obžalovaný viedol riadny život, nakoľko mu bolo v minulosti Okresnou prokuratúrou Galanta podmienečne zastavené trestné stíhanie a ani z čoho vychádzal súd, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko obžalovaný iba popísal svoju trestnú činnosť. Trest uložený obžalovanému Kriškovi považuje preto za neprimerane nízky, najmä v porovnaní s trestom uloženým obžalovanému E., ktorý sa rovnako ku skutku priznal a oľutoval ho, bol uznaný vinným podľa § 277a ods. 2 Tr. zák., za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov a ktorý nebol doposiaľ ani raz súdne trestaný a do štátneho rozpočtu vrátil už vyše polovicu finančných prostriedkov, ktoré spolu s obžalovanou Beňovou neoprávnene vylákali za spol. E. I. s.r.o. v sume 18 076,99 Eur a spol. TRADE-Z s.r.o. v sume 9 742,30Eur, spolu 27 819,29 Eur (značný rozsah) a ktorý aj doposiaľ, v malých čiastkach, vracia neoprávnene vylákané finančné prostriedky. Pri takýchto zásadných rozdieloch, či už v trestnej sadzbe, v objeme neoprávnene vylákaných finančných prostriedkov, ako aj v pomere vrátených finančných prostriedkov, považuje za nemysliteľné, aby mali menovaní obžalovaní takmer totožné tresty. Je názoru, že u obžalovaného Krišku je síce možné použiť ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, avšak za daných okolností súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimerane nízky a neodzrkadľujúci skutkový a právny stav v predmetnej veci. Navrhol preto zmeniť odvolacím súdom uložený trest obžalovanému G. L. a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia a peňažný trest 20 000,-Eur. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté výroky o trestoch vo vzťahu k obžalovaným G. H., F. F., U. L., B.. H. H., C. R. a G. L. a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že sa obžalovaným uložia ním navrhované tresty. Obžalovaný G. H. v samostatne písomne odôvodnenom odvolaní z 30.08.2016, doručenom prvostupňovému súdu 02.09.2016 uviedol, že svoje odôvodnenie doplní pred senátom krajského súdu, aby nedošlo zo strany sudcu JUDr. Stanislava Dutku k odstráneniam nezákonných nedostatkov, ktoré spôsobil úmyselným konaním v súdom spise, že 08.12.2014 prijal obžalobu, ktorá je nezákonná a právne nepoužiteľná pre trestné konanie, rozsudok z 27.07.2016 je v rozpore so zákonom a trestným poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky a že sudca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Prostredníctvom obhajcu ďalej uviedol, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku ohľadne jeho osoby a žiada oslobodenie spod obžaloby, predovšetkým z dôvodov, že počas celého konania predložil súdu množstvo argumentov, dôkazov a tvrdení, ktorými spochybnil svoju účasť na žalovanom trestnom skutku tak, ako bol ustálený v obžalobe, resp. ako si ho osvojil okresný súd, napriek jasným dôkazom a argumentom, že na žalovanej trestnej činnosti sa nepodieľal a okresný súd ho uznal vinným v zmysle obžaloby. S poukazom na konštatovanie prvostupňového súdu v rozsudku argumentoval, že v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by mal nejaký prospech z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, ani že by páchal trestnú činnosť tak, ako mu je kladené za vinu, nebolo preukázané, že by dodal obžalovanej Beňovej faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami pre uplatnenie nadmerných odpočtov DPH alebo by za rovnakým účelom dodal faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami ďalším obžalovaným, ani že by od obžalovanej R. alebo niekoho z ostatných spoluobžalovaných prijal nejakú peňažnú sumu za údajné dodanie faktúr s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami. Preukazovanie jeho viny sa odvodzuje predovšetkým od výpovedí spoluobžalovanej R., ktoré sú účelové a tendenčné, s cieľom zbaviť sa vlastnej trestnej zodpovednosti a presunúť ju na iné osoby. Vyplýva to aj z napadaného rozsudku, v ktorom súd na str. 48 poukázal, že zďaleka nie všetky tvrdenia uvádzané obžalovanou R. majú stopercentnú skutkovú relevanciu a podľa súdu obžalovaná R. postupne v priebehu trestného konania svoje výpovede prispôsobovala tak, aby jej osoba zďaleka nebola tou najvýznamnejšou postavou prebiehajúceho trestného konania. Tvrdenia obžalovanej Beňovej vo vzťahu k jeho osobe sa nezakladajú na pravde. Že by dodával faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR, okrem obžalovanej R. a jej syna, obžalovaného R., nepotvrdil nikto z ostatných spoluobžalovaných alebo svedkov. Skutočnosť, že sa poznal s niektorými obžalovanými, nie je ešte dôkazom toho, že sa aj podieľal na trestnej činnosti niektorých obžalovaných a teda že bol členom organizovanej skupiny a poprel, že by sa podieľal na trestnej činnosti obžalovanej R.. Pokiaľ okresný súd prevzal tvrdenia obžalovanej R., tieto boli účelové, s cieľom privodiť pre seba a svojho syna priaznivejší trest, pričom súd v rozsudku konštatoval, že aj keď dôkazy obrazové i zvukové do značnej miery nezodpovedajú tvrdeniam obžalovanej vo vzťahu k obž. Šidíkovi, obž. F. a obž. H., pre súd majú vypovedaciu hodnotu spoločne s inými vykonanými dôkazmi. Zároveň aj konštatoval, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, či sumy peňazí, ktoré sú predmetom trestného konania boli rozdeľované tak, ako to uvádza obžalovaná R., ako aj, že si uplatňovala nadmerné rozpočty DPH aj predtým, ako sa zoznámila s obž. Vlčekom a s obž. F.. Na jednej strane súd teda uznal, že dôkazy nezodpovedajú tvrdeniam obžalovanej R. vo vzťahu k jeho osobe, na druhej strane konštatoval, že bol usvedčovaný komplexnou výpoveďou obž. R., rovnako výpoveďou obž. G. R.. Keďže na uznanie viny je nevyhnutným nepochybná (rozumná) istota, ktorá vylučuje iný záver, než ten, že došlo k spáchaniu trestného činu zo strany konkrétnej osoby, nie je možné vychádzať z toho, že ak sa nenašli dôkazy o jeho trestnej činnosti, tak trestnú činnosť vykonával sofistikovaným spôsobom a na základe toho ho uznať vinným. Žiadal, keďže sa nedopustil skutku a cíti sa byť nevinný, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. ho spod obžaloby oslobodiť, alternatívne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný G. H. v doplnenom odvolaní z 26.10.2016 uviedol, že bolo porušené právo na zákonný súdny proces a právo na obhajobu, keď s poukazom na ustanovenie § 234 ods. 2 Tr. por. môže byť obžaloba podaná len pre skutky, pre ktoré sa vznieslo obvinenie, že 07.03.2014 mu bolo doručené uznesenie pod PPZ -640/NAKA-FP-ZA-2013 zo 06.03.2014, kde mu bolo vznesené obvinenie pre pokračovací daňový podvod podľa § 277a ods.1, ods. 2, písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. za skutky, že dodal faktúry B. R. pre A. Y. plus s.r.o, MB F. s r.o., MB F. D. s r.o. a Q. E. pre E. I. s.r.o. a od XX.XX.XXXX do 08.12.2014 mu však nebolo rozšírené ani doručené žiadne uznesenie o nové skutky a 08.12.2014 prokurátor podal obžalobu za skutky, za ktoré mu však nebolo vznesené obvinenie. Namietal, že prokurátor mu priťažil a predložil súdu dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný a pozmeňovaný a použil ho ako pravý, keď v bode „B“ obžaloby mu pripísal skutky aj za TRADE-Z s.r.o., O. E., s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., G. s.r.o. a X. s.r.o., v sume cca XXX 000,- Euro, čo považuje za zámer sťažiť mu jeho trestnú vec, keď aj na strane 12 obžaloby je uvedené, že z výpovede R. vyplýva, že H. a F. v týchto spoločnostiach nefigurovali. Preto obžalobu považuje za nezákonnú a v rozpore s ústavou a aj súd ho odsúdil a uznal vinným za skutky, pre ktoré mu nikdy nevzniesol obvinenie, čím namietal porušenie jeho základných ľudských práv a ústavy, práva na zákonný súdny proces a práva na obhajobu a že v právnom štáte by nemalo dochádzať k chybám ako v danom konaní. Namietal aj príslušnosť polície, nakoľko v spise absentuje opatrenie o príslušnosti vzhľadom na § 4 ods. 2 zákona o policajnom zbore a nariadenie ministra vnútra v súvislosti s výberovou príslušnosťou, že NAKA je príslušná konať len so škodou pri daňovej trestnej činnosti nad 6 500 000,- eur a že jeho trestnú vec mala vyšetrovať kriminálna polícia Bratislava V. Za porušenie práva na obhajobu označil neumožnenie mu naštudovať spis v šiestom mesiaci 2015, kedy po dobu jedného roka mu súd neumožnil naštudovanie spisu, napriek tomu, že o to požiadal a umožnil až v piatom mesiaci 2016, čím sa nemohol pripravovať na súdne pojednávania a robiť si zo spisu výpisky s poukazom na Listinu základných práv a slobôd. Ďalšej poukázal na rozpory vo výpovediach obžalovaných B. R. z 03.04.2014 a 06.03.2014 a G. R. zo 06.03.2014 a 10.04.2014, s ktorými sa súd vôbec nevysporiadal a žiada o odstránenie rozporov. Za nezákonný postup OČTK a súdu vo vyšetrovaní považuje okolnosť, že pokiaľ sa mu kladie za vinu, že dodal falošné faktúry zo spoločnosti O. F., s.r.o., G., spol. s.r.o., LK B., s.r.o., E. s.r.o. a A. T., s.r.o., že mal zabezpečiť B. R. falošné faktúry, namietal nevypočutie konateľov týchto spoločností z rokov 2012 a 2013 a viackrát dával žiadosti o ich výsluch, čo mu nebolo vyhovené. OČTK ani súd nedisponujú s takým dôkazom, že sa jedná o falošné faktúry od týchto spoločností a disponovali len s výpoveďou R., ktorá spolupracuje s OČTK, aby sa najviac vyvinila z vlastnej trestnej činnosti. Napokon žiadne faktúry, ktoré sa mu kladú za vinu, mu neboli predložené a vlastne nevie, či boli predložené daňovému úradu na uplatnenie DPH. Napokon s firmou Spoleto s.r.o. a A. T. s.r.o. nemôže byť vyčíslená suma DPH a nemohol byť spôsobený daňový podvod, nakoľko tieto spoločnosti podľa českého výpisu neboli platcami DPH. Preto žiadal, aby boli vypočutí títo konatelia, boli prekontrolované faktúry, či boli predložené daňovému úradu a vyzvať ho, aby sa vyjadril, či mu boli predložené pri uplatňovaní nadmerného odpočtu DPH. Za porušenie práva na obhajobu označil nevyhovenie jeho žiadosti zo 14.06.2016 o nazretie do spisu, pričom rozsudok bol vynesený bez toho, aby mu to bolo umožnené. Za porušenie základných zásad trestného konania označil nedostatočne zistený skutkový stav v predmetnej veci, ako aj právne posúdenie jeho konania s poukazom, že zástupkyňa Daňového úradu Bratislava sama uviedla, že neevidujú žiadnu dlžnú sumu nadmerných odpočtov, ako sa uvádza v obžalobe a že táto škoda ani nebola zistená. Namietal nepreverenie účtovníctva firiem v obžalobe, ani na daňovom úrade ohľadne nadmerných odpočtov, ako aj neprizvanie znalca z odboru ekonómie na určenie výšky spôsobenej škody, od ktorej sa odvíja právna kvalifikácia. Vyšetrovanie začalo len na základe oznámenia daňového úradu, koľko bolo vyplatené subjektom počas celého podnikania nadmerných odpočtov DPH, ale neurčil sumy, ktoré boli vyplatené z nadmerných odpočtov a že by boli nelegálne. OČTK a súd vychádzali len z výpovede obžalovanej Beňovej, ktorá vyčíslila škodu nadmerných odpočtov, čo považuje za nedostatočné. Za porušenie práva na obhajobu považuje aj námietku zaujatosti súdu zo 14.07.2016 z dôvodu, že medzi ním a predsedom senátu na okresnom súde v Piešťanoch prebieha občiansko-právne konanie, s čím sa súd nevysporiadal a napriek tomu 27.07.2016 vyniesol rozsudok. Za porušenie zákona považuje nerozhodnutie súdu, napriek požiadavke prokurátora, o zaistených finančných prostriedkoch, ktoré mu boli zadržané a to aj napriek tomu, že do spisu založil kúpno-predajnú zmluvu o predaji nehnuteľnosti v katastri Hlohovec, pani H. a pánovi F. v roku 2008 za 10.500 000,-Sk a tieto peniaze pochádzali z predaja predmetnej nehnuteľnosti a žiada, aby mu preto zadržaná finančná hotovosť bola vrátená. Záverom žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť do prípravného konania, aby sa tak vec uviedla do právneho a zákonného stavu, nakoľko obžaloba v bode b) je nezákonná, pretože je v rozpore so skutkami, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, nezodpovedá právna kvalifikácia, nakoľko jedine znalec z odboru ekonómie a účtovníctva ju môže určiť. K odvolaniu pripojil fotokópiu uznesenia vyšetrovateľa PZ z 12.11.2015, ČVS: ORP-1447/VYS- NR-2015. Obžalovaný F. F., prostredníctvom obhajcu, podal 11.08.2016 odvolanie proti výroku o vine, treste, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo s tým, že namietal, že uvedených skutkov sa nedopustil a nespáchal žiadny trestný čin. Namietal, že na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov, počas súdneho konania sa neustálilo, v akom rozsahu bol uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, kto mal mať a v akom rozsahu z takéhoto uplatnenia prospech, nakoľko jeho rozsah je znakom skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu a vo vzťahu k nemu treba konštatovať, že neboli naplnené všetky znaky trestného činu daňového podvodu. Podľa neho súd nekriticky prevzal skutkové zistenia obžaloby, pričom pri hodnotení dôkazov mal aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného a preto sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby. V ďalšom doplnení odvolania z 27.10.2016, okrem už vyššie uvedeného namietal, že súd sa nezaoberal, že obchody boli aj reálne a ktoré mali byť fiktívne, že orgány činné v trestnom konaní nepreukázali, v akom rozsahu získali jednotlivý obvinení prospech z uplatnených nárokov na vrátenie DPH, pričom sama zástupkyňa Daňového úradu Bratislava nevedela uviesť, či vôbec bola nejaká škoda štátu spôsobená a ani, či vôbec došlo ku škode a k akej. Nebolo dokázané, že nedošlo k obchodným transakciám a daňový úrad len zaslal súpis uplatnených a vyplatených nárokov za určité daňové subjekty a za určité zdaňovacie obdobie. Samotná škoda, resp. rozsah uplatnených nárokov na vrátenie DPH neboli reálne vyčíslené, preukázané ani dokázané a vyčítal absenciu analýzy vlastných daňových povinností spoločností, keď viaceré z nich vykonávali aj riadnu hospodársku činnosť, vzhľadom na výpoveď obvinenej Beňovej, s poukazom aj na v spise sa nachádzajúci dodací list na dodávku kuracích pŕs. Dokazovaniu vyčíta nevykonanie analýzy, či vlastná daňová povinnosť za jednotlivé obdobia a nadmerný odpočet je len na základe fiktívnych faktúr, nakoľko tam boli zahrnuté leasingové splátky, úhrady za telefón, nájomné a iné, ktoré neboli fiktívnymi obchodmi. Prokuratúra nerozčlenila, koľko je za skrátenie dane, zníženie vlastnej daňovej povinnosti a koľko za tzv. daňový podvod, teda nadmerný odpočet DPH. Namietal, že prvostupňový súd sa stotožnil s obžalobou ohľadne výšky a údajov uplatneného nadmerného odpočtu bez rozlíšenia, v akej časti boli nadmerné odpočty oprávnené pri jednotlivých daňových subjektoch. Namietal, že OČTK a súd zamietli návrhy na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru ekonomika a účtovníctvo, kde by bolo zodpovedané, aká bola skutočná daňová povinnosť za každé zdaňovacie obdobie, za každú jednotlivú spoločnosť na základe zaistených dokladov a v akej výške došlo ku skráteniu dane, resp. daňovému podvodu. Preto