Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/304/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114211449 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114211449.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Mikroúvery s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, zastúpeného PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., Zámocká 32, Bratislava, proti žalovanému: C. K., naposledy bytom I. X, D., zastúpenému opatrovníčkou Mgr. D. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie 100 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/126/2014-44, zo dňa 25.6.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou z 1.4.2014 doručenou súdu 15.4.2014 žalobca žiadal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s prísl. titulom zmluvy o pôžičke č. XXXX z 24.9.2013. Žalovaný sa za účelom krátkodobej pôžičky v zmysle všeobecných obchodných podmienok zaregistroval na webovej stránke žalobcu www.mikrouvery.sk <http://www.mikrouvery.sk> a z bankového účtu uhradil registračný poplatok 0,20 eura, čím potvrdil pravdivosť informácií vpísaných do informačného systému žalobcu a potvrdil súhlas so spracovaním svojich osobných údajov. Na základe toho bolo informačným systémom žalobcu vygenerované číslo ID Klienta (prihlasovacie meno a heslo) na prístup žalovaného do informačného systému žalobcu; žalovaný následne do systému uviedol požiadavku na poskytnutie krátkodobej pôžičky a na základe uvedenej požiadavky žalobca poskytol žalovanému pôžičku 100 eur, o čom poslal žalovanému SMS správu a zmluvu o pôžičke na emailovú adresu žalovaného. Žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 8.10.2013, ale keďže žalovaný v stanovenej lehote pôžičku nevrátil, žalobca sa snažil vec vyriešiť mimosúdne prostredníctvom spoločnosti Accentus s.r.o. ktorá sa zaoberá mimosúdnym vymáhaním pohľadávok a výzvou na dobrovoľné plnenie z 31.3.2014, avšak bezúspešne. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi (zmluvou o pôžičke č. XXXX z 24.9.2013, všeobecnými zmluvnými podmienkami, výpisom pohybov na účte, výzvou na zaplatenie) zistil, že v zmluve o pôžičke č. XXXX z 24.9.2013 je ako veriteľ označený žalobca, bankové spojenie - XXXXXXXXXX/XXXX a ako klient je označený žalovaný s rodným číslom, a číslom bankového účtu - I.. V časti osobitné podmienky je uvedená výška pôžičky 100 eur na dobu 14 (bez špecifikácie), termín splatnosti 8.10.2013, ročná úroková sadzba 464,07, poplatok z pôžičky 17,80 eura, celková splatná suma 117,80 eura, číslo účtu veriteľa XXXXXXXXXX/XXXX a všeobecné zmluvné podmienky. Z bankového výpisu ČSOB Internetbanking 24 súd prvej inštancie zistil, že kolónka príjemcu nie je vyplnená, ani položka a typ transakcie. V kolónke zaúčtované je dátum 17.9.2013, číslo protiúčtu - I., prijatá platba 0,20 eura, meno C. K., číslo XXXXXXXXXX a suma mena platby - 294,29 eura. Z bankového výpisu Tatra banky a.s. zistil, že z účtu žalobcu XXXXXXXXXX bol urobený prevod na číslo účtu XXXXXXXXXX (účet žalovaného), dátum spracovania 24.9.2013, dátum zúčtovania 24.9.2013, suma 100 eur, VS XXXXXXXXXX. Skonštatoval, že v zmysle predžalobnej upomienky z 31.3.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 100 eur s prísl. 4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 51, § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka a § 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 266/2005 Z.z. dospel k záveru o zamietnutí žaloby na základe toho, že žalobca pri uzavretí zmluvy o pôžičke nekonal v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. a že ním tvrdené skutočnosti dostatočne nepreukázal; mal za to, že žalobca nepreukázal, že môže vykonávať finančné služby na diaľku. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal internetovú stránku v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy o pôžičke žalovaného informoval o finančnej službe tak, ako to definuje § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 266/2005 Z.z. Skonštatoval, že žalobca nepreukázal komunikáciu so žalovaným t.j. že sa žalovaný zaregistroval na webovej stránke žalobcu (preukázal iba skutočnosť, že žalovaný 17.9.2013 uhradil registračný poplatok 0,20 eura); nepreukázal súhlas žalovaného so všeobecnými obchodnými podmienkami pred uzavretím zmluvy o pôžičke a podotkol, že takýto súhlas neobsahuje výpis z bankového účtu ČSOB Internetbanking 24 zo 17.9.2013 a nevyplýva ani z iných skutočností, resp. listín. Žalobca nepreukázal výslovný súhlas žalovaného ako dlžníka, že prostriedok určujúci osobu dlžníka bude žalobcom zadaný autorizačný kód, ktorý bude uvedený pri každom prejave vôle dlžníka a uzavrel, že žalobca nepreukázal zaslanie SMS správy o poskytnutí pôžičky, ani zaslanie zmluvy o pôžičke na emailovú adresu žalovaného. 