Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/88/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114212668 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114212668.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu Crocs, Inc., 7477 East Dry Creek Parkway, Niwot Colorado 805 03, USA, Id. Nr.: 20051249647, práv. zast. Saxinger, Chalupsky & Partner s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 857 912, proti žalovanému Madal Bar s.r.o., Pod gaštanmi 4F, Bratislava - mestská časť Vrakuňa, IČO: 31 380 522, práv. zast. STEINIGER law firm, s.r.o., Jasovská 17, Bratislava, IČO: 47 238 135, o určenie, že tovar porušuje práva duševného vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27CbPv/3/2014-172 zo dňa 15.10.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27CbPv/3/2014-172 zo dňa 15.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že tovar 10.008 párov ostatnej obuvi z plastov - napodobenina ochrannej známky CROCS a to model 165627, farba: biela, počet párov 1.002, model 165627, farba: čierna, počet párov 1. 002, model 165627, farba: zelená, počet párov 1.002, model 165627, farba: fialová, počet párov 1.002, model 165628, farba: čierna, počet párov 1.000, model 165628, farba: zelená, počet párov 1.000, model 165628, farba: modrá, počet párov 1.000, model 165629, farba: farebné kvety, počet párov 1.000, model 165629, farba: farebné kvety, počet párov 1.000, model 165629, farba: farebné kvety, počet párov 1. 000 zadržaný žalovanému Colným úradom Trnava, pobočka CÚ, Dunajská Streda, Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, zn. 1095861/1/150128/2014 zo dňa 21.3.2014 je tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva. Žalovaný je zároveň povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 99,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 504,47 EUR, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je obchodná spoločnosť Crocs, Inc. so sídlom 7477 East Dry Creek Parkway, Niwot Colorado 805 03, USA, majiteľ dizajnu č. 00257001-001 zapísaného a vedeného na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (Office for Harmonization in the Internal Market - Trade Marks and Designs) ako model Classic. V priebehu konania na námietku žalovaného žalobca preukázal výpisom z registra Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, že platnosť dizajnu bola predĺžená do 22.11.2019. Žalobca podal žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu na colnom odbore, oddelení zdieľaných kompetencií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorá bola schválená ku dňu 14.8.2013.Na základe uvedenej žiadosti bola žalobcovi dňa 20.3.2014 a 21.3.2014 Colným úradom Trnava zaslaná fotodokumentácia letnej obuvi na predbežné posúdenie porušenia práv duševného vlastníctva žalobcu. Po preskúmaní fotodokumentácie sa žalobca predbežne Colnému úradu Trnava vyjadril, že sa domnieva, že fotodokumentácia zobrazuje aj takú obuv, ktorá porušuje jeho práva duševného vlastníctva. Rozhodnutím o pozastavení prepustenia tovaru zo dňa 21.3.2014 Colného úradu Trnava, Pobočka CÚ, Dunajská Streda, bol predmetný tovar zaistený ako tovar podozrivý z porušenia duševného vlastníctva žalobcu. Tovar bol zaistený na základe opatrenia na domácom trhu v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov. Držiteľom tohto tovaru je žalovaný. Zaistená bola „Ostatná obuv z plastov - napodobnenina ochrannej známky CROCS“ v počte 10.008 párov. Žalobca zistil zhodné znaky a dospel k záveru, že zaistený tovar napodobňuje jeho chránené výrobky a ide o falzifikáty. Z uvedeného dôvodu tovar vyhodnotil ako porušujúci jeho práva duševného vlastníctva, predovšetkým dizajn stelesnený v originálnom modeli Classic, ktorý je chránený dizajnom Spoločenstva č. 00257001-0001. Písomným podaním zo dňa 3.4.2014 žalobca Colnému úradu Trnava zaslal Vyjadrenie a súhlas so zjednodušeným postupom v prípade oznámenia č. 1095861/1/150141/2014. Následne bol žalobca Colným úradom Trnava dňa 8.4.2014 informovaný, že žalovaný nesúhlasil so zničením tovaru, teda namietal uplatnenie zjednodušeného postupu v zmysle §11e zákona 200/2004 Z.z. opatreniach proti porušeniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze v znení neskorších predpisov. 