výška škody, resp. rozsah uplatnených nárokov na vrátenie DPH je neustálená a nepreukázaná. Následne poukázal na spoločnosť LARGOX s.r.o., ktorá bola obžalovanou Beňovou prevedená na svedka Q. L., spoločníkom spoločnosti PRO E., s.r.o. ktorá mu predtým patrila. Za nepochopiteľné považuje, prečo súd poukázal na túto spoločnosť, ktorá nebola predmetom konania a nemá význam pre usvedčenie jeho viny s poukazom na výpoveď svedka L. zo 06.10.2014. Pokiaľ sa prvostupňový súd odvoláva na listinné dôkazy, zabezpečené znaleckým skúmaním a na nájdené počítačovo archivované ekonomické programy v jeho notebooku, s obsahom súboru Real Y. so súbormi s názvami LK B., MC I., O., uviedol, že v prvých dvoch sa jedná o spoločnosti, prostredníctvom ktorých mal údajne zabezpečovať a predávať faktúry ostatným obžalovaným, avšak toto tvrdenie je arbitrárne, bez akéhokoľvek podkladu, nakoľko nebolo preukázané, že by uskutočňovali fiktívne obchody. F. dôkazy nesúvisia s podanou obžalobou, nakoľko faktúry, ktoré sa tam nachádzali, boli v súvislosti s firmou D. U. s.r.o., LK B. a MC I. a riadne zúčtované na firmu D. U. s.r.o. a išlo o reálne obchody, riadne zakúpené motorové vozidlá a motorový skúter, ktoré sú dodnes riadne vedené v hmotnom majetku tejto spoločnosti. Pokiaľ súd poukázal na nepriamu výpoveď svedka L., ktorá ho má usvedčovať, vzťahuje sa na obdobie, ktoré nie je predmetom obžaloby, týka sa roku 2014 s poukazom na zastavujúce uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava z 10.03.2015 sp. zn. 1Pv 135/15/2207-6. Bol to práve D. L., ktorý bol právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu voči poškodenej R.. Pokiaľ okresný súd uveril obžalovanej R., že ju zoznámil s obžalovanými H., H. a L., toto považuje za absurdné, nakoľko práve výpoveď obžalovanej Beňovej bola nosným pilierom obžaloby, je len hypotetická a zakladá domnienky, na základe ktorých ho ale nemožno uznať vinným. Jej výpoveď a jej syna sú v podstate jedinými dôkazmi, ktoré sa mu kladú za vinu, tieto však nemožno považovať za vierohodné nielen pre rozpornosť, ale aj pre pomer k veci. Napokon sám obžalovaný G. R. 06.03.2014 uviedol, že ho nepozná. Až v ďalších svojich výpovediach, s odstupom času, sofistikovane, v snahe vyviniť sa a dosiahnuť čo najnižší trest, zmenil svoju výpoveď za účelom podporiť výpoveď svojej matky a preto ich výpovede nemôžu byť vierohodné a nosný pilier dokazovania. Namietal, že súd prehliadol výpoveď B.. G. G., že v čase jeho väzby, obžalovaná R. mu poslala moták s prosbou, aby svedčil proti nemu, resp. aby na neho niečo povedal, pričom tento ho nepoznal. E. L. vypovedal, že R. ho chcela zmlátiť pre údajne nesplnené záväzky voči Q. a o pracovnom vzťahu medzi ním a R. nevedel. Na základe týchto svedkov namietal výrazné pochybnosti a objektivitu výpovedí obžalovanej R. napriek tomu, že súd uviedol, že nemá rozumný dôvod neveriť výpovediam. Výpovede R. považuje za tendenčné, sofistikované, v úmysle poškodiť ostatným obžalovaným, aby jej a jej synovi bol zmiernený trest. Napriek rozpornosti ich výpovedí, súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom pravdivosti ich tvrdení. Z výpovedí spoluobžalovaných H., L., B.. H., D., R., L., R., E. a T. mu v žiadnom prípade nemôže byť preukázané páchanie trestnej činnosti a poukázal aj na výpovede 18. svedkov - K. L., C. E., A. L., M. H., B. G., B. R., Petra Q., M. R., G. R., B.. N. G., B.. L. H., B.. B. D., E. I., G. F., D. R., Y. G., M. R. a G.. K. E., ktorí dokonca uviedli, že ho nepoznajú. Pokiaľ prvostupňový súd mal dostatočne preukázaný podiel jeho viny, na základe nájdených pečiatok spoločnosti LK B. s.r.o., ktorá má patriť medzi spoločnosti, v mene ktorých mali byť údajne obžalovaným H. pre ostatných obžalovaných zabezpečované a predávané faktúry za fiktívne tovary a služby pre účely nároku na vrátenie DPH, súd opomenul, že do tejto kancelárie mali prístup aj iné osoby a svedkyňa G.. N. uviedla, že nájdené pečiatky si v kancelárii zabudol jeden z pánov, ktorým svedkyňa mala spracovávať účtovníctvo. Táto mala aj prístup do kancelárie, v ktorej spracovávala účtovníctvo aj iným osobám. Pokiaľ ide o list nájdený v motorovom vozidle s poznámkami a otlačenými pečiatkami spoločností MB Trust s.r.o., A. Y. D., s.r.o. a M. s.r.o. a kartička od účtu F. a.s. na spoločnosť X. s.r.o., súd nezobral do úvahy jeho námietku, že sa to ocitlo z dôvodu jeho intímneho mileneckého vzťahu s Beňovou, ktorá mu robila práve v uvedenom aute často spoločnosť a uvedené veci si zabudla v aute. Naviac ani znaleckým dokazovaním nebola potvrdená jeho spojitosť s uvedenými vecami a tým aj jeho účastníctvo na páchaní trestnej činnosti. Pokiaľ sa mu kladie za vinu, že mal obžalovanú R. zoznámiť s obžalovanými H., L. a H., pripadá mu absurdné, nakoľko má byť odsúdený za zoznámenie, bez akejkoľvek koordinácie a získavania prospechu z obchodov, ktorí ostatní obžalovaní uskutočňovali. Nemal žiadnu vedomosť o trestnej činnosti spoluobžalovaných, čo potvrdila aj obžalovaná L., pri výpovedi 18.06.2015, že robila pre Beňovú, komunikovala len s ňou a s nikým iným, že jeho pozná asi od roku 2010, pracoval pre jej známu a nebolo to tak, ako vypovedala R., že jej kázal, aby robila účtovníctvo aj jej. Poprela, že jej nikdy nekázal účtovať pre ňu, ani to nevedel. Naviac aj z telefonických rozhovorov viac krát vyplynulo, že R. jej výslovne tvrdila, aby mu nepovedala, že pre ňu robí. Napokon zoznámenia nespadajú do obdobia, ktoré sú uvedené v obžalobe a nebolo preukázané, na základe čoho bolo jeho spolupáchateľstvo a absentuje získanie prospechu. Napokon zoznámenia R. so H., L. a H. boli len náhodné a vyplývali z ich intímneho vzťahu a času tráveného spolu, náhodné so H., ako aj náhodné stretnutie s L. v roku 2011, mimo žalované obdobie a z dôvodu, že R. sa ho, ako kamarátka, pýtala, či nepozná nejakú účtovníčku a aby jej dal kontakt. S H. sa pozná 20 rokov a R. sa s ním zoznámila tak, že keď bol práve s ním a volala mu, prišla za ním a vtedy sa zoznámila s H.. Nemal žiadnu vedomosť o ničom a samotné zoznámenia nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu, čo sa mu kladie za vinu. Napádaný rozsudok považuje za nepresvedčivý, nekriticky preberajúci tvrdenia obžaloby, dokonca pôsobiaci, akoby kopíroval state z iného rozsudku v úplne inej veci, čo vyvodzuje zo 60. strany rozsudku, v ktorom by nemali byť skopírované vety z iných rozsudkov a obsahovať nedokončené vety, ako aj nesúvisiace s prejednávanou vecou. Namieta, že rozsudok nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, čím považuje porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Zastáva názor, že pri ukladaní mu trestu nebola zachovaná proporcionalita, nakoľko mu bol uložený prísnejší trest, ako samotnej obžalovanej R., ktorá páchala trestnú činnosť vo svojom mene, vo svoj prospech, za účelom získania majetku, v maximálnej miere, vratiek DPH pre seba a svojho syna a taktiež obžalovaným R., H., L., D., E., L. boli uložené miernejšie tresty, čím súd porušil základné zásady pre ukladanie trestov. Obžalovaný B.. H. H., prostredníctvom obhajcu v odvolaní žiadal, aby bol rozsudok súdu zrušený a bol spod obžaloby oslobodený. Nestotožnil sa so záverečnou rečou prokurátora, že by sa dopustil pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. (?) , teda ako člen organizovanej skupiny po dlhší čas, so spáchaním škody vo veľkom rozsahu s poukazom na skutkovú vetu obžaloby, nakoľko neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo skutku, v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo vzťahu k 18-tim menovaným spoločnostiam, ktoré si uplatnili nároky na vrátenie DPH v sume 888.280,94 Eur napriek tomu, že mali vedomosť, že v skutočnosti nevykonávali žiadnu činnosť. Pokiaľ ide o kamerové záznamy z jeho kancelárie preukazujú len, že obžalovaná R. za ním chodila do kancelárie a nebolo zachytené, že by mu dávala peniaze, ako podiel na svojej trestnej činnosti, ani že by ich požadoval a určoval výšku nadmerných odpočtov DPH. Prepisy z telefónnych hovorov nepreukazujú, že by určoval výšku nadmerných odpočtov a požadoval finančné prostriedky od R. a pokiaľ mu volávala, chcela len v niektorých prípadoch vedieť, či budú vyplatené uplatnené nadmerné odpočty, o ktoré ho poprosila s tým, že sú to jej známy a že niektoré boli jej a jej syna. Tieto požiadavky boli až po podaní daňových priznaní a papieriky s názvami niektorých spoločností, ktoré boli u neho v kancelárii nájdené, poznačil si ich, nakoľko by si ich nepamätal. Z výsluchov pracovníkov daňového úradu vyplýva, že dopredu nemal prístup k záznamom daňových subjektov ku kontrole a nikdy od kolegov nežiadal o takýto záznam a že nemohol ovplyvniť výber subjektov do daňovej kontroly, ani aká hranica bude určujúca pre kontrolu a ani, že by získaval informácie o výbere subjektov do kontroly a na základe takýchto by určoval výšku nadmerných odpočtov. Naviac z výpovedí svedkov bolo potvrdené, že ani z jeho pozície to nebolo možné. Následne vo svojich výpovediach podrobne vysvetlil fungujúci mechanizmus určovania výšky nadmerného odpočtu DPH a výberu do kontroly. Pokiaľ priznal, že Beňovej poskytol informácie, či uplatnené nadmerné odpočty spoločnosti, o ktoré mala záujem, boli vyplatené alebo nie a či je tam nariadená kontrola, tieto informácie boli nemenné, rozhodnuté mimo neho a pokiaľ by konateľ spoločnosti prišiel za správcom dane, takéto informácie by dostal. Z úradných záznamov finančného riaditeľstva sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly z 18.09.2013 vyplýva, kedy a na ktoré obchodné spoločnosti pozrel tak, ako podrobne rozviedol u jednotlivých spoločností Real Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB F., s.r.o., MB F. plus, s.r.o., E. I. s.r.o., R. s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. Slovakia s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., D. tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., čo nepopieral, ale zároveň vyvracia tvrdenie R., že za odmenu určoval pre tieto subjekty výšku nadmerných odpočtov, aby sa vyhli kontrole, ktoré považuje za nezmyselné, v snahe rozložiť svoju vinu na ďalšie osoby. Tvrdí, že výpoveď R. je jediný dôkaz proti nemu, avšak nie je hodnoverná a vyvrátená ďalším radom dôkazov, čo potvrdzujú svedkovia, že nemohol určovať výšky nadmerných odpočtov tak, aby sa subjekty vyhli kontrole. Pokiaľ ide o odposluchy a videozáznamy, nie je na nich zachytené, že by mu dávala peniaze za inštrukcie o výške nadmerných odpočtov, čo potvrdila aj R., že sa jej zdôveril, že má úmysel prerobiť rodičom kúpeľňu a zrekonštruovať byt, načo si zobral do práce v obálke úspory, že nikdy neskúmal a ani nemal k dispozícii účtovníctvo uvedených spoločností a pokiaľ len nazrel do systému RDS videl, že sú spoločnosti riadne prihlásené, daňový úrad buď vyplatil alebo nevyplatil nadmerný odpočet a začal kontrolu a nemal dôvod pochybovať, či sa jedná o podvod alebo nie. V žiadnom prípade nenaplnil znaky skutkovej podstaty daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), písm. i) Tr. zák., nakoľko samotné nazretie do systému RDS a oznámenie, či bude alebo nebude vyplatený nadmerný odpočet a či bola začatá kontrola, nezakladá trestnú zodpovednosť za daňový podvod. Následne rozviedol, prečo nemôže byť členom organizovanej skupiny. Pokiaľ ide o vyčíslenie škody značného rozsahu, rovnako nemá oporu v dôkazoch, ide o dôležitý znak kvalifikovanej skutkovej podstaty a preto v konaní bolo potrebné odborné a precízne stanovenie jednoznačnej výšky škody. Jediné, čo bolo zadovážené, bola tabuľka daňového úradu, ktoré spoločnosti a ich daňové priznania si uplatnili nadmerné odpočty, pričom zástupkyňa daňového úradu nevedela odpovedať, či si uplatňujú škodu, či im vznikla a v akej výške. Uviedol, že nie je trestným činom, ak si spoločnosť uplatní v súlade so zákonom a daňovým priznaním nadmerný odpočet a daňový úrad, ak nadobudne podozrenie, že niečo nie je v poriadku, má právo vykonať kontrolu a až na jej základe je možné konštatovať, že sa jedná o fiktívny obchod, že obchod neprebehol a daňový úrad nevyplatí nadmerný odpočet. Pokiaľ prokurátor značný rozsah odvodzoval z prehľadu všetkých uplatnených nadmerných odpočtov za stanovené obdobie, podľa takéhoto postupu by mohol byť stíhaný ktokoľvek, kto si uplatnil nadmerný odpočet. Považuje za potrebné u každej spoločnosti preveriť, čo bolo deklarované fiktívne, na základe akého postupu a akého dôkazu. Vzhľadom na úradný záznam finančného riaditeľstva z 18.09.2013 nemohol určovať a ani neurčoval výšku nadmerných odpočtov v spoločnostiach, ktoré sú uvedené v obžalobe, nakoľko na niektoré sa v systéme ani nepozrel, na niektoré len v určité mesiace, ale podľa obžaloby mal určovať výšku vo všetkých spoločnostiach a za obdobia tak, ako si uvedené spoločnosti nadmerné odpočty uplatnili. Toto jeho obvinenie nemá základ v žiadnych dôkazoch, chýba dôkaz o výške škody, rozlíšenie a špecifikácia pri jednotlivých spoločnostiach, čo bolo fiktívne, na základe akých dôkazov a čo bolo v poriadku a vzhľadom na princíp prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo, mu nebolo preukázané, okrem výpovede obžalovanej R., ktorú považuje za účelovú a nehodnovernú. Aj keď okresný súd uznal niektoré tvrdenia obhajoby, čo sa týka organizovanej skupiny a spáchania skutku daňového podvodu, zastáva názor, že jeho konanie nedosahovalo potrebnú intenzitu a stupeň spoločenskej nebezpečnosti pre uvedený trestný čin, ani vo forme pomoci a z jeho strany došlo len k porušeniu pracovnoprávnych predpisov, čo nemožno však považovať za trestný čin. Obžalovaná U. L., prostredníctvom obhajcu podala odvolanie 10.08.2016 (podaním na pošte) a to proti výrokom o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo. V jeho odôvodnení sa vyjadrila k rozsahu trestného činu podľa § 277a Tr. zák., čo je obligatórnym znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu a s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, že nie je potrebné rozsah činu dokazovať, pretože ani jedna spoločnosť reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, resp. ak aj vykonávala, tak obrat nebol v zákonnom limite a úvahy prvostupňového súdu aj o opaku a ročného obratu spoločností, ktorý však zisťovaný nebol a nemá význam pre zisťovanie rozsahu trestnej činnosti a nemožnosti znaleckého dokazovania uviedla, že aj keby účtovníctvo spoločností nebolo k dispozícii, neznamená nemožnosť určenia rozsahu dane znaleckým dokazovaním. Podľa odvolateľky, vykonaným dokazovaním boli zistené určité príjmy a výdavky spoločností, ale OČTK nezaujímalo a nepreverovali jednotlivé faktúry a neskúmali ich z pohľadu, či je oprávnená alebo fiktívna, ale tento záver urobili napriek tomu, že z dokazovania vyplýva opak, teda, že boli oprávnené, legálne a nepredstavujú náklady na spáchanie trestného činu. Taktiež vyčíta nepreverovanie jednotlivých bankových operácií hospodárskych výsledkov