5. Na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že hoci bol žalovaný v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil a vychádzajúc z obsahu spisu, žalovanému žiadne trovy ani nevznikli. 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (pri nesprávnej aplikácii § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. namiesto § 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z.). Na objasnenie veci uviedol, že je podnikateľom, ktorého predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky. Podľa zápisu v obchodnom registri je oprávnený vykonávať uvedené činnosti od 9.3.2012. Vzhľadom na to, že obchodný register je v zmysle § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín, bolo plne v možnostiach súdu prvej inštancie, aby si preveril nahliadnutím do údajov obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, či je, alebo nie je oprávnený poskytovať finančné služby ako subjekt, ktorý ich poskytuje v zmysle § 2 písm. b) bod 8. zákona č. 266/2005 Z.z. t.j. ako iná osoba s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode. Nesúhlasil so zamietnutím žaloby z dôvodu uvádzaných v napadnutom rozsudku a ozrejmil, že tak ako je uvedené v žalobe, žalovaný sa za účelom požiadania krátkodobej pôžičky v zmysle všeobecných obchodných podmienok registroval na jeho webovej stránke www.mikrouvery.sk. Za týmto účelom žalovaný uhradil z bankového účtu registračný poplatok 0,20 eura, čím výslovne potvrdil pravdivosť a úplnosť informácií vpísaných do informačných kanálov a zároveň potvrdil súhlas so spracovaním svojich osobných údajov a súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Následne žalovanému bolo informačným systémom vygenerované a zaslané na žalovaným uvedené mobilné telefónne číslo ID Klienta - prihlasovacie meno a na uvedenú emailovú adresu heslo, na prístup do informačného systému žalobcu. Žalovaný v informačnom systéme zadal požiadavku o výšku a dobu poskytnutia krátkodobej pôžičky; na základe tejto požiadavky žalobca poskytol žalovanému pôžičku 100 eur, o čom žalovanému poslal potvrdzujúcu SMS a zároveň mu poslal zmluvu o pôžičke na žalovaným uvedenú emailovú adresu. Z vyššie uvedeného mu vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo z podnetu žalovaného a preto nie je namieste aplikácia § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z., ktorého nezachovanie súd prvej inštancie namietal. Poukázal na to, že v zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z. ak je zmluva na diaľku uzavretá na žiadosť spotrebiteľa prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnutie informácií uvedených v odsekoch 1 a 5 v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, dodávateľ je povinný zaslať spotrebiteľovi tieto informácie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu bezprostredne po uzavretí zmluvy na diaľku. Namietal, že si uvedenú povinnosť splnil, keď žalovanému po uzavretí zmluvy na ním uvedenú emailovú adresu odoslal tak zmluvu, ako aj všeobecné obchodné podmienky. V tejto súvislosti poukázal na to, že emailovú adresu možno považovať za trvanlivé médium; vyplýva to z § 2 ods. 7 zákona č. 102/2014 Z.z. v zmysle ktorého sa trvanlivým nosičom rozumie prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo predávajúcemu uchovať jemu adresované informácie spôsobom umožňujúcim ich použitie v budúcností na časové obdobie zodpovedajúce účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených informácií, najmä papier, email, USB kľúč, CD, DVD, pamäťová karta, pevný disk počítača. V nadväznosti na tvrdenia súdu prvej inštancie, že nepreukázal komunikáciu so žalovaným a že nepreukázal súhlas žalovaného so všeobecnými obchodnými podmienkami pred uzavretím zmluvy uviedol, že tak ako drvivá väčšina e-shopov, aj žalobca dal žalovanému možnosť vyjadriť svoj súhlas so zmluvnými podmienkami a tiež so spracovaním jeho osobných údajov formou označenia webového poľa na jeho webovej stránke v procese vypĺňania registračného formulára. Legitímnosť uvedeného spôsobu na vyjadrenie súhlasu mal za zrejmú z bodu 17 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácii (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), ktorej transpozíciou je zákon č. 351/2001 Z.z. V zmysle bodu 17 smernice súhlas užívateľa alebo účastníka, bez ohľadu na to, či je účastník fyzickou alebo právnickou osobou, by mal mať rovnaký význam ako súhlas dátového subjektu definovaného a ďalej špecifikovaného v smernici 95/46/ES; súhlas môže byť vyjadrený akýmkoľvek vhodným spôsobom umožňujúcim vyjadrenie špecifického želania, ktoré nastane na základe slobodného a vecného rozhodnutia užívateľa, vrátane označenia poľa na webovej stránke internetu. Oponoval, že uvedeným spôsobom vyjadril svoj súhlas aj žalovaný a vysvetlil, že v prípade ak by sa tak nestalo, nebolo by mu umožnené pokračovať v procese registrácie ďalej a pôžička by mu nebola poskytnutá. Svoj súhlas so zmluvnými podmienkami žalovaný vyjadril navyše úhradou registračného poplatku v symbolickej výške 0,20 eura. Pri jeho úhrade žalovaný uviedol jednak variabilný symbol, ktorým bolo jeho rodné číslo a do poznámky tiež text „potvrdzujem súhlas s K. kod E..