3. Žalobca dňa 9.4.2014 požiadal Colný úrad Trnava o predĺženie lehoty vo veci zaisteného tovaru č. 1095861/1/150128/2014 na podanie návrhu na začatie konania vo veci určenia, či sa porušilo právo duševného vlastníctva o 10 pracovných dní. Rozhodnutím o predĺženie lehoty zo dňa 11.4.2014 č. 1095861/1/184063/2014 bolo vyhovené žiadosti o predĺženie lehoty, s tým, že lehota uvedená v čl. 23 ods. 4 nariadenia č. 608/2013 uplynie dňom 14.4.2014. Colný úrad Trnava súhlasil so žiadosťou a predĺžil túto lehotu o ďalších 10 pracovných dní z dôvodu komunikácie žiadateľa s klientom ako aj splnenie zákonných podmienok ustanovených v čl. 23 ods. 4 nariadenia č. 608/2013. Žalovaný na pojednávaní namietal, že žalobca podal žalobu po uplynutí lehoty na podanie žaloby o určenie, že colne zaistený tovar je falzifikátom nakoľko posledný deň lehoty bol dňa 27. 4.2014. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu podal dňa 24.4.2014 žalobu o určenie, že colne zaistený tovar je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva na Okresnom súde Bratislava III, toto konanie bolo vedené pod sp.zn. 24Cb/80/2014 voči žalovanému v totožnom predmete konania. Dňa 28.4.2014 právny zástupca žalobcu urobil späťvzatie uvedenej žaloby na Okresnom súde Bratislava III z dôvodu nepríslušnosti súdu a v ten istý deň podal žalobu na Okresnom súde Bratislava I. Okresný súd Bratislava III vydal uznesenie o zastavení konania dňa 30.4.2014, právoplatným sa stalo 4.6.2014. Žalobca preto podal na súde prvej inštancie žalobu v čase, keď ešte nebolo právoplatne skončené konanie na Okresnom súde Bratislava III, čiže v tom čase bola podľa názoru žalovaného prekážka litispendencie. Žalobca si teda nesplnil povinnosť podať žalobu riadne a včas na príslušný súd, preto právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný nesúhlasil so zničením tovaru v zjednodušenom postupe, čím žalobcom ako oprávneným osobám vznikla podľa ustanovenia § 8 zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov povinnosť preukázať skutočnosť, že podali na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žaloba bola na podaná v zákonnej lehote - dňa 28.4.2014 (pondelok), teda posledný pracovný deň vyššie uvedenej predĺženej lehoty. Žalovaným vznesená námietka litispendencie je právne irelevantná, nakoľko vyššie citovaná lehota na podanie žaloby má povahu hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Kľúčovým pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie ako vzhľad porovnávaných výrobkov pôsobí na takzvaného informovaného užívateľa. Pod pojem informovaný užívateľ možno chápať osobu, u ktorej sa predpokladá určitý stupeň vedomosti z oblasti vonkajšej úpravy výrobkov, ktoré už boli sprístupnené verejnosti. V prípade dizajnov na rozdiel od ochranných známok je podstatným kritériom zistenie, či podobnosti a odlišnosti medzi dizajnmi vyvolávajú odlišný celkový dojem vtedy keď informovaný užívateľ priamo porovnáva dizajny. Pri celkovom vizuálnom porovnaní fotodokumentácie a jednotlivých znakov, detailne popísaných v žalobe, modelov obuvi žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie konštatoval výraznú zhodnosť výrobkov. Dizajny sa považujú za zhodné ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Pri porovnávaní jednotlivých dizajnových prvkov obuvi Crocs vytvorenej podľa zapísaného dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001 s obuvou žalovaného súd prvej inštancie konštatoval zhodnosť. Model