spoločností, nehľadanie listinných podkladov, hoci obžalovaná R. 28.05.2015 uviedla, že niektoré doklady existujú a že ich stále má auditorská firma BDO Audit Piešťany, hoci to uvádzala v priebehu celého trestného konania a že niektoré obchodné spoločnosti aj normálne podnikali. Vzhľadom na výpoveď B.. M. H., ktorá nevedela posúdiť oprávnenosť jednotlivých nadmerných odpočtov namietala, že suma v obžalobe, je sumár všetkých faktúr, bez zohľadnenia ich oprávnenosti alebo neoprávnenosti. Napokon svedkyňa uviedla, že bez kontroly sa to nedá určiť a pripustila, že sa to kontrolou určiť dá. V tejto súvislosti poukázala aj na vyjadrenie zástupkyne daňového úradu, že náhradu škody si neuplatňujú, pretože ju nevedia vyčísliť. Napokon aj obžalovaná R. taktiež spochybnila sumu uvedenú v obžalobe i v rozsudku, ako nadmerný odpočet a že nikdy s ňou neprišla do styku. Preto odvolateľka dospela k záveru, že rozsah činnosti predmetnej trestnej veci bol určený bez akýchkoľvek logicky odôvodnených pochybností a na základe preskúmateľných a odôvodnených záverov súdu vychádzajúcich z dokazovania. Okrem vyššie uvedeného namietala, že skúmanie rozsahu činu vo vzťahu k nej, je dôležité z pohľadu zavinenia za situácie, že vo vzťahu k uvedeným spoločnostiam účtovníctvo neviedla a ani teoreticky nemohla vedieť, v akom rozsahu si neoprávnene uplatňovali spoločnosti nadmerný odpočet DPH. Prvostupňový súd napriek tomu tvrdí, že viedla účtovníctvo vo všetkých, v rozsudku uvedených spoločnostiach a preto jej zavinenie nie je pokryté žiadnym zistením, s poukazom aj na výpoveď obžalovanej Beňovej o spochybnení uvedenej sumy a aj na nezrozumiteľnosť zápisnice z hlavného pojednávania, ako odpovedala obžalovaná R. na položenú otázku. Vzhľadom na potrebu preukázania úmyselného zavinenia, neexistuje žiadny dôkaz, na základe ktorého, bez pochybností, možno dospieť k záveru, že vedela, že daňovými priznaniami sa neoprávnene uplatňuje nadmerný odpočet DPH, nakoľko fiktívne faktúry nevystavovala a vychádzala len z údajov, ktoré jej poskytli a ktoré nepreverovala. Napokon sám súd uviedol, že nemohla vedieť o protiprávnom konaní obžalovanej R.. Samotná skutočnosť, či vedela o rozhodných skutkových okolnostiach, je len jednou zložkou zavinenia a táto je zhodná pre prípad aj vedomej nedbanlivosti, pričom trestný čin podľa § 277a Tr. zák. vyžaduje zavinenie úmyselné. Preto jej vzťah k následkom trestného činu, aj pre prípad, že by naozaj vedela o páchaní trestnej činnosti R., nespočíval v úmyselnom zavinení a môže sa vzťahovať iba na nedbanlivosť. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný C. R., zahlásené odvolanie na hlavnom pojednávaní, hneď po vyhlásení rozsudku, písomne odôvodnil a špecifikoval 13.09.2016, ktorým rozsudok napadol len vo výroku o treste s tým, že súd pri určovaní výšky trestu sa nevyrovnal so všetkými, pre rozhodnutie významnými, okolnosťami a že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Namietal tvrdenie súdu, že jeho priznanie bolo účelové, nakoľko ku skutku sa priznal od počiatku, dobrovoľne a v plnom rozsahu a nedoznával sa k akejsi organizovanej skupine, ktorú vyfabulovala obvinená Beňová spolu s policajtami. Pravdivosť a správnosť jeho postoja potvrdil aj súd a prokurátor, keďže všetci obžalovaní, aj tí, ktorí sa doznali k organizovanej skupine len v spolupáchateľstve, neboli súdom uznaní z organizovanej skupiny, ktorú od počiatku, ako nezmyselnú popieral. Rovnako jeho postoj uznal za správny aj prokurátor, keďže sa neodvolal u obžalovanej R. voči jej vine a trestu a rovnako u nej padla organizovaná skupina. Práve rozsudkom súdu I. stupňa a neodvolaním sa prokurátora pri obž. Ivete R., ktorá rovnako spáchala predmetný zločin v spolupáchateľstve a nie v organizovanej skupine, súd de facto vyvrátil výpoveď obž. R. a usvedčil ju z účelovosti a klamstva, keďže v záujme svojho vyvinenia sa v pozícii organizátora získania výhody podmienečného trestu, čo sa jej aj podarilo, od počiatku klamala a vypovedala lživo o akejsi organizovanej skupine. Naopak, od počiatku sa ku skutku doznal a uviedol ho tak, ako sa stal a spáchal ho na podnet obžalovanej B. R. a len s B. R., teda nie v organizovanej skupine. Tento jeho postoj súd I. stupňa svojim rozsudkom potvrdil a aj prokurátor svojim postojom voči vine a trestom u všetkých obžalovaných. Tvrdenie súdu ohľadne jeho účelovosti priznania, v kontexte Trestného zákona sa mu javí nelogické, nakoľko každé priznanie je predsa účelové, z hľadiska privodenia si výhodnejšieho postavenia obžalovaného, pri ukladaní trestu. Práve priznanie určil zákonodarca ako významnú poľahčujúcu okolnosť pre obvineného, ktorá má za následok uloženie miernejšieho trestu súdom, preto samozrejme každé priznanie je z hľadiska Trestného zákona účelové, nakoľko to zákon predpokladá a dokonca naň obvinených sám navádza. Nelogicky potom takéto tvrdenie vyznieva v kontexte trestu pre obžalovanú B. R., ktorá od počiatku účelovo a vypočítavo vypovedala, v súlade s požiadavkami polície a usvedčovala všetkých obvinených, len aby získala podmienečný trest a to aj za cenu klamstva o akejsi organizovanej skupine, ktorú neuznal ani súd a nakoniec ani prokurátor. Alibisticky vyznieva odôvodnenie súdu, že potreba objasniť, do čo najväčšej miery spoločensky veľmi nebezpečnú trestnú činnosť, prevyšuje záujem štátu na potrebe potrestania jednotlivého páchateľa, čo je aj prípad obž. Beňovej, hoci sa tu pozabudlo, že išlo predovšetkým o jej veľmi nebezpečnú trestnú činnosť, ktorú sama vymyslela, riadila, a zviedla na ňu ostatných obžalovaných, pričom neváhala zapojiť ani vlastného syna a nakoniec z nej mala sama najväčší finančný profit. Súd a prokurátor trestom pre obžalovanú R., z hľadiska generálnej prevencie, zaviedli princíp, na základe ktorého stačí, ak organizátor svoju vinu a páchanie daňových podvodov hodí na ostatné osoby, ktoré na takúto trestnú činnosť nahovorí a ktoré riadi a on sám vyviazne s podmienečným trestom, hoci je evidentné, že za celým kolotočom uplatňovania si DPH stojí práve obž. R., bez ktorej by žiaden z obžalovaných túto činnosť vykonávať nemohol. Súd nesprávne vyhodnotil jeho priznanie, na ktorom kontinuálne zotrval až do konca, vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti, ktoré sa hodnotí predovšetkým vo vzťahu k páchaniu konkrétneho obžalovaného, ktorý priznanie robí a nie vo vzťahu k ostatným obžalovaným, nakoľko tu by išlo o inú poľahčujúcu okolnosť. Preto neobstojí ani tvrdenie súdu, že sa priznal výlučne ku skutkom, ku ktorým je zadovážené množstvo listinných dôkazov a odposluchov. Z páchania jeho skutku je zrejmé, že bol do celého biznisu oslovený obž. B. R., touto bol riadený a usmerňovaný a tejto aj odovzdával polovicu výnosov z vrátených súm DPH, rovnako ako obžalovaná R., ku skutku sa doznal a oľutoval ho a na rozdiel od nej, si nevymýšľal existenciu akejsi organizovanej skupiny, len aby si zabezpečila podmienečný trest. Preto by bolo minimálne spravodlivé, aby on, s pozíciou de facto „bieleho koňa“, na ktorého firmy vyberala obž. Beňová fiktívne DPH, dostal rovnaký podmienečný trest ako obž. Beňová. U., aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne sám rozhodol tak, že mu uloží podmienečný trest odňatia slobody. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. k vyššie uvedeným odvolaniam obžalovaných a prokurátora, ktoré boli zaslané jednotlivým procesným stranám, ktoré nimi mohli byť dotknuté, teda jednotlivým obžalovaným a ich obhajcom, prokurátorovi a poškodenej strane, prostredníctvom obhajcov sa 27.10.2016 písomne vyjadril obžalovaný B.. H. a 09.02.2017 obžalovaný G. L.. Obžalovaný B.. H. nesúhlasí s dôvodmi odvolania prokurátora vo vzťahu k nemu, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosti uvádzané v obžalobe, pod bodmi 1 až 18, boli založené a uplatňovali si odpočet DPH, bez akejkoľvek pomoci a zásahu obž. H., čo vyplýva z listinných dôkazov o dátume ich vzniku a dátume registrácie platiteľa DPH. Jediný listinný dôkaz a spôsob, akým konal v niektorých prípadoch (nie všetkých spoločností), sú úradné záznamy Finančného riaditeľstva Banská Bystrica, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly zo dňa 18.09.2013, ktorý preukazuje, že nazrel a v ktorom čase na niektoré spoločnosti do systému. Tento dôkaz jednoznačne preukazuje, že do systému sa nepozeral na všetky spoločnosti, kladené mu za vinu a nepozeral sa na všetky odpočty DPH všetkých spoločností, ktoré sú mu kladené, spoločne s ostatnými obžalovanými, za vinu. Právna kvalifikácia je ovplyvnená výškou škody, ktorá vo vzťahu k nemu nebola zohľadnená. Celú trestnú činnosť vymyslela obž. Beňová, ktorá si ju aj organizovala a zabezpečovala už dávno predtým, ako ho spoznala. Nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že svojou činnosťou, nezameniteľným a veľmi významným spôsobom napomáhal k stíhanej trestnej činnosti R., nebolo nijakým dôkazom preukázané, že zbieral informácie a následne spracovával a vyhodnocoval a tieto následne posúval obž. R. pre účely úspešného páchania daňovej trestnej činnosti. Naopak bola potvrdená jeho výpoveď, keď nikdy nepopieral, že poskytol obž. Beňovej informácie o skutočnosti, či na spoločnosti, ktoré tvrdila obž. R., že sú jej a jej známych, bude vyplatený odpočet DPH a takéto informácie získal nazretím do systému, čo bolo zachytené a preukazovalo, kedy a na ktorú spoločnosť nazrel, teda nazrel len na niektoré spoločnosti, čo presne uviedol v záverečnej reči a v odvolaní, že to bolo až po podaní daňového priznania a teda nemohol určovať výšku odpočtov. Ďalej je preukázané, že obž. R. si prostredníctvom týchto spoločností dávno predtým, ako ho spoznala, priebežne, stále rovnakým spôsobom, uplatňovala odpočet DPH a informácie od neho, nijakým spôsobom neovplyvnil a neovplyvnili jej konanie, neboli spôsobilé nezameniteľným a veľmi významným spôsobom napomáhať v trestnej činnosti. Následne zopakoval odvolacie námietky ohľadne informácií, odposluchoch a že obž. R. zoznámenie s ním využila pre svoj prospech, vo vzťahu k ďalším osobám, kedy si zrejme ponechávala väčší podiel pre seba tvrdiac, že je to pre neho a skôr táto verzia je pravdepodobná a dôkazy jej nasvedčujú. K tvrdeniu prokurátora, že účelovo tvrdí, že nájdená čiastka pochádza z nájmov, pričom na začiatku uviedol, že pochádza z úspor, tak v tomto žiadny rozpor nevidí. V prvotným výpovediach sa s touto otázkou aj vyšetrovateľka zaoberala okrajovo a nežiadala špecifikovať, z čoho úspory vznikli a prečo ich mal pri sebe v práci. Až pri žiadosti o ich vrátenie, doložil a špecifikoval, z čoho úspory pochádzali. Preukázal, že roky vlastní byt, ktorý prenajímal a peniaze si odkladal aj zo mzdy, prípadne odmien, podľa možností a prečo ich mal pri sebe (rekonštrukcia rodinného domu). Prokuratúra nijakým dôkazom jeho tvrdenie nevyvrátila a z dôkazov nie je preukázané, že by mu obž. R. pri svojich návštevách odovzdávala takúto alebo iné hotovosti. Priznal, že mu niekedy dala 100,- , 200,- na kávu, za ochotu, ale nič iné. Žije úplne obyčajný štandard, čo potvrdzujú aj výpovede pracovníkov daňového úradu, že nikdy nežil nad pomery a bol hodnotený ako vynikajúci pracovník, skromný a slušný voči kolegom. Má za to, že jeho konanie nijakým podstatným spôsobom neovplyvnilo konanie obž. R., ktorá takto konala už dávno predtým, ako ho spoznala a takéto jeho konanie zakladá pracovnoprávnu zodpovednosť, ale nie trestnú činnosť a vôbec nie zaradiť pod právnu kvalifikáciu obž. Beňovej, vo všetkých prípadoch spoločností uvedených pod č. 1 až 18, teda vo všetkých uplatnených odpočtoch, pričom k nazretiu došlo len v niektorých spoločnostiach a v niektorých uplatnených nárokoch, čo nebolo prokuratúrou vôbec špecifikované a preto nie je možné mu dávať za vinu celú trestnú činnosť obž. R., bez akýchkoľvek dôkazov a v rozpore s dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Odvolanie prokurátora, vo vzťahu k nemu, navrhol zamietnuť. Obžalovaný G. L. k podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril, že po celý čas bol v kontakte výlučne s obž. R. a komunikoval iba s ňou a o ďalších spoluobžalovaných nemal vedomosť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postupoval výlučne na základe iniciatívy a pokynov obž. R. a trestnú činnosť ukončil sám a dobrovoľne. Súdom uložený trest považuje, vzhľadom na všetky okolnosti za primeraný, predovšetkým vzhľadom na výšku trestu, ktorý bol súdom uložený obž. Ivete R., ktorá bola organizátorkou trestnej činnosti a ktorej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky, s podmienečným odkladom s probačným dohľadom, so stanovením skúšobnej doby na 5 rokov, voči ktorému sa prokurátor neodvolal, ale voči jeho trestu áno, keď mu navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a peňažný trest. D. za neakceptovateľné, aby iniciátor a organizátor trestnej činnosti mal mať miernejší trest ako človek, ktorý sa na trestnej činnosti podieľal výlučne na základe iniciatívy a aktivity obž. Beňovej. Uložený trest by mal, vzhľadom na svoj účel, reflektovať spoločenskú nebezpečnosť trestnej činnosti a tiež mieru rizika recidívy. Z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti konanie obž. Beňovej je závažnejšie, vymyslela celý mechanizmus trestnej činnosti a zapojila do nej viacerých ľudí, čo by mal súd zohľadniť aj vo výške trestu. Prokurátorom pre neho navrhovaný trest, by vytvoril veľký nepomer medzi uloženými trestami a výsledkom by bol stav, v ktorom by spoločensky nebezpečnejšie konanie malo za následok miernejší trest, ako konanie s nižšou mierou spoločenskej nebezpečnosti. Obž. G. R. súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pričom výkon trestu podmienečne odložil na 4 roky, za uloženia probačného dohľadu a teda ide o ďalší prípad, kedy bol podmienečne odložený výkon trestu a prokurátor nepodal odvolanie tak, ako to navrhuje v jeho prípade, hoci konanie obž. G. R. bolo závažnejším, bol synom hlavnej aktérky celej kauzy, robil jej šoféra, urobil všetko, čo mu obž. Beňová povedala a na jej podnet a podľa jej pokynov postupoval pri uplatňovaní nadmerných odpočtov DPH na obchodné spoločnosti, ktorých bol konateľom. Trestná činnosť obž. B. R. a obž. G. R. bola závažnejšou, ako jeho a navyše časť vylákaných finančných prostriedkov už aj vrátil a zaviazal sa k vráteniu ďalších. Vzhľadom k tomu, že bol pri trestnej činnosti v plnej miere závislý od nápadov a pokynov obž. R. a trestnú činnosť sám dobrovoľne ukončil a oľutoval ju, nie je dôvodný predpoklad sa domnievať, že by v jeho prípade mohlo dôjsť k recidíve. Aj z tohto dôvodu považuje za dostatočný a primeraný trest, ktorý mu bol prvostupňovým súdom uložený. Záverom uviedol, že ku skutkom sa v plnom rozsahu priznal, popísal ju, ako ja svoju trestnú spoluprácu s obž. R. a nezákonnú činnosť, z vlastného rozhodnutia, ukončil pred tým, ako došlo k jej odhaleniu. Páchanie trestnej činnosti úprimne aj oľutoval, vrátil časť vylákaných finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu a prejavil záujem uzatvoriť s daňovým úradom dohodu o náhrade škody. Preto spĺňa zákonné predpoklady na mimoriadne zníženie trestu, ako rozhodol okresný súd v napadnutom rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a žiada, aby Krajský súd Bratislava, po preskúmavaní napadnutého rozsudku, zamietol odvolanie prokurátora v plnom rozsahu a potvrdil napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o rozhodnutie o jeho vine a treste. Pôvodne podané odvolanie v neprospech obž. A. D. z 22.09.2016 vzal prokurátor 22.09.2016 späť ( 6492) a 22.09.2016 aj obžalovaný A. D. výslovne vzal svoje odvolanie späť ( č.l. 6491) a následne predseda senátu prvostupňového súdu uznesením z 05.12.2016, obidve tieto späťvzatia odvolaní vzal na vedomie ( č.l. 6624). Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatuje, že odvolania podali procesné strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým vyššie uvedení odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolania všetkých obžalovaných a aj prokurátora sú dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti determinovanej podanými odvolaniami vyššie menovaných obžalovaných a prokurátora zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), boli zistené chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom vznikli aj pochybnosti a správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) a že napadnutým rozsudkom boli porušené aj ustanovenia Trestného zákona <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=6756548&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0> ( § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.) a aj že uložené tresty sú neprimerané (§ 321 ods.1 písm. e/ Tr. por.). Vo vzťahu k obžalovaným Jaroslavovi Balážovi a Marekovi Kriškovi súd tak konal na základe uvedeného zákonného ustanovenia aj podľa odseku 2, napriek tomu, že odvolania boli podané len čo do trestu. Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=6756548&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>. Podľa § 321 ods.1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1Tr. por.), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Citované ustanovenie zákona vychádza z článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podstatu tohto ústavného článku tvorí vyjadrenie zásady riadneho zákonného procesu. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, veta prvá, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Právo obžalovaného na spravodlivý zákonný súdny proces, stíhanie len zo zákonných dôvodov, je najdôležitejšou zásadou trestného konania. Okresný súd konal na základe obžaloby podanej prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 08.12.2014 pod sp. zn. 1Kv 75/14/1100 -357 a to na obžalovaných B. R., G. H., F. F., B.. H. H., U. L., A. D. a C. R. pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. v bode I., na obžalovaného Mareka L. v bode II. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa§ 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., v bode III. na obžalovaného G. R. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. X, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na obžalovaného Q. E. v bode IV. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zák. a na obžalovaného G.. F. T.a v bode V. pre pokračovací prečin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1 Tr. zák. na Okresnom súde Bratislava I, na skutkovom základe tam uvedeného. Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaní B. R., G. R. a G.. F. Habánik na hlavnom pojednávaní 28.05.2015, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. prehlásili, že zo žalovaného skutku sa cítia byť vinní, resp. obžalovaný Q. E. nepoprel vinu, pričom prokurátor navrhol súdu prijať vyhlásenia menovaných obžalovaných, s výnimkou obžalovanej B. R.. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaných G. R., G.. F. T. a Q. E. podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. a je potrebné konštatovať, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaných poučil aj o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa týmto trom obžalovaným položil podľa § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré všetci traja obžalovaní odpovedali kladne a potom súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie vyššie menovaných obžalovaných prijíma a s poukazom na ustanovenie § 257 ods. 8 Tr. por. súčasne rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Napokon vo vzťahu k týmto trom obžalovaným ani neboli podané odvolania, ani jednou z oprávnených procesných strán a preto vo vzťahu k nim je prvostupňový rozsudok právoplatný a rovnako tak aj ohľadne obžalovaného A. D., vzhľadom na vyššie uvedené späťvzatia odvolaní obžalovaného a prokurátora vo vzťahu k nemu. Okresný súd, napriek tomu, že obžalovaná B. R. taktiež urobila vyhlásenie, že sa cíti byť vinná zo žalovaných skutkov, okresný súd neprijal jej vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a po vyhlásení obžalovaných G. H., F. F., B.. H. H., A. D., a C. R., že sa necítia byť vinnými, resp. obžalovaných U. L. a Mareka L., že nechcú urobiť žiadne vyhlásenie, súd následne vykonal dokazovanie výsluchmi menovaných obžalovaných, zástupkyne poškodeného B.. M. H., svedkov B. G., B. R., M. R., A. L., M. H., D. L., G.. K. E., D. Q., B.. H. Q., M. R., M. G., G. R., D. R., K. L., G. F., B.. N. G., G.. N. N., B.. L. H., B.. B. D., C. E., D. L., Stanislava I., D. H., B.. G. G., F. L., prečítaním vyjadrenia polície vo veci svedka Q. L., prehratím zvukových a zvukovo - obrazových záznamov, prečítaním listinných dôkazov a oboznámením spisového materiálu a na hlavnom pojednávaní 27.07.2016 vyhlásil vyššie uvedený a odvolaniami obžalovaných a prokurátora napadnutý rozsudok ako vyplýva z I. až V. súdnej časti spisu. Okresný súd s poukazom na jednotlivé výpovede a vykonané dôkazy uviedol, že dospel k názoru, že každý jeden z obžalovaných, na ktorých bola podaná obžaloba sa dopustil protizákonného konania, ktoré prokurátor kvalifikoval ako trestný čin, že výsledky dokazovania pred súdom vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaných, ako organizovanej skupiny za použitia § 138 písmeno i/ Tr. zák. nesvedčia, pre absenciu akéhokoľvek prvku organizovanosti a cieľavedomosti konania obžalovaných, vyjmúc uplatňovania nadmerných odpočtov. Vykonané dôkazy posudzoval nielen jednotlivo, ale najmä vo vzájomných súvislostiach, nielen na obsah výpovede obž. B. R., ktorá ako jediná z obžalovaných, je osobou spájajúcou všetkých ostatných obžalovaných v prejednávanej veci, ale aj výpovede ďalších obvinených, z ktorých niektorí sa k trestnej činnosti priznali v celom rozsahu, niektorí čiastočne a niektorí popierajú trestnú činnosť úplne. Podľa súdu však aj dokazovanie výpoveďami osôb, ktoré sa k trestnej činnosti nepriznali má dôkaznú hodnotu a súd sa s obsahom takýchto výpovedí musí vyrovnať. Obsah zaistenej telekomunikačnej prevádzky, obrazové a zvukové záznamy z kancelárie Daňového úradu Bratislava a rovnako aj zaistené a vydané veci v rámci domových prehliadok a prehliadok nebytových priestorov u obžalovaných svedčia, že zďaleka nie všetky tvrdenia uvádzané obžalovanou R. majú stopercentnú skutkovú relevanciu, ktorá postupne v priebehu trestného konania svoje výpovede prispôsobovala tak, aby jej osoba zďaleka nebola tou najvýznamnejšou postavou prebiehajúceho trestného konania. Pokiaľ prokurátor za východiskový dôkaz v aktuálnom konaní považoval výpoveď obž. B. R., ktorá v priebehu celého trestného stíhania priznávala svoju vinu a detailne až chronologicky popísala mieru účasti ostatných obžalovaných na páchaní trestnej činnosti, s týmto tvrdením súd nesúhlasil, nakoľko ani úplná a podrobná jej výpoveď nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti tieto tvrdenia zákonným spôsobom verifikovať a overovať ich pravdivosť. Preto súd jej výpovede hodnotil ako vierohodné, logické, avšak vo vzťahu s inými vykonanými dôkazmi, hlavne k jej osobe, nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, či sumy peňazí boli rozdeľované tak, ako to uvádza obžalovaná R.. Pokiaľ výpoveď obžalovanej R. bola verifikovaná ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä prepismi telekomunikačnej prevádzky, jej komunikácia s ostatnými obžalovanými ozrejmila, o čo sa jednalo v rámci jednotlivých rozhovorov, objasnila význam používaných dievčenských mien a ostatných fráz, nakoľko sa s obžalovanými rozprávali v „šifrách“, v prípade komunikácie s obž. Ing. H. sa prelínala s obrazovými a zvukovými záznamami z jeho kancelárie, kde ho obž. R. navštevovala. Súd zdôraznil, že jej výpovediam veril výlučne v časti, ktorá je verifikovaná aj inými dôveryhodnými dôkazmi. Vzhľadom na výpoveď obž. R. k obž. H., súd jej veril s poukazom na prehrané telefonické odposluchy, v ktorých sú uvádzané percentá, za ktoré obž. R. nakupovala od obž. H. faktúry a že uplatňovala nadmerné odpočty DPH aj predtým, ako sa zoznámila s obž. H. a s obž. F.. K obž. F. súd hodnotil jej výpoveď s ohľadom aj na ich údajný milenecký vzťah, že si od neho požičiavala peniaze, ktoré požadoval vrátiť a podporným dôkazom k obžalovaným L. a H. je bohatá telefonická komunikácia medzi obžalovanými navzájom a taktiež aj obrazové záznamy priamo z kancelárie obž. H., ale že tieto dôkazy vôbec nepotvrdzujú vyjadrenia obž. R. k druhu a rozsahu trestnej činnosti obž. H.. Aj u obžalovaných R. a D. súd uveril obžalovanej R. s poukazom na listinné dôkazy i telefonickú komunikáciu a že úloha obž. D. bola v páchanej trestnej činnosti súdom hodnotená s podstatne menším významom, ako uvádzala obžalovaná a že z dvojice D. - R. bolo ťažisko trestnej činnosti jednoznačne na obž. R., ktorý nakoniec svoje konanie aj popísal a priznal. Voči ostatným obžalovaným súd veril výpovediam obžalovanej, s poukazom na priznania týchto obžalovaných, čo sa ale týka tvrdení, že polovica peňazí z uplatnených nadmerných odpočtov mala ísť obž. H. a obž. R. vykonávala len funkciu akéhosi poštára, tomuto tvrdeniu súd neuveril, s poukazom na nesporné dôkazy obrazového záznamu a nakoniec aj nájdenú krabičkou so sumou peňazí, ktorá svedčí skôr tvrdeniu obž. H., ako tvrdeniam obž. R. vo vzťahu k výške odmeny prevzatej obž. H.. Súd nespochybnil výpovede obž. R., E., L., T., že obžalovanej odovzdávali polovicu získaných nadmerných odpočtov DPH, ako podiel „riaditeľa daňového úradu“, ale sumu, ktorú si z týchto peňazí ponechala obž. R., súd nedokázal ani len predpokladať, pretože nemal dostatok dôkazov a vychádzal len z posúdenia nákladnosti života obžalovaných, keď obžalovaná, jej syn, obž. H., na rozdiel od ostatných obžalovaných, mali luxusný život. V rámci prieskumnej povinnosti limitovanej podanými odvolaniami, odvolací súd predovšetkým z obsahu spisového materiálu konštatuje, že samotný napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, je z pohľadu ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. nepreskúmateľný, nakoľko okresný súd sa dostatočným a presvedčivým spôsobom absolútne nevysporiadal, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, resp. nie dostatočne sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, neodstraňoval rozpory v súvislosti s obhajobnými tvrdeniami obžalovaných odvolateľov a ostatnými dôkazmi, resp. ich odôvodnil len veľmi všeobecne, resp. paušálne a napokon pochybil aj pri ukladaní trestov. Ťažisko presvedčivosti rozsudku spočíva aj v jeho odôvodnení. Ak totiž rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Odôvodnenie všetkých výrokov musí preto vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedených v § 2 ods. 12 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4780636&FragmentId2=4780636&CommUID=9921>. V odôvodnení rozsudku preto nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním a nemá ísť ani o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodneného rozsudku. Prvostupňový súd musí uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považoval za dokázané a musí uviesť aj svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy navzájom odporujú. Len spravodlivý a presvedčivý rozsudok môže splniť výchovný účinok na páchateľa i na ostatných členov spoločnosti. Každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený síce stručne, ale z kontextu § 168 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že aj presvedčivo a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt alebo obvinený, či jeho obhajca. Nestačí jednoduché vymenovanie vykonaných dôkazov, pretože skutkové zistenia a popísanie priebehu skutkového deja je potom nepreskúmateľné a je to v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Z požiadavky, aby súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel vyplýva, že treba uviesť, ktorá časť skutku, ktorá okolnosť, významná pre rozhodnutie je konkrétnym dôkazom preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu relevantné pre skutkové zistenia a následne aj pre právne závery o kvalifikácii skutku. Preto konštatácie okresného súdu v odôvodnení rozsudku, kedy len opakovane všeobecne uvádza vykonané dôkazy sú neprijateľné na to, aby z nich mohlo byť zrejmé, čo tieto tvrdenia dokazujú. Z rozsudku nie sú ani zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobnými prednesmi jednotlivych odvolateľov. Vysvetlenie a odôvodnenie, akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, je vyjadrením zásady voľného hodnotenia dôkazov, uvedenej v ust. § 2 ods. 12 Tr. por.. Súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle, ale musí byť založené na logickom úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Sila argumentácie odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku spočíva v dôslednom vysvetlení, prečo súd neuveril tvrdeniam obžalovaného, prečo tieto tvrdenia považoval za nepresvedčivé a nevierohodné a ktoré dôkazy ich vyvracajú alebo spochybňujú. Povinnosťou súdu je aj náležité vysvetlenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, prednesených či už obžalovaným, jeho obhajcom, prokurátorom, prípadne inou stranou v súdnom konaní. Súd ani nevysvetlil, prečo nevyhovel návrhom odvolateľov na vykonanie dôkazov, ktoré navrhli a ktoré súd ani nevykonal. Napokon, pokiaľ ide o oboznámenie obsahu spisu v rozsahu, ako je zaznamenaný v zápisniciach z hlavných pojednávaní vyplýva, že súd ani nevykonal tie dôkazy, na ktoré sa v odôvodnení rozsudku na ne odvoláva. Z obsahu spisu ani nevyplýva doplnenie dokladov, ktoré prokurátor žiadal založiť do spisu o vznesených obvineniach obžalovaným Vlčekovi a Törökovi, ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania (č.l. 6220), ani kde a pod akým č.l. boli založené. Odôvodnenie rozsudku ani jednu z vyššie uvedených okolností neobsahuje a teda aj preto je napadnutý rozsudok rozporný s § 168 ods. 1 Tr. por. Právne úvahy v