“ Uvedený kód je automaticky vytvorený MD5 algoritmový 4 miestny kód (unikátne a nemenné znakové poradie v ktorom je zakódovaný súhlas na spracovanie osobných údajov). Kód sa používa ako doplnkový prostriedok pre identifikáciu klienta, potvrdzuje ochranu textu a je určený k súhlasu na spracovanie osobných údajov a tiež ako potvrdenie vyjadrenia vôle klienta pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. Uhradením registračného poplatku a súčasným zadaním MD5 kódu teda žalovaný opäť vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami a tiež so spracovaním svojich osobných údajov. Podčiarkol, že vzájomná komunikácia prebiehala výlučne za použitia prostriedkov diaľkovej komunikácie; k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo bez súčasného fyzického kontaktu zmluvných strán s využitím prostriedkov diaľkovej komunikácie a to webového sídla žalobcu a tiež emailovej adresy zmluvných strán. Na emailovú adresu žalovaného uvedenú v procese registrácie bola odoslaná tak zmluva o pôžičke, ako aj obchodné podmienky. Obdobná prax je bežná a na rovnakom princípe funguje väčšina poisťovní, ktoré platne uzatvárajú povinne písomné poistné zmluvy s využitím prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti oboch zmluvných strán a to aj bez následného zachytenia obsahu poistnej zmluvy v listinnej podobe a fyzického podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Poistník obvykle obdrží email obsahujúci poistnú zmluvu uzavretú s poisťovňou a vzniknutý zmluvný vzťah žiadna zo zmluvných strán nespochybňuje. Ďalej vyslovil názor, že v prípade tak rozsiahlych pochybností o ním tvrdených skutočnostiach bolo namieste, aby si súd prvej inštancie vyžiadal jeho písomné vyjadrenie; žalobca však nemal dôvod domnievať sa (vzhľadom na prax iných súdov, pre ktoré sú predložené prílohy ako dôkaz o existencii zmluvného vzťahu a splnení zákonných povinností dostačujúce), že ním predložené dôkazy súd nepresvedčia a že neunesie dôkazné bremeno. Konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že neuniesol dôkazné bremeno hodnotil ako nedostatočné a predčasné, namietajúc, že postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. 7. O odvolaní žalobcu proti napadnutému rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 9. V predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 100 eur s prísl., na tom skutkovom základe, že žalovanému poskytol pôžičku 100 eur; proces uzavretia samotnej zmluvy o pôžičke ozrejmil tak, že žalovaný sa za účelom požiadania krátkodobej pôžičky v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu registroval na jeho webovej stránke www.mikrouvery.sk a za týmto účelom uhradil z bankového účtu registračný poplatok 0,20 eura, čím výslovne potvrdil pravdivosť a úplnosť informácií vpísaných do informačných kanálov a zároveň potvrdil súhlas so spracovaním svojich osobných údajov a súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Následne bolo žalovanému informačným systémom vygenerované a zaslané na žalovaným uvedené mobilné telefónne číslo ID Klienta - prihlasovacie meno a na uvedenú emailovú adresu heslo, na prístup do informačného systému žalobcu. Žalovaný v informačnom systéme zadal požiadavku o výšku a dobu poskytnutia krátkodobej pôžičky; na základe tejto požiadavky, žalobca poskytol žalovanému pôžičku 100 eur, o čom žalovanému poslal potvrdzujúcu SMS a zároveň mu poslal zmluvu o pôžičke na žalovaným uvedenú emailovú adresu. 