žalovaného č. 165627 a registrovaný dizajn žalobcu č. 000257001-0001 - oba modely majú totožný tvar i veľkosť otvorov na vrchnej časti obuvi; rovnakú štruktúru rozloženia otvorov na vrchnej časti obuvi; rozmiestnenie, tvar i počet otvorov po stranách prednej časti obuvi je podobný s obuvou žalobcu; oba modely majú pracku a totožne ju majú uchytenú na rovnakých miestach i rovnakým spôsobom - nitmi po stranách obuvi; tvar podrážky zaregistrovaného dizajnu žalobcu je podobný s obuvou žalovaného; materiál obuvi je nápadne podobný. Model žalovaného č. 165628 a registrovaný dizajn žalobcu č. 000257001-0001- oba modely majú totožný tvar i veľkosť otvorov na vrchnej časti obuvi; oba modely majú ďalej rovnakú štruktúru rozloženia otvorov na vrchnej časti obuvi; rozmiestnenie, tvar i počet otvorov po stranách prednej časti obuvi je podobný s obuvou žalobcu; materiál obuvi je nápadne podobný; oba modely majú pracku a totožne ju majú uchytenú na rovnakých miestach i rovnakým spôsobom - nitmi po stranách obuvi; tvar podrážky zaregistrovaného dizajnu žalobcu je podobný s obuvou žalovaného. Model žalovaného č. 165629 a registrovaný dizajn žalobcu č. 000257001-0001- oba modely majú totožný tvar i veľkosť otvorov na vrchnej časti obuvi; oba modely majú ďalej rovnakú štruktúru rozloženia otvorov na vrchnej časti obuvi; rozmiestnenie, tvar i počet otvorov po stranách prednej časti obuvi je podobný s obuvou žalobcu; oba modely majú pracku a totožne ju majú uchytenú na rovnakých miestach i rovnakým spôsobom - nitmi po stranách obuvi; tvar podrážky zaregistrovaného dizajnu žalobcu je podobný s obuvou žalovaného; materiál obuvi je nápadne podobný. Vychádzajúc z uvedeného celková koncepcia dizajnu modelov obuvi žalovaného je zhodná s koncepciou chráneného dizajnu spoločenstva žalobcu vyvolávajúca riziko zameniteľnosti v očiach informovaného užívateľa. Všetky vyššie uvedené znaky obuvi žalovaného sú totožné s obuvou žalobcu a súd prvej inštancie nezistil osobitý charakter respektíve novosť modelov obuvi žalovaného. Neboli zistené rozdielne koncepčné prvky vonkajšej úpravy celku týkajúce sa línií, obrysov, tvaru alebo jeho zdobenia. Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Pri posudzovaní nebezpečenstva zámeny treba vziať do úvahy aj spôsobilosť určitého dizajnu byť osobitým odlíšiteľným od ostatných, aby vôbec bolo možné ustáliť stav vyvolania nebezpečenstva zámeny dizajnov. Dizajn porovnávaných modelov obuvi žalovaného nevykazuje novosť a osobitosť a je totožný s modelmi obuvi žalobcu. Pri posudzovaní či dochádza k porušovaniu práv vyplývajúcich z dizajnu je dôležitý celkový dojem podobnosti a nie či je možné zistiť rozdiely v detailoch. Pri porovnaní fotodokumentácie sporných modelov obuvi súd prvej inštancie dospel k záveru, že modely obuvi žalovaného napodobňujú chránený dizajn žalobcu. Drobné odlišnosti nemôže takzvaný informovaný užívateľ pri bežnej činnosti ako je nakupovanie postrehnúť. Celková koncepcia dizajnu porovnávaných modelov žalovaného je zhodná s koncepciou chráneného dizajnu žalobcu, preto existuje aj značná pravdepodobnosť zámeny. Žalobca je majiteľom riadne registrovaného dizajnu spoločenstva, ako i ochranných známok spoločenstva. V žalobe žalobca namieta porušovanie jeho práv duševného vlastníctva z riadne registrovaného dizajnu a nie ochranných známok. Čo sa teda týka slovného označenia CROCS a symbolu obrázku krokodíla, uvedené sa týka registrovaných ochranných známok žalobcu, ktorých porušovanie však žalobca v tomto konaní nenamieta. V súvislosti s uvedeným, preto argumentáciu žalovaného týkajúcu sa označenia CROCS a symbolu obrázku s krokodílom je nepodstatná a súd prvej inštancie sa ňou nezaoberal. Na základe hore uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobe vyhovel, nakoľko žalobca ako majiteľ zapísaného dizajnu žalovanému neudelil súhlas s