odôvodnení každého rozhodnutia znamenajú podradenie skutkových zistení pod príslušné ustanovenie Trestného zákona v jeho všeobecnej aj osobitnej časti. Pre správne odôvodnenie rozsudku z hľadiska právnych úvah treba konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného činu obsiahnuté, v skutkovom zistení súdu preukázané a to z hľadiska všeobecnej aj osobitnej časti. Absencia relevantnej konkrétnej vysvetľujúcej právnej argumentácie v odôvodnení rozsudku okresného súdu činí tento rozsudok nepreskúmateľným a rozporným s § 168 ods. 1 Tr. por. Krajský súd už vyššie uviedol, v čom majú spočívať právne úvahy súdu a pripomína, že toto sa týka nielen právnej kvalifikácie trestného činu, ale aj ďalších výrokov, v konkrétnom prípade výrokov o trestoch. Pokiaľ ide o právne úvahy, súvisiace s výrokom o trestoch uložených jednotlivým obžalovaným, treba mať na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.) a v odôvodnení sa konkrétne vyrovnať najmä s kritériami, uvedenými v uvedenom ustanovení. Naviac napadnutý rozsudok je v časti jeho odôvodnenia zmätočný aj vzhľadom na stranu 60-61 tak, ako správne namietal obžalovaný F. F. vo svojom odvolaní. Odvolací súd však naviac, po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že skutkové závery vo vzťahu k odvolaniami napadnutých výrokov výroku o vine obžalovanými- odvolateľmi, v napadnutých bodoch prvostupňového rozsudku, konštatuje, že neboli založené na presvedčivých dôkazoch, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti vylučovali akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. I keď všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces, v danom prejednávanom prípade sa tak nestalo. Krajský súd preskúmaním veci primárne dospel k záveru, že vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, aj keď zakladajú veľmi vážne podozrenie, že obžalovaní - odvolatelia sa skutku (skutkov) dopustil nezákonným spôsobom, avšak neumožňujú bez akýchkoľvek pochybností zatiaľ prijať záver o ich vine spôsobom a v rozsahu tak, ako to ustálil okresný súd v skutkovej vete svojho rozsudku. Potrebné je v tejto súvislosti uviesť, že prvostupňový súd na rozdiel od podanej obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 08.12.2014 pod č. 1Kv 75/14/1100, ktorú podal na obžalovaných B. R., G. H., F. F., B.. H. H., U. L., A. D. a C. R. pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. uvedenom v bode I. a),b),c),d), e),f),g), na obvineného G. L. v bode II. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa§ 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., v bode III. na obvineného G. R. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na obvineného Q. E. v bode IV. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zák. a na obvineného Mgr. F. T. v bode V. pre pokračovací prečin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe, upravil len skutkovú vetu v bode I. tak, že v podstate vypustil konanie organizovanej skupiny a upravil ju tak, že : obžalovaní G. H., B. R., v období minimálne od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2013 v Bratislave, v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, si prostredníctvom a v mene obchodných spoločností A. Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB trust, s.r.o., MB trust plus, s.r.o., E. I. s.r.o., R. s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. Group s.r.o., palmer tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., ktoré boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH) so sídlom v miestach patriacich do príslušnosti Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, neoprávnene v daňových priznaniach k DPH podaných, obž. R., spoločne s ďalšími obžalovanými C. R., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T. alebo prostredníctvom iných nastrčených osôb tzv. „bielych koní“ za pomoci obžalovaných F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. v lehote na podanie daňového priznania t.j. do 25. kalendárneho dňa v príslušnom mesiaci, uplatnili nároky na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach uvedených v bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888 280,94 Eur, ktoré rozdeľovala obž. R., pričom obž. Beňová konala tak, aby dosiahla vyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov DPH, obžalovaní mali vedomosť o tom, že v skutočnosti uvedené obchodné spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, resp. nevykonávajú činnosť, za ktorú by im reálne vznikali nároky na uplatňovanie vrátenia DPH a v žiadnom prípade v nimi deklarovanom rozsahu a za týmto účelom a následne identicky s obžalobou prevzal ďalšie podrobne popísané konanie jednotlivých obžalovaných v bode a) F. F., v bode b) G. H., v bode c) obž. B. R., v bode d) U. L., v bode e) B.. H. H., v bode f) A. D. a v bode g) C. R., v bode II. G. L., v bode B.. G. R., v bode IV. Q. E. a v bode V. G.. F. T. s následným vyčíslením neoprávnene uplatnených nárokov na vrátenie DPH v uvedených obdobiach prostredníctvom jednotlivých spoločností v bodoch 1. až 18. a právne posúdených v podstate zhodne s obžalobou, s vypustením organizovanej skupiny u obžalovaných B. R., G. H., C. R. a G. L., ktorých uznal za vinných z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, teda neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie DPH vo veľkom rozsahu a po dlhší čas, u obžalovaných F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. z účastníctva k pokračovaciemu zločinu daňového podvodu formou pomoci, podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, teda neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie DPH vo veľkom rozsahu a po dlhší čas. Nezmenene s podanou obžalobou uznal obžalovaných G. R. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, Zdenka E. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, Mgr. F. T. z pokračovacieho prečinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1 Trestného zákona. Súd zhodne s návrhom prokurátora konštatoval, že bolo nesporne preukázané nezákonné konanie obžalovaných v úmysle získať majetkový prospech, že všetky obchodné spoločnosti, ktoré sú zahrnuté v skutkovej vete obžaloby, si dobrovoľne dalo žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty s mesačnou daňovou povinnosťou, avšak v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je táto povinnosť určená zdaniteľným subjektom, ktoré dosiahli za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790,- Eur, že ani jedna z uvedených spoločností reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, resp. ak aj vykonávala, tak ich obrat v žiadnom prípade nezodpovedal zákonnému limitu 49 790,- Eur za 12 mesiacov, že menované obchodné spoločnosti, okrem toho, že reálne nevyvíjali podnikateľskú činnosť, ani neviedli predpísaným spôsobom účtovníctvo a pre absenciu predpísaného účtovníctva nie je možné nariadiť znalecké skúmanie z odboru ekonómie, čoho sú si plne vedomí aj jednotliví obžalovaní, ktorí sa uvedeného dôkazu neustále dovolávali a na jeho absenciu poukazovali, že všetky obchodné spoločnosti v rozhodujúcom období sídlili v meste Bratislava, alebo si sídlo spoločnosti tam presťahovali, aby spadali pod Daňový úrad Bratislava a že zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona je zrejmé, že tento je dokonaný už neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty, nie je pritom podstatné v akom finančnom objeme boli skutočne vyplatené neoprávnene uplatnené nároky jednotlivým subjektom. K obžalovanej Ivete R. súd uviedol, že sa ku skutkom priznala a tieto oľutovala, svoju trestnú činnosť podrobne popísala a rovnako tak aj konanie ostatných spoluobžalovaných, pričom bola verifikovaná ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä prepismi telekomunikačnej prevádzky, z ktorej preukázateľne vyplýva jej komunikácia s ostatnými obžalovanými ohľadne prejednávanej trestnej činnosti, ozrejmila, o čo sa jednalo v rámci jednotlivých rozhovorov a objasnila aj význam ostatných fráz, nakoľko sa s obžalovanými rozprávali v „šifrách“. V prípade komunikácie s obž. B.. H. sa telekomunikačná prevádzka prelína s obrazovými a zvukovými záznamami z jeho kancelárie, kde ho obž. R. taktiež navštevovala, pričom súd dodal, že aj keď obrazové i zvukové dôkazy do značnej miery nezodpovedali tvrdeniam obžalovanej vo vzťahu k osobe obž. H., obž. F. a obž. H., pre súd mali vypovedaciu hodnotu spoločne s inými vykonanými dôkazmi. K obžalovanému G. H. súd uviedol, že i keď sa ku skutkom nedoznal, usvedčovaný bol komplexnou výpoveďami obžalovaných B. R. a G. R., nepriamou aj výpoveďou svedka D. L. a najmä prepisom telekomunikačnej prevádzky, kde obžalovaný dojednával s obž. Beňovou cenu za predaj faktúr za fiktívne tovary a služby, oznamuje jej percentá zo sumy, ktorá je predmetom faktúry a aj zaistenými faktúrami. K jeho obhajobným návrhom na vypočutie svedkov F. L. a B.. G. G., súd uviedol, že títo neuviedli nič relevantné k predmetnej trestnej veci, že so svedkom L. je stíhaný v ďalších dvoch trestných veciach súvisiacich práve s daňovou trestnou činnosťou a so svedkom B.. G. bol vo väzbe v ÚVV Nitra, pričom tvrdenia tohto svedka ohľadne páchania trestnej činnosti ním samým spolu s obž. R. sa ukázali ako nepravdivé. Že sa poznal aj s ďalšími spoluobžalovanými svedčí aj skutočnosť, že mobilný telefón, o ktorom tvrdil, že patrí jeho nebohému otcovi, používal on sám, ako to nakoniec vyplýva aj z prehraných odposluchov a že bol preukázateľne z neho kontaktovaný s ostatnými obžalovanými. Podľa súdu obžalovaný F. F., ktorý sa taktiež k skutkom nedoznal, je usvedčovaný výpoveďami obžalovaných obž. R. a G. R. a nepriamo aj svedka D. L., keď poukázal, že nájdené veci pri prehliadke kancelárskych priestorov a to pečiatky obchodných spoločností, najmä spol. LK B. s.r.o., ktorá patrí medzi spoločnosti v mene, ktorých boli obž. H. pre ostatných obžalovaných zabezpečované a predávané ostatným obžalovaným faktúry za fiktívne tovary a služby pre účely preukázania vzniknutého nároku na vrátenie N. pred daňovým úradom, dostatočne svedčia o jeho podiele na páchanej trestnej činnosti, pričom aj v jeho motorovom vozidle bol nájdený list papiera s poznámkami a otlačenými pečiatkami spol. MB trust, s.r.o., A. Y. D. s.r.o. a M., s.r.o. a kartička od účtu F. banky, a.s. na spol. X. s.r.o., ktorej konateľom bol v čase neoprávneného uplatňovania nárokov na vrátenie DPH obž. Baláž, všetky nachádzajúce sa medzi obchodnými spoločnosťami skutkovej vety, že spol. M., s.r.o. bola obž. B. R. prevedená na svedka Q. L., ktorý bol rovnako spoločníkom a konateľom v spol. D. E., s.r.o., ktorá pred tým patrila práve obž. F.. Súd poukázal aj na znaleckým skúmaním nájdených počítačovo archivovaných ekonomických programov v notebooku obž. F. v súbore A. Y., s obsahom súborov s názvami: M., MC I., O., v prípade prvých dvoch súborov sa jedná o názvy spoločností, prostredníctvom ktorých obž. H. zabezpečoval a predával faktúry ostatným obžalovaným. Súd uveril tvrdeniu obž. R., že to bol obžalovaný F. F., kto ju zoznámil s obžalovanými H., obž. H. a L., pretože nemal žiaden rozumný dôvod tomuto tvrdeniu neveriť. K obžalovanej U. L., ktorá sa taktiež k trestnej činnosti nedoznala, podľa okresného súdu bola priamo usvedčovaná výpoveďami obžalovaných R., R. a G.. T. a svedkyne F., podporené záznamami telekomunikačnej prevádzky, kde sa s obž. R. dohovárali na jednotlivých postupoch v rámci stíhanej trestnej činnosti, čo priamo vyvracia obranu obž. L., že nemala vedomosť o tejto trestnej činnosti a na tejto sa nepodieľala. E. poukázal aj na listinné dôkazy zaistené u obž. L., ktoré v kontexte ostatných dôkazov dostatočne potvrdzujú jej vinu a podiel na páchanej trestnej činnosti, ktorý však súd vyhodnotil, ako zďaleka nie tak významný, ako to tvrdil prokurátor v podanej obžalobe, nakoľko obž. L. nemohla nevedieť o protiprávnom konaní obž. R.. Napriek tomu jej poskytla svoje služby a za využitia svojich vedomostí prispela k tomu, že obž. R. a ďalší obžalovaní mohli uplatňovať neoprávnené nároky na vyplatenie nadmerných odpočtov DPH a že nebolo preukázané, že by obdržala nejaký podiel na páchanej trestnej činnosti, ale že na trestnej činnosti iných obžalovaných profitovala, keďže mala zaplatené svoje služby účtovníčky samozrejme s vedomím, že ďalší obžalovaní sa dopúšťajú trestnej činnosti. Obžalovaný B.. H. H., ktorý sa k trestnej činnosti nedoznal, je podľa prvostupňového súdu usvedčovaný taktiež výpoveďami obžalovaných R., R. a G.. T., podporenými prepismi telekomunikačnej prevádzky, kde si tento obžalovaný priamo vymieňal informácie s obž. R., prostredníctvom šifier, ktoré obž. R. vysvetlila, alebo sa s touto dohováral na osobnom stretnutí, pričom niektoré z týchto stretnutí boli zachytené aj na zvukových a obrazových záznamoch z jeho kancelárie, zhovárajúc sa aj o ich trestnej činnosti. Zo zvukových a obrazových záznamov z kancelárie obžalovaného je vidieť, ako si pri telefonátoch s obž. Beňovou, alebo po nich, robí obžalovaný poznámky, ktoré opisuje z počítača, po týchto stretnutiach prináša peniaze, ktoré mal dostať od obžalovanej, pri prehliadke kancelárie boli nájdené finančné prostriedky v sume 25 000,- Eur, pozostávajúce z 50ks bankoviek v nominálnej hodnote 500,- Eur, papieriky s názvami a daňovými identifikačnými číslami (DIČ), celkovo 17 z 18 obchodných spoločností nachádzajúcich sa v skutkovej vete, chýbala iba spol. BLATAR, s.r.o., papierik s názvami: E., F., O., G., Y., MB trust, MB trust plus s označeniami mesiacov: N., O. a NOV s jednotlivými sumami, zodpovedajúce sumám, ktoré si uplatnili tieto spoločnosti za uvedené mesiace v roku 2013. Súd poukázal aj na výpovede svedkýň Ing. N. G., že obžalovaný nedochádzal do styku so subjektmi vyberanými na daňovú kontrolu, avšak keby poznal konkrétny subjekt, tak mal možnosť zistiť, či bol tento vybratý pre daňovú kontrolu, Ing. Kataríny H., že na žiadosť obžalovaného posielala podnety na daňovú kontrolu, čo boli zoznamy subjektov vybratých na kontrolu, že obžalovaný s týmito disponoval, nakoľko ich mal práve od nej. Podľa súdu, aj keď tieto výpovede nepoukazujú priamo na trestnú činnosť obžalovaného, spoločne s nájdenými súbormi v pracovnom a domácom počítači BA Left, W. Building, M., M., MB F., G., O. five, D. tech, D. I., A. Y., A., X., pod súborom X. uložené súbory s názvom: ODK- Podnety na kontrolu DPH, kde sa nachádzajú aj spol. O. W. E., s.r.o. a A. Y. D., s.r.o., ako aj súbor A. Y. a v tomto súbor 2013-zoznam zrušenie DPH, tieto dôkazy svedčia, že musel mať vedomosť o trestnej činnosti iných obžalovaných a že týmto pomáhal informáciami o spôsobe práce daňového úradu. Vedomosť obžalovaného o trestnej činnosti iných osôb, podľa súdu, nezakladá vlastnú trestnú zodpovednosť, s výnimkou neoznámenia trestnej činnosti, ktorá sa ale netýka prejednávanej veci. Poskytovaním informácií, na ktoré nebol oprávnený, aj keď bez reálnej možnosti ovplyvnenia rozhodovania o predmete podanej obžaloby, je podľa súdu dôležitou súčasťou jeho pomoci pri páchaní trestnej činnosti, bez ktorej by bolo určite sťažené a preto jeho konanie vyhodnotil, zhodne ako u obž. Kovácsovej, ako pomoc iným obžalovaným pri páchaní ich trestnej činnosti. K vine obž. C. R., ktorý sa ku skutkom v zásade priznal a vyjadril sa k spolupráci s obž. R., ktorou je rovnako usvedčovaný a používal mŕtvu osobu „A. T.