10. V prvom rade neobstojí záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že ako dodávateľ môže vykonávať finančné služby na diaľku; skutočnosť, že žalobca je oprávnený vykonávať finančné služby na diaľku vyplýva z jeho predmetu činnosti, ktorým je o.i. aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt; ide teda o subjekt vymedzený v § 2 písm. b) bod 8. zákona č. 266/2005 Z.z., ktorý finančnú službu zmluvou na diaľku poskytuje ako osoba s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode § 2 písm. b) zákona č. 266/2005 Z.z., t.j. ako majú poisťovne, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, banka, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Odvolací súd sa nestotožnil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal „internetovú stránku“ v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, z čoho následne vyvodil nedôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku; zákon č. 266/2005 Z.z. na preukázanie poskytnutia finančnej služby (akou je aj pôžička) prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku nevyžaduje doloženie internetovej stránky dodávateľa, resp. jeho webového sídla v čase uzavretia zmluvy, keď prostriedok diaľkovej komunikácie v § 2 písm. e) definuje ako prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg. Komunikácia žalobcu so žalovaným resp. registrácia žalovaného na webovej stránke žalobcu je evidentná zo súhlasu so zmluvnými podmienkami a tiež so spracovaním jeho osobných údajov formou označenia webového poľa na webovej stránke žalobcu v procese vypĺňania registračného formulára, ktorý z logiky veci predchádza ďalšiemu postupu na poskytnutie finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie; odvolací súd sa stotožnil s argumentáciu žalobcu, že v opačnom prípade by žalovanému nebolo umožnené pokračovať v procese registrácie ďalej. K tomu je potrebné zdôrazniť, že žalovaný prisvedčil zmluvným podmienkam aj úhradou registračného poplatku (17.9.2013) v sume 0,20 eura, pri ktorom uviedol svoje jeho rodné číslo XXXXXXXXXX a potvrdil K. kod E., ktorými rovnako vyjadril súhlasnú vôľu s uzatvorením predmetnej zmluvy o pôžičke na diaľku. Na uvedenom základe nebol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal komunikáciu so žalovaným resp. zaregistrovanie žalovaného na webovej stránke žalobcu. 11. Z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo z podnetu žalovaného a preto zo strany súdu prvej inštancie nebola správna aplikácia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 266/2005 Z.z., v zmysle ktorého je dodávateľ povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú. V zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z. ak je zmluva na diaľku uzavretá na žiadosť spotrebiteľa prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnutie informácií uvedených v odsekoch 1 a 5 v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, dodávateľ je povinný zaslať spotrebiteľovi tieto informácie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu bezprostredne po uzavretí zmluvy na diaľku. Súdu prvej inštancie v danom prípade nič nebránilo, aby po relevantnom vyhodnotení všetkých okolností sporu nárok na zaplatenie žalovanej sumy z nevrátenej pôžičky posúdil v intenciách žalobnej narácie, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke na diaľku došlo na žiadosť žalovaného (§ 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z.). 12. Pretože súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na neúplných a nesprávnych skutkových a právnych záveroch o nepostupovaní žalobcu pri uzatvorení zmluvy o pôžičke na diaľku v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. a o nepreukázaní nároku na zaplatenie peňažnej sumy z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti nároku už nezaoberal; znemožnil tým stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd sa tak v súhrne stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu o nedostatočnom vyhodnotení ním uplatňovaného nároku, keď súd prvej inštancie uplatňovaný nárok nepriznal aj napriek skutkovým zisteniam získaných z vykonaného dokazovania, že 24.9.2013 došlo k bankovému prevodu 100 eur z účtu žalobcu na bankový účet žalovaného s VS zhodným s rodným číslom žalovaného (č.l. 12). V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť žaloby žalobcu v naznačenom smere (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku) a pri hodnotení skutočností hmotnoprávnej povahy preskúma tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní, že v súvislosti s poskytnutím pôžičky žalovanému poslal potvrdzujúcu SMS správu a že mu na ním zvolenú emailovú adresu poslal okrem zmluvy o pôžičke aj všeobecné obchodné podmienky. Na prejednanie sporu nariadi pojednávanie (aj keď hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, niektoré skutkové tvrdenia žalobcu sú sporné) neopomenúc, že v sporoch s ochranou slabšej strany s účinnosťou od 1.7.2016 môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C.s.p.) s tým, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú (§ 296 veta druhá C.s.p.). Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalobcu a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. (§ 236 C.s.p.) tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 13. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).