Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/152/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114200996 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114200996.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: C. O., L.. XX.XX.XXXX, X.. I. O., L.. XX.XX.XXXX, obaja bytom, J. G. Č.. XXXX, T. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o 10.320,- eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. februára 2017, č. k. 12C/38/2014- 152, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 7.200,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a sumy 3.000,- eur z titulu ochrany osobnosti. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že vo veci súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/15/2005 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia 1.000.000,- Sk z titulu náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom žalovanej podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.02.2003 si podala u žalovanej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, ktorá nebola vybavená v primeranom čase a pri jej vybavovaní došlo k neodôvodneným prieťahom, čím bola poškodená na svojich právach. O jej žiadosti bolo rozhodnuté až v roku 2006 a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2So 160/2006. Postupom žalovanej jej bolo zabránené, aby si podala novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15.11.2011, č. k. 9C/15/2005 - 11, právoplatným dňa 12.01.2012, žalobu zamietol. Z upovedomenia verejnej ochrankyne práv o výsledku vybavenia podnetu č. XXXX/XXXX/VOP, X. XX.XX.XXXX súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa 31.10.2012 požiadala žalovanú o priznanie invalidného dôchodku. Na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok a posúdenie zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola predvolaná do Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota. Dostavila sa tam aj s manželom, za prítomnosti ktorého nechcel posudkový lekár jej zdravotný stav posúdiť a preto odišla. Následne bola zo Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota, do Sociálnej poisťovne, ústredie doručená jej žiadosť o invalidný dôchodok a zápisnica o ústnom pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že zdravotný stav žalobkyne nebol posúdený, keďže miestnosť, kde sa malo posúdenie vykonať, opustili. Za tohto skutkového a právneho stavu Sociálna poisťovňa ústredie dospela k záveru, že konanie o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 31.10.2012 treba zastaviť podľa § 194 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Dňa 20.11.2012 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie, ktorým konanie zastavila. Na odvolaní žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej dospel k záveru, že keďže žalobkyni nebolo žiadne vyšetrenie zdravotného stavu nariadené, nie je dôvod na zastavenie konania a rozhodnutím z 09.05.2013 zrušil rozhodnutie žalovanej z 20.11.2012 a vec vrátil na ďalšie konanie. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (03.06.2013) zdravotný stav žalobkyne posúdil posudkový lekár žalovanej v pobočke Rimavská Sobota dňa 04.07.2013 so záverom, že je od 30.05.2012 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná rozhodnutím z XX.XX.XXXX, Č.. XXX XXX XXXX žalobkyni priznala od 30.05.2012 invalidný dôchodok vo výške 85,70 eur mesačne (od 01.01.2013 v sume 91,60 eur mesačne). Pravidelná výplata invalidného dôchodku bola od 08.08.2013 zriadená na pošte príslušnej podľa trvalého bydliska žalobkyne. Doplatok za obdobie od 30.05.2012 do 07.08.2013 v sume 1.265,33 eur bol žalobkyni poukázaný dňa 15.07.2013. Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť o dôchodkových dávkach najneskôr do 60 dní od začiatku konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa v konaní o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok nedodržala lehotu stanovenú zákonom. V plnej miere to bolo zapríčinené vydaním rozhodnutia o zastavení konania dňa 20.11.2012, ktoré bolo vydané bez právneho dôvodu, pričom generálny riaditeľ ho zrušil až po viac ako 5 mesiacoch od vydania. Následne už konanie pokračovalo plynulo, bolo vydané rozhodnutie, vyplatený doplatok na invalidnom dôchodku a zriadená jeho pravidelná mesačná výplata. Z lekárskej správy - zápisnice o ústnom pojednávaní žalovanej z 31.10.2012 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa na rokovanie dostavila v doprovode manžela. Po upozornení posudkovým lekárom, že rokovanie nie je verejné, manžel posudzovanej i s posudzovanou opustili miestnosť. Pred začatím rokovania manžel posudzovanej sa vyhrážal posudkovému lekárovi, že dostane „po papuli“. I v ďalšom konaní pred opustením miestnosti sa správal arogantne, vyhrážal sa inzultáciou. Po zavolaní strážnej služby posudzovaná i jej manžel opustili miestnosť. Posudzovanú preto nebolo možné prejednať. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval námietku žalovanej, že konaniu vo veci bráni prekážka už rozhodnutej veci v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/15/2005. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že vo veci sp. zn. 9C/15/2005 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.000.000,- Sk z titulu náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom žalovanej podľa zák. č. 514/2003 Z.z., za ktorý označila prieťahy v konaní o jej žiadosti na priznanie invalidného dôchodku z 26.02.2003. Išlo tu teda o iný nárok a to o nárok z inej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Súd prvej inštancie preto zaujal stanovisko, že konaniu v prejednávanej veci nebráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. 4. Pri rozhodovaní o prvom nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.200,- eur podľa zák. č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý žalobkyňa označila prieťahy v konaní o priznanie invalidného dôchodku na základe jej žiadosti z 31.10.2012 a ktoré boli konštatované verejnou ochrankyňou práv v upovedomení o výsledku vybavenia podnetu č. XXXX/XXXX/VOP, X. XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie najskôr posudzoval námietku žalovanej, že v spore jej chýba pasívna vecná legitimácia. Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. štát je pasívne legitimovaným subjektom v konaní o nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci však žaloba žalobkyne smeruje proti Sociálnej poisťovni, ústrediu. Žalovanej preto v spore o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. chýba pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 12.10.2016 označila ako žalovaného SR - Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, súd prvej inštancie uviedol, že na takéto spresnenie žalovaného subjektu nemohol prihliadnuť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 309/2008, z 24.09.2009, podľa ktorého štát a orgán verejnej moci, ktorý koná v mene štátu, sú dve samostatné právnické osoby so samostatnou subjektivitou a oprava žalovaného so samostatnou právnou subjektivitu nie je možná. Ide totiž o označenie úplne iného, nového subjektu, ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval. V prípade, ak žalobkyňa mienila podať žalobu aj proti štátu zastúpeného Sociálnou poisťovňou, ústredie, mala podľa súdu prvej inštancie navrhnúť jeho pristúpenie do konania v zmysle § 79 C.s.p. 5. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. (ochrana osobnosti), súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Obč. zák. Pritom obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí ak neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na zdravie v konaní pred Sociálnou poisťovňou o jej žiadosti na invalidný dôchodok zo dňa 31.10.2012. Konanie o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je správnym konaním a žalobkyňa sa nemôže v súvislosti s porušením povinností Sociálnej poisťovne pri výkone jej rozhodovacej činnosti domáhať nároku na ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť Sociálnej poisťovne zriadenej zákonom č. 274/1994 Z.z. je podľa súdu prvej inštancie jej zodpovednosťou pri rozhodovacej činnosti vo vzťahu k štátu a je upravená osobitnou právnou úpravou a to zákonom č. 514/2003 Z.z. To znamená, že v prípade vzniku nemajetkovej ujmy žalobkyne v správnom konaní je potrebné prednostne aplikovať zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý v týchto prípadoch zakladá zodpovednosť štátu, ale len v tých prípadoch, pokiaľ pri výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci. Zodpovednosť Sociálnej poisťovne za zásah do osobnostných práv podľa Občianskeho zákonníka (ochrana osobnosti), preto podľa súdu nemožno v prejednávanej veci aplikovať. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti ochrany osobnosti, resp. v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. vo výške 3.000,- eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila v podstate tým, že jej nárok vo veci samej je dôvodný. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. 8. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000,- eur v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák., odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu osobnosti s tým, že treba prednostne aplikovať zák. č. 514/2003 Z.z. Tento názor súdu prvej inštancie nie je ničím podložený a úvaha o „prednostnej“ aplikácii zákona č. 514/2003 Z.z. je celkom zjavne nesprávna a nevyplýva zo žiadneho ustanovenia tohto zákona. Odvolací súd je toho názoru, že je plne v rukách žalobkyne, aký nárok vo svojej žalobe uplatní. Ak uplatnila nárok na ochranu osobnosti, pretože je toho názoru, že žalovaná neoprávnene zasiahla do jej osobnostných práv, nie je možné žalobu v tejto časti zamietnuť iba s poukazom na to, že mala žalovať nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Týmto postupom súd prvej inštancie v podstate žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nemôže za žalobkyňu „rozhodnúť“, aký nárok má uplatniť. Neexistuje žiadna právna povinnosť žalobkyne „prednostne“ uplatniť nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Okrem toho, žalobkyňa takýto nárok v prejednávanej veci uplatnila. 9. Z toho je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o ochranu osobnosti, t. j. žalobu o zaplatenie 3.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie uplatnený nárok na ochranu osobnosti prejednať a zistiť, či žalobkyni vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák. Bude preto treba zistiť, či žalovaná neoprávnene zasiahla do osobnostných práv žalobkyne a či v dôsledku toho bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť alebo jej vážnosť v spoločnosti. Odvolací súd je toho názoru, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku žalobkyni sa síce vyskytli prieťahy, ale žalovaná do osobnostných práv žalobkyne, najmä do práva na zdravie, nezasiahla, pretože žalobkyni napokon bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý je jej riadne vyplácaný. Ak by aj došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, v konaní zatiaľ neboli preukázané predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uvedené v § 13 ods. 2 Obč. zák. 10. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.200,- eur z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne v konaní o priznanie invalidného dôchodku (zák. č. 514/2003 Z.z.), pasívne vecne legitimovaným subjektom je štát zastúpený Sociálnou poisťovňou. Žalobkyňa však v podaní z 10.10.2016 došlom súdu prvej inštancie dňa 12.10.2016 (č. l. 128) žalovanú špecifikovala tak, že ňou je Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňou. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na obsah tohto podania žalobkyne mal súd prvej inštancie zistiť, či tu zo strany žalobkyne nejde o jej návrh na to, aby v zmysle § 79 C.s.p. do konania na strane žalovaného pristúpil štát zastúpený Sociálnou poisťovňou. V takom prípade by tu boli dvaja žalovaní a to Sociálna poisťovňa, ústredie a štát zastúpený Sociálnou poisťovňou. Súd prvej inštancie mal v tejto súvislosti za účelom odstránenia pochybností vypočuť samotnú žalobkyňu. 11. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny ani vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o zaplatenie 7.200,- eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Preto odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto výroku a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec aj v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).