“, ktorým menom vystupoval obž. D., ktorého sa snažil vyviniť s tým, že vinu vezme na seba, súd uveril jeho výpovediam podporenými inými, relevantnými dôkazmi, ako aj z dôvodu, že pred vzatím do väzby bol alkoholik a gambler, ale jeho tvrdeniam, že riadne podnikal, veriť nemohol, práve s poukazom na jeho osobu. Napokon obžalovaný R. okrem neoprávneného uplatňovania si nadmerných odpočtov DPH, popísal aj proces prepisovania jednotlivých obchodných spoločností na „biele kone“ a priznal, že sa s viacerými takýmito osobami aj poznal, jeho priznanie potvrdila aj výpoveď obv. R., ako aj záznamy o telekomunikačnej prevádzke. Poukázal aj na zaistené listiny pri domovej prehliadke-faktúry, dodacie listy, CMR, zmluvy, poznámky a ďalšie s názvami obchodných spoločností, v ktorých obž. R. bol jednak konateľom (Wallmunt s.r.o. a G. s.r.o.), ale aj v ktorých nebol (Ba left E. s.r.o., D. I. s.r.o., O. s.r.o., D. tech s.r.o.), ako aj spoločností prostredníctvom, ktorej boli obž. H. zabezpečované a predávané faktúry (MC I. s.r.o.) a nachádzali sa tam aj mená obž. A. D. a svedkov E. I. a M. H., ktoré doklady, na rozdiel od výpovede obž. R., svedčia aj o účasti obž. Prikryla na žalovanej trestnej činnosti. Nájdená bankomatová karta vystavená spol. F. banka, a.s. na meno E. I., O. s.r.o., svedčí o možnosti vyberania nadmerných odpočtov DPH poukázaných daňovým úradom, cestou bankomatov, bez osobnej účasti v banke. U obžalovaného G. L., ktorý sa ku skutkom v plnom rozsahu priznal, náležite popísal a vyjadril sa k spolupráci s obž. R., ktorou je taktiež usvedčovaný, ale aj výpoveďami svedkov A. L. (A. s.r.o.) a D. Q. (M., s.r.o.). O úmyselnom konaní každého jedného z obžalovaných bol súd bez akejkoľvek pochybnosti presvedčený na základe vykonaného dokazovania, tak výpovedí ich samotných, výpovedí svedkov, ale hlavne listinných dôkazov, s ktorými sa senát oboznámil na hlavnom pojednávaní, že sa veľmi pozorne zaoberal obranou každého jedného z obžalovaných, ich výpovede hodnotil tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a porovnával ich s ďalšími dôkazmi vykonanými zákonným, kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní. Podľa súdu každý z obžalovaných ( odvolateľov) konal minimálne s vedomím, že môže svojim konaním spôsobiť porušenie zákona, v prípade obžalovaných H., F., E., R., išlo jednoznačne o úmysel priamy, teda títo obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Predovšetkým je potrebné uviesť, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný, nakoľko skutkový stav nebol prvostupňovým súdom dostatočne vykonaným dokazovaním preukázaný a aj nedostatočne odôvodnený a to aj z pohľadu obhajobných námietok všetkých odvolateľov-obžalovaných, ktoré sa preniesli aj do ich odvolaní. Odvolací súd poukazuje, z pohľadu podaných odvolaní obžalovaných-odvolateľov a výrokov napadnutého rozsudku na jeho nepreskúmateľnosť z pohľadu celej skutkovej vety a uznanej právnej kvalifikácie, nakoľko nie je zrejmé, vzhľadom na skutkovú vetu ( body I písm. a),b),c),d),e,),f),g), II, III,IV,V a body 1.až18., z ktorých bodov boli jednotliví obžalovaní (a nielen odvolatelia) uznaní za vinných z tam uvedeného trestného činu a z ktorého bodu ( čím spáchali ), pričom toto nie je zrejmé ani z právnych viet (teda), vzhľadom k označeniu jednotlivých obžalovaných uvedenými bodmi I.,II.,III.,IV.,V.,VI.,VII., na rozdiel od skutkovej vety (skutkových viet) pod vyššie uvedenými bodmi. Z uvedeného preto vyplýva, že pre odvolací súd nie je zrejmé z akých skutkov boli jednotliví odvolatelia teda uznaní za vinných a z ktorého bodu, vzhľadom na počet obžalovaných a skutkové vety podanej obžaloby, na základe ktorej okresný súd konal a vyhlásil predmetný rozsudok. Za opodstatnené námietky, z pohľadu podaných odvolaní obžalovanými, považoval odvolací súd aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ohľadne zavinenia u každého obžalovaného-odvolateľa, pokiaľ ide o neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty na vrátenie DPH, nakoľko z bodov 1.-18. napadnutého rozsudku je len zrejmé, ktorý z obžalovaných a za ktorú spoločnosť si v rozhodnom období uplatnil tam uvedenú sumu. Ak teda okresný súd, na rozdiel od podanej obžaloby, ktorá bola podaná aj na obžalovaných, ktorí podali odvolanie aj čo do ich viny, G. H., F. F., B.. H. H., U. L., pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák., teda aj pre organizovanú skupinu, ktorú vypustil, bolo jeho povinnosťou upraviť, vzhľadom na súdom uznanú vinu u jednotlivých obžalovaných, v akom rozsahu, či už sami, alebo prostredníctvom iných osôb, zodpovedali za neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty DPH a pri akej spoločnosti. Napokon súd len pod bodmi 1.-18. na konci skutkovej vety, na rozdiel od podanej obžaloby, pridal jednotlivé mená obžalovaných, že: 1. obž. B. R. za A. Y. D. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za obdobie od mesiaca marec 2012 do mesiaca júl 2013 v celkovej sume 100 099,40 Eur, 2. obž. B. R. za M., s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca január 2012 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 105 601,05 Eur, 3. obž. G. R. za MB trust, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca október 2012 do mesiaca január 2013 a od mesiaca marec 2013 do mesiaca september 2013, v celkovej sume 59 971,47 Eur, 4. obž. G. R. za MB trust plus, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca jún 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej sume 21 050,98 Eur, 5. obž. Q. E. za E. I. s.r.o. so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca máj 2013 do mesiaca september 2013 a za mesiace november 2013 a december 2013 v celkovej sume 18 076,99 Eur, 6. obž. C. R. za R. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca september 2013 do mesiaca november 2013 v celkovej sume 9 222,76 Eur, 7. obž. G. L. za A. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca apríl 2012 do mesiaca jún 2013 v celkovej sume 105 296,85 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od mesiaca apríl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 86 496,65 Eur , 8. obž. G. L. za M., s.r.o., so sídlom R., N. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2013 v celkovej sume 93 114,65 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 51 797,XX Eur), 9. obž. A. D. a obž. C. R. za O. W. E. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX 129, za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca júl 2013, v celkovej sume 71 779,37 Eur, 10. obž. A. D. a obž. C. R. za Y. W. R., s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie mesiace júl 2012 a august 2012, od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013, za mesiace máj 2013, júl 2013 a za mesiace september 2013 a október 2013 v celkovej sume 45 280,12 Eur, 11. obž. C. R. za BA M. E. s.r.o., so sídlom R., J.C. T. XXXX/XX, B.: XXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie mesiacov apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume 9 994,78 Eur, 12. obž. A. D. a obž. C. R. za O. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013 a za mesiac máj 2013 v celkovej sume 52 010,33 Eur, 13. obž. C. R. za G. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiace január 2013, apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume 47 541,64 Eur, 14. obž. C. R. za X. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca január 2012 do mesiaca marec 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiac apríl 2013 v celkovej sume 44 234,79 Eur, 15. obž. A. D. a obž. C. R. za D. I. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie mesiacov február 2012 a marec 2012 a od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 v celkovej sume 40 8XX,40 Eur, 16. obž. A. D. a obž. C. R. za palmer tech s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: 45 XXX XXX za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a mesiac apríl 2013 v celkovej sume 43 918,43 Eur, 17. obž. Q. E. za F.-Z s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca august 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej výške 9 742,30 Eur, 18. obž. G.. F. T. za O. s.r.o., so sídlom R., M. U. 23, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 10 521,63 Eur, Napokon je potrebné poukázať, že obžalovaný G. H. (spoločne s obžalovanou B. R.) bol uznaný za vinného, že minimálne od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2013 v Bratislave, v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, si prostredníctvom a v mene obchodných spoločností A. Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB trust, s.r.o., MB trust plus, s.r.o., E. I. s.r.o., R. s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., ktoré boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH) so sídlom v miestach patriacich do príslušnosti Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, neoprávnene v daňových priznaniach k DPH podaných, obž. Beňovou, spoločne s ďalšími obžalovanými C. R., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T. alebo prostredníctvom iných nastrčených osôb tzv. „bielych koní“ za pomoci obžalovaných F. F., B.. H. Šidíka, U. L. a A. D. v lehote na podanie daňového priznania t.j. do 25. kalendárneho dňa v príslušnom mesiaci, uplatnili nároky na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach uvedených v bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888 280,94 Eur, ktoré rozdeľovala obž. R., pričom obž. R. konala tak, aby dosiahla vyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov DPH, obžalovaní mali vedomosť o tom, že v skutočnosti uvedené obchodné spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, resp. nevykonávajú činnosť, za ktorú by im reálne vznikali nároky na uplatňovanie vrátenia DPH a v žiadnom prípade v nimi deklarovanom rozsahu a za týmto účelom a) obž. F. F. po vzájomnej dohode s obž. B. R. na menovanú „kúpili“ obchodnú spol. LARGOX, s.r.o., ktorej prostredníctvom mali záujem uplatňovať nároky na vrátenie DPH, pričom za týmto účelom obž. R. zoznámil s obž. B.. H. H., zamestnancom Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, rovnako ju zoznámil s účtovníčkou obž. U. L., ktorá spracovávala daňové priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia v jednotlivých obchodných spoločnostiach tvoriacich predmet skutku a taktiež ju zoznámil s obž. G. H., ako s osobou, ktorá cestou ovládaných slovenských, ako i českých obchodných spoločností zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami tak, aby fakturované sumy vrátane DPH boli v súlade s údajmi uvedenými v daňových priznaniach vymenovaných obchodných spoločnosti, u ktorých bude príslušným daňovým úradom otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu N., b) obž. Miroslav H. za vyššie opísaným účelom dodal takéto faktúry obž. B. R. pre spoločnosti A. Y. D. s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o. a obž. Q. E. prostredníctvom obž. R. pre spoločnosti F.-Z s.r.o. a E. I. s.r.o. pre tie zdaňovacie obdobia, v ktorých bola daňovým úradom otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, za rovnakým účelom dodával faktúry aj ďalším obžalovaným pre spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., G. s.r.o. a X. s.r.o., za dodané faktúry si obž. H. presne určil sumy, ktoré mu boli záujemcami o faktúry vyplatené, pričom vystavovanie predmetných faktúr zabezpečil cestou ovládaných slovenských spoločností O. F., s.r.o., G., spol. s.r.o., LK B., s.r.o., ako aj českých spoločností E. s.r.o. a A. T., s.r.o., c) obž. Iveta R. pre vyššie opísaný účel najmä zabezpečila zmenu sídla v spoločnosti A. Y. D. s.r.o., tiež založila obchodné spoločnosti MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., v ktorých za konateľa dosadila svojho syna obž. G. R., taktiež založila obchodnú spoločnosť E. I. s.r.o., do ktorej ako konateľa dosadila obž. Q. Síleša, obž. R. oznamovala obž. U. L. sumy deklarované v daňových priznaniach k DPH, ktorých konkrétnu výšku zistila z informácií pracovníka daňového úradu obž. B.. H. H., pričom jeho služby sprostredkovala aj obž. A. D., na návrh obž. L. iniciovala prevod obchodného podielu a zmenu sídla v spoločnosti R. s.r.o., obž. R. taktiež zoznámila obž. Síleša s obž. G. H., ako s osobou, ktorá v prípade potreby pre „jeho“ spoločnosti zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami, obž. R. rovnako prostredníctvom obž. C. R. zabezpečila prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach R. s.r.o., A. s.r.o. a M., s.r.o., obž. R. si od obž. H. zabezpečila faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami pre „vykrytie“ nadmerných odpočtov predovšetkým za zdaniteľné obdobia august 2013, október 2013 a december 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust, s.r.o. a predovšetkým za zdaniteľné obdobia január 2013, marec 2013 a október 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust plus, s.r.o., d) obž. U. L., ako účtovníčka pre všetky vyššie vymenované obchodné spoločnosti, spracovávala v mene týchto spoločností daňové priznania k DPH, odporučila obž. Ivete R. pre účely tejto trestnej činnosti previesť obchodný podiel v spoločnosti R. s.r.o., v prípade otvorenia daňovej kontroly vystavovala v mene uvedených obchodných spoločností rôzne faktúry, ktorými obž. R. deklarovala uskutočnené obchody a poskytnuté služby a od mesiaca január 2013 na základe žiadosti obž. R. vystavovala daňové priznania k DPH aj pre obchodné spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., pretože dovtedy si uvedené zabezpečoval obž. A. D. samostatne, e) obž. Ing. H. H., pracovník Daňového úradu Bratislava, daňový špecialista, poskytoval obž. B. R. informácie na základe ktorých boli obž. R. stanovené konkrétne sumy, ktoré bolo potrebné za vyššie uvedené spoločnosti deklarovať v jednotlivých daňových priznaniach k DPH tak, aby sa daňové subjekty (spoločnosti) vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, rovnako informoval obž. R. o poukázaných finančných prostriedkoch zo strany daňového úradu na účty spoločností v zmysle uplatnených nárokov na vrátenie DPH, taktiež obž. R. informoval o kontrole oprávnenosti nároku na vrátenie DPH zo strany daňového úradu vo vyššie uvedených spoločnostiach, rovnako obž. R. odporučil prevod obchodného podielu a zmenu konateľa v spoločnostiach, kde bola nariadená daňová kontrola, f) obž. Roman D. pre uvedený účel zabezpečil prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach OBA FIVE E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o. a D. tech s.r.o. na ním nastrčené osoby, tzv. „biele kone“, využijúc ich veľmi slabé sociálne pomery, hmotnú núdzu, zneužívanie návykových látok a neznalosť právnych predpisov, od januára XXXX obž. D., z dôvodu svojho dlhodobého odcestovania do F., zabezpečil podávanie daňových priznaní k DPH za tieto spoločnosti obž. C. R., taktiež nastrčené osoby - „biele kone“ založili podnikateľské účty na tieto obchodné spoločnosti v rôznych bankových inštitúciách, a „biele kone“ vyberali z účtov peniaze poukázané ako nadmerný odpočet DPH, g) obž. C. R. ako konateľ spoločností G. s.r.o. a X. s.r.o., zabezpečoval pre obž. A. D. osoby, na ktoré prevádzali obchodné podiely v spoločnostiach O. W. E. s.r.o. (M. H.), Y. W. R., s.r.o. (M. R., I. L.), BA M. E. s.r.o. (D. R.), O. s.r.o. (C. E., E. I.), G. s.r.o. (W. E.) a X. s.r.o. (Y. G.), podával od januára 2013 za tieto obchodné spoločnosti daňové priznania k DPH, obž. R. ďalej zabezpečil vyberanie finančných prostriedkov z účtov od nastrčených osôb - „bielych koní“ a tiež ich sám vyberal, sprostredkoval v priebehu roka 2013 prevod obchodných podielov a zmenu konateľov v obchodných spoločnostiach R. s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o. a začiatkom roka 2014 aj u spol. OSC s.r.o., na nastrčené osoby - „biele kone“, a v bodoch II. obž. Marek L. , III. obž. G. R., IV. obž. Zdenko E., V. obž. G.. F. T. na skutkovom základe tam uvedenom, následne si obžalovaní osobne, alebo prostredníctvom iných osôb neoprávnene uplatnili nároky na vrátenie DPH prostredníctvom vyššie uvedených spoločností v bodoch 1.