využívaním uvedeného dizajnu, žalovaný teda využívaním dizajnu bez súhlasu žalobcu porušuje jeho práva z duševného vlastníctva. Zároveň súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania, pretože má zato, že informovaný užívateľ by v situácii, keby mal uvedené výrobky možnosť porovnať vedľa seba mohol byť uvedený do omylu, že v prípade výrobkov žalovaného sa jedná o výrobok žalobcu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový a právny stav, na základe čoho dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že tovar žalovaného má vyšší počet dierok na vrchnej časti tovaru oproti počtu dier umiestnených na vrchnej časti tovaru žalobcu, tovar žalovaného má chaotické rozmiestnenie dierok na vrchnej časti tovaru, rozmiestnenie, tvar i počet otvorov po stranách prednej časti je podobný s obuvou žalobcu, tovar žalovaného má okrúhly tvar a netvaruje sa podľa chodidla. V odôvodnení uviedol, že materiál obuvi žalovaného je nápadne podobný s materiálom tovarov žalobcu, a to bez vykonania akéhokoľvek dôkazu, ktorý by túto skutočnosť potvrdil, resp. vyvrátil. Taktiež súd opomenul vykonať porovnanie tovarov žalobcu a žalovaného z vnútornej strany, pričom žalovaný sa domnieva, že súd pri vykonaní dôkazov sa výlučne obmedzil len na predloženú fotodokumentáciu a popis skutkových tvrdení žalobcu. Nevykonaní dôkazu porovnania tovarov súd neúplne zistil skutkový stav. Pri faktickom porovnaní tovarov by objektívne zhodnotil dizajny tovarov, mal by dostatočne preukázané, že predmetný dizajn tovaru žalovaného je dostatočne odlíšiteľný od dizajnu tovaru žalobcu z pohľadu tzv. informovaného užívateľa. 6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že slovné spojenie „ochranná známka“ v rozsudku je zrejme len inou nesprávnosťou, nakoľko výrok súdneho rozhodnutia sa pridržiava žalobného petitu, v ktorom sa žalobca domáha ochrany svojich práv k registrovanému dizajnu a nie ochrannej známke. Súd taktiež vo svojom odôvodnení pojednáva výlučne len o dizajne a nikde neuvádza ochrannú známku. Ďalej uviedol, že colný úrad i žalobca pri porovnávaní obuvi potencionálne porušujúcej jeho práva k dizajnom registrovaným na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu, vychádzali z grafického zobrazenia podliehajúceho ochrane, ktoré je registrované, a ktoré je vyobrazením, predlohou jednotlivým produktom, resp. modelom obuvi žalobcu. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 11.5.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1, C.s.p.), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2, C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 10. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie správne vecne a skutkovo posúdil možné rozhodovanie informovaného užívateľa výrobkov patriacich žalovanému. Pri celkovom vizuálnom porovnaní fotodokumentácie a jednotlivých znakov, detailne popísaných v žalobe, modelov obuvi žalobcu a žalovaného sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o výraznej zhodnosti výrobkov. Dizajny sa považujú za zhodné ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Pri posudzovaní či dochádza k porušovaniu práv vyplývajúcich z dizajnu je dôležitý celkový dojem podobnosti a nie či je možné zistiť rozdiely v detailoch. Žalovaný distribúciou uvedeného tovaru bez súhlasu s použitím dizajnu žalobcu by porušil jeho práva duševného vlastníctva. K odvolacej námietke k nevykonaniu dokazovania znaleckým posudkom odvolací súd uvádza, že podľa správneho právneho záveru súdu prvej inštancie, by vykonanie takého dôkazu mohlo uviesť informovaného užívateľa do omylu, pričom by bolo nadbytočné a nehospodárne, a tak považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý nenariadil znalecké dokazovanie za správne. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Tento rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).