-18. Trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Podľa odseku 2 odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523277a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a) a už bol za taký čin odsúdený, b) v značnom rozsahu, alebo c) závažnejším spôsobom konania. Podľa odseku 3 odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523277a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a) vo veľkom rozsahu, alebo b) ako člen nebezpečného zoskupenia. Z uvedenej skutkovej vety napadnutého rozsudku nie preto zistiteľné, na základe akých faktúr, kedy a koľko, resp. prostredníctvom ktorých osôb a akým spôsobom a akou formou sa podieľali jednotliví obžalovaní-odvolatelia na neoprávnene uplatňovaných nadmerných odpočtoch DPH, nakoľko z napadnutého rozsudku uvedené zistenia nie sú zrejmé a jednoznačné, ako správne obžalovaní, všetci odvolatelia, namietali výroky o svojej vine vo svojich odvolaniach. V tomto smere preto odvolací súd uznal ich odvolania za plne opodstatnené. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že účastníctvo k pokračovacej trestnej činnosti páchateľov nie je možné, nakoľko páchateľom pokračovacieho trestného činu môže byť iba priamy páchateľ alebo spolupáchateľ, ale nie účastník na trestnom čine, lebo pri účastníctve naplnil organizátor, návodca alebo pomocník [§ 10 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona] inú skutkovú podstatu trestného činu. Preto len priamy páchateľ sa môže dopustiť ďalšieho čiastkového skutku (totožného) pokračovacieho trestného činu vyjadreného z hmotno-právneho hľadiska, okrem naplnenia rovnakej skutkovej podstaty a rovnakého alebo podobného spôsobu vykonania skutku, aj jednotným zámerom páchateľa a blízkou súvislosťou časovou a v predmete útoku (subjektívna a objektívna súvislosť). Zo zásady akcesority účastníctva vyplýva, že účastníctvo podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona na trestných činoch rôznych páchateľov nie je možné posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin účastníctva, hoci by inak boli pre posúdenie všetkých takých útokov splnené podmienky uvedené v § 89 ods. 19 Trestného zákona. Iba v prípade podozrenia, že celé fingovanie vlastnej daňovej povinnosti slúžilo len ako určitý podklad nap- ríklad na uplatňovanie neoprávnených odpočtov na DPH a tým k znižovaniu daňového základu u iných daňových subjektov, prípadne aj na uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH - takýto páchateľ môže byť účastníkom či spolupáchateľom pri trestnom čine skrátenia dane, prípadne daňového podvodu Trestný čin daňového podvodu je trestným činom len podľa názvu, nakoľko konania v ňom uvede- né (uplatňovanie neoprávnených nárokov na vrátenie DPH, či spotrebnej dane) bolo trestným aj pred 01.10.2012 a to ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá Tr. zák. účinného do 30.09.2012. Je konštruovaný ako predčasne dokonaný trestný čin, nakoľko na jeho doko- nanie postačí už neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH, teda v podstate je dokonaný už po- daním daňového priznania správcovi dane a z hľadiska dokonania tohto trestného činu je preto bez- predmetné, či bol nadmerný odpočet zo strany štátu aj vyplatený (to má vplyv na prípadné naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu). Protiprávne konanie, ktoré sa týka neoprávnených nárokov na vrátenie DPH je v podstate špeciálnym druhom podvodu, pri ktorom daňový subjekt uvádza správcu dane do omylu v otázke uplatňovania nad- merných odpočtov s cieľom získať plnenie od štátu vo forme vyplatenia nadmerného odpočtu, pričom na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu je potrebné neop- rávnené uplatňovanie nároku na vrátenie DPH vo väčšom rozsahu. Pokiaľ ide o pokračovací trestný čin daňového podvodu, tak je potrebné uviesť, že ak páchateľ predstiera dva a viac rôznych obcho- dov, prostredníctvom ktorých sa snažil získať neoprávnený nadmerný odpočet DPH v dvoch, prípadne viacej rôznych zdaňovacích obdobiach a vo forme dvoch a viac rôznych platieb, pôjde minimálne o dva, prípadne viac čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu daňového podvodu, pričom je bez významu, že predmetom obchodu malo byť v uvedených prípadoch napr. aj ten istý tovar a potom takéto konanie vo viacerých zdaňovacích obdobiach môže teda byť právne kvalifikované ako pokračo- vací trestný čin. Preto je podstatné, aby bolo zistené a ustálené, kedy v jednom zdaňovacom období pá- chateľ len predstieraním zdaniteľného plnenia skracuje DPH (prostredníctvom neoprávnených odpoč- tov bez toho, aby vznikol nadmerný odpočet) a v druhom zdaňovacom období už predstieraním zdani- teľného plnenia dosiahne vznik neoprávneného nadmerného odpočtu. V takom prípade by o pokračo- vací trestný čin ísť nemohlo, nakoľko v prvom prípade by išlo o trestný čin skrátenia dane a v druhom prípade by išlo o trestný čin daňového podvodu. Pokiaľ v danom prípade sa obžalovaným kladie za vinu, v príslušnej forme konania neoprávnené uplatnenie nadmerných odpočtov DPH, okrem iného aj predložením fiktívnych faktúr, potrebné je tieto jednotlivé fiktívne faktúry uviesť aj do popisu, resp. popisov skutkov (skutkových viet), aby sa spres- nil rozsah konania páchateľa - páchateľov a aby bolo zrejmé, ktoré faktúry sa považujú za fiktívne a ktoré mali ovplyvňovať daňovú povinnosť daňového subjektu, či ktoré „vytvorili“ neoprávnený nárok na vrátenie DPH). Z námietok obžalovaných odvolateľov, ale aj z výpovede obžalovanej Ivety R. pritom vyplýva, že niektoré firmy ( podľa obžaloby a aj prvostupňového rozsudku) aj reálne obchodovali a náklady na ich chod boli reálne a aj účtovníctvo k nim viedla auditorská spoločnosť BDO audit Piešťany, napriek tomu však prvostupňový súd týmto námietkam a návrhom na doplnenie dokazovania nevenoval pozornosť, resp. nesprávne argumentoval, že ani jedna zo spoločností reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť. Preto je potrebné aj s týmito obhajobnými tvrdeniami obžalovaných sa vysporiadať a prípadne doplniť dokazovanie v naznačenom smere, nakoľko, ak sa zistí, že niektorá z faktúr bola reálna (nie je fiktívna) mení to skutkové zistenia prvostupňového súdu. K tomuto bude potrebné taktiež doplniť dokazovanie, nakoľko z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé tak, ako je to už vyššie uvedené, ktoré faktúry a z ktorej obchodnej spoločnosti a v akom rozsahu a v ktorom konkrétnom zdaňovacom období boli jednotliví obžalovaní a ktorí z nich uznaní za vinných z vyššie uvedeného trestného činu. Napokon, vzhľadom na kvalifikovanú skutkovú podstatu predmetného zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že u každého z obžalovaných-odvolateľov bolo potrebné skúmať jeho zavinenie a to aj z pohľadu výšky rozsahu neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie DPH, opätovne so zdôraznením, že pri pokračovacej trestnej činnosti, ako v prejednávanej veci, nie je možné účastníctvo, ako boli v danej veci obžalovaní odvolatelia F. F., B.. H. H. a U. L. uznaní za vinných, teda z účastníctva k pokračovaciemu zločinu daňového podvodu formou pomoci, podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Napokon prvostupňový súd ani ohľadne právnej kvalifikácie konania jednotlivých obžalovaných a miery ich zavinenia, nie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a preto aj v tomto smere je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Opodstatnené preto boli aj odvolacie námietky obžalovaných, keď namietali, že súd vychádzal len z vyčíslenia neoprávnených nadmerných odpočtov Daňovým úradom Bratislava za jednotlivé obdobia u konkrétnych spoločností a ani pre odvolací súd nebolo možné preskúmanie tejto časti napadnutého rozsudku, z pohľadu určenia zavinenia jednotlivých obžalovaných a tým aj správneho právneho posúdenia ich konania. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, a to aj z pohľadu odvolacích námietok obžalovaných, že nie je podstatnou okolnosťou pre trestné konanie, aby poškodený vedel vyčísliť a aj si uplatnil náhradu škody tak, ako to je v prejednávanom prípade ( v tomto prípade je právom a nie povinnosťou poškodenej strany uplatniť si nárok na náhradu škody), ale je na prokurátorovi, ktorý podal obžalobu, aby uniesol dôkazné bremeno aj v tomto smere, pričom úlohou súdu nie je dokazovať vinu obžalovaných. Na strane druhej je potrebné dodať, že súd je viazaný obžalobným návrhom, je povinný vykonať dokazovanie, pre riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a pokiaľ viacerí odvolatelia navrhovali pribratie do konania znalca, na presné zistenie a ustálenie výšky nadmerných odpočtov DPH, v tomto smere je potrebné uviesť, že vzhľadom na zadovážené listinné dôkazy a podklady k veci, je výlučne na súde, ako sa vysporiada s jednotlivými dôkazmi, ktoré mu boli predložené, na presné vyčíslenie spôsobenej škody tak, ako vyplýva už z vyššie uvedeného. Potrebné však bude najskôr vykonať dokazovanie, k namietaným tvrdeniam obžalovaných, ohľadne aj reálne vykonávaných činností niektorých spoločností a zistiť, či tieto spadajú do žalovaného obdobia trestnej činnosti a tieto náklady prípadne odpočítať, ak spĺňajú podmienky na ich odrátanie. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky všetkých odvolateľov, odvolací súd dodáva, že odôvodnenie odvolacieho súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné. Preto už v tomto štádiu konania upozorňuje prvostupňový súd na dôvodnú odvolaciu námietku obžalovaného Miroslava H., ktorá sa rovnako týka aj obžalovaného F. F., pokiaľ namietal, že mu bolo vznesené obvinenie pre pokračovací daňový podvod podľa § 277a ods.1, ods. 2, písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ale len za skutky, že dodal faktúry B. R. pre A. Y. plus s.r.o, MB F. s r.o., MB F. D. s r.o. a Q. E. pre E. I. s.r.o. a že od XX.XX.XXXX do 08.12.2014 mu nebolo rozšírené ani doručené žiadne uznesenie o nové skutky, s poukazom na ustanovenie § 234 ods. 2 Tr. por. a preto správne namietal podanú obžalobu aj za skutky, za ktoré mu však nebolo vznesené obvinenie. Odvolací súd poukazuje na túto podstatnú skutočnosť, že vyšetrovateľkou D. PZ NKA NJFP, expozitúra západ Nitra pod sp. zn. PPZ-640/NKA-FP-ZA-2013 bolo 06.03.2014 vznesené obvinenie obžalovaným G. H. a F. F. pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny, ktorej ďalšími členmi sú Ing. H. H., B. R., Q. E. a U. L., v období od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2013, vykonávali plánovanú a koordinovanú činnosť smerujúcu k dosiahnutiu neoprávneného vyplatenia uplatnených nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v prospech daňových subjektov: § Real Y. D., s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XXXXXXXX § LARGOX, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XXXXXXXX § MR.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XXXXXXXX § G., s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: 46742042 § E. I., s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XXXXXXXX pre ktoré bol zámerne vybraný ako správca dane príslušný Daňový úrad Bratislava, H. 32, Bratislava a to tak, že Ľuboš F. navrhol B. R., že pre ňu „kúpi“ spoločnosť LARGOX, s.r.o., prostredníctvom ktorej bude uplatňovať nároky na vrátenie DPH a pre tieto účely ju zoznámil s B.. H. H., zamestnancom Daňového úradu Bratislava, ktorý B. R. určoval konkrétne sumy, ktoré má deklarovať v jednotlivých daňových priznaniach k DPH, pričom tieto sumy zadával tak, aby sa daňové subjekty vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, pričom Iveta R. pre uvedený účel zabezpečila aj založenie subjektov A. Y. D., s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., ku ktorým jej B.. H. H. taktiež určoval, aké sumy má deklarovať v ich daňových priznaniach k DPH, taktiež Iveta R. sprostredkovala služby B.. H. H. aj pre Q. E., ktorému tiež obdobným spôsobom určoval, akú sumu má deklarovať v ich daňových priznaniach k DPH u subjektu E. I., s.r.o., ktorého bol Q. E. konateľom a Iveta R. spoločníčkou, následne Iveta Beňová určené sumy oznámila U. L., ktorá vystupovala ako účtovníčka pre všetky vymenované subjekty a spracovávala ich daňové priznania k DPH, pričom jednotlivé položky v daňových priznaniach upravovala podľa výšky vopred určeného nadmerného odpočtu DPH a F. F. zoznámil Ivetu R. s G. H. ako s osobou, ktorá zabezpečí také faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami, ktorých fakturované sumy vrátane DPH budú v súlade s údajmi uvedenými v sporných daňových priznaniach, pričom G. H. dodal takéto faktúry B. R. pre A. Y. D., s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o. a Q. E. pre E. I., s.r.o., pričom takto konali napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že v skutočnosti vymenované obchodné spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, respektíve nevykonávajú činnosť v takom rozsahu, aby im reálne vznikli nároky na vrátenie DPH, čím si neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie DPH v celkovej výške 304.799,89 EUR takto: 1. za spoločnosť A. Y. D., s.r.o., za obdobie od mesiaca marec 2012 do mesiaca júl 2013 v celkovej výške 100.099,40 EUR, 2. za spoločnosť M., s.r.o., za zdaňovacie obdobie od mesiaca január 2012 do mesiaca september 2013 v celkovej výške 105.601,05 EUR, 3. za spoločnosť MB trust, s.r.o., za zdaňovacie obdobie od mesiaca október 2012 do mesiaca január 2013 a od mesiaca marec 2013 do mesiaca september 2013, v celkovej výške 59.971,47 EUR, 4. za spoločnosť MB trust plus, s.r.o., za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej výške 21.050,98 EUR, 5. za spoločnosť E. I., s.r.o. za zdaňovacie obdobie od mesiaca máj 2013 do mesiaca september 2013 a za mesiac november 2013 a december 2013 v celkovej výške 18.076,99 EUR, a uvedené finančné prostriedky si jednotliví členovia organizovanej skupiny rozdelili. Pokiaľ teda bola podaná obžaloba na menovaných dvoch obžalovaných tak, ako vyplýva z č.l. 4425-4462 pre uvedený zločin a prvostupňový súd ich uznal za vinných z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona; obžalovaného F. F. z účastníctva formou pomoci, podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe, postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko porušil ich práva na obhajobu, nakoľko bola obžaloba podaná aj za skutky, za ktoré im nebolo vznesené a ani oznámené obvinenie. Ak v tejto súvislosti obžalovaný G. H. namietal nepríslušnosť Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ktorá viedla vyšetrovanie, je potrebné dodať, že ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla dňom 1. decembra 2012 ako nástupnícky útvar dovtedy samostatných úradov boja proti korupcii a boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru a napokon k jeho námietke sa vyjadril prokurátor 16.05.2016 ( č.l. 6155-6156), pričom odvolací súd dodáva, že predmetom činnosti uvedenej policajnej jednotky sú aj podozrenia z trestných činov, vykazujúce prvky organizovaného zločinu, so zistením účasti organizovaných a zločineckých skupín alebo zastúpením osôb z prostredia organizovaného zločinu, ako v prejednávanom prípade bolo naplnené vzhľadom na zistenia operatívno-pátracej činnosti a preto v tejto súvislosti odvolací súd nepovažoval jeho odvolaciu námietku za opodstatnenú. K námietkam obžalovaného Vlčeka ohľadne nemožnosti naštudovania spisu je potrebné uviesť, že zo strany súdu mu bolo umožnené naštudovanie spisu, čomu nasvedčujú záznamy o tomto úkone, 12.05.2016 od 09.00 hod do 11.00 hod ( č.l. 6092), 19.05.2016 v čase od 9.00 hod. do 14.00 hod. (č.l 6165) a 08.06.2016 od 09.00 hod. ( nie je zrejmé dokedy) (č.l. 6204) a vyplýva aj z vyjadrenia predsedu senátu z 30.05.2016 k sťažnosti obžalovaného (č.l.6198) a pokiaľ obžalovaný namietal neumožnenie naštudovania spisu od hlavného pojednávania 14.06.2016, na ktorom obžalovaný žiadal nazretie do spisového materiálu, predseda senátu zápisnične uviedol, že umožní obžalovanému toto nazretie podľa kapacitných možností okresného súdu, ku ktorému už nedošlo. Napokon vzhľadom k podanej sťažnosti obžalovaného odpovedala aj predsedníčka súdu, ako vyplýva z jej odpovede z 22.06.2016 (č.l. 6631). Potrebné je poukázať aj na podstatnú skutočnosť, že obžalovaný mal po skončení prípravného konania tri krát možnosť preštudovať spis ( 30.10.2014, 19.11.2014 a 20.11.2014, pričom toto právo fakticky nevyužil, čo je jeho právom, ale nie povinnosťou, ako bol viackrát o tomto poučený. Pokiaľ ide o súdne konanie, tohto sa obžalovaný celého zúčastňoval a nemožno preto konštatovať, že by bolo v tomto smere jeho právo na obhajobu porušené. K nerozhodnutiu o jeho vznesenej námietke zaujatosti z 18.07.2016 ( č.l.6234) je potrebné uviesť, že postup predsedu senátu bol v súlade so zákonom. Len samotné podanie občiansko-právnej žaloby zo strany obžalovaného na predsedu senátu, ktorú naviac ani nedoložil k žiadosti a nespresnil dôvody jeho návrhu, ešte neznamená jeho zaujatosť a správne preto postupoval predseda senátu na hlavnom pojednávaní 27.07.2016, keď dopytom obžalovaného zisťoval dôvody podania žaloby, obžalovaný ich nekonkretizoval a napokon len uviedol, že všetky jeho návrhy predseda senátu zamieta a prokurátorovi povoľuje a že je to vidieť z celého konania, že je zaujatý. V súlade so zákonom bol preto postup predsedu senátu, keď obžalovaného poučil v zmysle § 31 ods. 1, 4 a § 32 ods. 6 Tr. por., že nebude rozhodovať o vznesenej námietke a na opätovne položenú otázku, či je predmetom konania postup v tomto konaní, na čo obžalovaný opätovne uviedol , že to sa dozviete. Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Preto pokiaľ obžalovaný vnímal v posudzovanom prípade zaujatosť predsedu senátu aj v bránení ním navrhovaných dôkazov, ide jednoznačne namietanie procesného postupu súdu v danej trestnej veci, ktorý môže byť preskúmavaný výlučne len v rámci opravných prostriedkov v merite veci a nie vylúčením zákonného predsedu senátu. Keďže zo spisového materiálu nevyplýva nielenže, kedy obžalovaný podal uvedenú žalobu na predsedu senátu a čo ňou žaloval, má vplyv nielen na posúdenie včasnosti (bez meškania) vznesenia námietky zaujatosti z pohľadu ustanovenia § 31 ods. 4 Tr. por., ale ani čoho sa obžalovaný touto žalobou domáha, resp. domáhal. Z vyjadrení obžalovaného je možné sa len domnievať, že namietal postup zo strany predsedu senátu okresného súdu v procese dokazovania, ktoré však je potrebné hodnotiť za procesný postup súdu. Napokon aj teoretické podanie žaloby zo strany obžalovaného voči predsedovi senátu, ktorú však nijakým spôsobom nekonkretizoval a ani nepodložil svoje tvrdenia žiadnym relevantným dôkazom, nie je dôvodom na jeho vylúčenie, nakoľko ide o samostatné konanie, ktoré nemá vplyv na rozhodovanie senátu v prejednávanej veci a tým aj na vylúčenie predsedu senátu, ktorého sa obžalovaný domáhal. Pritom len samotné podanie uvedenej žaloby, ktorej existencia a obsah nie je ani nadriadenému súdu známa, ešte neznamená, že zákonný sudca musí byť vo veci zaujatý a tým aj vylúčený. Napokon nejde o ojedinelý prípad, kedy na zákonného sudcu bola podaná žaloba niektorou z procesných strán konania, ktorú v praxi často využívajú práve obžalovaní v trestných konania na domáhania sa vylúčenia zákonného sudcu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom a podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Výnimka z článku 48 ods. 1 Ústavy je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých účelom pri vylúčení sudcu je upevniť dôveru účastníkov konania a verejnosti v nestrannosť postupu súdov a sudcov a preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov sudcov, u ktorých možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti z dôvodov taxatívne vymenovaných v citovaných ustanoveniach. Zákon stanovuje podmienky vylúčenia z úkonov trestného konania aj sudcu, u ktorého možno mať v konkrétnej trestnej veci pochybnosť o jeho nezaujatosti, spočívajúcich v okolnostiach, ktoré charakterizujú jeho pomer k prejednávanej veci alebo pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom. K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť len vtedy, ak je vzťah sudcu k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý rozhodnúť nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok. Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a skutočne zo závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať . V tejto súvislosti senát krajského súdu poukazuje na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Preto v danom prípade a vzhľadom k okolnostiam a tvrdeniam obžalovaného ohľadne nerozhodnutia o ním vznesenej námietke zaujatosti voči predsedovi senátu okresného súdu, považoval odvolací súd za obštrukciu z jeho strany, nakoľko ani doposiaľ neuviedol relevantné a konkrétne dôvody a dôkazy, pre ktoré vzniesol námietku zaujatosti a postup prvostupňového súdu podľa § 32 ods. 6 Tr. por. považoval za správny a zákonný. V odvolaní namietanej zaujatosti prokurátora, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením prokurátora zo 16.07.2015 o jeho nevylúčení ( č.l. 5282) na základe sťažnosti rozhodla Krajská prokurátorka v Bratislave dňa 04.08.2015 ( č.l. 5401) tak, že ju zamietla. Napokon pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky obžalovaných, vzhľadom už na vyššie uvedené nedostatky a pochybenia, je predčasné sa k nim v tomto štádiu konania individuálne zaoberať, vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania v naznačenom smere, nakoľko doteraz vykonaným dokazovaním, nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o spáchaní trestnej činnosti obžalovanými, ktorí podali odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a teda aj proti uloženým trestom, ku ktorým je predčasné zaujať záver. V tomto štádiu konania odvolací súd naviac poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že okresný súd konal hlavné pojednávanie 28.05.2015 ( č.l. 4709) síce v prítomnosti obž. F., v spise sa nenachádza jeho reálne doručené predvolanie na tento termín hlavného pojednávania tak, aby bolo zachované jeho právo v zmysle § 247 ods. 1 Tr. por. a súd ani nekonštatoval zachovanie tejto lehoty na prípravu hlavného pojednávania u neho. U obžalovaného Ing H. H. súd konal v jeho neprítomnosti 13.05.2016, 23.05.2016 a 14.06.2016, napriek konštatovaniu súdu, že obžalovaný dal súhlas s konaním v neprítomnosti, hoci sa v spise nachádza len jeho súhlas na vykonanie hlavného pojednávania 10.05.2016 ( č.l. 6111) na deň 13.05.2016. Na ďalšie hlavné pojednávania, ktoré sa konali v jeho neprítomnosti 23.05.2016 a 14.06.2016 okresný súd nemal splnené zákonné podmienky na ich vykonanie v neprítomnosti obžalovaného, na ktorom bolo vykonané dokazovanie. Aj u obžalovaného G. L. súd konal v jeho neprítomnosti na hlavných pojednávaniach v dňoch 14.09.2015, 05.10.2015, 16.12.2015, 21.03.2016, 25.04.2016, 13.05.2016, 23.05.2016 a 27.07.2016 napriek tomu, že tak mohol konať za splnenia zákonných podmienok len dňa 14.09.2015, keď obžalovaný požiadal súd o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti na deň 14.09.2015, pričom na ďalšie nie, hoci súd konštatoval, že požiadal o vykonanie v neprítomnosti, ale takéto podania sa v spise nenachádzajú, resp. sú zmätočné zápisnice z hlavných pojednávaní 21.03.2016 a 25.04.2016, keď na jednej strane súd konštatoval že je tento obžalovaný bol prítomný, ale na strane druhej súd konal v jeho neprítomnosti s tým, že požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Preto vyplýva, že okresný súd nemal splnenú podmienku riadne a včas doručeného predvolania obžalovaného naň v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 247 ods. 1 Tr. por. V danej súvislosti, k podmienkam vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného a tým aj možnosti vykonávania dôkazov, treba poznamenať, že obžalovaný má dokonca právo výslovne odmietnúť účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadať, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti a to dokonca na hlavné pojednávanie ako celok, čo v danom prípade ale nebolo. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, je potrebné už v tomto štádiu konania sčasti mu dať za pravdu, pokiaľ ide nerozhodnutie o zaistených finančných prostriedkoch, o ktorých v záverečnej reči navrhol súdu rozhodnúť, teda aj o zaistených finančných hotovostiach v sume 12 355,-Eur u obž. H., u obž. B.. H. H. v sume XX.XXX,- Eur a u obž. C. R. v sumách 500,-Eur, 305,90 Eur a 30 000,- CZK a to trestom prepadnutia veci u každého z nich. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s týmto návrhom, pričom vo všetkých prípadoch ide o zaistené peňažné prostriedky, o ktorých treba rozhodnúť, sú súčasťou predmetného konania a súd ani nerozhodol o prípadnom vyčlenení tejto otázky na neskoršie rozhodnutie. Napokon je potrebné v tomto smere poukázať aj na návrh obžalovaného Ing. H., ktorý na hlavnom pojednávaní 27.07.2016 prostredníctvom obhajcu požiadal o vrátenie (zrejme nesprávna je písomná protokolácia, že žiada o zaistenie) zaistených finančných prostriedkov vo výške 20.000,- Eur, ktoré sú jeho vlastníctvom a nesúvisia s prípadom tak, ako vyplýva napokon aj z jeho odvolania, pričom súd o tomto jeho návrhu taktiež nerozhodol a v odôvodnení svojho rozsudku sa nevysporiadal s uvedenými zaistenými peňažnými prostriedkami. Preto v tomto smere, vzhľadom na odvolacie námietky bude potrebné doplniť dokazovanie a až po preverení ich tvrdení, zákonne a spravodlivo rozhodnúť aj o týchto otázkach. K prokurátorom namietanej neprimeranosti uložených trestov je, vzhľadom na už vyššie uvedené, zatiaľ predčasné zaujať stanovisko. Ale v súvislosti s odvolacou námietkou ohľadne uloženého peňažného trestu obžalovanému Vlčekovi, ktorý žiadala uložiť vo výške 30 000,-Eur, potrebné je poukázať na jeho prednes záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, na ktorom žiadal tomuto obžalovanému uloženie peňažného trestu minimálne 20.000,- Eur, resp. ani nenavrhol uloženie trestu zákazu činnosti, ako u obžalovaných Natálie L. a B.. H. H. a to trest zákazu činnosti, ktorý im bol aj súdom uložený, avšak nesúhlasil s jeho výškou, ako sa dovolaním domáha. Opodstatnené bolo aj odvolanie obžalovaného C. R. v časti, ktorou namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti, jeho priznanie a oľutovanie trestnej činnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., nakoľko priznanie k trestnej činnosti a jej oľutovanie obžalovaným je jeho právom a ak ho využije, bez ohľadu na motív, ktorý ho k tomu vedie, je potrebné obžalovanému ju priznať, nakoľko ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. súdu ukladá povinnosť slovným spojením „musí“, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Napokon súd v rozpore so zákonom ani nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na čo obžalovaný a aj prokurátor v záverečnej reči poukázali, nakoľko nebol doposiaľ súdne trestaný a nie, ako nesprávne súd uviedol, že sa na neho hľadí, ako na netrestaného. Úlohou súdu I. stupňa v ďalšom konaní bude preto vykonať nové dokazovanie v naznačenom smere, zákonným spôsobom vykonať dôkazy, zabezpečené nielen v prípravnom konaní, ale aj v súdnom, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie môžu navrhnúť strany a vysporiadať sa aj so všetkými odvolacími námietkami, nakoľko tieto boli sčasti aj súčasťou obhajobných prednesov aj obžalovaných,, pričom súd na ne v odôvodnení svojho rozsudku nereagoval, resp. sa s nimi nevysporiadal a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Na podklade týchto úvah, krajský súd zrušil v uvedenom rozsahu napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju opätovne znovu prejednal a rozhodol a postupoval v súlade so zákonom a neopakoval pochybenia, ktoré sú mu vytýkané v tomto uznesení. Krajský súd pritom upozorňuje prvostupňový súd na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Nakoľko odvolací súd nemohol sám nahrádzať činnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa, krajský súd vec prejednal na neverejnom zasadnutí, keďže išlo o také vady konania, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.